Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-155-2025.pdf
PDF · 124.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/155/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: ROSSETA s.r.o., so sídlom Školská 144/58, Terchová, IČO: 36 284 475, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Bacmaňák, spol. s r. o., so sídlom Zvolenská 4014/31, Martin, IČO: 55 075 339, o zaplatenie 10 773,- EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/39/2022-200 zo dňa 23. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 10 773,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 773,- EUR od 22.02.2022 do zaplatenia a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že ku vzniku škody na strane žalobcu spočívajúcej v úhyne cca 140 kg rýb pstruha dúhového v rybníkoch v obci C. časť D. (v jeho vlastníctve) došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného – počas vykonávania stavebných úprav v koryte vodného toku Trstená znečistením vody cementovými zmesami (vykonávané výkopové a zemné práce, montáž strateného debnenia pre základy oporných múrov, montáž panelov oporných múrov, betonárske práce, pohyb mechanizmov v toku počas vykonávaných prác). Uvedené bez najmenších pochybností vyplýva z právoplatného rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, č. k. 1394402021/6613/72/2021-23117/2021 zo dňa 09.07.2021 (právoplatnosť dňa 28.07.2021) kedy z výsledku vyšetrovania OR PZ Čadca (zdokumentovaný vo vyšetrovacom spise č. ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019, uznesenie OR PZ Čadca pod č. ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019 zo dňa 15.03.2021) vyplýva, že stavebné úpravy v koryte vodného toku Trstená vykonával iba žalovaný (ROSSETA s.r.o.), vyšetrovaním bolo vylúčené zavinenie úniku cementových zmesí do toku Trstená inými podnikateľskými subjektmi a ich pracovníkmi, ktorí sa nejakým spôsobom podieľali na stavebných prácach (napr. dodávateľ cementových zmesí). Vyšetrovaním vyšetrovateľa OR PZ Čadca nebolo zistené naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, bol vyšetrovací spis postúpený inšpekcii ako správnemu orgánu na prejednanie správneho deliktu. Z výsledku riešenia MZV na toku C. dňa 31.08.2021 vykonaného inšpekciou a z výsledkov vyšetrovania OR PZ Čadca vyplýva, že k mimoriadnemu zhoršeniu vôd na toku Trstená v obci C. dňa 31.8.2019 došlo zaobchádzaním s cementovými zmesami v rozpore s ust. § 39 ods. 2 písm. b) vodného zákona a jeho pôvodcom je ROSSETA s.r.o. Terchová, IČO: 36 284 475 t. j. žalovaný.
Predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik (existencia) škody. Pokiaľ ide o pojem skutočnej škody ako ujmy spočívajúcej v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu súd pre stanovenie rozsahu výšky škody vychádzal zo záverov predloženého odborného vyjadrenia č. 3/2019 a nepochybných zistení, že výška spôsobenej škody na uhynutých rybách násady pstruha dúhového v množstve 1197 kg v rybníkoch v obci C., časť D., ktoré uhynuli v dňoch 27.08.2019 až 19.09.2019, je vo výške 10 773,- EUR. Žalobca v konaní preukázal, že bol vlastníkom násady pstruha dúhového zakúpeného v období apríl 2019 na chov v prevádzke Rybníky C. (čl. 71). Nemal žiaden dôvod, ktorý by zakladal pochybnosť súdu ohľadom správnosti stanovenej výšky spôsobenej škody v rámci vyšetrovacích úkonov ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom.
Podstatné bolo to, že bez konania žalovaného t. j. bez jeho prevádzkovej činnosti, by ku vzniku škody zjavne nedošlo. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že príčinou úhynu rýb pstruha dúhového v rybníkoch v obci C., časť D. - E., ktorých majiteľom je žalobca, v období od 27.08.2019 do 31.08.2019 bolo havarijné znečistenie vody cementovými zmesami v kombinácii s ďalšími chemickými látkami zvírenými v dnovom sedimente trstenského potoka počas vykonávania stavebných úprav v koryte vodného toku Trstená a betonárske práce, v dôsledku ktorých došlo k znečisteniu povrchovej vody toku Trstená cementovými zmesami vykonávala iba spoločnosť ROSSETA s.r.o. (bolo vylúčené zavinenie úniku cementových zmesí do toku Trstená inými podnikateľskými subjektmi) a pôvodcom bol žalovaný. Je však možné konštatovať, že nedošlo by ku škode – majetkovej ujme žalobcu, ak by nedošlo k znečisteniu vody (úniku cementovými zmesami) prevádzkovou činnosťou žalovaného (betonárske práce, pohyb mechanizmov v toku počas vykonávaných prác) v koryte vodného toku Trstená a v dôsledku jeho znečistenia následnému úhynu cca 140 kg rýb (pstruha dúhového) v rybníkoch v obci C., časť D., teda k následku (vzniku škody) by v danom prípade nedošlo.
