Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/58/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Monika Tobiašovej v právnej veci maloletého dieťaťa P. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, B. N. M., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B. N. M., dieťa rodičov: matky B. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, B. N. M., t.č. bytom B. XXX, T., a otca B. X., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T., t.č. bytom XX C. street, Y Y., M. A., za účasti Okresnej prokuratúry B. N. M. a Komisára pre deti so sídlom Odborárske námestie 3, Bratislava, o návrhu starej matky B. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, B. N. M., o odvolaní navrhovateľky a matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. -216 zo dňa 20.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že:

I. Zveruje maloletú P. narodenú XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky B. D., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá bude spravovať majetok maloletej a zastupovať ju v bežných veciach.

II. Matka je povinná platiť na výživu maloletej P. mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to vždy vopred do 20. dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. N. M. č. účtu B počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozsudku.

III. Otec je na povinný platiť na výživu maloletej P. mesačne sumu vo výške 100 eur,- a to vždy vopred do 20. dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. N. M. č. účtu B počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je posúdenie dôvodnosti návrhu starej matky na zverenie maloletej, jej vnučky P., do náhradnej osobnej starostlivosti. Stará matka návrh odôvodnila tým, že o maloletú vnučku sa od ranného veku stará ona, pretože matka bola neplnoletá, pomáhali jej s každodennou starostlivosťou a od roku 2022 matka odišla zo spoločnej domácnosti bez dcéry a o maloletú sa nestará a ani toho času sa o ňu nezaujíma. Otec o maloletú neprejavuje záujem .

2. Obaja rodičia s návrhom súhlasili. Kolízny opatrovník a zástupcovia prokuratúry navrhli návrh zamietnuť.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd návrh B. D. na zverenie maloletej P. D., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti zamieta.

II. Mení uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. -110 zo dňa 05.03.2024 vo výroku III. tak, že otec je na povinný platiť na výživu maloletej P. mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to vždy vopred do 20. dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. N. M., počnúc dňom 20.03.2025.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

4. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rodičia sa o maloletú nezaujímajú avšak ide o ľahkovážny prístup z ich strany a im nič nebráni vo výkone ich rodičovských povinnosti, nie je dôvodné prijať opatrenie o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti , keďže je to dočasné opatrenie a o také v danom prípade nejde. Stará matka z pohľadu súdu neurobila nič, aby sa dieťa vrátilo do domácnosti matky alebo otca. Stará matka zanedbáva jej výchovu, keďže maloletá vo veku 4 rokov používa plienky. Matka bola záškoláčka. Matka maloletej žije v usporiadanom vzťahu. Vzhľadom na zanedbávanú starostlivosť u maloletej je vhodné zameniť je prostredie.

5. Súd právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 45, § 46, § 62 Zákona o rodine.

6. Súd rozhodnutie o zamietnutí návrhu vo vzťahu k výroku I. odôvodňuje tým, že súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, rozumových a fyzických schopností, mravnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

7. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že sú splnené zákonné predpoklady na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd nespochybnil tvrdenie, že maloletá je v súčasnej dobe v starostlivosti svojej starej matky, lenže táto okolnosť ešte nezakladá dôvod vyhovenia tohto návrhu. Podľa vyjadrenia navrhovateľky ako aj matky maloletej dokonca od jej narodenia. Súd totiž zo všetkých zistených okolností v tomto konkrétom prípade mal za to, že sa jedná o účelový návrh. Pravdivosť tvrdení navrhovateľky ako aj matky učinené v konaní sú v očiach súdu spochybnené ich zavádzajúcimi výpoveďami, ktoré učinili v konaní sp.zn. vo veci priznania rodičovských práv a povinností k maloletej. Matka v súčasnej dobe žije so svojim manželom a ďalším synom, o ktorého je z jej strany ako aj strany jej manžela riadne postarané. Jej manžel dokonca podľa jej vyjadrenia nemá výhrady voči prijatiu starostlivosti o P.. Otec dieťaťa naopak žije v P., o dcéru už po tom, ako stará matka sa snažila preťať rodičovské puto medzi ním a dcérou, už ani nejaví záujem, založil si novú rodinu v P.. Z takýchto čiastkových výpovedi účastníkov má súd zato, že skutočným dôvodom tohto návrhu je preniesť finančné náklady na dieťa na štát, B. republiku a súčasne zabezpečiť si príjem z dávok - predovšetkým opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti, a poberaní náhradného výživného, čo je z pohľadu súdu neprípustné.

8. Výrokom II. (napriek zamietnutiu návrhu na osobnú náhradnú starostlivosť) súd prvej inštancie stanovil výživné, a to len otcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec sa domáhal, aby súd rozhodol o znížení výživného na maloleté dieťa, ktoré mu bolo určené uznesením o neodkladnom opatrení Krajského súdu v Prešove sp. zn. -110 zo dňa 05.03.2024. Súd zistil zmenu okolnosti, z ktorých vychádzal Krajský súd v Prešove pri svojom rozhodovaní, a to že kým v čase nariadenia neodkladného opatrenia otec pracoval, dosahoval príjem 920 libier mesačne, v súčasnej dobe nepracuje, má zdravotné problémy, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, jeho príjem je príjem z podpory pre nezamestnaných a to vo výške do 400 Eur, čo preukázal predložených prehľadom dávok. Z uvedeného dôvodu má súd zato, že s

poukazom na zmenu majetkových pomerov u otca bolo potrebné rozhodnúť o znížení jeho vyživovacej povinnosti a túto znížiť na rozsah 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého úhradu súd naďalej ponechal vždy vopred do 20. dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. N. M., počnúc dňom vyhlásenia rozhodnutia, dňa 20.03.2025, pretože v tom čase už zmena pomerov u otca existovala.

