Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-9S/23/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B. COLOR STAR, s miestom podnikania: Dopravná 3973, 955 01 Topoľčany, IČO: 34 669 787, zastúpený: Mgr. Michal Ferčák, advokát, so sídlom Bernolákova 1652, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100639994/2022 zo dňa 30.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100639994/2022 zo dňa 30.03.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Topoľčany (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), o. i. aj za zdaňovacie obdobie december 2016.

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102568705/2021 zo dňa 14.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 2.865,79 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016. V rámci predmetného zdaňovacieho obdobia boli preverované faktúry od dodávateľa – spoločnosti J & K corporation, s.r.o., so sídlom Sedmokrásková 1845/6, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 44 778 333 (ďalej len „spoločnosť J & K corporation“). Správca dane poukázal na to, že na spoločnosť bol dňa 25.06.2019 vyhlásený konkurz, pričom správca spoločnosti J & K corporation doručil v rámci výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roka 2016 vykonávanej u žalobcu odpoveď, že správcovi konateľ a ani predchádzajúci konateľ spoločnosti J & K corporation neodovzdal žiadne doklady, a tieto sa mali nachádzať na Finančnej správe na NAKA. Správca dane mal za to, že došlo k účelovému prepisu konateľa spoločnosti s cieľom znemožniť preverenie reálnosti dodania tovaru, bývalý konateľ spoločnosti J & K corporation bol nekontaktný, so správcom dane nespolupracoval.

3. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 13.01.2022, pričom namietol, že toto rozhodnutie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100639994/2022 zo dňa 30.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný uviedol, že dodávateľská spoločnosť nereagovala na výzvy správcu dane, nepredložila požadované doklady. Tým, že dodávateľská spoločnosť nepredložila doklady preukazujúce, že disponovala s tovarom, ktorý v zmysle vystavených dokladov dodala žalobcovi a taktiež nepreukázala, že tovar žalobcu skutočne aj dodala, nebolo preukázané, že dodávateľskej spoločnosti vznikla z dodania tovaru v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) daňová povinnosť, a teda nebolo ani preukázané, že žalobcovi vzniklo v zmysle právo na odpočítanie dane. Tým, že obchodný partner žalobcu nepredložil správcovi dane doklady potrebné k prevereniu obchodnej transakcie, spôsobil, že žalobca sa dostal do dôkaznej núdze, pretože nebolo možné vysloviť záver, že bolo preukázané, že tovar dodala žalobcovi spoločnosť deklarovaná na faktúrach.

6. Žalovaný konštatoval, že správca dane vyzval dodávateľskú spoločnosť na doloženie dokladov, pričom správca dane a ani žalovaný nespochybnili skutočnosť, že žalobca nadobudol tovar, ktorý bol predmetom jeho obchodných transakcií, ale v priebehu daňovej kontroly neboli preukázané materiálne podmienky na vznik práva na odpočítanie dane, pretože nebolo preukázané, že mu tovar dodala vo fakturovanom rozsahu práve spoločnosť deklarovaná ako dodávateľ. Z konania správcu dane vyplynulo, že napriek tomu, že sa snažil získať doklady od spoločnosti J & K corporation, uvedené sa mu nepodarilo.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

7. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre všeobecnú správnu žalobu zo dňa 26.05.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

8. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že žalovaný pochybil pri výklade a aplikácií právnej normy, keď vykonané dôkazy nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a ani nevykonal všetky úkony potrebné na riadne zistenie skutkového stavu veci, pričom žalobcu zaťažil dôkazným bremenom ohľadom preukázania skutočností, za ktoré podľa výzvy správcu dane zodpovedal jeho dodávateľ. Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený na okolnosti na jeho strane, pričom tento nezodpovedá za porušenia povinností svojho dodávateľa. Skutočnosti, týkajúce sa iných daňových subjektov nemožno pričítať na ťarchu kontrolovanému subjektu. 9. Žalobca mal ďalej za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalobca namietol, že suma rozdielu dane uvedená vo výroku prvostupňového rozhodnutia nemá oporu v jeho odôvodnení, avšak žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom vo výroku je uvedený rozdiel DPH v sume 2.865,79 eur, hoci z matematického vyčíslenia uvedeného v odôvodnení vyplýva iná suma, konkrétne suma 2.946,00 eur, a teda je zjavný nesúlad medzi výrok a odôvodnením.

10. Ďalej žalobca namietol, že žiadne vykonané dôkazy nepreukazovali objektívne indície nasvedčujúce tomu, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o podvodnom konaní iných osôb, a taktiež nebolo preukázané, že by dodávateľská spoločnosť bola účastníkom podvodného konania. Žalobca namietol, že bol sankcionovaný len z dôvodu nespolupracujúceho dodávateľa. Žalobca uviedol, že predložil faktúry, dodacie listy, doklady o úhrade faktúr, pričom obchodné vzťahy potvrdilo aj čestné vyhlásenie pána C., ktorý bol v čase realizácie obchodov konateľom spoločnosti J & K corporation. Žalobca mal za to, že boli predložené všetky potrebné doklady.

