Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-30Cb/54/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, proti žalovanému: S - PROGRESS, s.r.o. v konkurze, so sídlom Cintorínska 30, 811 08 Bratislava, IČO: 35 733 829, v konaní o zaplatenie 630,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. - 150 zo dňa 29.2.2024 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. - 150 zo dňa 29.2.2024 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie rozhodol v predmetnej sporovej veci rozsudkom č. k. - 150 zo dňa 29.2.2024 tak, že vo výroku I uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 630,- Eur s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 630,- Eur od 25.7.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku II priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odvolacom konaní, iniciovanom na základe odvolania žalovaného proti uvedenému meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa z. č. (ďalej len „“), pred prejednaním samotného odvolania v súlade s ustanovením v spojení s skúmal, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých je možné konať a rozhodnúť, pričom z verejne dostupných informácii z Obchodného vestníka č. 116/2025, zistil, že uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 12.6.2025 (zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 19.6.2025) bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. Dátum a čas prvej schôdze veriteľov bol určený na 7.10.2025 o 10.00 hod.

3. Odvolací súd výzvou zo dňa 5.11.2025 s poukazom na o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vyzval správcu konkurznej podstaty úpadcu a úpadcu, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy súdu oznámili, či súhlasia s pokračovaním v predmetnom odvolacom konaní. Uvedená výzva bola správcovi úpadcu doručená dňa 7.11.2025 a úpadcovi dňa 23.11.2025. Návrh na pokračovanie v konaní však nebol v stanovenej lehote podaný ani zo strany správcu úpadcu a ani zo strany žalovaného ako úpadcu - dlžníka. Odvolací súd preto ustálil, že v prejednávanej veci došlo podľa k účinkom späťvzatia žaloby, a to po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako toto nadobudlo právoplatnosť, čo zakladá právomoc a povinnosť odvolacieho súdu v nadväznosti na to podľa veta druhá , zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastaviť.

4. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

6. Podľa , súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

7. Podľa , oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

8. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

9. Podľa , v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

10. Ustanovenie je špeciálnou procesnou normou vo vzťahu k veta prvá , podľa ktorého, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú; ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova, nakoľko priamo ukladá súdu povinnosť vykonávať procesné úkony aj v konaní prerušenom z dôvodu vyhlásenia konkurzu. V zmysle citovaného ustanovenia súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote nie kratšej ako 30 dní v prípade, že správca nepodá návrh na pokračovanie v konaní prerušenom podľa do konca prvej schôdze veriteľov. Z uvedeného dôvodu súd ani nevydáva osobitné rozhodnutie o pokračovaní v konaní, ale vykonáva úkony postupom podľa .

11. Novelou došlo s účinnosťou od 1.1.2020 k doplneniu ustanovenia o druhú až štvrtú vetu, v zmysle ktorých v prípade nepodania návrhu na pokračovanie v konaní do konca prvej schôdze veriteľov súd vyzve správcu a dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník - úpadca ako žalovaný, príp. jeho nerozluční spoločníci a správca úpadcu nepodajú návrh na pokračovanie v konaní, vyplýva aj z dôvodovej správy, ktorá k ustanoveniu uvádza, že „jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr.

plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený“.

12. V konaniach, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti v znení účinnom od 1.1.2020, nastávajú však účinky späťvzatia žaloby ex lege tým, že správca úpadcu - dlžníka alebo dlžník samotný, prípadne jeho nerozluční spoločníci, nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Teda zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovuje podmienky, za naplnenia ktorých dochádza k nahradeniu dispozičného úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby - v dôsledku tam uvedených procesnoprávnych skutočností. V prípade, ak účinky späťvzatia žaloby podľa nastanú v takom konaní, v ktorom už bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie, ale toto jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, odvolací súd postupuje primerane ( ) podľa CSP, s určitými výnimkami vyplývajúcimi z osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v . Procesnoprávnym následkom zo zákona nastavších účinkov späťvzatia žaloby podľa je preto taký procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona, ale podľa len zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Zároveň odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa , pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka, resp. jeho nerozlučných spoločníkov a správcu dlžníka - úpadcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle . Odvolací súd preto protistranu v týchto prípadoch ani nevyzýva na súhlas so späťvzatím žaloby.

13. Odvolací súd z obsahu predloženého spisu zistil, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie a pred nadobudnutím právoplatnosti a po podaní odvolania proti tomuto meritórnemu rozhodnutiu bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a konanie o žalobe voči žalovanému bolo ex lege z ustanovenia prerušené. Predmetom konania je zaplatenie pohľadávky žalobcu, ktorá sa uplatňuje v konkurze prihláškou, podľa oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Správca konkurznej podstaty do konca prvej schôdze veriteľov nenavrhol pokračovanie v konaní v zmysle veta prvá , nestal sa tak účastníkom konania namiesto žalovaného. Nakoľko na výzvu súdu dlžník, ani jeho správca, nepodali návrh na pokračovanie v konaní v stanovenej lehote, nastali podľa vety poslednej v znení účinnom od 1.1.2020 účinky späťvzatia žaloby, pričom je bez právneho významu skutočnosť, že úpadca - dlžník je v procesnom postavení žalovaného. S poukazom na uvedené odvolací súd konanie zastavil.

14. Vzhľadom na to, že uvedený postup (zastavenie konania) nemohol aplikovať súd prvej inštancie, keďže pre rozsudok je podľa rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, odvolací súd zároveň napadnuté meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, nakoľko sa jedná o zákonný dôsledok nutnosti zastavenia predmetného sporového konania s dôrazom na to, že pre jeho ďalšiu existenciu nie sú splnené procesné podmienky s poukazom na per analogiam (viď Uznesenie NS SR zo dňa 30.6.2014, sp. zn. ).

15. Na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa .

16. Podľa základných princípov , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

17. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zavinenie je nutné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ teda jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej strane sporu trovy konania. V tomto prípade žalobca podal žalobu voči žalovanému, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, pričom k vyhláseniu konkurzu došlo počas prebiehajúceho súdneho konania. Odvolací súd je toho názoru, že žiadnej zo strán nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania, preto podľa v spojení s a contrario, i za použitia analógie podľa článku 4 ods. 1 rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania. S poukazom na uvedené tak o výške náhrady trov konania v zmysle nebude zo strany súdu prvej inštancie potrebné rozhodnúť.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), ( ).