9. O trovách konania rozhodol podľa .

III. Obsah odvolaní a vyjadrení k odvolaniu

10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka , ktorá uviedla, že súd nedôvodne jej návrh zamietol, pretože o vnučku sa stará od narodenia, dcéra nemá záujem o maloletú dcéru a nemá pre ňu vytvorené vhodné podmienky.

11. Matka podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie. V odvolaní uviedla, že súd neprihliadol na dlhodobý fakticky stav, že o maloletú sa stará navrhovateľka. Podľa jej názoru sa rozsudok opiera iba o formalistický výklad rodičovských práv a ignoruje najlepší záujem dieťaťa, pretože prerušenie momentálnej stability rodinného prostredia môže negatívne ovplyvniť psychický vývoj dieťaťa. Uviedla, že o dcéru záujem nemá a trvá na tom, aby dieťa bolo zverené navrhovateľke do náhradnej osobnej starostlivosti.

12. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, pretože náhradná osobná starostlivosť je len dočasným charakterom a v danom prípade stará matka prirodzene vypomáha svojej dcére so starostlivosťou.

13. Okresná prokuratúra v Spišskej Novej Vsi sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s / skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), nariadil odvolacie pojednávanie, zopakoval dokazovanie, doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že odvolaniam je treba priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku podľa

15. Pred odvolacím súdom obe odvolateľky zotrvali na podanom odvolaní. Navrhli vyhovieť ich odvolaniam a zmeniť výroky súdu prvej inštancie vo vzťahu k zvereniu maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka deklarovala kladný a citlivý vzťah k mal. vnučke a schopnosť zabezpečiť jej vývinové potreby na rozdiel od rodičov, ktorí nemajú záujem maloletú vychovávať vo svojich rodinách. Matka trvala na nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie a na ponechaní mal. dcéry v osobnej starostlivosti starej matky. Vyjadrila svoj nezáujem a neexistenciu citovej väzby k maloletej. Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že nemá záujem o dcéru, pretože k nej nemá vytvorený žiaden citový vzťah.

V. Rekapitulácia skutočného stavu veci

16. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že maloletá sa narodila rodičom v čase, keď matka nebola plnoletou. Na základe súdneho rozhodnutia jej boli priznané rodičovské práva, a to rozsudkom Okresného súdu B. N. M. sp. zn. zo dňa 4.6.2021. Za poručníka v tom čase maloletej bola ustanovená navrhovateľka, ako stará matka. Ďalej vyplynulo z vykonaného dokazovania, že maloletá

sa od svojho narodenia nachádza v rodine starej matky, teda navrhovateľky a jej partnera. V roku 2022 mala matka opustiť spoločnú domácnosť bez maloletej.

17. Z tvrdení matky vyplýva, že nemá záujem vziať maloletú do domácnosti, v ktorej v súčasnosti žije. Navštevuje ju sporadicky väčšinou ak ide k lekárovi s maloletými deťmi, nebude sa o ňu starať. Berie ju ako súrodenca a nie ako dieťa. Otec maloletej uviedol, že od roku 2021 žije v P. so svojou priateľkou a ich dcérou. Bývajú v nájomnom dome. Otec nevlastní žiaden majetok. Jeho príjmom je v súčasnosti podpora pre nezamestnaných vo výške 400,- libier mesačne. Nájom v P. ich stojí 1000,- libier, momentálne im ho uhrádza akoby úrad práce. Otec naposledy pracoval pred rokom v K. H., jeho príjem bol najviac vo výške 1000,- libier. Momentálne otec nie je zamestnaný, pretože má zdravotné problémy, a to stratu sluchu a zápal nervu v chrbtici. Otec nie je v kontakte s maloletou dcérou.

18. Z tvrdení starej matky vyplynulo, že práve ona je osobou, ktorá sa o maloleté dieťa stará, matka maloletej o ňu neprejavuje záujem. Maloletú matka navštevuje len sporadicky. Navrhovateľka s maloletou navštevuje psychologičku a absolvuje s ňou potrebné vyšetrenia. Maloletý syn navrhovateľky má XX rokov. Pokiaľ ide o výdavky, navrhovateľka kupuje maloletej oblečenie, plienky a potrebnú drogériu, čo ju stojí približne 300 - 400,- Eur mesačne. Príjem navrhovateľky tvorí dávka v hmotnej núdzi, prídavky na maloleté dieťa a výživné.

19. Odvolací súd doplnil dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: Správou Úradu práce sociálnych veci a rodiny B. N. M. zo dňa 5.12.2025 (čl. 289), Správou E. deti a rodiny B. N. M. (čl. 302), Správou Úradu práce sociálnych veci a rodiny oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately B. N. M. zo dňa 19.12.2025 (čl. 307), písomným podaním otca maloletej, výsluchom navrhovateľky, výsluchom matky.

