Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1C/18/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Dragúnom, so sídlom Pod Hájkom 1436/35, 909 01 Skalica, IČO: 51 829 452, proti žalovanej: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., zastúpená advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, IČO: 42 158 818, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k.: – 113 zo dňa 14. januára 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a výrokom II. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

1.1 Napadnutý rozsudok právne odôvodnil poukazom na ustanovenie , , , , , (ďalej len „“), , (ďalej len „“).

1.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 3/16 na rodinnom dome a pozemku v obci D., ktoré pôvodne nadobudla po smrti svojho manžela. Žaloba odôvodnila tým, že darovacou zmluvou z 20. augusta 2021, tento podiel previedla na svoju švagrinú (žalovanú), zmluvu podpísala pod extrémny nátlakom, vyhrážkami a fyzickým násilím zo strany svojho nesvojprávneho syna, ktorého mala žalovaná proti nej cielene poštvať. Domáha sa preto vrátenia daru. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaná aktuálne vlastní 9/16 predmetného domu a pozemku, pričom po odchode žalobkyne z nehnuteľnosti riadne uhrádza dane, poplatky za odpad aj platby za energie a vodu. Z pripojených súdnych spisov tiež vyplynulo, že syn žalobkyne trpí mentálnou retardáciou a autizmom, pričom znalecký posudok v minulosti nezistil jeho agresivitu voči okoliu. Žalobkyňa bola pôvodne ustanovená za opatrovníka svojho nesvojprávneho syna, súd neskôr uvoľnil žalobkyňu z funkcie opatrovníka pre nezáujem o syna a neplnenie zákonných povinností opatrovníka. Za opatrovníka mu ustanovil žalovanú. Z výsluchu svedkyne - finančnej poradkyne E. F. súd zistil, že žalovaná je jej klientka, žalobkyňa a žalovaná ju navštívili za účelom spísania darovacej zmluvy. Žalobkyňa sa rozhodla, že svoj podiel 3/16 v nehnuteľnostiach daruje žalovanej, pretože prevádzkové náklady nehnuteľnosti boli vysoké a dom potreboval neustále opravy. Správanie žalobkyne a žalovanej sa svedkyni javilo tak, že obidve boli na

darovacej zmluve už vopred dohodnuté. Zo strany žalovanej nebol na žalobkyňu vyvíjaný žiadny tlak. Okrem nej, žalobkyne a žalovanej pri spisovaní darovacej zmluvy nebol prítomný nikto ďalší. Dôvody darovacej zmluvy svedkyni najprv rozprávala žalovaná, žalobkyňa ich potvrdila a povedala svedkyni, že darovaciu zmluvu môže spísať. Počas uzatvárania a spisovania darovacej zmluvy žalobkyňa nevyjadrila žiadne námietky v tom smere, že darovaciu zmluvu nechce uzavrieť. Pred podpisom zmluvy si zmluvu u nej čítali, pretože postupne si všetko odsúhlasovali, potom zmluvu vytlačila 4 krát, každej odovzdala jeden výtlačok, ktorý potom podpísali. Počas študovania a prípravy darovacej zmluvy neprišlo k ich vyrušeniu zo strany syna žalobkyne. Následne žalobkyňa a žalovaná odišli na matriku za účelom overenia podpisu žalobkyne. Zmluvu jej priniesli naspäť podpísanú žalovanou aj s overeným podpisom žalobkyne, aby zabezpečila jej vklad do katastra nehnuteľností. Odvtedy žalobkyňu nevidela. Súčasný manžel žalobkyne ako svedok vo svojej výpovedi reprodukoval tvrdenia manželky o fyzickom násilí zo strany jej syna pred podpisom zmluvy, priebeh podpisu darovacej zmluvy vedel len od žalobkyne. Uviedol, že správanie žalovanej voči žalobkyni a jej synovi bolo kruté, pretože ich nechávala v zime kúpať sa v studenej vode, nemohli si ani zapnúť radiátory. Zároveň potvrdil, že v kritickom čase dom užívala len žalobkyňa so synom.

