Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-222-2020.pdf
PDF · 130.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-6S/222/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom A. XXXX/XX, XXX XX B., IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom C. XX, XXX XX D., IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom E. F. G. X, XXX XX B., za účasti: 1/ EUROVIA SK, a.s., so sídlom H. XX, XXX XX D., IČO: 31 651 518, 2/ Obec Zbudza, XXX XX I. XX, 3/ J. K. L., M., trvale bytom D. X, XXX XX D., 4/ N. M., trvale bytom L. XX, XXX XX O., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6180/2020-1.1, 11581/2020 zo dňa 16.07.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému a ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ a 4/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 15.08.2019 bol žalovanému doručený návrh spoločnosti EUROVIA SK, a.s. (ďalej „ĎUK 1/“) na zmenu navrhovanej činnosti „Modernizácia obaľovne asfaltových zmesí I.“ podľa § 18 ods. 2 písm. c) a § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o posudzovaní vplyvov“). Listom zo dňa 22.08.2019 žalovaný upovedomil dotknuté obce, dotknuté orgány, povoľujúce orgány, rezortný orgán a všetkých známych účastníkov o začatí konania a zároveň zverejnil oznámenie o zmene navrhovanej činnosti na webovom sídle. Podaním zo dňa 24.08.2019 sa žalobca vyjadril k zmene navrhovanej činnosti, pričom prezentoval pripomienky a podmienky, ktoré žiadal zahrnúť do podmienok rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov. V rámci administratívneho konania boli žalovanému predložené aj stanoviská dotknutých orgánov, obce či povoľujúcich orgánov, ktoré k podanému oznámeniu nemali žiadne pripomienky, resp. nepredpokladali vznik negatívnych vplyvov na životné prostredie. Žalovaný následne upovedomením zo dňa 18.11.2019 oznámil účastníkom konania, vrátane žalobcu, že podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“) majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom i k spôsobu zistenia, prípadne majú možnosť predkladať návrhy na doplnenie. Žalovaný súčasne uviedol, že do spisu bude možné nahliadnuť (robiť si z neho kópie, odpisy a výpisy) na adrese sídla v určenom čase počas pracovných dní v lehote 7 dní od doručenia upovedomenia. Žalobca, ktorému bolo upovedomenie doručené dňa 26.11.2019, mailovým podaním dňa 27.11.2019 požiadal žalovaného o zabezpečenie a odoslanie podkladov elektronicky na mailovú
adresu. Zaslané mailové podanie žalobca definoval ako uplatnenie žiadosti podľa § 23 ods. 1 a 4 správneho poriadku a zároveň ako žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase.
2. Žalovaný (sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie; ďalej „prvostupňový orgán“) vydal vo veci rozhodnutie č. 2958/2019-1.7/ed zo dňa 11.12.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), v zmysle ktorého sa zmena navrhovanej činnosti „Modernizácia obaľovne asfaltových zmesí I.“ nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. V súlade s § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov správny orgán určil podmienky pre eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie: 1. aktualizovať súbor technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej správy ochrany ovzdušia; 2. v rámci prevádzky po modernizácii obaľovne zabezpečiť prvé oprávnené meranie na preukázanie dodržania určených emisných limitov a množstva emisie znečisťujúcich látok pre účely poplatkovej povinnosti podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v rozsahu určenom pre obaľovne bitúmenových zmesí a miešiarne bitúmenu (tuhé znečisťujúce látky, CO a organický uhlík) a tiež NOX v dôsledku spaľovania zemného plynu; 3. zabezpečiť priebežné kontroly správneho nastavenia horáka a tak zaistiť trvalú kontrolu dodržiavania predpísaných podmienok procesu horenia; 4. realizovať systémové opatrenia na zníženie sekundárnej prašnosti z areálových komunikácií a spevnených plôch, súvisiacich dopravných ciest a tiež skladovania jemného kameniva (kropením, prestrešením, zaplachtovaním a pod.); 5. prekrývať ložné plochy prepravných automobilov po naplnení asfaltovou zmesou plachtou pre obmedzenie emisií organických plynov a pár; 6. navrhnúť a zrealizovať opatrenia, ktoré zabezpečia, aby zápach neunikal mimo areálu zariadenia ani z dopravy (používanie produktov, ktoré vytvárajú menší zápach, chemické prísady redukujúce zápach a pod.). 