20. Z doplneného dokazovania pred odvolacím súdom vyplývajú nasledujúce závery.

21. Zo správy Úradu práce sociálnych veci a rodiny B. N. M., odbor sociálnych veci a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately B. N. M. (čl. 289) zo dňa 5.12.2025 vyplynulo, že sa uskutočnila dňa 5.12.2025 prípadová konferencia, kedy matka uviedla, že sa vydala a žije s manželom a s ich spoločnými maloletými deťmi. Matka má vyhovujúce domáce prostredie, v ktorom môže s maloletou dcérou pracovať na nastavení fungujúceho vzťahu. Nie je v záujme maloletých detí, aby súrodenci vyrastali rozdelene. V rodine sú vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a do spolupráce bolo zapojené E. pre F. a T. B. N. M., a to formou poskytovania poradensko-psychologickej pomoci rodinám so špecifickým problémom a pri krízových situáciách. Psychologické centrum s rodinou spolupracuje a pomáha revitalizovať vzťah medzi matkou a maloletou.

22. Zo správy E. pre F. a T. B. N. M. (čl. 302) zo dňa 18.12.2025 vyplýva, že s rodinou sa spolupracuje od 10.12.2025, a to z dôvodu neskorého doručenia odporúčania zo dňa 5.12.2025 a následného čerpania dovolenky z celkového počtu hodín 30 je vyčerpaných 1: 30 hodín. Uvedené stretnutie prebehlo za prítomnosti starej matky a maloletého dieťaťa. Matka svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu, že má choré dieťa. Na základe jedného stretnutia nie je možné zhodnotiť aktuálne rodinu situáciu, možno však zhodnotiť, že maloletá vníma starú matku ako svoju primárnu vzťahovú osobu a identifikuje ju ako matku. Stará matka tento spôsob akceptuje, pričom uvádza, že sa o maloletú stará od jej narodenia a vníma ju ako svoje vlastné dieťa. Počas stretnutia bolo starej matke vysvetlené, že je dôležité, aby dieťa poznalo svoju biologickú matku a vedelo kto je jej skutočnou matkou. Stará matka súhlasila s odporúčaniami a vyjadrila súhlas spolupracovať. E. navrhlo starej matke a matke spoločné stretnutia v centre so zameraním na podporu a rozvoj vzťahovej väzby, zabezpečenie pravidelnosti kontaktu medzi matkou a dcérou ako je nastavenie primeraných hraníc. Táto potreba vyplýva aj z zo zistení, že podľa vyjadrení starej matky, matka v súčasnosti neakceptuje a nerešpektuje autoritatívne a ani vo vzťahovej rovine svoju matku. Komplexné zhodnotenie vzťahov, rodičovských kompetencií a potrieb maloletého dieťaťa bude možné po realizácii plánovaných spoločných stretnutí a po aktívnej spolupráci všetkých zúčastnených.

23. Z výsluchu starej matky pred odvolacích súdom dňa 28.1.2025 vyplýva , že od vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo vo vzťahu k starostlivosti o maloletú. Chce, aby maloletá bola zverená do jej starostlivosti, matka o ňu nemá žiaden záujem. Bola veľmi mladá, mala

frajerov, utekala, nevie ako sa stará o ďalšie 2 deti. Sem tam vnukov navštívi. Nad rámec výživného matka ani otec žiadne peniaze neplatia. Maloletá rozpráva aj slovenským jazykom a je odplienkovaná.

24. Z výsluchu matky pred odvolacích súdom vyplýva , že má dve maloleté deti. Nemá citovú väzbu k maloletej dcére, ona je jej ako sestra, volá ju menom, nevedela by sa jej venovať, nemala by ani čas. Je pevne rozhodnutá, že nechce dcéru ani keby išla do , alebo keby došlo k osvojeniu.

25. Z doplneného dokazovania pred odvolacím súdom vyplynulo, že situácia v rodine maloletej sa nezmenila od vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Maloletá naďalej žije v rodine starej matky a jej priateľa. Matka nemá záujem o maloletú ani ju nevníma ako svoju dcéru. Je ochotná súhlasiť s osvojením maloletej, maloletú vníma ako svoju sestru. Zároveň tiež vyplynulo, že v rodine maloletej neboli doposiaľ od začatia súdneho konania o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke prijaté opatrenia, ktoré by napomohli revitalizovať vzťah maloletej a jej matky. Prípadová konferencia sa uskutočnila dňa 5.12.2025, teda po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Do spolupráce bolo zapojené E. pre T. a F. B. N. M., a to formou poskytovania poradensko- psychologickej pomoci rodinám so špecifickým problémom a pri krízových situáciách. Ako vyplýva zo správy daného centra sa uskutočnilo zatiaľ jedno stretnutie starej matky a maloletého dieťaťa. Komplexnejšie zhodnotenie vzťahov rodičovských kompetencií a potrieb maloletého dieťaťa však bude možné až po realizácii spoločných stretnutí a po aktívnej spolupráci všetkých zúčastnených.

VI. Právne posúdenie

26. Podľa § 44 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnú starostlivosť možno vykonávať ako osobnú, pestúnsku alebo ústavnú.

27. Podľa § 45ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

28. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

29. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

30. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

31. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

32. Rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej starostlivosti podľa § 44 zákona o rodine predstavuje podstatný a faktický zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, pretože

týmto inštitútom sa nahrádza výkon jednej časti rodičovských práv a povinností, a to práve osobnej starostlivosti o dieťa. Ustanovenie § 44 zákona o rodine upravuje rôzne formy náhradnej osobnej starostlivosti, pričom súdy sú povinné rešpektovať ich systémovú prioritu tak sú zoradené v odseku 3 predmetného ustanovenia. Všetky formy náhradnej starostlivosti sa však vyznačujú charakteristickými znakmi, ktorými sú nevyhnutnosť, dočasnosť a ich nariadenie len na základe rozhodnutia súdu.