1.3 Súd predovšetkým konštatoval, že žalobkyňa v konaní jednoznačne neustálila právny dôvod určenia svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Pri rozhodovaní preto skúmal platnosť, resp. neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 20.08.2021, teda či bola uzavretá zo strany žalobkyne slobodne a vážne a nie pod nátlakom, ako aj existenciu dôvodov na vrátenie daru podľa , teda či sa k žalobkyni žalovaná správala v rozpore s dobrými mravmi. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa darovala žalovanej spoluvlastnícky podiel 3/16 na predmetných nehnuteľnostiach. Sporné bolo tvrdenie, že žalobkyňa podpísala darovaciu zmluvu dňa 20.08.2021 pod nátlakom a vyhrážkami zo strany žalovanej. Vykonaným dokazovaním však prvoinštančný súd nemal preukázané, že by sa žalovaná žalobkyni vyhrážala, vyvíjala na ňu nátlak alebo ju akýmkoľvek spôsobom k podpísaniu darovacej zmluvy donútila. Žalobkyňa sa obmedzila len na svoje tvrdenie a svedeckú výpoveď jej manžela A. B., ktorého výsluchom však tvrdenie žalobkyne o nátlaku a vyhrážaní sa jej žalovanou súd nepovažoval za preukázané, pretože pri uzatvorení a následnom spísaní a podpísaní darovacej zmluvy dňa 20.08.2021 nebol osobne prítomný a informácie mal len sprostredkovane od žalobkyne. Žalovaná tvrdenie žalobkyne vyvrátila svedeckou výpoveďou E. F., z výsluchu ktorej bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaná boli na darovacej zmluve vopred dohodnuté, a to z dôvodu, že prevádzkové náklady nehnuteľnosti boli vysoké a dom potreboval neustále opravy. Žalobkyňa nepreukázala ani svoje tvrdenie o tom, že žalovaná sa k nej správa v rozpore s dobrými mravmi. Aj pri tomto tvrdení sa žalobkyňa obmedzila len na svoje tvrdenie a svedeckú výpoveď jej manžela A. B., ktorého výsluchom však uvedené tvrdenie žalobkyne prvoinštančný súd nepovažoval za preukázané, pretože priamym svedkom takého správania sa žalovanej nikdy nebol. Žalovaná predložila súdu len fotografie komunikácie na sociálnej sieti, z ktorej vôbec nebolo preukázané medzi akými osobami prebehla. Naopak žalovaná preukázala v spore svoje korektné správanie sa voči žalobkyni aj jej synovi, keď sa úhradami poplatkov a energií postarala o to, aby žalobkyňa a jej syn neboli odpojený od prívodu vody a elektrickej energie. Právny zástupca žalobkyne síce tvrdil, že tieto poplatky uhradila žalobkyňa, pretože adresa trvalého pobytu C. XXX, D. identifikuje ako platiteľa žalobkyňu a nie žalovanú, podľa žalovanej však je na poštových poukazoch uvedená adresa žalobkyne z toho dôvodu, že žalobkyňa bola nahlásená ako odberateľ vody a elektrickej energie, a preto tieto poštové poukazy na úhrady boli vystavované na jej meno a adresu.

1.4 Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala svoje tvrdenie, že darovaciu zmluvu zo dňa 20.08.2021 podpísala žalobkyňa pod nátlakom, vyhrážkami a vplyvom krutého teroru zo strany žalovanej a jej partnera G. D., ako ani tvrdenie, že žalovaná sa k žalobkyni správa v rozpore s dobrými mravmi, čo je dôvodom na vrátenie daru. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že darovacia zmluva uzavretá dňa 20.08.2021 bola uzavretá zo strany žalobkyne aj žalovanej slobodne a vážne a nie pod nátlakom, ide preto i o platný právny úkon. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na vrátenie daru, žalobkyňa žiadnym spôsobom v spore nepreukázala, že by žalovanú ako obdarovanú na vrátenie daru vyzvala, nakoľko k zániku darovacieho vzťahu podľa dochádza práve na základe takéhoto jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, a nepreukázala ani svoje tvrdenie, že by sa žalovaná správala k žalobkyni alebo členom jej rodiny akýmkoľvek spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.5 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , keď žalovaná mala v konaní plný úspech.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