7. používať na prepravu materiálov a hotovej zmesi nákladné vozidlá v nízko-emisných triedach (EURO V - VI); 8. aktualizovať jestvujúci havarijný plán spracovaný v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/2018, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd v súlade s navrhovanou zmenou navrhovanej činnosti; 9. zabezpečiť systém kontroly stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov na zamedzenie únikov ropných látok do pôdy, do horninového prostredia do podzemných vôd a do útvarov povrchových vôd (G. kanál); 10. v priebehu prevádzky sledovať v mesačnom intervale účinnosť čistenia vôd z povrchového odtoku na výstupe z odlučovača ropných látok a v prípade prekračovania hraničnej hodnoty zabezpečiť okamžitú údržbu zariadenia; 11. v rámci prevádzky dodržiavať bezpečnostné predpisy pri manipulácii s ropnými látkami, kontrolovať stav vozidiel a mechanizmov; 12. pravidelne sledovať technický a prevádzkový stav havarijných súprav, záchytných havarijných nádrží IBC kontajnerov na skladovanie chemických látok – aditív a roštovej podlahy so záchytnou nádržou ekoskladu na dočasné skladovanie odpadu a v prípade poškodenia okamžite zabezpečiť údržbu zariadení; 13. v rámci prevádzky po modernizácii obaľovne meraním preveriť dodržanie predpísaných a garantovaných hladín hluku v blízkosti stacionárnych zdrojov a v prípade nepriaznivých výsledkov vykonať dodatočné protihlukové opatrenia; 14. minimalizovať možné obťažovanie obyvateľstva žijúceho v blízkom okolí hlukom, zápachom a inými znečisťujúcimi látkami výsadbou napr. izolačnej zelene okolo areálu obaľovacieho centra po dohode s dotknutou obcou alebo orgánom ochrany prírody.
3. Prvostupňový orgán v rámci odôvodnenia poukázal na zaobstarané podklady a zaoberal sa aj jednotlivými pripomienkami a návrhmi vznesenými v konaní, vrátane pripomienok a návrhov žalobcu. Prvostupňový orgán po vyhodnotení predložených podkladov rozhodnutia dospel k záveru, že zmena navrhovanej činnosti nepredstavuje taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere
ohrozoval životné prostredie a zdravie obyvateľov, prípadne, že by zmena navrhovanej činnosti bola v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti starostlivosti o životné prostredie a zdravie obyvateľov.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 25.12.2019 opravný prostriedok označený ako odvolanie, žalovaným posúdený ako rozklad. Žalovaný (minister životného prostredia Slovenskej republiky; ďalej „minister“, „druhostupňový orgán“) rozhodnutím č. 6180/2020-1.1, 11581/2020 zo dňa 16.07.2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Správny orgán rozhodujúci v druhom stupni poukázal na komplexné posúdenie prípadných negatívnych vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia zo strany prvostupňového správneho orgánu pri zohľadnení doručených stanovísk relevantných subjektov, pričom konštatoval správnosť jeho postupu. Informácie o životnom prostredí, vrátane predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti boli v súlade s § 29 ods. 6 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov zverejnené a verejnosti dostupné na webovom sídle žalovaného a podľa § 29 ods. 8 predmetného zákona boli zverejnené aj dotknutou obcou. Prvostupňový orgán sa v rámci vydaného rozhodnutia podrobne zaoberal všetkými pripomienkami, ktoré boli doručené v rámci zisťovacieho konania, osobitne s pripomienkami a návrhmi žalobcu na stranách 11. až 26. prvostupňového rozhodnutia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, ako správny orgán posudzoval zistené skutočnosti, ktoré boli podľa názoru žalovaného dostatočne vyhodnotené a premietnuté do rozhodnutia vo veci. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa porušenia práva účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, vrátane tvrdeného neposkytnutia podkladov rozhodnutia. Poukázal pritom na úkony prvostupňového orgánu, najmä na upovedomenie zo dňa 18.11.2019. Zároveň sa žalovaný nestotožnil s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k vykonaniu konzultácií podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov v danom štádiu administratívneho konania. Prvostupňový orgán zároveň umožnil vykonať písomné konzultácie v súlade s § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, t. j. vo forme možnosti zasielať odôvodnené písomné stanoviská, pričom prvostupňový orgán postupoval v súlade so zásadou písomnosti správneho konania.
