Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/81/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcov: X. V. K.P., N. XX.XX.XXXX, C. A. S. XX, XXX XX W., X. B. K., N. XX.XX.XXXX, C. A. N.S. XX, XXX XX W., obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou IK Advisory s. r. o., so sídlom Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava, IČO: 47 380 331, proti žalovanému: Q. W., N. XX.XX.XXXX, C. A. X. XXX/XX, XXX XX M.Č., právne zastúpený advokátom JUDr. Martinom Gajerom, so sídlom Záhradnícka 7, 811 03 Bratislava, zapísaný v zozname SAK pod číslom XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.zn. -134 zo dňa 23.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok sp.zn. -134 zo dňa 23.04.2024, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1. a 2. p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť vypratať pozemok parcely C KN č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 305 m2, vedený na LV č. XXXXX pre okres, obec a katastrálne územie Pezinok, a to do 5 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Žalobou zo dňa 27.11.2023, doručenou súdu prvej inštancie toho istého dňa, sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XX v k. ú. Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 305 m2, zapísaný na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, do piatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú ako manželia vlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX v k. ú. Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 305 m2, zapísaný na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Pezinok (ďalej len „Pozemok“), pričom Pozemok neoprávnene užíva žalovaný, ktorý je vlastníkom susedného pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX a k predmetnému Pozemku nemá žiadne užívacie práva. Žalovaný si napriek tomu Pozemok oplotil a znemožňuje žalobcom ako vlastníkom prístup na Pozemok, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov. Žalobcovia upozornili žalovaného na neoprávnené užívanie Pozemku listom zo dňa 19.10.2023 a súčasne žalovaného vyzvali, aby Pozemok vypratal a uvoľnil v lehote do 29.10.2023. Žalovaný tejto výzve nevyhovel a do vlastníckeho práva žalobcov k Pozemku naďalej neoprávnene zasahuje. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení

pripojili listinné dôkazy a to informatívny výpis LV č. XXXXX pre k. ú. Pezinok (č.l. 4), fotografie predmetného Pozemku (č.l. 5-6), list - výzva na vypratanie Pozemku zo dňa 19.10.2023 (č.l. 7).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril s tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX, nachádzajúci sa v k. ú. Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok, vedený na LV č. XXXXX Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor, v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 15.04.2015. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva, táto parcela susedila s parc. č. XXXX, ktorá bola vo vlastníctve Slovenskej republiky, v mene ktorej konal Slovenský pozemkový fond. Predávajúci V. V., ktorý uzatváral Kúpnu zmluvu zo dňa 15.04.2025 (odplatný prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX), informoval žalovaného, že on a majitelia okolitých parciel poverili žalobcov na odkúpenie parc. č. XXXX v k. ú. Pezinok. Žalovaný a majitelia okolitých parciel na odkúpenie parc. č. XXXX poverili žalobcov najmä preto, že aj žalobcovia vlastnili pozemok susediaci s parc. č. XXXX a taktiež ako ostatní vlastníci susediacich parciel s parc. č. XXXX, užívali susediacu časť parcely č. XXXX spolu s ich parcelami. Žalobcovia neinformovali žalovaného a ani ostatných vlastníkov susediacich parciel, že chcú dosiahnuť následným predajom parc. č. XXXX nejaký zisk. Žalobcovia a všetci ostatní majitelia okolitých parciel sa dohodli na predkupnom práve, na základe ktorého žalobcovia po nadobudnutí vlastníckeho práva parc. č. XXXX od SPF, prevedú príslušné časti nadobudnutej parcely na ostatných majiteľov susediacich parciel, ktorí sa im zaviazali nahradiť náklady s tým spojené a primeranú symbolickú kúpnu cenu. Predtým, ako sa žalobcovia stali vlastníkmi parc. č. XXXX k. ú. Pezinok, bolo na parc. č. XXXX vybudované oplotenie pevne spojené so zemou, ktoré rozdelilo parc. č. XXXX tak, že bola rozdelená na užívanie medzi parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a parcelou vo vlastníctve žalobcov parc. č. XXXX/XX P. XXXX/XX, a to pomerne podľa dĺžky susednej plochy. Po tom, ako bola parc. č. XXXX rozdelená na užívanie medzi susedné parcely č. XXXX/XX až XXXX/XX, začal žalovaný zveľaďovať jemu prislúchajúcu časť parc. č. XXXX a to tak, že vytrhal krovie, burinu a vykonal terénne úpravy rovnako ako žalobcovia. Následne medzi stranami sporu ako aj ostatnými vlastníkmi susedných parciel, prebehlo mimosúdne rokovanie ohľadom dojednania odplaty za prevod vlastníckeho práva aj k parc. č. XXXX/XX, vo vzťahu ktorej navrhli žalobcovia cenu za 1 m2 až 120,- EUR, s čím žalovaný nesúhlasil, podľa jeho názoru ide o veľmi vysokú cenu oproti tomu, za koľko parc. č. XXXX v roku 2023 nadobudli. Žalovaný uviedol, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že parc. č. XXXX/XX užíva žalovaný, že okolo parcely je vybudované oplotenie na ochranu majetku žalovaného a zabráneniu neoprávneného vstupu na jeho pozemok a že majú povinnosť príslušnú časť nadobudnutého pozemku predať žalovanému. Preto tvrdenia žalobcov uvedené v Čl. I. ods. 2 žaloby považuje žalovaný za zavádzajúce. Dňa 29.11.2023 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zaslal žalobcom návrh na mimosúdne urovnanie sporu ohľadne parc. č. XXXX/XX, v ktorom navrhol kúpnu cenu 20,- EUR/m2, avšak žalobcovia na tento list do dnešného dňa nereagovali. Žalovaný tiež avizoval, že mieni podať žalobu o nahradenie prejavu vôle