2.1 Podľa žalobkyne súd prvej inštancie v rozpore s vykonanými dôkazmi dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalobkyňa nemá nárok na vrátenie daru z dôvodu správania sa žalovanej, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Žalobkyňa pritom preukázala, že žalovaná posielala správy žalobkyni, v ktorých prirovnáva žalobkyňu k osobám so zdravotným (mentálnym) znevýhodnením. Zdôraznila, že žalovaná nikdy v priebehu konania nepoprela, že by sa takto správala voči žalobkyni. Súd prvej inštancie dospel k nesprávny skutkovým zisteniam v otázkach, kto uhrádzal náklady na nehnuteľnosť. Žiadnym spôsobom sa nevyrovnal s argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne, ktorý poukázal na skutočnosť, že poštové poukážky, ktoré boli predložené do konania, identifikujú ako platiteľa týchto nákladov práve žalobkyňu, a to na základe adresy trvalého pobytu. Odignoroval tiež obsah výpovede svedka A. B., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosť, že sa žalovaná správala k žalobkyni nevhodne, kruto a že toto konanie možno označiť za správanie, ktoré hrubo porušuje dobré mravy.

2.2 Podľa textu odvolania svoj nárok žalobkyňa odvodila najmä z ustanovenia . Nesprávne právne posúdenie predmetnej veci podľa žalobkyne spočíva v tom, že súd pri svojom rozhodovaní nesprávne aplikoval ustanovenie , keď správne určil (zrejme malo byť uvedené, že nesprávne určil – pozn. odv. súdu), že správanie žalovanej voči žalobkyni nie je správaním hrubo porušujúcim dobré mravy. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani ustálenú judikatúru ako napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.8.2020. Správanie žalovanej, ktorá sa vysmievala z mentálneho znevýhodnenia syna žalovanej, a takýmto spôsobom častovala aj žalobkyňu, je správanie hrubo porušujúce dobré mravy.

2.3 Napadnutý rozsudok žalobkyňa označila za nepreskúmateľný a postihnutý vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie. Podľa odvolateľky z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutkové a právne závery boli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie významné a prečo súd rozhodol tak ako rozhodol. Z odôvodnenia tiež nevyplýva prečo súd neprihliadal na špecifické okolnosti prejednávaného prípadu a na niektoré tvrdenia žalobkyne, ktoré neboli zo strany žalovanej popreté. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že preukázala, že žalovaná sa k nej chová v rozpore s dobrými mravmi, žalovaná tieto tvrdenia nepoprela ani nevyvrátila.

2.4 Odvolacím návrhom žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie potvrdil, pretože považuje žalobu za nedôvodnú a odvolanie žalobkyne za zmätočné a nelogické. Argumentovala tým, že žalobkyňa v odvolaní náhle opustila svoje pôvodné tvrdenia o neplatnosti zmluvy pre nedostatok vôle a sústreďuje sa výhradne na inštitút vrátenia daru podľa , čím de facto uznala platnosť samotnej darovacej zmluvy. Žalovaná zdôraznila, že žalobkyňa počas celého konania neuniesla dôkazné bremeno, nepredložila žiadne relevantné dôkazy o údajnom nátlaku či krutom správaní a jej argumentácia stojí len na svedectve manžela, ktorý sa bez priamej vedomosti o udalostiach odvolával len na tvrdenia žalobkyne. Žalovaná poukázala na to, že pre úspešné vrátenie daru musia byť splnené dve podmienky súčasne: hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným a aktívny právny úkon darcu, teda výzva na vrátenie daru. Žalobkyňa v konaní nikdy nepreukázala a dokonca ani netvrdila, že by takúto výzvu žalovanej adresovala, čo samo o sebe znemožňuje zánik darovacieho vzťahu a určenie vlastníckeho práva v jej prospech. Podľa žalovanej nie je jej povinnosťou preukazovať negatívne skutočnosti, ale je na žalobkyni, aby konkrétne a hodnoverne preukázala hrubé porušenie mravov, čo sa nestalo. Žalovaná ďalej odmieta tvrdenia o nátlaku na podpis zmluvy a pripomína výpoveď nezávislej svedkyne, ktorá potvrdila dobrovoľnosť úkonu, ako aj znalecký posudok vyvracajúci agresivitu syna. Tvrdenia žalobkyne ohľadom platieb nemajú žiaden vplyv na právne posúdenie neplatnosti/ zániku darovacej zmluvy. Vo svojom podaní žalobkyňa tvrdila dve navzájom sa vylučujúce skutočnosti