33. Súd teda môže dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby než rodiča, ak rodičia osobnú starostlivosť z rôznych objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa má totiž každé dieťa okrem iného právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Súd je povinný vziať do úvahy len dve skutočnosti - záujem maloletého dieťaťa a to, či sa skutočne žiadny z rodičov nemôže alebo nechce o svoje dieťa starať (t. j. nevyhnutnosť náhradnej osobnej starostlivosti), pričom záver svedčiaci o tom, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa musí vychádzať zo starostlivého a spoľahlivého objasnenia týchto okolností.

34. Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nemá byť trvalým riešením, po nariadení ktorého sa súd uspokojí s faktom, že o dieťa je osobne postarané. Je to len prvý krok v zabezpečení jeho práv. Následne musí štát urobiť všetky ostatné možné kroky na to, aby toto riešenie nebolo definitívne a aby sa v čo najkratšom čase obnovila rodičovská starostlivosť o dieťa ( porovnaj Pavelková, B. Zákon o rodine <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga2v6mzw&refSource=text>. Komentár. 3. vydanie. Bratislava : C.H. Beck, 2019. s. 271 až 294).

35. Rozhodovanie aj o náhradnej osobnej starostlivosti v prípadoch, kedy rodičia nemôžu alebo nechcú sa o maloleté dieťa starať a poskytovať mu výchovu musí byť potom nájdením najvhodnejšieho optimálneho modelu starostlivosti o maloleté dieťa zo strany súdu. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia odvolací súd po doplnenom dokazovaní konštatuje nedostatočné zhodnotenie základných kritérií zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a jej najlepšieho záujmu zo strany súdu prvej inštancie, čo v konečnom dôsledku mohlo viesť k nerešpektovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré je prioritou v každom konaní, kde je maloleté dieťa účastníkom konania a teda aj v konaní o náhradnej osobnej starostlivosti.

36. Za účelom posúdenia základných kritérií a najlepšieho záujmu dieťaťa pristúpil odvolací súd k opätovnému vyhodnoteniu aplikácie ustanovenia § 45 Zákona o rodine na daný prípad, rešpektujúc pritom právo dieťaťa na vytvorenie možnosti vyrastať v bezpečnom a istom prostredí, kde je mu poskytovaná starostlivosť a je daná schopnosť starej matky zaistiť jej nateraz primeraný vývoj, a to fyzický, vzdelávací emocionálny a materiálny v rámci jej možnosti. S prihliadnutím aj na to, že doposiaľ neboli vo veci prijaté dostatočné opatrenia pre obnovu rodičovskej starostlivosti zo strany štátu.

37. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukazuje na to, že otec a matka sú ľahkovážni a pristupujú takto k výchove svojho dieťaťa. Súd má za to, že zverením dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti by nešlo o dočasné opatrenie, pretože navrhovateľka ako aj matka majú úmysel, aby dieťa ostalo v starostlivosti starej matky natrvalo. Súd poukazuje na to, že matka opakovane prezentovala, že nemá záujem, aby sa dieťa vrátilo k nej, pretože k nej nemá žiaden citový vzťah. Stará matka opakovane tvrdí, že sa o maloletú stará. Podľa názoru súdu však stará matka neurobila nič preto, aby sa dieťa vrátilo do domácnosti či už otca alebo matky. Ďalej súd poukázal na to že stará matka neumožnila, aby dieťa navštevovalo škôlku a začlenilo sa do kolektívu, rozpráva len rómskym jazykom. Poukazuje tiež na to, že stará matka má výchovné problémy s ďalším dieťaťom, ktoré ma výchovné problémy. Podľa názoru súdu zmena výchovného prostredia maloletého dieťaťa prinesie len pozitívny predpoklad pre jeho ďalší vývin. Matka žije v harmonickom vzťahu. Manžel nemá výhrady voči zabezpečovaniu starostlivosti o maloletú. Pokiaľ maloletá nemá nateraz vytvorený žiaden vzťah k svojej matke ani otcovi zavinila to stará matka, ktorá sa nesnažila motivovať matku k opätovnému prevzatiu starostlivosti o dieťa. Matka rovnako situáciu zavinila, keďže prezentuje, že sa o dieťa starať nechce.

38. Podľa názoru súdu tak v najlepšom záujme maloletej nie je zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, ale jej návrat k jednému z rodičov. Súd zároveň poukázal na to, že aj keď stará matka zabezpečuje výchovu a starostlivosť o maloletú, musí byť dostatočne nápomocná pri zachovaní vzájomných vzťahov medzi matkou a dieťaťom.

39. Pri skúmaní vyššie opísaných záverov prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd udáva, že s prijatými závermi nesúhlasí a to z nasledovných dôvodov. Pri skúmaní otázky adekvátnej starostlivosti je potrebné konštatovať, že matka nemá záujem sa o maloletú starať a nemá k nej vytvorenú žiadnu citovú väzbu. Preto otázka posúdenia adekvátnej starostlivosti znamená aj to, že matka nemá vytvorenú citovú väzbu, ktorá sa predpokladá prirodzene medzi matkou a maloletým dieťaťom a práve táto väzba je jedným z prvoradých predpokladov vývoja ľudského jedinca. Po zhodnotení odmietavého prístupu matky maloletej, ako aj po zistení , že matku maloletá v tomto štádiu konania nezaujíma možno skonštatovať, že nespĺňa kritérium adekvátnej starostlivosti. Postoj matky je ľahkovážny chladný a neosobný. Jej správanie k maloletému dieťaťu je nezodpovedné a neempatické. Nie je schopná uspokojiť emočné potreby maloletej v tomto štádiu konania. Teraz a bez potrebnej odbornej pomoci. Otec v zásade odmieta starostlivosť o maloletú, nemá k nej vytvorený žiaden citový vzťah.