- nahradenie prejavu vôle žalobcov uzavrieť so žalovaným kúpnu zmluvu k predmetnému pozemku, a za týmto účelom navrhol konanie prerušiť.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením , , , a vecne tým, že žalobcovia osvedčili vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ako aj skutočnosť, že táto nehnuteľnosť je užívaná cudzou osobou, žalovaným bez právneho dôvodu. Jedinou spornou skutočnosťou bola otázka, či žalovaný disponuje legitímnym užívacím právom k Pozemku, ktoré odvodzoval ústnou dohodou, podľa ktorej žalobcovia po tom čo nadobudli parc. č. XXXX, boli po jej rozdelení na príslušné parcely povinní novovzniknuté parcely odpredať pomyselným vlastníkom, okrem iných aj žalovanému. Predmetnú právnu skutočnosť považoval žalovaný za zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Súd prvej inštancie v odsekoch 12. až 17. napadnutého rozhodnutia odôvodnil z akých listinných dôkazov pri svojom rozhodnutí vychádzal a z ktorých mal tvrdenia žalobcov za preukázané. Súd prvej inštancie tiež uviedol skutočnosť, že z listu žalobcov zo dňa 29.11.2023 (č.l. 77) vyplýva, že žalobcovia ponúkli žalovanému predmetnú Parcelu na odkúpenie za kúpnu cenu 95,- EUR/m2. V odseku 18. v spojení s odsekom 24. a 25. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil, prečo návrh na prerušenie konania zamietol, t.j., prečo konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu - odplatný prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX, o výmere 305 m2, k. ú. Pezinok obec Pezinok, okres Pezinok, vedenej Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor na LV č. XXXXX, za kúpnu cenu stanovenú znaleckým posudkom, nie je spôsobilé zmeniť absentujúci užívací titul žalovaného k Pozemku, keďže deklarovaná ústna zmluva o budúcej zmluve je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu absencie zákonom predpísanej formy. V odseku 26. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie

odôvodil, prečo návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov považoval za nadbytočné a navrhnuté dokazovanie nevykonal. Uloženú lehotu na plnenie súd prvej inštancie odôvodnil v odseku 27. napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie o trovách konania podľa a odôvodnil súd prvej inštancie v odseku 28. napadnutého rozhodnutia.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa y odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne v prípade, že sa odvolací súd nestotožní s názorom žalovaného, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V úvode podaného odvolania žalovaný uviedol, že Zápisnica obsahuje chyby v písaní, keď na prvej strane je zle uvedená spisová značka (na Zápisnici je uvedená sp. zn. a správne má byť uvedená sp. zn. ), preto požiadal súd prvej inštancie o vydanie opravného uznesenia, ktorým opraví túto chybu v písaní.