– neplatnosť darovacej zmluvy a súčasne aj jej zánik. Ani jednu skutočnosť nepreukázala, nepredložila žiaden dôkaz.

3.1 Žalovaná navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku aj priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

4. V odvolacej replike žalobkyňa uviedla, že s vyjadrením žalovanej nesúhlasí, žiadnym spôsobom nevyvrátila argumentáciu žalobkyne uvedenú v odvolaní. Na podanom odvolaní trvá v celom rozsahu a navrhla, aby odvolací súd odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel.

5. Podľa žalovanej odvolacia replika žalobkyne neobsahuje v podstate žiadne vyjadrenie, preto sa nemá k čomu vyjadriť. Zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu s tým, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (kúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa ustanovenia odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Žalobkyňa sa svojou žalobou uplatnenou na súde prvej inštancie domáhala proti žalovanej určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Skalica na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D., obec D., a to pozemku registra „C“ parcelné č. 1835/4 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 190 m2 a stavby rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na pozemku registra „C“ parcelné č. 1835/4 v spoluvlastníckom podiele 3/16. Svoj nárok v žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 26.05.2023 odôvodnila tým, že darovaciu zmluvu, uzatvorenú so žalovanou ako obdarovanou a predmetom ktorej bolo darovanie uvedeného spoluvlastníckeho podielu žalovanej, uzatvorila pod nátlakom. V doplnení žaloby, doručenom prvoinštančnému súdu dňa 26.07.2023 uviedla, že žalovaná a jej partner vstupovali do domu kde bývala a vyhrážali sa jej, poštvali proti nej jej syna, ktorý je nesvojprávny, darovaciu zmluvu teda podpísala pod vplyvom krutého teroru. Uviedla tiež že sa domáha vrátenia daru podľa , pretože žalovaná sa k nej správa v rozpore s dobrými mravmi, neustále ju prostredníctvom jej syna zastrašuje a napáda.

11. Predmetom odvolacieho konania je, s prihliadnutím na rozsah a dôvody odvolania, preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala svoje tvrdenie, že darovaciu zmluvu zo dňa 20.08.2021 podpísala pod nátlakom, vyhrážkami a pod vplyvom krutého teroru zo strany žalovanej a jej partnera. Nepreukázala ani tvrdenie, že žalovaná sa k žalobkyni správa v rozpore s dobrými mravmi, čo malo byť dôvodom na vrátenie daru. Súd prvej inštancie poukázal aj na tú skutočnosť, žalobkyňa žiadnym spôsobom v spore nepreukázala, že by žalovanú ako obdarovanú na vrátenie daru vyzvala.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie je vo výroku vecne správne, vychádzajúce zo správne zisteného skutkového stavu, nie je preto potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a súd prvej inštancie správne zvolil a aplikoval príslušné hmotnoprávne normy (najmä , a ). Napadnutý rozsudok je preto potrebné potvrdiť. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobkyne treba uviesť nasledovné:

13. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

15. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18. Podľa ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

19. Prvoinštančné súdne konanie má podľa žalobkyne inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa preto s poukazom na ustanovenia a 380 zameral na preskúmanie dôvodnosti týchto námietok.

20. O inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ide v prípade akéhokoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne právne posúdenie veci ako ďalší odvolací dôvod žalobkyne je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1394-1396).