2. Žalovaný vo veci vzniesol námietku premlčania a ohľadom spočívania premlčania v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zdôraznil, že žalobcom v trestnom konaní uplatnená škoda v rámci výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 13.11.2019 bola uplatnená vo fáze trestného stíhania tzv. vo veci, teda pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe. V tejto fáze bola škoda uplatnená len všeobecne voči neznámemu páchateľovi a po operatívnej činnosti zisťovania osoby páchateľa (a nebolo vznesené obvinenie) následne rozhodnutím OČTK, teda policajta, zo dňa 15.03.2021 vec prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia, ktorého sa mala dopustiť právnická osoba ROSSETA s.r.o., bolo rozhodnuté o postúpení veci, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.04.2021. Žalobca získal vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá až po skončení prípravného konania. Premlčacia doba po dobu prípravného konania neplynula. Následne si žalobca uplatnil náhradu škody žalobou v tomto konaní z 22.04.2022. Okolnosti, že žalobcovi škoda vznikla v bezprostrednej súvislosti s konaním žalovaného, a teda vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, žalobca získal aj z rozhodnutia správneho orgánu – rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, č. k. 1394402021/6613/72/2021-23117/2021 zo dňa 09.07.2021, ktorý po postúpení veci vyšetrovateľom OR PZ Čadca prejednal správny delikt a uložil žalovanému pokutu ako pôvodcovi znečistenia povrchovej vody toku Trstená cementovými zmesami dňa 31.08.2019. Preto po právnej stránke posúdil podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúci problematiku náhrady škody a je bez akýchkoľvek pochýb, že premlčacia doba v prípade náhrady škody v čase podania žalobného návrhu neuplynula.
Žalobca preukázal dôvody, ktoré mu bránili uplatniť svoj nárok skôr a na jeho strane existovala objektívna prekážka, ktorou bolo nezistenie osoby zodpovednej za vznik škody orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré stíhanie sa viedlo len vo veci v rámci prípravného konania. Zisťovať trestnú činnosť, objasňovať okolnosti svedčiace o spáchaní trestného činu, zisťovať osobu páchateľa je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, ktoré konajú z úradnej povinnosti. Rozhodnutím o postúpení veci z 15.03.2021 nie sú dotknuté nároky poškodeného na náhradu škody v civilnom konaní. Postúpenie veci inému orgánu vždy predpokladá, že vec je náležite objasnená z toho hľadiska, že nejde o žiadny trestný čin, ale že skutok, ktorého sa mala dopustiť právnická osoba ROSSETA s.r.o., môže byť správnym deliktom. Je teda nepochybné, že k tomuto dňu 15.03.2021 žalobca nemohol disponovať vedomosťou o konkrétnej osobe a až po zistení totožnosti neznámeho páchateľa vo veci mu bolo toto uznesenie o postúpení veci ako poškodenému aj doručené. Preto dvojročná subjektívna premlčacia doba na
náhradu škody v zmysle § 106 ods. 1 OZ v prípade škody jej začiatok bol viazaný na okamih doručenia uznesenia zo dňa 15.03.2021 o postúpení veci inému orgánu, ktoré uznesenie bolo doručené poškodenému (žalobca) dňa 26.03.2021, a teda žalobca ako poškodený mal k dispozícii údaje nielen o majetkovej ujme, ale i o zodpovednom subjekte, ktoré mu umožňovalo podať žalobu na náhradu škody a táto uplynula dňa 26.03.2023. Žaloba bola podaná dňa 22.04.2022, teda v rámci subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 OZ. Preto námietku premlčania považoval za nedôvodnú. Žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať, že žalobca sa dozvedel o tom, kto mu spôsobil škodu už skôr. Ani predpoklad žalovaného, že by sa žalobca o rozhodných skutočnostiach predpokladaných v § 106 ods. 1 OZ (o osobe páchateľa, teda kto za vzniknutú škodu zodpovedá) dozvedel zo znaleckého posudku č. 18/2019 vyhotoveného dňa 20.12.2019, nie je správny, nakoľko znaleckým posudkom v rámci vyšetrovacieho spisu OR PZ v Čadci bolo posúdenie príčiny úhynu rýb pstruha dúhového v rybníkoch v obci C., časť D., ktorých majiteľom bol žalobca, a nie to, že žalobca disponoval vedomosťou o konkrétnej osobe škodcu. Za rovnako bez právneho významu je aj posudzovanie objektívnej premlčacej doby zo strany žalovaného, nakoľko táto ešte v čase podania žalobného návrhu neuplynula, t. j. ku dňu 22.04.2022 k uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 OZ nedošlo.
3. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 10 773,- EUR spolu s úrokom z omeškania s poukazom na to, že žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 01.02.2022 na zaplatenie škody vo výške 10 773,- EUR, ktorú výzvu si žalovaný prevzal dňa 18.02.2022 a v poskytnutej lehote do troch dní od doručenia výzvy, t. j. do 21.02.2022, túto nezaplatil. Preto boli splnené podmienky aj pre priznanie nároku na zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 773,- EUR od 22.02.2022 do zaplatenia pri aplikácii ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR č. 97/1995 Z. z. Právne vec posúdil v zmysle ustanovení § 420a ods. 1, 2 písm. a), § 442 ods. 1, 3, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. 4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) CSP pre nesprávne právne posúdenie veci v otázke premlčania nároku. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ Čadca a konkrétne zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného zo dňa 13.11.2019 jednoznačne vyplýva, že žalobca si v tejto fáze trestného konania neuplatnil svoj nárok na náhradu škody riadne, ale len veľmi neurčito a všeobecne, teda neuplatnil si škodu voči konkrétnej osobe. V tejto súvislosti poukázal i na judikatúru k otázke spočívania premlčacej doby, pričom súdna prax totožne, ako je tomu v prejednávanej veci, nepovažuje za riadne uplatnenie nároku na náhradu škody strohé vyjadrenie poškodeného a riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní nie je samotné podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť na náhradu škody v určitej výške. V nadväznosti na to je nevyhnutné zodpovedať otázku stanovenia začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody. Nestotožňuje sa so závermi prvoinštančného súdu ohľadne získania vedomostí žalobcu o osobe škodcu až po skončení prípravného konania, t. j. rozhodnutím policajta zo dňa 15.03.2021 o postúpení veci, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.04.2021, nakoľko takáto úvaha nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov. Prezentované arbitrárne úvahy súdu sú v priamom rozpore s početnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, podľa ktorých znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R 38/75). K pojmu „dozvedieť sa o škode“ je možné uviesť, že ide nielen o vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone, ktorým bola škoda spôsobená, ale aj o to, že mu vznikla ujma určitého rozsahu. Žalobca v postavení poškodeného mal vedomosť o samotnej údajnej škode, ako aj osobe údajného škodcu, čo sa dozvedel okamžite po vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že uvedenú škodu žalobca od počiatku pripisoval práve žalovanému v súvislosti s výkonom stavebných úprav v povrchovom toku trstenského potoka, vedomosť o škode a údajnej osobe škodcu mal už v období dní 26.08.2019 do 31.08.2019. Rovnako predmetné informácie vyplývali aj z vykonávanej operatívno-pátracej činnosti pracovníkov OKP OR PZ Čadca, ktorá bola zaznamenaná v predmetnom vyšetrovacom spise. Pre uplatnenie nároku na náhradu škody postačuje predpokladaná vedomosť, nie skutočná a spochybniteľná vedomosť o osobe zodpovednej za škodu. Podľa jeho názoru z výsledkov dokazovania bolo dostatočne spoľahlivo preukázané, že žalobca sa o osobe škodcu, ako aj o ostatných atribútoch potrebných na uplatnenie nároku na náhradu škody dozvedel najneskôr doručením znaleckého posudku č. 18/2019 zo dňa 20.12.2019, ktorého účelom bolo