40. Vychádzajúc z ustanovenia § 45 Zákona o rodine prichádza inštitút náhradnej osobnej starostlivosti do úvahy v prípade, ak si to vyžaduje záujem dieťaťa, ak rodičia nechcú alebo nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Zákonným predpokladom pre uplatnenie daného inštitútu je existencia subjektívnych alebo objektívnych prekážok na strane rodičov, ktoré bránia rodičom, aby dieťa vychovávali. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že rodičia majú vytvorenú prekážku vo výchove dieťaťa a to ich je subjektívny a nezodpovedný prístup k maloletej a neexistencia citového vzťahu k dieťaťu. Je potrebné uviesť, že výchova dieťaťa jeho rodičmi nie je zabezpečovaná už od jeho narodenia a výchovu dieťaťa fakticky zabezpečuje jeho stará matka. Ide o výnimočný prípad zabezpečenia starostlivosti.

41. Je potrebné v rozhodovaní o náhradnej osobnej starostlivosti brať na zreteľ, že ide o závažný zásah do výkonu rodičovských práv a povinností a súd má povinnosť vyvažovať správa zúčastnených osôb zohľadňujúc pritom predovšetkým najlepší záujem maloletého dieťaťa ako prioritne hľadisko. Musí byť preukázané, že biologický rodič - rodičia skutočne nechcú alebo nemôžu z rôznych dôvodov zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje dieťa a že takéto rozhodnutie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Preukázateľne rodičia nechcú zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. V zmysle ustanovenia § 44 je tak naplnené dané zákonné kritérium, ktoré určuje podmienky pre zverenie dieťaťa do akejkoľvek formy náhradnej starostlivosti.

42. V prejednávanej veci vystupuje do popredia aj skutočnosť, že vzťah medzi matkou a dieťaťom je natoľko narušený, že dieťa nevníma rodičov ako blízke osoby, s otcom sa nestretáva vôbec a s matkou ide o stretávanie sporadické. Najvhodnejšom formou náhradnej starostlivosti je osobná náhradná starostlivosť, a teda zverenie dieťaťa do starostlivosti blízkeho príbuzného ako je to v danom prípade. V priebehu celého dokazovania nebol spochybnený skutočný záujem navrhovateľky o maloletú sa starať a vychovávať ju namiesto rodičov, nebol predložený žiaden dôkaz o tom, aby na jej strane motívom pre zverenie dieťaťa bolo získanie finančného plnenia, teda príspevku na podporu náhradnej starostlivosti od štátu.

43. Druhým rozhodným kritériom je záujem maloletého dieťaťa do iného výchovného prostredia než prostredia rodičov Dieťa od svojho narodenia žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi, čiastočne s matkou. Od roku 2022 by sa malo nachádzať len v rodine starých rodičov. Dieťa žije v prostredí, v ktorom nie sú jeho rodičia. Rodičia doteraz neprejavili a neprejavujú žiaden záujem o maloletú. Iste v zhode s názorom súdu ide o ľahkovážny prístup dospelých rodičov, ktorý sa však nezmenil od začiatku súdneho konania. Po vyhodnotení nimi tvrdených dôvodov možno konštatovať subjektívne dôvody, pre ktoré nemôžu a predovšetkým nechcú svoje dieťa vychovávať a poskytovať mu svoju osobnú starostlivosť. Rodičia nerealizujú osobnú starostlivosť o maloletú a to napriek tomu, že majú vytvorené výchovné prostredie, predovšetkým matka .

44. Záujem dieťaťa (v kontexte s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) musí byť popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podobná požiadavka vyplýva aj z článku 32 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a mladistvých (porov. napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí bol ich najlepší záujem

skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie - nech sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa.

45. S ohľadom na povahu prejednávanej veci považuje odvolací súd za vhodné zdôrazniť, že esenciálnym a primárnym kritériom pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musí byť vždy najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8 dohovoru umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa (rozhodnutie vo veci Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku zo 6. júla 2010, sťažnosť č. 41615/07, bod 136). Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na jeho povahe a význame môže nad záujmami rodičov prevážiť (rozhodnutie vo veci Sahin proti Nemecku z 8. 7. 2003, sťažnosť č. 30943/96, bod).

46. Záujem maloletého dieťaťa ako druhé kritérium, ktoré zákon vyžaduje je daný objektívne vtedy ak jeho výchova v rodine nie je riadne zabezpečená.

47. V najlepšom záujme maloletého dieťaťa je, že dieťa má právo na výchovu vo vhodnom zdravom a podnetnom rodinnom prostredí. Pri skúmaní najlepšieho záujmu dieťaťa a v procese jeho posudzovania a určovania za dôležité považuje odvolací súd zhodnotenie, že nezodpovedné a neempatické správanie oboch rodičov nevytvára možnosti pre prijatie záveru, že nateraz je v najlepšom záujme dieťaťa, aby starostlivosť o neho zabezpečovala matka alebo otec, keďže dieťa má vyrastať v prostredí, kde je mu poskytovaná láska, pocit istoty a bezpečia. V tomto smere odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu, že v najlepšom záujme dieťaťa je ponechať ho vo faktickej starostlivosti starej matky bez právnej úpravy jeho postavenia.