7. V rámci podaného odvolania žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným a to výsluch vlastníkov susedných parciel ktorých označil, za účelom preukázania oprávneného užívania parc. č. XXXX/XX žalovaným. V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že uzatvoril dňa 15.04.2015 kúpnu zmluvu ako kupujúci s V. V. ako predávajúci, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX (susedná parcela k predmetu sporu). V zmysle uvedeného, je žalovaný medzi stranami najnovším vlastníkom susednej parcely k bývalej parc.č. XXXX, z ktorej žalobcovia geometrickým plánom vytvorili parc. č. XXXX/XX (predmetom tohto sporu). Žalovaný kúpil parc. č. XXXX/XX s prísľubom V. V., že užívanie časti parc. č. XXXX schválil vtedajší vlastník parcely Slovenská republika - Štátny majetok Senec, štátny podnik v likvidácii, a že jestvuje záväzok žalobcov, že keď žalobcovia nadobudnú vlastnícke právo k parc. č. XXXX, túto parcelu rozdelia medzi susedné parcely podľa dĺžky hranice susedných parciel, a to parciel č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného a ostatné parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, a ako odplata budú náklady za ktoré žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k pac. č. XXXX (geometrický plán, cestovné náklady spojené s vybavovaním nadobudnutia vlastníckeho práva k parc. č. XXXX). V zmysle uvedeného a na dokázanie oprávneného užívania parc. č. XXXX/XX, navrhol žalovaný výsluch kupujúcich ako prostriedok procesného útoku, čo však súd prvej inštancie nevykonal, čo má za následok nesprávne rozhodnutie. Nevykonaním navrhnutého dôkazu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa .

8. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresom súde Pezinok pod sp. zn. , predmetom ktorého je nahradenie prejavu vôle žalobcov v postavení predávajúcich uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX za kúpnu cenu stanovenú znalcom. Žalovaný je názoru, že pokiaľ existuje akákoľvek možnosť, že sa žalovaný stane vlastníkom parc. č. XXXX/XX, je nehospodárne, aby túto parcelu do skončenia iného konania vypratal, nakoľko sa o túto parcelu staral ako o svoj vlastný majetok, ktorý vlastnými rukami zveľaďoval.

9. Žalovaný vzniesol námietku absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.07.2023, uzavretú predávajúcim Slovenská republika - Štátny majetok Senec, Štátny podnik v likvidácii, zast. Mgr. Peter Arendacký správca SKP a žalobcami na strane kupujúcich (ďalej len „Kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol okrem iného odplatný prevod parc. č. XXXX, k.ú. Pezinok za kúpnu cenu 5,5 EUR/m2. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobcovia zatajili žalovanému a ostatným kupujúcim presný termín dražby parc. č. XXXX, k.ú. Pezinok, na ktorej nadobudli výlučné vlastnícke právo k tejto parcele. Žalovanému a kupujúcim bolo zrejmé, že nie je potrebné aby sa dražby parc. č. XXXX zúčastnili, nakoľko v tom čase ako druh pôdy parc. č. XXXX bola orná pôda, a takúto parcelu nie je možné drobiť na menšie parcely v zmysle o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Taktiež žalovaný alebo akýkoľvek kupujúci by svojou účasťou na dražbe iba zvýšil cenu parc. č. XXXX k.ú. Pezinok. V zmysle uvedeného a dobrých susedských vzťahov, sa dražby s pomedzi vlastníkov nehnuteľnosti zúčastnili iba žalobcovia, kde nadobudli parc. č. XXXX, k.ú. Pezinok za 5,5 EUR/m2. Následne žalobcovia na parcele zmenili druh pôdy na ostatné plochy a Geometrickým plánom túto parcelu rozdelili podľa dohody so žalovaným a kupujúcimi podľa dĺžky susedných strán susediacich parciel a obratom ponúkli vopred známym

záujemcom o tieto parcely, teda žalovanému a kupujúcim, za cenu 120,- EUR/m2. Žalovaný je názoru, že Kúpna zmluva je absolútne neplatná, nakoľko bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. To, že na nadobudnutie vlastníckeho práva k parc. č. XXXX, boli poverení žalobcovia kupujúcimi a V. V., môže dosvedčiť Mgr. Peter Arendacký. Žalovaný týmto vznáša požiadavku výsluchu Mgr. Petra Arendacéko, ktorú doteraz nenavrhol, lebo doteraz nemal vedomosť, že žalobcovia pred ním urobili predmetné vyhlásenie.

