Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/37/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z. so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice- mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, 2/ Saleziáni don Bosca – Slovenská provincia, so sídlom Miletičova 7, 821 08 Bratislava, IČO: 00 586 421, 3/ Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 056 006, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2024/001930-019 zo dňa 30.04.2024, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/ a 3/ proti žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Stavebník – Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271 (ďalej aj ako „ďalší účastník konania 1/“) podal dňa 30.05.2022, s doplnením dňa 11.01.2023 na Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) žiadosť o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu „SO 02 — Dažďová kanalizácia + ORL“ v rámci stavby „Parkovisko Tatranská č. 40 – 50, Banská Bystrica“ na pozemkoch parcelné č. KN-C 2495/1 (KN-E 484/1), 2699/4, 2699/14, 2699/34, 2699/36 v k. ú. A. (ďalej aj ako „vodná stavba“). Následne prvostupňový orgán listom č. OU-BB-OSZP3-2022/022068-002 zo dňa 14.10.2022 vyzval stavebníka podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na doplnenie žiadosti a podľa Správneho poriadku prerušil konanie rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2022/022068-003 zo dňa 14.10.2022, ktoré doručoval účastníkom konania verejnou vyhláškou. Dňa 11.01.2023 stavebník doručil odpoveď, ktorej prílohou bolo Rozhodnutie o umiestnení stavby od Mesta Brezno pod č. MsÚ-2020/9842-03 zo

dňa 25.03.2021, právoplatné dňa 04.06.2021, Rozhodnutie zo zisťovacieho konania vydané pod č. OU-BB-OSZP3-2019/026930-020 zo dňa 08.11.2019, právoplatné dňa 22.02.2020 a Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov ako odvolacieho orgánu č. OU- BB-OOP3-2020/008435-005 zo dňa 12.02.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie zo zisťovacieho konania. Taktiež stavebník doplnil vyjadrenia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku ochrany prírody a krajiny č. OU-BB-OSZP3-2022/038460-002 a úseku odpadového hospodárstva č. OU-BB-OS5ZP3-2018/023549-002 a č. OU-BB-OSZP3-2021/022287-002, projektovú dokumentáciu a Zmluvu o výpožičke č. 2451/2022/PS-ESM zo dňa 31.10.2022 k pozemku parcelné č. KN-C 2699/14 v k. ú. A., uzatvorenú medzi požičiavateľom A. B. C. – Slovenská provincia, so sídlom Miletičova 552/7, 821 08 Bratislava, IČO: 00 586 421 (ďalej aj ako „ďalší účastník konania 2/“) a stavebníkom ako vypožičiavateľom. K vodnej stavbe sa kladne vyjadril aj vlastník existujúcej verejnej kanalizácie Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. (ďalej aj ako „ďalší účastník konania 3/“) vyjadrením pod č. -102-029 zo dňa 11.11.2021 a prevádzkovateľ existujúcej verejnej kanalizácie Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. vyjadrením pod značkou 12969/2021/ZC4995-1350 zo dňa 01.10.2021, pod značkou 16382/2021-ZC6326-1699 zo dňa 16.12.2021 a pod značkou 14394/2022/ZC5896-1327 zo dňa 02.02.2023. Stavebník do stavebného konania predložil aj Záväzné stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií pod č. OU-BB-OCDPK-2022/004944-002 zo dňa 17.01.2022 a záväzné stanovisko Mesta Banská Bystrica, Oddelenie údržby miestnych komunikácií a inžinierskych sietí pod č. PS-UMK-177270/33624/2021 zo dňa 14.12.2021.