posúdenie príčiny úhynu rýb pstruha dúhového v rybníkoch žalobcu, avšak žalovaný je toho názoru, že žalobca mal subjektívnu vedomosť o rozhodných skutočnostiach predpokladaných § 106 ods. 1 OZ pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby už bezprostredne po vzniku škody, vzhľadom k čomu považuje nárok žalobcu za premlčaný. Premlčacia doba preto začala plynúť dňa 31.08.2019 a dvojročná subjektívna premlčacia doba tak uplynula 31.08.2021, pričom žalobca podal žalobu dňa 22.04.2022, teda takmer 8 mesiacov po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a rozhodnúť tak, že podanú žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v odvolaní nesúhlasí a primárne uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa v celom rozsahu stotožňuje. Argumentáciu žalovaného ohľadne premlčania nároku považuje za nesprávnu. Súd sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s námietkou žalovaného o premlčaní nároku a záver súdu k tejto námietke považuje za správny. Stotožňuje sa s tým, že v prípade dvojročnej subjektívnej premlčacej doby bol začiatok viazaný na okamih 28.07.2021, kedy žalobca ako poškodený mal k dispozícii údaje o majetkovej ujme – škode, ako i o zodpovednom subjekte, ktoré mu umožňovali podať žalobu. Aj v prípade pripustenia argumentácie žalovaného, teda, že by premlčacia doba začala plynúť 31.08.2019 (čo rezolútne odmieta), nebol by nárok žalobcu premlčaný, a to s poukazom na § 112 OZ, v zmysle ktorého počas konania, v ktorom sa účastník domáha svojho práva na súde, prípadne inom orgáne, neplynie premlčacia doba, a teda dochádza k tzv. spočívaniu premlčacej doby. V danom prípade ku škode došlo v období od 26.08.2019 do 31.08.2019, pričom vyšetrovateľ dňa 31.08.2019 začal trestné stíhanie pre prečin ohrozenia a poškodenia životného prostredia a žalobca si v procesnom postavení svedok – poškodený dňa 13.11.2019 uplatnil nárok na náhradu škody. Trestné konanie sa skončilo vydaním uznesenia o postúpení veci zo dňa 15.03.2021, pričom vec bola následne prejednávaná Slovenskou inšpekciou životného prostredia rozhodnutím zo dňa 09.07.2021, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.07.2021. Preto argumentácia žalovaného o premlčaní nároku nemôže obstáť, nakoľko nedošlo k uplynutiu premlčacej doby. K námietke žalovaného, že si žalobca v trestnom konaní neuplatnil riadne náhradu škody, ale len veľmi neurčito, je nutné poukázať na skutočnosť, že v pozícii svedka poškodeného 13.11.2019 nemal žalobca vedomosť o škodcovi, a ani o výške skutočnej škody, pričom si riadne uplatnil dotknuté nároky poškodeného v ním podanej žalobe. Žalovaný tieto argumenty k nesprávnemu uplatneniu nároku na náhradu škody uvádza prvýkrát až v tomto odvolaní. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. 6. Žalovaný v replike uviedol, že argumentácia žalobcu, že mal k dispozícii údaje o majetkovej škode a zodpovednom subjekte až počnúc dňom 28.07.2021, je v priamom rozpore so skutočnosťou, nakoľko už zo samotného spisového materiálu bolo nad akúkoľvek mieru pochybností preukázané, že žalobca sa s informáciou o údajnej škode a osobe škodcu mal objektívnu možnosť oboznámiť zo znaleckého posudku č. 18/2019 zo dňa 20.12.2019 napriek tomu, že subjektívnu vedomosť o rozhodných skutočnostiach pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby mal už bezprostredne po vzniku škody v rozmedzí dní 26.08.2019 a 31.08.2019. Uvedený názor je v rozpore s odbornými názormi a bohatou súdnou praxou, napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 721/2005, 25Cdo 721/2005, ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 82/2009 publikovanej v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a súdom SR pod č. R 16/2014. Prvostupňový súd napriek označeným judikátom v odôvodnení svojho rozsudku prijal rozporný záver, že skutočnosťou, kedy bolo zrejmé žalobcovi, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, ktorého následkom bola škoda spôsobená žalobcovi, je až skončenie prípravného konania rozhodnutím zo dňa 15.03.2021. Svoj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, teda porušenie princípu právnej istoty, nijakým spôsobom neodôvodnil. Súd prvej inštancie predloženými dôkazmi nepreveril možnosť, či sa mohol o konkrétnej osobe škodcu žalobca oboznámiť už z vyšetrovacieho spisu a svoje rozhodnutie založil výlučne na výpovedi žalobcu. Zopakoval dôvody uvedené v podanom odvolaní. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, že argumenty k nesprávnemu uplatneniu nároku na náhradu škody žalovaný uvádzal prvýkrát až vo svojom odvolaní, čo je v priamom rozpore so skutočnosťou, že toto už namietal vo svojich vyjadreniach zo dňa 28.08.2023, 19.02.2024. Zotrval na svojom odvolacom návrhu. 7. Žalobca v duplike uviedol, že s argumentáciou žalovaného nesúhlasí, nakoľko tento uvádza nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. V celom rozsahu zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách s tvrdením žalovaného, že žalobca mal objektívnu možnosť oboznámiť sa najneskôr zo znaleckého posudku č. 18/2019 o škode a o osobe škodcu, a teda mal subjektívnu vedomosť o rozhodných skutočnostiach, nesúhlasí. Samotná existencia vyšetrovania alebo hypotetické podozrenie voči žalovanému nie je totožné s právne relevantnou vedomosťou v zmysle § 106 OZ. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/216/2010 sa zdôrazňuje, že začiatok subjektívnej premlčacej doby
nemožno viazať na všeobecné povedomie poškodeného o tom, že škoda mohla vzniknúť v súvislosti s činnosťou určitého okruhu subjektov, ale až na konkrétnu vedomosť o tom, kto za škodu nesie zodpovednosť. Odmieta tvrdenie žalovaného o tom, že by si žalobca umelo prispôsoboval skutočnosti podstatné pre začatie plynutia premlčacej doby tak, aby mu žalovaným vznesená námietka premlčania žalobcom uplatneného nároku nespôsobila jeho neúspech v konaní, ako i tvrdenie o uvádzaní zrejmej nepravdivých či zavádzajúcich informácií zo strany žalobcu. Je to práve žalovaný, ktorý uvádza nesprávne údaje, keď na jednej strane považuje nárok žalobcu za premlčaný a na druhej strane bol ochotný nahradiť žalobcovi 50 % istiny. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 9. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že ku vzniku škody na strane žalobcu spočívajúcej v úhyne cca 140 kg rýb pstruha dúhového v rybníkoch v obci C., časť D. došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného – počas vykonávania stavebných úprav v koryte vodného toku Trstená znečistením vody cementovými zmesami, keď boli vykonávané výkopové a zemné práce, montáž strateného debnenia pre základy oporných múrov, montáž panelov oporných múrov, betonárske práce, pohyb mechanizmov v toku počas vykonávaných prác, a to v období od 26.08.2019 do 31.08.2019. Vyšetrovateľ OR PZ v Čadci uznesením ČVS: ORP-497/2-VYS-CA-2019 zo dňa 31.08.2019 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie pre prečin ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301 ods. 1 Trestného zákona vo veci bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, nakoľko sa zisťovali podklady a dôkazy o tom, kto uvedenú škodu spôsobil. Žalobca dňa 13.11.2019 v pozícii svedka – poškodeného v trestnej veci neznámeho páchateľa si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 30 449,40 EUR voči páchateľovi. Znaleckým posudkom č. 18/2019 v rámci vyšetrovania bolo preukazované, že k úhynu rýb došlo znečistením vody cementovými zmesami v kombinácii s ďalšími chemickými látkami zvírenými v dnovom sedimente trstenského potoka počas vykonávania stavebných úprav v koryte vodného toku Trstená. V tomto znaleckom posudku nebolo konštatované, kto mal škodu spôsobiť, ale iba príčina úhynu rýb. Následne v rámci vyšetrovania v odbornom vyjadrení č. 3/2019 znalec MVDr. Juraja Příhodu v závere skonštatoval, že žalobcovi vznikla úhynom rýb škoda vo výške 10 733,- EUR. Rovnako v tomto odbornom vyjadrení sa nekonštatuje, kto nesie zodpovednosť za úhyn rýb. 10. V zmysle § 112 OZ premlčacia doba sa zastavuje (spočíva) po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje. Po odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila spočívanie premlčania, môže plynúť premlčacia doba ďalej ešte v tom čase, ktorý uplynul od začiatku plynutia premlčacej doby až do vyskytnutia prekážky. Predpokladom spočívania premlčacej doby je, aby oprávnený (veriteľ) riadne pokračoval v začatom konaní. 11. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cz 27/83, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod poradovým číslom 29/195, v ktorom bola vyslovená právna veta : „Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom (§ 43 ods. 2 Trestného poriadku) a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie (§ 261 ods. 3 Zák.práce). Po skončení trestného stíhania (porov. § 12 ods. 9 Tr. por.), v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje.“ 12. Ak poškodený uplatní svoje právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom konaní jednak riadne, tj. najneskôr na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania( podľa súčasnej slovenskej právnej úpravy najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania), popr. už v trestnom oznámení vyjadrí ako poškodený vôľu požadovať od konkrétnej osoby náhradu škody z konkrétnych dôvodov v konkrétnej výške (nestačí len vyjadrenie poškodeného, že sa pripája k trestnému konaniu a žiada náhradu škody), jednak včas, t. j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohoto uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (R 29/1985, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27. 4. 2011, sp. zn. 25 Cdo 3300/2010). Zo zápisnice o výsluchu žalobcu ako svedka-poškodeného dňa 13.11.2019 síce vyplýva, že tento si uplatnil nárok na náhradu škody titulom úhynom rýb vo výške 30 449,40 EUR, avšak nekonkretizoval voči ktorej osobe (iba všeobecne voči „páchateľovi), preto nemôže sa jednať o riadne uplatnenie nároku na náhradu
škody v adhéznom konaní, z ktorého dôvodu ani nemohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby v zmysle § 112 OZ.
13. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrh na súde, pričom tento okamih sa nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním a druhá zložka je, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná a táto začne plynúť od okamihu škodnej udalosti. Objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby. 14. V preskúmavanej veci objektívna premlčacia doby začala plynúť dňom vzniku škody, t.j. 31.08.2019 a uplynula dňa 31.08.2022, pričom žaloba bola podaná v rámci jej plynutia, dňa 22.04.2022. 15. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/43/2010 konštatoval, že: „Pre posúdenie otázky premlčania dovolací súd odkazuje na pomerne bohatú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Najvyššieho súdu Českej republiky, a tak z dôb spoločného štátu ako aj následne po rozdelení, ktorá je plne použiteľná, pretože spoločný právny základ zostal zatiaľ nezmenený. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R 38/75).“ 16. Vo vzťahu vzniku škody žalobcovi úhynom rýb prebiehalo trestné konanie vo veci na základe podnetu žalobcu, najskôr bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, nakoľko v rámci vyšetrovania sa zisťoval subjekt, ktorý mal svojím konaním uvedenú škodu spôsobiť. Z výsledkov vyšetrovania OR PZ Čadca (zdokumentovaný vo vyšetrovacom spise č. ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019, uznesenie OR PZ Čadca pod č. ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019 zo dňa 15.03.2021) vyplynulo, že stavebné úpravy v koryte vodného toku Trstená vykonával iba žalovaný (ROSSETA s.r.o.), vyšetrovaním bolo vylúčené zavinenie úniku cementových zmesí do toku Trstená inými podnikateľskými subjektmi a ich pracovníkmi, ktorí sa nejakým spôsobom podieľali na stavebných prácach (napr. dodávateľ cementových zmesí). Po získaní všetkých dôkazov vyšetrovateľ ustálil, že sa nejedná o žiaden trestný čin, uznesením zo dňa 15.3.2021 vec postúpil na prejednanie priestupku Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina. Následne Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina rozhodnutím zo dňa 09.07.2021 č. 1394402021/6613/72/2021-23117/2021 uložil žalovanému pokutu za správny delikt, ktorého sa mal žalovaný dopustiť v období od 26.08.2019 do 31.08.2019 pri realizácii stavebných úprav v rámci povodňových zabezpečovacích prác v koryte vodného toku Trstená v obci C., vykonávanej v zmysle zmluvy o dielo č. 1202/2019-PN zo dňa 26.08.2019, pričom porušuje povinnosti ustanovené v § 39 ods. 2 písm. b) vodného zákona, nakoľko zaobchádzal s cementovými zmesami, ktoré sú znečisťujúcou látkou v zmysle § 2 písm. aa) vodného zákona spôsobom, v dôsledku ktorého došlo k neovládateľnému úniku cementových zmesí do povrchového toku Trstená, čím spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd na toku Trstená v obci C. a pri tejto činnosti malo dôjsť k úhynu cca 140 kg rýb vo vlastníctve žalobcu. Uznesenie z 15.03.2021 o postúpení veci bolo žalobcovi ako poškodenému doručené dňa 26.03.2021 a až týmto dňom získal vedomosť o zodpovednom subjekte, ktorý mu mal spôsobiť škodu, ako aj o výške škody. Preto dvojročná subjektívna premlčacia doba na náhradu škody v zmysle § 106 ods. 1 OZ začala žalobcovi plynúť dňa 26.03.2021, od tejto doby mal žalobca ako poškodený vedomosť o výške majetkovej ujmy, ale i o zodpovednom subjekte, ktoré mu umožňovalo podať žalobu na náhradu škody, a táto uplynula dňa 26.03.2023. Žaloba bola podaná v rámci tejto subjektívnej premlčacej doby dňa 22.04.2022. Z uvedených dôvodov je premlčania námietka žalovaného neopodstatnená. 17. Ako už bolo vyššie konštatované znalecký posudok č. 18/2019 sa vyjadroval k príčine úhynu rýb a odborné vyjadrenie č. 3/2019 k výške spôsobnej škody, preto tvrdenie žalovaného, že z týchto dôkazov mohol žalobca nadobudnúť vedomosť o tom, kto zapríčinil vznik jeho škody, je neopodstatnené.
V predmetných odborných posudkoch sa nekonštatovalo, kto škodu spôsobil. Rovnako nie je preukázané, že by vyšetrovateľ bol tieto posudky doručoval žalobcovi, a teda sa mohol o nich dozvedieť. Žalovaný v odvolaní aj v priebehu konania tvrdil, že žalobca mal vedomosť od samého počiatku, kto zodpovedá za škodu, avšak k tomuto tvrdeniu neuvádzal žiadne skutočnosti a dôkazy, na základe čoho mal žalobca mať túto vedomosť. 18. V závere je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie správne vychádzal, že objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť 31.08.2019 a uplynula 31.08.2022. Z dokazovania z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že skutočne si poškodený v rámci tohto trestného konania riadne neuplatnil nárok na náhradu škody, keď tento si neuplatnil voči konkrétnej osobe, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť ani k spočívaniu premlčacej doby tak, ako to súd prvej inštancie uvádzal v bode 20. svojho odôvodnenia. Avšak odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, že žalobca sa skutočne mohol dozvedieť o tom, kto zodpovedá za vznik škody a v akej výške mu vznikla škoda až rozhodnutím vyšetrovateľa zo dňa 15.03.2021 o postúpení veci Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, ktoré rozhodnutie bolo žalobcovi ako poškodenému doručené dňa 26.03.2021. Teda dňom 26.03.2021 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba žalobcovi na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá uplynula dňa 26.03.2023, avšak najneskôr mohla uplynúť dňa 31.08.2022, nakoľko subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba počas objektívnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba začína plynúť, odkedy došlo k vzniku škody. Žaloba v danom prípade však bola podaná dňa 22.04.2022, teda v rámci trojročnej objektívnej, ako aj dvojročnej subjektívne premlčacej doby. 19. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu škody, keď súd prvej inštancie aplikoval zásadu úspechu v konaní.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal v odvolaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)