II.
Správna žaloba (žalobné body)
5. Správnou žalobou zo dňa 13.10.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Ďalej namietal, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. V administratívnom konaní podľa názoru žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
6. Žalobca namietal porušenie relevantných hmotnoprávnych ako aj procesných ustanovení aplikovaných v rámci vedeného administratívneho konania. Okrem ustanovení správneho poriadku a zákona o posudzovaní vplyvov poukazoval na ustanovenia Ústavy SR (čl. 7 ods. 2, čl. 44 ods. 1, 2, čl. 45, čl. 48 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 152 ods. 4), Charty základných práv Európskej únie (čl. 37, čl. 41 ods. 1, 2) a Aarhuského dohovoru (čl. 3 ods. 2, čl. 4). Žalovaný v oboch stupňoch svojho rozhodovania podľa názoru žalobcu zvolil procesný postup, ktorý neviedol k naplneniu práv verejnosti a konal tak v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 správneho poriadku s následkom porušenia jeho hmotných práv. Žalobca v rámci administratívneho konania zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na jeho ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach.
7. Prvostupňový orgán podľa žalobcu nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, keď výroková časť prvostupňového rozhodnutia neobsahuje zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv zámeru na životné prostredie. Zároveň žalobca vnímal porušenie práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní vplyvov tým, že žalobcom uvádzané návrhy neboli verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil správny orgán nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo považoval žalobca za nezákonné. Námietky žalobcu smerovali aj voči
procesnému postupu správneho orgánu, ktorý podľa tvrdení žalobcu neumožnil zúčastniť sa konzultácie v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov.
8. Časť žalobnej argumentácie venoval žalobca postupu správneho orgánu pri vysporiadaní sa s jeho žiadosťou o kópiu spisu prevedenú do elektronickej podoby, ktorú však prvostupňový orgán nevyhotovil a nedoručil. Žalobca mal za to, že elektronická forma je hospodárnejšia a nebolo zrejmé, prečo správny orgán trval na tom, že kópiu spisu je možné získať len pri nahliadnutí do spisu. Žalobca mal zároveň za to, že mu bolo upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, ako aj právo na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.
9. Žalobné námietky žalobcu smerovali aj voči obsahu odôvodnenia rozhodnutí vydaných žalovaným vo veci, pričom nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Správne orgány sa zároveň v odôvodnení vydaných rozhodnutí nevysporiadali s pripomienkami a podmienkami navrhovanými žalobcom, čím mu bolo odopreté právo na efektívne hájenie a presadzovanie záujmov.
III.
Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.12.2020 uviedol, že tvrdenia žalobcu uvádzané v podanej žalobe považuje za neopodstatnené. Podanú žalobu žiadal zamietnuť podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súd poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“).
11. Časť žalobných námietok považoval žalovaný za zmätočnú či nezrozumiteľnú. Za nedôvodnú považoval žalovaný argumentáciu žalobcu týkajúcu sa konzultácie. Prvostupňový orgán umožnil vykonať písomné konzultácie, pričom zo zákona o posudzovaní vplyvov nevyplývala povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, a preto je na orgáne verejnej správy a na jeho zvážení, či vzhľadom na povahu veci je potrebné nariadiť pojednávanie. V prípade, ak dospeje k záveru, že písomnosti zabezpečené v konaní postačujú, nie je správny orgán povinný nariaďovať ústne pojednávanie. Žalovaný súčasne konštatoval, že žalobca neuviedol žiadne relevantné tvrdenie odôvodňujúce potrebu nariadenia ústneho pojednávania.