10. Žalovaný požaduje prerušenie konania aj z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi stranami sporu a kupujúcimi, keď žalovaný a kupujúci navrhli žalobcom odplatu za prevod bývalej parc. č. XXXX, k.ú. Pezinok sumu 40,- EUR/m2, ktorú žalobcovia dňa 07.05.2024 odmietli a dali protinávrh na sumu 75,- EUR/m2, čo do podania tohto odvolania nestihol žalovaný a kupujúci prehodnotiť.

11. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu vyjadrili s tým, že považujú napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, zrozumiteľný a dostatočne a presvedčivo odôvodnený, plne zohľadňujúci prvostupňovým súdom zistený dôkazný stav. Z priebehu konania je zrejmé, že žalobcovia v plnej miere uniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, pričom žalovaný nepreukázal žiadnu relevantnú skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné rozhodnúť inak. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

12. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že žalovaný sa k svojmu protiprávnemu konaniu - neoprávnenému užívaniu pozemku v plnom rozsahu priznal vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2023. Žiadny z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní nie je dôvodný. Žalobcovia rozporujú tvrdenia žalovaného o údajných procesných vadách konania. Výsluch navrhovaných svedkov, by nepriniesol žiadnu zmenu do zisteného skutkového stavu, ktorý po vyjadrení žalovaného zo dňa 29.12.2023 nebol sporný, nakoľko žalovaný potvrdil užívanie dotknutého pozemku a súčasne nedoložil, ba ani len nepomenoval (netvrdil) žiadny svoj užívací titul k pozemku. Skutkový stav bol teda zistený dostatočne a nebol žiadny dôvod predvolávať svedkov, ktorí by tento stav nijako nezmenili.

13. K návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa žalobcovia uviedli, že existenciu žiadnej právnej ani skutkovej otázky spadajúcej pod toto ustanovenie žalovaný neosvedčil, preto súd prvej inštancie správne tento procesný návrh zamietol.

14. Žalobcovia rozporujú obsah odvolania v ods. 3, nakoľko tam uvádzané skutočnosti sa nezakladajú na pravde a okolnosti predchádzajúce nadobudnutiu dotknutého pozemku žalobcami neboli predmetom dokazovania (nikdy neboli spochybnené). Bez ohľadu na uvedené, obsah odvolania v ods. 3 nemá žiadny vplyv na absolútnu neplatnosť žalovaným tvrdenej ústnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vo vzťahu k neoprávnene užívaného pozemku žalobcov.

15. V závere vyjadrenia žalobcovia uviedli, že medzi žalobcami a žalovaným aktuálne neprebiehajú žiadne mimosúdne rokovania. Strany sporu sa v minulosti so svojimi ponukami nestretli a k mimosúdnej dohode o urovnaní sporu nedošlo.

16. Žalobcovia tiež poukázali na to, že žalovaný prakticky nijako neodôvodnil dva z troch uvedených odvolacích dôvodov ( je zrejmé, v čom žalovaný vidí pochybenie súdu prvej inštancie.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas ( ) ako oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie nemožno priznať úspech, a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.01.2026; termín verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil v súlade s a .

18. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej

stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok aj v logických súvislostiach presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť ( ). V prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. V súvislosti s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska princípov spravodlivého procesu, najmä pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 16.03.2005 uviedol, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa , je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v (aktuálne v ). Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (aktuálne ). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver rozhodnutia o veci. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne odvolací súd iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného.