2. Prvostupňový orgán vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu vychádzajúc z ustanovenia o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako špeciálny stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) listom č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-007 zo dňa 04.05.2023 upovedomil o začatí stavebného konania v zmysle Správneho poriadku verejnou vyhláškou účastníkov konania, dotknuté orgány a dotknuté organizácie a súčasne v súlade s a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 29.06.2023. Prvostupňový orgán listom č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-008 zo dňa 04.05.2023 požiadal Mesto Brezno o vydanie záväzného stanoviska k vodnej stavbe a listom č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-009 požiadal Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie o vydanie záväzného stanoviska podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len ,v“). Prílohou žiadosti bola projektová dokumentácia vodnej stavby a rozhodnutie zo zisťovacieho konania. Taktiež prvostupňový orgán zverejnil informácie podľa . Dňa 11.05.2023 obdržal prvostupňový orgán záväzné stanovisko od Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie (list č. OU- BB-OSZP3-2023/028133-002 zo dňa 10.05.2023), v ktorom uviedol, že nezistil skutočnosti v rozpore so a vydanými rozhodnutiami zo zisťovacieho konania a ku stavebnému konaniu na stavebný objekt „SO 02 — Dažďová kanalizácia + ORL“ budovaný v rámci stavby „Parkovisko Tatranská č. 40 – 50, Banská Bystrica“ potvrdzuje súlad so .

3. Žalobca dňa 26.06.2023 doručil prvostupňovému orgánu vyjadrenie, v ktorom žiadal o presunutie miestnej obhliadky a ústneho pojednávania na poobednú hodinu. Žiadal tiež, aby v rozhodnutí bolo uvedené, akým spôsobom prvostupňový orgán zabezpečil overenie verejných záujmov životného prostredia, a to uvedením konkrétnych spôsobov v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku tak, že uvedie vecné a právne posúdenie verejných záujmov ochrany životného prostredia v zmysle hmotno- právnych predpisov podľa osobitných zákonov chrániacich jednotlivé zložky životného prostredia. Žalobca nesúhlasil s budovaním dažďovej kanalizácie a odlučovač ropných látok (ďalej aj ako „ORL“), v lokalite sa vyskytujú dobré infiltračné podmienky pre priamy plošný vsak cez plochy parkoviska, ako aj vyspádovaním do okolitého zeleného terénu. Dal do pozornosti Usmernenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1/2021-4 (ďalej aj ako „Usmernenie MŽP SR“). Uviedol, že preferuje sa priama infiltrácia dažďových vôd do podložia a neexistuje dôvod požadovať ORL na parkoviská osobných áut, ani požadovať dažďovú kanalizáciu v prípade, že záväzné stanovisko štátnej vodnej správy tvrdí niečo iné, potom stanovisko namieta. Žalobca žiadal, aby prvostupňový orgán rozhodol v súlade s Usmernením MŽP SR a uložil ako podmienky možné environmentálne opatrenia na elimináciu

negatívnych vplyvov stavby na životné prostredie a zmiernenie klimatickej krízy, primerane aplikovať: 1) dažďové záhrady, 2/ retenčné parkoviská so štrkovou povrchovou úpravou alebo zatrávnenou povrchovou úpravou, 3/ realizácia výsadby vzrastlých drevín s veľkou korunou v počte 1 ks dreviny na každé 4 povrchové parkovacie státia, 4/ parkovacie státia samotné prekryť popínavými rastlinami na nosných konštrukciách z oceľových laniek.

4. Prvostupňový orgán na žiadosť žalobcu o posunutie termínu ústneho pojednávania na poobedňajšiu hodinu uviedol v odpovedi (list č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-017 zo dňa 27.06.2023), že mu nemôže vyhovieť, oznámenie o začatí konania bolo zverejnené verejnou vyhláškou a nestihne doručiť všetkým účastníkom konania toto posunutie. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica podľa , v ktorej bola popísaná žiadosť, rozsah stavby. Zápisnica bola účastníkmi konania podpísaná. Dňa 11.07.2023 bolo prvostupňovému orgánu doručené záväzné stanovisko Mesta Brezno podľa a súčasne v jednom liste aj súhlas podľa (list č. MsÚ-2023/6722-002 zo dňa 23.06.2023), v ktorom bolo uvedené, že súhlasí s vydaním stavebného povolenia na vodnú stavbu. V súlade s Správneho poriadku prvostupňový orgán dal listom č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-021 zo dňa 11.07.2023 účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, pričom im stanovil lehotu 7 dni odo dňa doručenia oboznámenia. V stanovenej lehote sa nikto z účastníkov konania nevyjadril.