48. Odvolací súd netvrdí, že sa súd prvej inštancie nezaoberal záujmom dieťaťa, avšak jeho posúdenie v tomto ohľade nemožno považovať za dostatočné a zodpovedajúce čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa lebo v ňom úplne absentuje zohľadnenie aktuálne pretrvávajúcich potrieb maloletého dieťaťa a fázy jeho vývoja so zameraním sa na jeho psychickú, emocionálnu a sociálnu stránku.

49. Napriek tomu, že súd prvej inštancie a kolízny opatrovník uvádzajú, že nateraz je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo odobraté z prostredia starej matky a zabezpečovala osobnú starostlivosť pravdepodobne matka, nie je možné s týmto názorom súhlasiť. Dôvodom nesúhlasu je, že maloletá nepozná prostredie, v ktorom by mala vyrastať u matky alebo u otca. Dané je prostredie ale nevytvára pre ňu pocity zdravého a podnetného rodinného prostredia. Záujmom dieťaťa je, aby žilo v rodine, ktorú tvoria zodpovední a milujúci rodičia, ktorí sa tešia zo svojho dieťaťa, spoločne sa o neho starajú a poskytujú mu domov ako bezpečné zázemie a spoločne vytvárajú podmienky pre jeho celkový vývoj. Nateraz ale rodičia maloletej nie sú rodičmi, ktorí sú zodpovední a milujúci a ktorí sú schopní naplniť najlepší záujem dieťaťa. Skutočnosť, že sa o svoje dieťa nechcú starať neznamená, že v najlepšom záujme dieťaťa je, aby sa ocitlo v starostlivosti týchto rodičov.

50. Žiaden z rodičov v priebehu konania neurobil nič preto, aby vytvoril pre maloletú zázemie, podporu a pochopenie, keďže maloletá nežije v spoločnej domácnosti so žiadnym z rodičov. V najlepšom záujme dieťaťa v ideálnych podmienkach bolo, aby vyrastalo spolu s rodičmi, ktorí budú zabezpečovať láskyplnú starostlivosť, v prejednávanej veci však tomu tak nie je. Nutne sa musí prihliadnuť k okolnostiam prípadu, ktorým je nezáujem rodičov dieťa vychovávať.

51. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine je niekoľko komponentov najlepšieho záujmu dieťaťa okrem iného medzi tieto komponenty patrí úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti ako aj duševného a telesného a citového vývinu dieťaťa.

52. Princíp ochrany dieťaťa znamená aj rešpekt k jeho zraniteľnému postaveniu, ktoré pre svoju citovú rozumovú ale aj právnu nezrelosť nie je objektívne spôsobilé poskytnúť ochranu svojím záujmom samo. Ochrana týchto záujmov sa realizuje prostredníctvom súdu, pretože štát má záujem o ochranu záujmu maloletého dieťaťa.

53. Pokiaľ súd prvej inštancie má za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo primárne v rodine s biologickým rodičom je potrebné uviesť nasledovné. S daným tvrdením je možné súhlasiť ale je povinnosťou súdu starostlivosti o maloleté dieťa alebo štátnych orgánov prijať opatrenia, ktoré umožnia revitalizáciu vzťahu medzi biologickým rodičom a dieťaťom. Je povinnosťou prijať také opatrenia, ktoré umožnia obnoviť tento vzťah. V prípade však, že rodič nie je ochotný poskytnúť dieťaťu potrebnú starostlivosť a ochranu je namieste jeho premiestnenie do prostredia náhradnej starostlivosti. V danom prípade pre ponechania dieťaťa v tejto náhradnej starostlivosti, ktorú fakticky vykonáva stará matka niekoľko rokov. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania napriek existencii súdneho konania a zrušujúceho uznesenia súdu prvej inštancie opatrenia, ktoré boli prijaté príslušným úradom práce sociálnych veci a rodiny boli prijaté až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dňa 5. decembra 2025 sa uskutočnila prípadová konferencia a stará matka a dieťa boli zapojené do procesu poradensko- psychologických služieb E. pre F. a T. B. N. M.. Vzhľadom na krátkosť času nie je možné vyhodnotiť účelnosť daného opatrenia.

54. Vychádzajúc zo skutočného stavu je možné uzavrieť, že nateraz nie sú vytvorené podmienky pre zmenu výchovného prostredia. Zmena výchovného prostredia na strane maloletej by znamenala adaptačné problémy, stres a určitý diskomfort. Ide o veľkú životnú zmenu, s ktorou sa dieťa dokáže vyrovnať, ale otázky vyvolania negatívnej traumatizujúcej skúsenosti a negatívneho dopadu sa predpokladajú, keďže dieťa nepozná svojich rodičov.

55. Rozhodnutie o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti je potrebné vnímať ako dočasné opatrenie, pretože je potrebné pracovať s navrhovateľkou a matkou a viesť ich k tomu, aby došlo k obnoveniu vzťahu medzi dieťaťom a matkou. Pokiaľ je možné a existuje možnosť návratu dieťaťa do jeho pôvodnej rodiny je potrebné, aby sa vykonávalo opatrenie pre podporu väzieb medzi rodičom a dieťaťom.

56. Poznanie daného faktického stavu v rodine maloletej dovoľuje prijať záver, že je dôvodné prijať opatrenia, ktoré znamenajú zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. Odvolací súd má za to, že prijaté opatrenie je podložené dostatočnými dôvodmi a ide o opatrenie v najlepšom záujme dieťaťa.