12. Prvostupňový správny orgán sa v rámci svojho rozhodnutia vysporiadal aj so všetkými pripomienkami a návrhmi žalobcu, a to aj napriek tomu, že veľká časť bola, vzhľadom na predmet vedeného konania (zmena navrhovanej činnosti v existujúcom prostredí), zjavne bezpredmetná. S námietkami žalobcu obsiahnutými v podanom rozklade sa plnohodnotne vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
13. Verejnosť (vrátane žalobcu) bola o vedenom administratívnom konaní informovaná, vrátane predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, a to zverejnením oznámenia na webovom sídle podľa § 29 ods. 6 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov ako aj oznámením o zmene navrhovanej činnosti spolu s upovedomením o začatí konania zverejneným prostredníctvom dotknutej obce (ĎUK 2) podľa ods. 8 predmetného zákonného ustanovenia. Práve na základe vykonaných úkonov žalobca v konaní podal písomné stanovisko a následne tak v konaní mohol využívať všetky práva patriace účastníkovi konania, vrátane nahliadania do spisovej dokumentácie, práva vyjadriť sa a práva navrhnúť doplnenie podkladov (tieto práva žalobca v administratívnom konaní nevyužil). Žalovaný sa zároveň nestotožnil s argumentáciu žalobcu o tom, že nezaslaním kópie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby došlo k porušeniu § 23 ods. 1 správneho poriadku, resp. čl. 3 ods. 2 a čl. 4 Aarhuského dohovoru. Správny orgán nie je povinný na základe žiadosti účastníkov konania v zmysle správneho poriadku zaslať mu ním požadované podklady pre rozhodnutie a nedôjde tým k popretiu základných zásad správneho konania, ako je zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania a zásada materiálnej pravdy. K porušeniu práv by došlo len vtedy, ak by správny orgán neumožnil účastníkovi konania nahliadnuť do spisu alebo ak by vydal meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. Napokon v danej súvislosti uviedol, že žiadny právny predpis neukladá správnemu orgánu previesť spisový materiál vedený v listinnej podobe do elektronickej podoby na žiadosť účastníka konania a v takejto podobe mu spisový materiál poskytnúť.
14. K žalobcom namietanému nedostatočnému odôvodneniu vydaných rozhodnutí žalovaný uviedol, že správny orgán sa v rámci prvostupňového rozhodnutia vysporiadal so všetkými pripomienkami žalobcu, dokonca aj s tými, ktoré sa s prihliadnutím na predmet administratívneho konania javili ako zmätočné a následne svoje rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodnil. Rovnako bolo riadnym spôsobom odôvodnené aj napadnuté rozhodnutie.
IV.
Ďalšie písomné podania účastníkov konania
15. Žalobca v replike zo dňa 29.04.2021 zotrval na dôvodoch uvedených v podanej žalobe, ktoré v zásade zopakoval.
16. Pôvodný účastník konania J. N. P. sa podaním zo dňa 31.03.2021 podľa § 36 ods. 4 SSP vzdal účastníctva v súdnom konaní.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
17. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/222/2020, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy postúpená Správnemu súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-6S/222/2020. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.
18. Správny súd zistil, že v priebehu konania zomreli dve účastníčky pôvodného administratívneho konania – Q. R. a Q. R.. Uvedené fyzické osoby v rámci administratívneho konania, v pozícii dotknutej verejnosti, podali po zverejnenom liste obsahujúcom oznámenie o zmene navrhovanej činnosti a upovedomení o začatí konania zo dňa 22.08.2019 písomné stanovisko podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov, v súvislosti s čím im vzniklo v administratívnom konaní postavenie účastníka konania. Keďže sa v prípade uvádzaných fyzických osôb jednalo o uplatnenie práva dotknutej verejnosti (zainteresovanej verejnosti), dospel správny súd k záveru, že účastníctvo v tomto verejno- právnom konaní neprešlo na ich dedičov, obzvlášť v situácii, keď sa v konaní nachádzajú ďalší účastníci konania zastupujúci vo veci dotknutú verejnosť, ktorí sa stali účastníkmi administratívneho konania obdobným postupom ako uvádzané fyzické osoby (žalobca, ĎUK 3 a 4). Vzhľadom na uvedené, po strate procesnej subjektivity Q. R. a Q. R., správny súd s týmito ďalej nekonal a nepristúpil ani k zisťovaniu a prípadnému pribratiu dedičov do správneho súdneho konania. Obdobný procesný postup zvolil Najvyšší správny súd v súvislosti s rozhodnutím vo veci sp. zn. 7Svk/12023 zo dňa 29.05.2025.
19. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po vyhodnotení podanej žaloby v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcom (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu preskúmal žalobou napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.
20. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 28.01.2026, keďže bola splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP. Žalovaný, žalobca a jeho právny zástupca, ako ani ĎUK 1/ až 4/ sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neúčasť vopred avizoval a ospravedlnil žalobca, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.01.2026. Neúčasť vopred avizoval a ospravedlnil
aj žalovaný, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 26.01.2026. Správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 114 SSP.
21. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
22. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní a dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
23. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
24. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
25. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovanie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušných orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
26. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
27. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ministra, ktorý ako druhostupňový orgán na základe návrhu osobitnej komisie zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o tom, že zmena navrhovanej činnosti „Modernizácia obaľovne asfaltových zmesí I.“ sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Preskúmaním prvostupňového a napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvádzaných žalobcom, vrátane procesného postupu správnych orgánov, dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby s následkom jej zamietnutia podľa § 190 SSP.
28. Značná časť žalobnej argumentácie uvádzanej žalobcom bola všeobecná, bez bližšej konkretizácie či relevantného naviazania citovaných ustanovení a produkovaných teoretických východísk na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu. Žalobná námietka musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje žalobné body dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov.
29. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu smerujúcu voči odôvodneniu rozhodnutí vydaných v správnom konaní. Prvostupňové rozhodnutie v časti odôvodnenia obsahuje opis zmeny navrhovanej činnosti (vrátane jej charakteristiky a technického riešenia), vyjadrenia a stanoviská všetkých relevantných subjektov predložené správnemu orgánu v priebehu konania ako aj vyjadrenie žalobcu, pričom prvostupňový orgán sa na str. 11. až 26. svojho rozhodnutia vysporiadal s každou jednotlivo vznesenou pripomienkou či návrhom žalobcu, pričom sa vyjadril aj k takým, ktoré boli neopodstatnené a zjavne nesúviseli s navrhovanou zmenou činnosti ĎUK 1/. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje aj zhrnutie predpokladaných vplyvov navrhovanej zmeny na životné prostredie podľa zaobstaraných podkladov, pričom plne korešponduje s výrokovou časťou prvostupňového rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení rekapituluje zistenia a právne posúdenie vykonané prvostupňovým orgánom, pričom sa v ňom minister na podklade návrhu osobitnej komisie vysporiadal aj s argumentáciou žalobcu podávajúceho rozklad. Po preskúmaní
oboch rozhodnutí správny súd uvádza, že tieto sa nevymykajú štandardom odôvodňovania meritórnych rozhodnutí v administratívnom konaní, sú obsahovo súladné s relevantnou právnou úpravou (§ 47 ods. 3 správneho poriadku) a sú logicky odôvodnené.
30. Hoci žalobca namietal absenciu čo i len jednej zmierňujúcej, resp. eliminačnej podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona o životnom prostredí, v tejto súvislosti správny súd uvádza, že v prejednávanom prípade k určeniu takýchto podmienok došlo (bližšie výroková časť prvostupňového rozhodnutia, resp. ods. 2 odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia).
31. Správny súd nezistil ani žalobcom namietané porušenie práva verejnosti na informácie, keď všetky informácie, vrátane predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti, boli v súlade s § 29 ods. 6 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov zverejnené a verejnosti dostupné na webovom sídle a podľa § 29 ods. 8 predmetného zákona boli zverejnené aj dotknutou obcou (ĎUK 2/). Účastníci konania boli zároveň listom zo dňa 18.11.2019 upovedomení, že podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku majú možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k podkladom i k spôsobu zistenia, prípadne navrhli doplnenie a mali taktiež možnosť nahliadnuť do spisu, robiť si z neho kópie, odpisy a výpisy. Účastníci konania boli riadne oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené, oznámenie bolo riadne vypracované a doručené a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde, kedy a v akej lehote možno do správneho spisu nahliadnuť. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že žalobca neprišiel nahliadnuť do správneho spisu (v administratívnom spise sa nenachádza žiadny úradný záznam o nahliadnutí). Žalobca teda svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli byť odopreté práva, ktoré mu podľa tohto ustanovenia patria.