5. Na základe uvedených skutočností prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. OU- BBOSZP3-2023/003433-026 zo dňa 05.09.2023 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým stavebníkovi v prvej časti výroku rozhodnutia podľa v spojení s povolil uskutočnenie vodnej stavby „SO 02 – Dažďová kanalizácia + ORL“ na pozemkoch parcelné č. KN-C 2495/1 (KN-E 484/1), 2699/4, 2699/14, 2699/34, 2699/36 v k. ú. A., druh stavby: inžinierska stavba, účel stavby: odvádzanie vôd z povrchového odtoku z parkovísk. V druhej časti výroku rozhodnutia určil podmienky na vypúšťanie vyčistených vôd z povrchového odtoku – z parkovísk cez ORL typu KL 65/1 o kapacite O – 65 [/s (výrobca KLARTEC, s.r.o., Trnava) a cez uličnú vpusť UV11 s vloženým malým ORL do detenčnej nádrže o objeme 163,3 m3 s regulovaným odtokom (ŠB2) šachtou ŠBI do existujúcej kanalizácie profilu DN300 – prípojky od Saleziánskeho centra don Bosca, ktorá je následne zaústená do verejnej kanalizácie v správe Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s., Banská Bystrica. Prvostupňový orgán v predmetnom rozhodnutí v súlade s a určil záväzné podmienky pre uskutočnenie vodnej stavby. Prvostupňový orgán zároveň rozhodol o pripomienkach účastníka konania – žalobcu.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal včas žalobca odvolanie, pričom prvostupňový orgán listom č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-031 zo dňa 12.10.2023 v súlade s § 56 Správneho poriadku upovedomil ostatných účastníkov konania o podanom odvolaní a vyzval ich, aby sa vyjadrili v lehote do 7 dní odo dňa doručenia upovedomenia. K odvolaniu sa vyjadril stavebník dňa 08.11.2023, ktorý k Usmerneniu MŽP SR uviedol, že v danom území nie je možné dažďové vody odvádzať do vsaku, nakoľko je vysoká zastavanosť územia (stred sídliska), nevyhovujúce hydrogeologické pomery, nestabilné prostredie. Uvedené potvrdzuje Hydrogeologický posudok pre vnútroblok A. C. (je na druhej strane ulice), kde je v závere skonštatované, že v danom geologickom prostredí sa neodporúča vypúšťať vody z povrchového odtoku zo spevnených plôch do dažďových záhrad a iných infiltračných objektov z dôvodu možnej aktivizácie svahových pohybov. Projekt riešil odvodnenie parkoviska s väčším počtom parkovacích miest. Vlastník verejnej kanalizácie súhlasil s odvedením dažďových vôd za podmienky prečistenia v odlučovači ropných látok. Odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie spolu so spisovým materiálom bolo na odvolací orgán doručené dňa 10.11.2023.

7. Žalovaný obdržal dňa 19.02.2024 od stavebníka doplnenie dokladov o: 1/ vyjadrenie projektanta k technickému riešeniu stavby, značka 2533/2024-2500/9056-00 zo dňa 19.02.2024 a 2/ Hydrogeologický posudok „Vnútroblok Sitnianska — Banská Bystrica, Zhodnotenie možnosti vypúšťania vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd“ z 05/2018 (ďalej aj ako „Hydrogeologický posudok“). Na základe uvedených skutočností žalovaný podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval dotknutých účastníkov konania, aby v záujme ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v lehote do 5 dní od doručenia výzvy (list č. OU-BB-OOP3-2024/001930-008 zo dňa 22.02.2024) si uplatnili pred vydaním rozhodnutia svoje právo nahliadnuť do spisu a do doplnených podkladov odvolacieho konania a právo vyjadriť sa k týmto doplneným podkladom. Upovedomenie bolo zaslané účastníkom konania verejnou vyhláškou, čím sa lehota na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia predĺži o dobu