21. Podstata odvolacích námietok žalobkyne spočívala v tom, že súd prvej inštancie v rozpore s vykonanými dôkazmi dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalobkyňa nemá nárok na vrátenie daru z dôvodu správania sa žalovanej, ktorá hrubo porušuje dobré mravy. Vo svojom odvolaní žalobkyňa nenapadla tie závery súdu prvej inštancie, v rámci ktorých konštatoval, že darovacia zmluva uzatvorená medzi stranami sporu dňa 20.08.2021 je platným právnym úkonom, odvolací súd preto v tejto časti prvoinštančný rozsudok nepreskúmal (§ a 380 ).

22. Hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou podľa odvolateľky spočívalo v tom, že žalovaná posielala správy žalobkyni, v ktorých žalobkyňu prirovnáva k osobám so zdravotným (mentálnym) znevýhodnením, pričom odvolateľka zdôraznila, že žalovaná nikdy v priebehu konania nepoprela, že by sa takto správala voči žalobkyni. Súd prvej inštancie podľa odvolateľky nesprávne vyhodnotil aj

skutočnosť, kto uhrádzal náklady na nehnuteľnosť, keď podľa súdu náklady na elektrickú energiu uhrádzala žalovaná i keď poštové poukážky identifikujú ako platiteľa týchto nákladov práve žalobkyňu. Súd prvej inštancie tiež úplne odignoroval obsah výpovede svedka A. B., ktorý potvrdil skutočnosť, že sa žalovaná správala k žalobkyni nevhodne, kruto.

23. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na citované ustanovenia a , z ktorých vyplýva procesná zodpovednosť žalobkyne relevantnými dôkazmi preukázať svoje tvrdenia. Je tu potrebné zdôrazniť, že nepostačuje určité skutkové okolnosti tvrdiť, ale je nevyhnutné na preukázanie týchto skutkových tvrdení predostrieť dôkazy, a teda uniesť v spore dôkazné bremeno. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.06.2010, sa dôkazným bremenom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

24. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa žiadne zo svojich tvrdení nepreukázala. Na preukázanie svojich tvrdení o tom, že žalovaná sa voči žalobkyni správala v rozpore s dobrými mravmi, žalobkyňa navrhla výsluch svedka – jej manžela A. B. a predložila listinný dôkaz – fotografiu komunikácie prostredníctvom aplikácie Messenger. Manžel žalobkyne v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že raz bol prítomný pri telefonáte žalovanej žalobkyni, ktorá sa vyhrážala žalobkyni „že pôjde z domu von“. Z jeho výpovede jednoznačne vyplynulo, že ďalšie informácie o správaní sa žalovanej mal svedok sprostredkované od svojej manželky – žalobkyne, nešlo teda o jeho priame poznatky, nebol svedkom takého správania žalovanej, ktoré žalobkyňa označila ako hrubo rozporné s dobrými mravmi. Telefonát žalovanej žalobkyni, a to ani v tom prípade, že mala žalobkyni povedať, že pôjde z domu von, nenapĺňa obsah pojmu „hrubé porušovanie dobrých mravov“. V tejto súvislosti však odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom svedeckej výpovede ako dôkazného prostriedku () sú skutočnosti, ktoré svedok vnímal svojimi zmyslami. Svedkom je teda osoba, ktorá osobne, priamo vnímala určitú udalosť vlastným zrakom, sluchom. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil svedeckú výpoveď manžela žalobkyne (na pojednávaní dňa 14.01.2025), keď poukázal na skutočnosť, že manžel žalobkyne nikdy nebol priamym svedkom takého správania sa žalovanej ako tvrdí žalobkyňa. Jeho svedecká výpoveď preto nepreukázala tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaná sa voči nej správala v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Fotografia komunikácie cez aplikáciu Messenger, ktorá mala potvrdiť, že žalovaná žalobkyňu cynicky urážala, nemá výpovednú hodnotu, pretože ako aj v tomto prípade správne konštatoval súd prvej inštancie, z uvedenej komunikácie nebolo preukázané, medzi akými osobami prebehla. V preskúmavanej veci je však podstatným to zistenie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala, že žalovanú na vrátenie daru právne relevantným spôsobom vyzvala pred podaním žaloby. Túto skutočnosť žalobkyňa v konaní ani netvrdila. V čase podania žaloby – 26.05.2023 tak nebola splnená podstatná podmienka úspešnosti uplatnenej žaloby – jednostranný právny úkon žalobkyne adresovaný žalovanej, ktorým odvolala darovanie (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. augusta 1997 sp. zn. publikovaný pod č. 88 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 6 -7 ročník 1998 - R 88/1998 a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. marca 2008 sp. zn. ). Tento právny úkon – odvolanie darovania, nebol obsiahnutý ani v žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 26.05.2023. Až v priebehu konania, v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 26.07.2023 žalobkyňa uviedla, že darovaciu zmluvu podpísala napriek tomu, že žalovaná sa voči nej správa v rozpore s dobrými mravmi, neustále ju zastrašuje a napáda prostredníctvom syna žalobkyne, preto sa domáha vrátenia daru podľa . Z uvedeného tvrdenia žalobkyne vyplýva, že žalovaná sa k nej mala správať v rozpore s dobrými mravmi ešte predtým, ako prišlo k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že darca, v tomto prípade žalobkyňa, nemôže odvolanie darovania odôvodňovať okolnosťami, ktoré mu boli známe už v čase darovania (porovnaj (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. II. – 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1578 s. a podporne aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