32. Z administratívneho spisu tiež vyplynulo, že žalobca žiadal o doručenie podkladov rozhodnutia, a to elektronicky do elektronickej schránky (mailové podanie zo dňa 09.10.2019). Správny súd na tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku je nutné rozlišovať (i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a (ii) právo dostať informáciu zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa správneho súdu determinované najmä tým, aby nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb nazerajúcich do spisu. Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. Rovnako k predmetnej otázke pristupuje odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: „V ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby „alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame názor, že dostať informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla“ (Potásch, P. a kol. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222). Za takúto informáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie. V súvislosti s uvedeným správny súd odkazuje na závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27.09.2023 alebo vo veci sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024. Pokiaľ mal žalobca záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Správny súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade nahliadnutia do spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe ako žiadal žalobca. Opäť je možné poukázať na odbornú literatúru, podľa ktorej: „poskytnutie podkladov v elektronickej / digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp. jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe. Máme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v spise nenachádzajú“ (Potásch, P. a kol. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222).
33. Prvostupňový orgán v priebehu administratívneho konania oboznámil účastníkov konania s právom nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a právom nahliadať do podkladov, pričom žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, že ako účastník konania mal riadny a neobmedzený prístup do správneho spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku. Keďže žalobca na základe vlastného rozhodnutia a napriek
poskytnutej možnosti zo strany správneho orgánu nevyužil právo na nahliadanie do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku a nerealizoval ani svoje právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 predmetného zákona, z toho dôvodu jeho práva ako účastníka konania v preskúmavanom konaní neboli porušené.
34. Na podporu uvádzaných záverov odkazuje správny súd na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu vo vzťahu k danej problematike – okrem už vyššie spomínaného rozhodnutia sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27.09.2023 alebo sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024 sa jedná napr. o rozhodnutia vo veci sp. zn. 1Svk/5/2023 zo dňa 30.05.2024, sp. zn. 1Svk/22/2023 zo dňa 30.01.2025 či sp. zn. 6Svk/6/2023 zo dňa 05.06.2025.
35. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán mu neumožnil zúčastniť sa konzultácie, resp. že neuskutočnil ústne pojednávanie a konzultáciu v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov, správny súd uvádza, že aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. Vychádzajúc z vlastného znenia citovaného ustanovenia, zákon o posudzovaní vplyvov inštitút tzv. konzultácií spája až so samotným posudzovaním vplyvov navrhovaných činností alebo ich zmien na životné prostredie. Vzhľadom na to, že zákon o posudzovaní vplyvov v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladá vykonanie konzultácií, ktoré sú až inštitútom posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade, že príslušný orgán tieto v zisťovacom konaní nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup. Uvedený záver však nevylučuje, aby príslušné orgány vykonali konzultácie aj v rámci zisťovacieho konania, ak ich vykonanie môže byť prínosné pre dôkladné posúdenie veci. Ich nevykonanie však nemôže byť vyhodnotené ako nezákonné (bližšie napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/39/2022 zo dňa 27.02.2024). Nad rámec uvedeného sa správny súd vo vzťahu k predmetnej žalobnej námietke neuskutočnenia ústneho pojednávania a konzultácie zo strany prvostupňového orgánu stotožnil s odôvodnením zvoleného postupu zo strany žalovaného, keď s odkazom na zákon o posudzovaní vplyvov uviedol, že v ňom nie je špecifikovaný spôsob a forma realizácie konzultácií, teda nie sú vylúčené konzultácie písomnou formou, resp. nie je stanovené, že by sa mali uskutočňovať výlučne ústnou formou. Prvostupňový orgán v danom prípade umožnil účastníkom konania a verejnosti zúčastniť sa písomných konzultácií prostredníctvom § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov a následne sa s doručenými pripomienkami riadnym spôsobom vysporiadal.
36. Záver o absencii nezákonnosti postupu správneho orgánu, ktorý v aktuálnom štádiu administratívneho konania (zisťovacie konanie) nevykonal konzultácie, vyplýva napr. aj z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/22/2022 zo dňa 27.06.2024 či sp. zn. 6Svk/22/2024 zo dňa 26.03.2025.
37. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, následkom čoho túto podľa § 190 SSP zamietol.
38. Správny súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/150/2009).
39. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 169 SSP. Správny súd nevzhliadol existenciu výnimočných okolností, za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu priznať. Ďalším účastníkom konania správny súd právo na náhradu trov nepriznal, keď daným účastníkom súdneho konania možno priznať trovy konania len v prípade, ak im vznikli trovy v súvislosti s plnením povinností uložených súdom. V tomto súdnom konaní správny súd ďalším účastníkom konania žiadne povinnosti v priebehu súdneho konania neuložil, a rovnako tak nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadné priznanie náhrady.
40. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e zákona SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).