zverejnenia a zvesenia, žalovaný nerozhodol v predĺženej lehote pre rozhodnutie, taktiež bolo potrebné sa vysporiadať s prípadnými vyjadreniami k podkladom rozhodnutia a vo veci rozhodnúť. Žalovaný preto listom č. OU-BB-OOP3-2024/001930-009 zo dňa 22.02.2024 požiadal Ministerstvo životného prostredia SR o opakované predĺženie lehoty na rozhodnutie o opravnom prostriedku do 30.04.2024, čomu vyhovelo a listom č. 9050/2024-4.1 19726/2024 zo dňa 12.03.2024 predĺžilo lehotu do 30.04.2024. O predĺžení lehoty pre vydanie rozhodnutia upovedomil žalovaný účastníkov konania listom č. OUBB- OOP3-2024/001930-010 zo dňa 22.02.2024. K podkladom rozhodnutia sa vyjadril žalobca ako odvolateľ, a to e-mailom dňa 23.02.2024 a 24.02.2024 a neskôr doplnil do elektronickej schránky ústredného portálu verejnej správy s evidovaním doručenia dňa 26.02.2024.

8. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2024/001930-019 zo dňa 30.04.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí venoval jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu, pričom tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu je vydané v súlade s právnymi predpismi a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorých bolo rozhodnuté ( a 47 Správneho poriadku, , a vyhlášky MŽP SR č. ). Prvostupňový orgán v rozhodovacej činnosti, ku ktorej má vecnú príslušnosť vyplývajúcu mu z osobitných predpisov, má kompetenciu v priebehu konania určiť, aké podklady sú potrebné na objektívne rozhodnutie vo veci, obstarávanie podkladov je zo zákona v rukách správneho orgánu. Prvostupňový orgán postupoval podľa , v zmysle ktorého v stavebnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. Stavebník do odvolacieho konania doplnil ďalšie podklady pre rozhodnutie, a to Hydrogeologický posudok a stanovisko projektanta. K uvedenému žalovaný poukázal na skutočnosť, že síce sa Hydrogeologický posudok týka najbližšej lokality, je možné ho akceptovať a z jeho záverov vychádzať, prečo stavebník a projektant neriešili odvádzanie vôd z povrchového odtoku zo spevnených plôch vsakovaním do podzemných vôd, ale pristúpili k jej odvádzaniu do kanalizácie a len v prípade veľkého množstva zrážok, bude možné bezpečnostným prepadom tento nadbytočný objem vôd odviesť do terénnej zníženiny bezpečnostným prepadom. Žalovaný v rámci odvolacieho konania zistil, že aj doplnenými podkladmi rozhodnutia bolo preukázané, že rozhodnutie je zákonné a vecne správne. V rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vydané právoplatné rozhodnutie, a to č. OUBB-OSZP3-2019/026930-020 zo dňa 08.11.20219, ktorým bolo rozhodnuté tak, že navrhovaná činnosť „Banská Bystrica - Tatranská ulica - parkoviská“ sa nebude posudzovať podľa . Prvostupňový orgán konal so žalobcom (odvolateľom) ako s účastníkom konania v nadväznosti na . Z rozhodnutia zo zisťovacieho konania vyplývala podmienka, ktorá eliminuje vplyv na životné prostredie – požiadať správcov dotknutých komunikácií ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko a ich požiadavky rešpektovať v plnom rozsahu. K vydaniu stavebného povolenia na vodnú stavbu podľa a požiadal prvostupňový orgán listom č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-009 zo dňa 04.05.2023 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie o vydanie záväzného stanoviska podľa , pričom toto bolo doručené prvostupňovému orgánu dňa 11.05.2023. Žalovaný upozornil na to, že v záväznom stanovisku č. OU- BB-OSZP3-2023/028133-002 bolo skonštatované, že žiadosť žiadateľa o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu je v súlade so a s rozhodnutiami zo zisťovacieho konania. Prvostupňový orgán si taktiež aj sám overil súlad žiadosti s rozhodnutím zo zisťovacieho konania. V predmetnom rozhodnutí zo zisťovacieho konania bola určená podmienka, ktorej plnenie mal prvostupňový orgán pri stavebníkovi povinnosť overiť. Stavebník v zmysle zabezpečil súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania, s rozhodnutiami a ich podmienkami zo zisťovacieho konania. Prvostupňový orgán vydal stavebné povolenie na vodnú stavbu až po predložení záväzného stanoviska v zmysle . Rozhodnutie prvostupňového orgánu je v súlade s právoplatným rozhodnutím zo zisťovacieho konania a obsahuje informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní v zmysle , ako aj podmienku určenú v rozhodnutí zo zisťovacieho konania