19. Základom uplatneného nároku, tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, je zodpovedanie otázky, či žalobcom svedčí uplatnený nárok, ktorým žiadajú uložiť žalovanému povinnosť vypratať pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XX v k. ú. Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 305 m2, zapísaný na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, na tom skutkovom základe, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetného pozemku, a ktorý žalovaný užíva bez právneho titulu. 19.1. Súd prvej inštancie v odseku 12. napadnutého rozhodnutia definoval vlastnícke právo žalobcov k Pozemku, keď z výpisu LV č. XXXXX, k. ú. Pezinok mal preukázané, že žalobcovia sú vedení ako bezpodieloví vlastníci predmetného Pozemku v podiely 1/1, titulom Kúpnej zmluvy - V 2018/2023 zo dňa 11.08.2023 (č.l. 4). 19.2. Súd prvej inštancie mal preukázané, v zmysle odseku 16. napadnutého rozhodnutia, že na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.07.2023 uzatvorenej medzi Slovenskou republikou ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi, žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam-pozemkom špecifikovaných v článku I. Zmluvy (č.l. 56-58), ktoré sú súčasťou neskôr novovytvorenej parcely č. XXXX/XX. Vklad predmetnej Zmluvy bol schválený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Pezinok pod V 2018/2023 zo dňa 11.08.2023. 19.3. Súd prvej inštancie mal z Geometrického plánu č. X.-XXX/XXXX zo dňa 06.09.2023 (č.l. 52-55) preukázané, že rozdelením a rozparcelovaním pôvodných parciel, ktoré boli predmetom aj Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.07.2023, vznikla Parcela č. XXXX/XX (č.l. 52-55), ktorej vlastníkmi sú žalobcovia. 19.4. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením právnej otázky, či sú žalobcovia vlastníkmi sporného Pozemku, a či žalovaný do ich vlastníckeho práva zasahuje oprávnene alebo nie. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených listinných dôkazov dospel k správnemu záveru, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetného Pozemku, pričom žalovaný do ich vlastníckeho práva zasahuje neoprávnene, pretože Pozemok užíva bez právneho titulu a má ho oplotený. Sám žalovaný potvrdil, že oplotený Pozemok užíva. Z uvedeného zistenia a vykonaného dokazovania mal tak súd prvej inštancie dostatočne preukázané, že došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov v dôsledku užívania Pozemku a zriadenia oplotenia na Pozemku žalovaným, ktorý je tak osobou zodpovednou za zásah do vlastníckeho práva žalobcov.

20. Námietku žalovaného uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy žalovaným a to výsluch vlastníkov susedných parciel za účelom preukázania oprávneného užívania parc. č. XXXX/XX žalovaným, ktorý uzatvoril dňa 15.04.2015 kúpnu zmluvu ako kupujúci s V. V. ako predávajúci, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX (susedná parcela); že žalovaný kúpil parc. č. XXXX/XX s prísľubom V.P. V., že užívanie časti parc. č. XXXX schválil vtedajší vlastník parcely Slovenská republika - Štátny majetok Senec, štátny podnik v likvidácii s tým, že keď žalobcovia nadobudnú vlastnícke právo k parc. č. XXXX, túto rozdelia medzi susedné parcely podľa dĺžky hranice susedných parciel, a to sa týka aj parcely č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného (rovnako ostatných parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/

XX, XXXX/XX) za odplatu, ktorou budú náklady za ktoré žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k parc. č. XXXX (geometrický plán a cestovné náklady spojené s vybavovaním nadobudnutia vlastníckeho práva k parc. č. XXXX), odvolací súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú. 20.1. Pravdou je, že ústny súhlas vlastníka pozemku na jeho užívanie je možný, avšak platný je len v rámci súkromnoprávnych vzťahov (môže vzniknúť aj konkludentne). V predmetnej veci však vlastníkom pozemku bola Slovenská republika - Štátny majetok Senec, štátny podnik v likvidácii, čo vylučuje súkromnoprávny vzťah, a tak súhlas na užívanie pozemku musel byť daný písomne. Preto, pokiaľ sa vlastníci susedných pozemkov vo vzťahu k parc.č. XXXX ujali jeho držby/užívania na základe súhlasu/ dohody, ktorá nebola písomná, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú legitímnymi nositeľmi užívacieho práva. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie dôvodne nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov za účelom preukázania oprávneného užívania parc. č. XXXX/XX žalovaným. 20.2. K dokazovaniu ako takému odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, v sebe obsahuje aj právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi procesných strán (ani slabšej procesnej strany) na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (pozri R 125/1999). Rovnako nesprávne vyhodnotenie dôkazov, i keby k nemu došlo, čo ale nie je tento prípad, nemožno považovať za vadu zmätočnosti. Odvolací súd tiež poukazuje na právo na spravodlivý proces, ktoré je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Dokazovať sa musia len relevantné skutočnosti.