25. Odvolaním namietané zistenie prvoinštančného súdu o tom, kto uhrádzal náklady na nehnuteľnosť, nie je (v kontexte napadnutého rozhodnutia) pre rozhodnutie vo veci dôležité, odvolací súd sa preto touto námietkou bližšie nezaoberal.

26. Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa nepreukázala (a ani netvrdila) doručenie odvolania darovania obdarovanej žalovanej a ktoré je základom pre úspech v spore o vrátenie

daru, postačuje na záver, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu zamietol. Vykonať dokazovanie na zisťovanie prípadného hrubého porušenia dobrých mravov obdarovanej žalovanej voči žalobkyni by už bolo nadbytočné. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd vyhodnotil námietky, ktorými žalobkyňa napadla prvoinštančný rozsudok a podstata ktorých spočíva v nesprávnom posúdení správania sa žalovanej voči žalobkyni, ako nespôsobilé dosiahnuť pre žalobkyňu priaznivé rozhodnutie.

27. Podľa ďalšieho odvolacieho dôvodu uplatneného žalobkyňou rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Po preskúmaní záverov súdu prvej inštancie je potrebné konštatovať, že neobstojí ani tento odvolací dôvod, pretože súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav správne zvolil a aplikoval príslušnú právnu normu ( v spojení s ), ktorú aj správne interpretoval, i keď je potrebné konštatovať, že splneniu hmotnoprávnej podmienky vrátenia daru – právne účinnému odvolaniu darovania venoval menšiu pozornosť, s čím sa však vyrovnal odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia .

29. Žalobkyňa v rámci odvolacích dôvodov tvrdila, že prvoinštančné konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za takúto vadu žalobkyňa označila nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosť s tým, že z rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutkové a právne závery boli pre rozhodnutie dôležité. S týmto námietkami nie je možné súhlasiť, pretože súd prvej inštancie podrobne uviedol svoje úvahy, ktoré viedli k rozhodnutiu, uviedol, prečo nepovažoval tvrdenia žalobkyne za preukázané, pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s ustanovením , rozhodnutie je odôvodnené jasne a výstižne, myšlienkové postupy a úvahy súdu sú logické.

30. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd záverom konštatuje, že odvolacie námietky žalobkyne sú nedôvodné, uplatnené odvolacie dôvody naplnené neboli, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bolo preto potrebné v súlade s citovaným ustanovením ako vecne správny potvrdiť vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

31. Žalovaná, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa v spojení s . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0, jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( C. s .p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).