11. Žalobca ďalej namietol, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal s námietkou týkajúcou sa inštitútu svedka, pričom svojvoľne vyhodnotil aj predložené čestné vyhlásenie pána C.. Čestné vyhlásenie bolo reakciou na to, že správca dane k výsluchu daného svedka nepristúpil, resp. nevyužil všetky zákonné prostriedky na vykonanie jeho výsluchu.

12. Žalobca namietol, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca mal za to, že správca dane pri neuznaní nároku na odpočet DPH

zohľadňoval výlučne správanie sa spoločnosti J & K corporation, pričom neprihliadal na ostatné dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Žalobca mal za to, že aj skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu. Žalobca namietol, že nebol vykonaný dôkaz, ktorý by objektívne spochybnil reálne dodanie deklarovaného plnenia spoločnosťou J & K corporation. Následne namietol aj to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie podania účastníkov konania

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.10.2022, pričom zotrval na záveroch uvedených v napadnutých rozhodnutiach.

14. Žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí boli uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a boli prezentované úvahy, na podklade ktorých došlo k rozhodnutiu. Žalovaný mal za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že postupom žalobcu došlo k porušeniu , keď si uplatnil právo na odpočítanie dane od dodávateľskej spoločnosti – SK Cloud s.r.o., pretože neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení v zmysle predložených faktúr. Žalovaný ďalej prezentoval skutočnosti vo vzťahu k spoločnosti SK Cloud s.r.o. a porušeniu .

15. Ďalej uviedol, že práve skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadne doklady, bola dôvodom na vznik pochybností. 16. K vyjadreniu žalovaného predložil žalobca repliku zo dňa 11.11.2022, pričom namietol, že žalovaný sa k jeho námietkam vo vzťahu k spoločnosti J & K corporation nevenoval. Žalovaný zaslal dupliku zo dňa 03.01.2023.

17. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

18. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. .

19. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

20. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa , pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (/ ) a správny súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2026 ( ).

21. Podľa , v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

22. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

24. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4 c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

26. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

27. Podľa , platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

29. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

31. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

32. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

33. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 2.865,79 eur. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so , ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa vyrubenia dane majú oporu v administratívnom spise.

Všeobecne k východiskám odpočítania dane

34. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2022 alebo sp. zn. zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

35. V zmysle sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu.

36. Správny súd zároveň uvádza, že nekontaktnosť dodávateľa a subdodávateľov, nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane subdodávateľa alebo dodávateľa, a pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca nie sú v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a Súdneho dvora Európskej únie samé o sebe spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu, ako aj Súdneho dvora Európskej únie identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), či (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).

K prejednávanému prípadu

37. Vychádzajúc z administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že orgány finančnej správy sa ustálili v tom, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že tovar uvedený na predložených dodávateľských faktúrach bol žalobcovi dodaný spoločnosťou J & K corporation. Orgány finančnej správy nespochybnili existenciu materiálneho plnenia (uvedené konštatoval žalovaný napr. na strane 7 napadnutého rozhodnutia), ale to, že uvedené dodala deklarovaná dodávateľská spoločnosť („práve spoločnosť, deklarovaná ako dodávateľ“). Zároveň z administratívneho spisu vyplýva, že deklarovaný dodávateľ bol vyzvaný, avšak tento bol pasívny, pričom na dodávateľa bol vyhlásený konkurz, a správca konkurznej podstaty opakovane uviedol, že nedisponuje žiadnymi dokladmi spoločnosti J & K corporation. Žalovaný tak uzavrel, že aj napriek tomu, že správca dane vykonal úkony vo vzťahu k spoločnosti J & K corporation, nepodarilo sa mu zabezpečiť relevantné dôkazy.

38. Správny súd tak sumarizuje, že materiálnu existenciu plnenia daňové orgány nespochybňovali. Pochybnosti správcu dane a žalovaného pritom spočívali v nemožnosti preverenia dodávateľa (J & K corporation) pre jeho nekontaktnosť (napr. nekontaktnosť konateľa spoločnosti) a nemožnosti predloženia relevantných dokladov (vo vzťahu k správcovi spoločnosti J & K corporation). Zistenie nekontaktnosti a nemožnosti predloženia relevantných dokladov u deklarovaného dodávateľa vyvracala

vierohodnosť a preukaznosť dokladov predložených žalobcom. Žalovaný konštatoval, že „dodávateľská spoločnosť na výzvu správcu dane nereagovala a požadované doklady nepredložila“ (strana 6 napadnutého rozhodnutia).

39. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že nekontaktnosť dodávateľa je iba jedným, resp. spravidla prvotným zdrojom pochybností správcu dane o uskutočnení deklarovaných plnení. Samu o sebe ju však nemožno považovať za tak závažnú skutočnosť, ktorá by bez ďalšieho mohla viesť k nepriznaniu nároku na odpočítanie DPH. V danej veci síce správca dane vykonal viacero úkonov (žiadosti vo vzťahu k správcovi spoločnosti J & K corporation, žiadosti o výsluch konateľa spoločnosti J & K corporation), na základe ktorých dospel k záveru o nemožnosti preverenia dodávateľa, avšak tieto zistenia sa viazali, resp. daňové orgány ich spájali práve s nimi uvádzanou nekontaktnosťou a nemožnosťou predloženia relevantných dokladov, ktoré mali v konečnom dôsledku vyústiť do záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom, a to vo vzťahu k otázke osoby/dodávateľa uvedeného na faktúrach. Ako to uviedol správny súd vyššie, samotná nekontaktnosť dodávateľa nie je spôsobilá na to, aby bolo žalobcovi možné odoprieť právo na odpočet DPH.

40. Zároveň ani samotný odkaz na to, že vo vzťahu k spoločnosti J & K corporation bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie 02-12/2016, taktiež nepostačuje, pretože z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či závery z tejto kontroly je možné automaticky využiť aj vo vzťahu k žalobcovi. Správca dane a žalovaný len všeobecne odkázali na túto vykonanú kontrolu, a to bez toho, aby konkrétnymi a relevantnými informáciami uviedli, v čom sú závery daňovej kontroly vykonanej u spoločnosti J & K corporation relevantné k daňovej kontrole žalobcu.

41. Taktiež je nutné uviesť, že nekontaktnosť dodávateľa nemôže byť bez ďalšieho pričítaná na ťarchu žalobcovi pri hodnotení toho, či sú žalobcom predložené dôkazy dostačujúce na unesenie jeho dôkazného bremena. Nekontaktnosť dodávateľa tak v tomto zmysle pozíciu žalobcu nijako nevylepšuje ani nezhoršuje. V posudzovanej veci síce nekontaktnosť dodávateľa mohla vyvolávať u správcu dane určité objektívne pochybnosti o uskutočnení plnení deklarovaným spôsobom, avšak bez podpory ďalších zistení (napr. so zameraním na materiálny a personálny substrát podnikateľskej činnosti a iné) z nej možno len ťažko vyvodzovať záver o tom, že došlo k takému spochybneniu žalobcom predložených dokladov, ktoré by bránilo priznaniu odpočtu DPH.

42. Vo vzťahu k otázke deklarovaného dodávateľa je potrebné záverom poznamenať aj to, že daňové orgány viedli dokazovanie so zameraním na to, či boli plnenia, z ktorých žalobca odvodzoval nárok na odpočet DPH, dodané deklarovaným dodávateľom (J & K corporation). Zjavne tak vychádzali z právneho názoru, že nárok na odpočet je spojený s preukázaním toho, že skutočným dodávateľom bol ten, kto bol ako dodávateľ uvedený na daňových dokladoch - faktúrach. Správny súd poukazuje na to, že v súvislosti s posúdením uvedeného došlo k judikatúremu posunu, konkrétne vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie Súdny dvor Európskej únie pripustil, že dodávateľ plnenia nemusí byť vždy jednoznačne identifikovaný, pokiaľ možno zo skutkových okolností vyvodiť, že postavenie platiteľa DPH musel nutne mať. Doterajšia judikatúra vychádzala z predpokladu, že je potrebné ustáliť naisto, kto bol dodávateľom a následne je možné overiť jeho postavenie ako platiteľa DPH. Rozsudok vo veci Kemwater ProChemie tak pripúšťa tiež možnosť, že sa preukáže iba to, že dodávateľ mal nutne postavenie platiteľa DPH. Preukázanie tejto skutočnosti však podľa Súdneho dvora Európskej únie leží na daňovom subjekte, ibaže by správca dane sám mal údaje potrebné na overenie postavenia dodávateľa ako platiteľa DPH. Pokiaľ by teda zo skutkových okolnosti veci vyplývali zistenia, ktoré by nasvedčovali možnému uskutočneniu plnení takto určeným dodávateľom, resp. by jeho postavenie ako platiteľa dane bolo následne v daňovom konaní preukázané, išlo by o skutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie nároku na odpočet DPH. V prípade existencie uvedených skutkových okolností veci je pritom potrebné vždy daňový subjekt s takýmto právnym náhľadom na vec konfrontovať. Platí to však len vtedy, ak existuje nejaká indícia ukazujúca na osobu odlišnú od deklarovaného dodávateľa, ktorá mohla fakticky dodať sporné plnenie.

43. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

44. Správny súd však považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania

služieb. Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa .

46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( v spojení s a v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa Centrum právnej pomoci (