21. Námietku žalovaného uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresom súde Pezinok pod sp. zn. , predmetom ktorého je nahradenie prejavu vôle žalobcov v postavení predávajúcich uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX za kúpnu cenu stanovenú znalcom, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 21.1. Súd prvej inštancie v odsekoch 24. a 25. napadnutého rozhodnutia vecne a v logických súvislostiach odôvodnil, prečo návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , zamietol a odvolací súd na odôvodnenie v celom rozsahu odkazuje. 21.2. Z celého odseku 20. tohto rozhodnutia vyplýva, že medzi stranami sporu a ani medzi ostatnými vlastníkmi pozemkov susediacich aktuálne s parc. č. XXXX/XX, nebola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, t.j. záväzok uzatvoriť v budúcnosti hlavnú zmluvu (napr. kúpnu zmluvu) a to v písomnej forme. Zákonodarca dal dôraz na písomnú formu uzavretia zmluvy o budúcej zmluve ( ) z dôvodu, že zo zmluvy o budúcej zmluve vzniká povinnosť jednej alebo obom zmluvným stranám určenú zmluvu uzatvoriť v dohodnutej dobe. Tento záväzok je vynútiteľný žalobou, keď oprávnená strana sa môže do jedného roka od doby, kedy mala byť zmluva uzavretá, domáhať, aby súd prejav vôle účastníka, ktorý zmluvu neuzavrel, resp. odmietol uzavrieť, nahradil svojím rozhodnutím. Pokiaľ v dohodnutej dobe nedôjde k uzavretiu zmluvy, alebo účastník, ktorý chce zmluvu uzavrieť, nepožiada o takéto substitujúce rozhodnutie, záväzok o budúcej zmluve zanikne uplynutím času. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať dohodu o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy napr. predmet zmluvy, cena a musí byť ako podstatná náležitosť uvedená dohodnutá doba/čas na uzatvorenie hlavnej zmluvy. Zo súdnej praxe vyplýva, že ak chýba čo i len jedna z podstatných náležitostí zmluvy/dohody o budúcej zmluve ustanovených zákonom, má to za následok neplatnosť takejto zmluvy/dohody. 21.3. Vo všeobecnosti platí, že zmluva o budúcej zmluve musí mať rovnaké náležitosti ako zmluva, ktorá má byť uzavretá v budúcnosti. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 31.01.2008 uviedol, že „... zmluva o budúcej zmluve sa vždy viaže na inú zmluvu, ktorá sa má na jej základe uzavrieť, v dôsledku čoho obsah i náležitosti zmluvy o budúcej zmluve závisia od toho, aká zmluva má byť uzavretá. Nie je mysliteľné, aby uzavretie zmluvy o budúcej zmluve vyžadovalo inú formu prejavu než zmluva, ktorou sa realizuje jej ekonomický cieľ. Dohoda o budúcej zmluve musí obsahovať všetky