57. Vo vzťahu k osobe, ktorej maloletá je zverená a jej predpokladov je potrebné uviesť nasledovné. V súlade s ustanovením § 45 ods. 1 zákona sa kladie na osobu náhradného rodiča požiadavky, že výkon osobnej starostlivosti bude realizovaný výlučne v záujme maloletého dieťaťa. Stará matka má trvalý pobyt na území B. republiky a má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Odvolací súd za to, že nateraz je možné považovať navrhovateľku za vhodnú osobu. Dôvodom pre prijatie takéhoto záveru je predovšetkým skutočnosť, že sa o maloletú stará už niekoľko rokov, má k nej vytvorenú citovú väzbu. K tvrdeniam súdu a kolízneho opatrovníka, že v jej rodine a teda výchove sa vyskytli viaceré problémy, a teda skutočnosť, že matka maloletú porodila vo veľmi mladom veku a vo vzťahu k synovi boli zistené problémy so záškoláctvom je potrebné uviesť nasledovné. V priebehu konania neboli predložené listine dôkazy, ktoré by osvedčili neschopnosť starej matky vykonávať túto starostlivosť v záujme maloletej a predovšetkým ani od prijatia neodkladného opatrenia odvolacieho súdu v konaní dňa 5. marca 2024. Stará matka navštevuje pediatra a zúčastnila sa s maloletou aj odborného vyšetrenia v K.. Podľa jej tvrdení pred odvolacím súdom maloletá rozpráva aj slovenským jazykom a je odplienkovaná. Zo strany kolízneho opatrovníka alebo účastníkov konania nebol predložený návrh na nejakú inú osobu, ktorá by bola spôsobilá zabezpečovať výkon osobnej starostlivosti, pokiaľ ho nerealizujú rodičia. Je potrebné uviesť, že pre maloletú je predsa len navrhovateľka najbližšou osobou, ktorá jej venuje starostlivosť od jej narodenia. Navrhovateľka vytvára pre maloleté dieťa také prostredie, ktoré je v jej možnostiach a schopnostiach vytvoriť a ktoré považuje za najvhodnejšie. Od času kedy sa nachádza maloletá v rodine starej matky nebol zo strany príslušných orgánov sociálnoprávnej ochrany dieťa prijaté opatrenia vo vzťahu k nedostatočnej starostlivosti , pričom je rodina zaradená do plánu práce s danou rodinou.

58. Navrhovateľka v súlade so zákonom o rodine je teda oprávnená na základe rozhodnutia súdu o zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti mať maloletú pri sebe, rozhodovať o bežných záležitostiach dieťaťa, spravovať jej majetok a zabezpečovať jej starostlivosť o jej vývoj, zdravie a výživu.

59. Vzhľadom na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti odvolací súd rozhodol aj o uložení povinnosti rodičom platiť výživné na maloletú. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zásady, ktorú zákon o rodine zakotvuje pri určení vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a to konkrétne v ustanoveniach § 62 až 65.

60. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletá žije v spoločnej domácnosti starej matky, ktorá jej zabezpečuje osobnú starostlivosť, výchovu, uhrádza náklady súvisiace s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb. S uspokojovaním potrieb maloletej vznikajú náklady, ktoré súvisia s jej výživou, oblečením, nákupom drogérie, hračiek a podobne. Maloletá má zdravotný problém a užíva lieky. Navrhovateľka poberá príspevok za náhradnú osobnú starostlivosť na základe nariadeného neodkladného opatrenia vo výške 280 € a dávku hmotnej núdzi vo výške 130 €. V spoločnej domácnosti žije so svojím partnerom a synom. Z vyššie uvedenej sumy pokrýva životné náklady svoje ako aj odôvodnené potreby maloletej. Matka maloletej je poberateľkou prídavkov na dve maloleté deti a poberá rodičovský príspevok vo výške 390 € a príspevok na bývanie vo výške 178 €.

61. Podľa ustanovenia o rodine (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

62. Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

63. Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých a opatrenia MPSVaR SR č. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2024 suma alebo úhrn súm 125,11 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

64. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

65. Základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej osoby.

66. Pri určovaní vyživovacej povinnosti oboch rodičov sa odvolací súd riadil možnosťami a schopnosťami a majetkovými pomermi. Vo vzťahu k matke maloletej vychádzajúc z jej príjmu, ktorý je iba rodičovský príspevok a vyživovacia povinnosť vo vzťahu k ďalším dvom maloletým deťom a s prihliadnutím na žiadnu osobnú starostlivosť o maloletú stanovil výživné podľa ustanovenia . Stanovil matke prispievať na výživu maloletej v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima.

67. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

68. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.

69. Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj č.k. ). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú súdy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj č.k. ).

70. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. . Pri uplatnení daného princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. ). Princíp potenciality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. ).

71. Pri príjmových pomeroch otca je potrebné uviesť, že otec dlhodobo žije vo M. A. a to od roku 2021. Podľa tvrdenia otca jeho jediným príjmom je podpora pre nezamestnaných vo výške 400 L mesačne. Jeho výdavky predstavujú náklady na nájom vo výške 1000 L, momentálne im ho uhrádza úrad práce. Naposledy pracoval v spoločnosti K. H. a jeho príjem bol vo výške 1000 L. Otec uviedol, že má zdravotné problémy, a to stratu sluchu a zápal nervov chrbtice, maloletej prispieva sumou 100 € mesačne.