nevyhnutné obsahové a formálne náležitosti budúcej zmluvy a ako právny úkon musí tiež vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov stanoveným v ustanoveniach a nasl. . Medzi významné požiadavky dohody o budúcej zmluve teda patria náležitosti vôle a jej prejavu. Náležitosťami prejavu vôle sú zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch i forma prejavu. Ak chýba čo i len jedna z podstatných náležitostí dohody o budúcej zmluve ustanovených zákonom, má to za následok neplatnosť takejto dohody. ...“. 23.4. I z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. vyplýva, že „... ak budúcou zmluvou má byť kúpna zmluva, potom treba vychádzať z , podľa ktorého kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, na vznik ktorého je potrebný zhodný prejav vôle (konsenz) zmluvných strán, teda akceptácia návrhu (oferty) obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy. Včasné prehlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh na uzavretie zmluvy určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatie návrhu ( ). Zmluvy o prevode nehnuteľností musia mať písomnú formu a prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine (). K uzavretiu zmluvy o prevode nehnuteľností nedôjde v dôsledku akéhokoľvek včasného prehlásenia adresáta návrhu (obláta) o prijatí návrhu, ale len v dôsledku prehlásenia prejaveného písomnou formou na tej istej listine ako návrh na uzavretie zmluvy. Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu ( ). Na vznik kúpnej zmluvy teda treba zhodný prejav vôle predávajúceho a kupujúceho o predmete kúpy, jeho cene a predávajúci musí mať vôľu predmet kúpy predať a kupujúci musí mať vôľu tento predmet prevodu kúpiť. ...“. 23.5. V zmysle uvedeného, na tomto mieste odvolací súd akcentuje odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý jednoznačne a nepochybne konštatoval vyriešenie predbežnej právnej otázky, že žalovaným deklarovaná zmluva o budúcej zmluve v konaní vedenom pod sp.zn. , je absolútne neplatný právny úkon pre absenciu zákonom predpísanej formy. Odvolací súd len dopĺňa, že absenciu zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy o budúcej zmluve, nemožno nahradiť vôľou sporových strán, ktorá, podľa názoru žalovaného, mala byť aktuálne preukázaná navrhovanými svedeckými výpoveďami. Preto súd prvej inštancie dôvodne nepovažoval za účelné vykonať dokazovanie výsluchmi navrhovaných svedkov.

24. Námietku žalovaného uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, ktorý vzniesol námietku absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.07.2023 (č.l. 56), uzavretú predávajúcim Slovenská republika - Štátny majetok Senec, Štátny podnik v likvidácii, zast. Mgr. Peter Arendacký správca SKP a žalobcami na strane kupujúcich (ďalej len „Kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol okrem iného odplatný prevod parc. č. XXXX, k.ú. W. za kúpnu cenu 5,5 EUR/m2, odvolací súd vyhodnotil ako novotu procesnej obrany žalovaného v odvolacom konaní. 24.1. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 24.2. Pravdou je, že odvolací súd aj počas odvolacieho konania, je povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (). Novoty v odvolacom konaní možno uplatniť len za podmienok uvedených v , a len do konca lehoty na podanie odvolania. Žalovaný predložil odvolaciemu súdu nový procesný útok, ktorý, podľa názoru odvolacieho súdu, mohol uplatniť už v čase konania pred súdom prvej inštancie, keďže v čase konania súdom prvej inštancie mal vedomosť o tom, že žalobcovia predmetný Pozemok nadobudli Zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.07.2023 (č.l. 56). Vzhľadom na uvedené, odvolací súd na predmetnú novotu v podanom odvolaní neprihliadal.

25. V súvislosti s dôkazným bremenom odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 09.06.2020, v zmysle ktorého „... úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti. ...“. 25.1. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.06.2010). 25.2. Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom (, , ).

26. Hoci žalovaný dôvody podaného odvolania oprel aj o ustanovenia ôvody v týchto súvislostiach žiadnou relevantnou argumentáciou nepodporil.

27. V závere odvolací súd už len vo vzťahu k požiadavke žalovaného o opravu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.04.2024, uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia konštatuje, že chybu v písaní súd prvej inštancie opravil manuálne priamo v zápisnici (Zápisnica o pojednávaní sp.zn. zo dňa 23.04.2024).

28. Krajský súd v Bratislave s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sporové strany v konaní nastolili. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vysvetlil, ako dospel k záveru svojho rozhodnutia v spojení s náležitou aplikáciou právnych predpisov, jasne ozrejmil, ako sa vysporiadal s argumentami sporových strán ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia a ani nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva žalovaného na spravodlivý proces. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalobcom, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (, 2 )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (, 2 )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( )

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( )

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( )

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( )

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( )