72. Aj pri určení vyživovacej povinnosti otca sa odvolací súd riadil jeho možnosťami a schopnosťami a majetkovými pomermi. V čase nariadenia neodkladného opatrenia odvolacím súdom bolo stanovené výživné otcovi pre maloletú dcéru v sume 100 € mesačne s poukazom na to, že príjem otca bol minimálne vo výške 920 L mesačne. Zo zistených dôkazov vyplýva, že otec nie je vedený sociálnou poisťovňou na území B. republiky od 1.8.2022, nepoberá žiadne nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku. Podľa tvrdenia otca pred súdom prvej inštancie ukončil prácu z dôvodu zdravotných problémov. Súdu predložil dôkazy a k nim následne na pojednávaní dňa 20.3.2025 uviedol, že celková výška mesačných dávok, ktoré poberá je vo výške 1359,29 L (čl 189). V spoločnej domácnosti žije so svojou priateľkou a jej dcérou, pričom poplatok na bývanie by mal byť zaplatený štátom. Podľa tvrdení otca dôvodom pre skončenie jeho pracovného pomeru mal byť jeho zdravotný stav, problémy so sluchom a chrbticou. Maloleté dieťa nenavštevuje, nezabezpečuje žiadnym spôsobom jeho osobnú starostlivosť, neprispieva na jeho výživu. Okrem výživného stanoveného súdom na základe neodkladného opatrenia nad rámec neodkladného opatrenia výživné neplatí.

73. Pri stanovení rozsahu výživného zo strany otca sa odvolací súd riadil skutočnosťou, že otec nepredložil dôkazy o ukončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov. V poslednom pracovnom vzťahu mal poberať minimálne mzdu vo výške 1000 L. Otec v priebehu dokazovania pred súdom prvej inštancie neuviedol ani nepredložil súdu dôkazy o zmene svojich príjmových pomerov a skončenie

pracovného pomeru v dôsledku zdravotných problémov. Napriek tomu, že súd je povinný zisťovať skutočný stav veci je aj povinnosťou účastníka konania, aby svoje tvrdenie preukázal alebo súdu uviedol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odvolací súd tak vychádzal pri stanovení výšky výživného z potencionálneho príjmu otca, ktorý dosahoval pred skončením pracovného pomeru ako sám uviedol vo výške 1000 L mesačne.

74. Otec súdu neuviedol, či jeho zdravotný stav mu neumožňuje nájsť si prácu. Nepreukázal, že má sociálny status osoby, ktorá je odkázaná s pomocou a výživou na iné osoby, nepreukázal súdu žiadnu mieru poklesu jeho schopnosti pracovať. Pri prepočte libry na euro, mesačný príjem otca, z ktorého sa vychádza pri stanovení výživného je vo výške 1147 €. Vyživovacia povinnosť vo výške 100 € mesačne je tak otcovi stanovená v percentuálnom prepočte necelých 10% z jeho príjmu. S prihliadnutím na ďalšie okolnosti prípadu, a to je nezabezpečovanie žiadnej osobnej starostlivosti o maloletú a ponechanie jej starostlivosti na starú matku je potrebné považovať stanovené výživné v minimálnej miere.

75. Odvolací súd považuje za potrebné opätovne poukázať, že v starostlivosti o mal. deti je súd v súlade s ustanoveniami a povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Dôležité je ale zdôrazniť, že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania súd supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci.

76. Zabezpečenie oprávnených potrieb dieťaťa zostáva základnou rodičovskou zodpovednosťou nie je totiž možné, aby rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti žil svoj vlastný život bez ohľadu na rodičovské povinnosti. Práve z tohto dôvodu zákon pri stanovení výživného umožňuje prihliadať nielen k súčasnej majetkovej situácii rodiča ale i k jeho majetkovej potencialite a v tejto súvislosti i k dôvodom, pre ktoré opustil zamestnanie a vyhodnotenie dôvodov, pre ktoré nedosahuje príjem aký by dosahovať mohol.

77. Stanovené výživné pre rodičov zaviazal odvolací súd platiť na účet Úradu práce sociálnych veci a rodiny B. N. M. počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku v súlade s ustanovením .

78. Povinnosťou súdu v starostlivosti o maloletého bude v súlade s ustanovením § 45 ods. 9 realizovať a zhodnotiť súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany ako sa realizuje výkon náhradnej starostlivosti a preverovanie skutočnosti či rodičia môžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

79. Na záver odvolací súd poznamenáva, že základným kritériom pre prijatie záveru o zmene napadnutého rozsudku bolo vyhodnotenie individuálnych okolnosti prejednávanej veci a najlepší záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd má za to, že daná náhradná osobná starostlivosť vytvorí nateraz právnu istotu v ohrozenom a porušenom záujme dieťaťa, keďže rodičia nemajú záujem sa o maloletú starať. Je možné vnímať, že náhradná osobná starostlivosť nateraz vytvorí pre maloletú záchranu sieť v dôsledku nezáujmu jej rodičov zabezpečiť pre maloletú starostlivosť. Maloletá nemôže vzhľadom k zisteným okolnostiam nezáujmu rodičov vyrastať ani u jedného z rodičov. V danom rodinnom prostredí maloletá pociťuje blízkosť stabilných osôb, cíti od nich prijatie. Táto zvolená forma náhradnej osobnej starostlivosti je považovaná nateraz za najlepšiu možnosť pre maloleté dieťa.

80. Vzhľadom na vyššie opísané dôvody odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok podľa ust. .

81. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

82. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).