uloženú v záväzných podmienkach na uskutočnenie vodnej stavby (podmienka č. 1 na str. 3). Žalovaný poukázal tiež na rozsah vodnej stavby, pričom k vodnej stavby boli predložené súhlasné stanoviská podľa druhej vety , resp. boli určené podmienky na realizáciu stavby, ktoré prvostupňový orgán uviedol ako záväzné podmienky na uskutočnenie vodnej stavby. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vydané v súlade s a eho poriadku v spojení s a ods. l a 4 . Žalovaný v rámci odôvodnenia svojho (na stranách 16 až 24 ) vyhodnotil jednotlivé odvolacie námietky žalobcu, pričom dospel k záveru, že tieto sú nedôvodné. Uviedol, že preskúmal podané odvolanie, zákonnosť a správnosť postupu prvostupňového orgánu a napadnuté rozhodnutie, ďalej spisový materiál týkajúci sa veci, priebeh konania na prvostupňovom orgáne, a to v celom rozsahu, tak ako mu to ukladá Správneho poriadku a svojím skúmaním nezistil pochybenia, či nezákonnosť v postupe a rozhodovaní prvostupňového orgánu, ktorý konal v zmysle ,

Správna žaloba – žalobné body

9. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

10. Žalobca v časti 1. správnej žaloby označenej ako „Systematický a logický rámec žaloby“ uviedol, že touto žalobou si plní právnu povinnosť uvedenú v o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o životnom prostredí“), pričom potencionálne ohrozenie životného prostredia spočíva v nesplnení si právnej povinnosti zo strany ďalšieho účastníka konania 1/, a zároveň v nesprávnom a nezákonnom postupe žalovaného ako orgánu štátnej správy na úseku životného prostredia. Ďalší účastník konania 1/ si tiež nesplnil povinnosť uvedenú v zákona o životnom prostredí, t. j. sám nepozná vplyvy svojej činnosti na životné prostredie. Podľa žalobcu tiež žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z zákona o životnom prostredí, a teda nepostupoval zákonne a správne na úseku životného prostredia. Ďalej poukázal na zásadu právnej istoty a zásadu legitímnych očakávaní a definoval sám seba ako reprezentanta verejnosti. Poukázal tiež na o životnom prostredí, ktoré podľa neho tvoria jadro právneho základu tejto žaloby vo vzťahu k ochrane životného prostredia. Definoval tiež svoju činnosť a princípy, podľa ktorých funguje. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nebolo prijaté v súlade s Aarhuským dohovorom, ale v rozpore s ním. Tiež boli podľa neho rozhodnutím žalovaného porušené ústavné práva verejnosti podľa , 45, 46, SR, pretože žalovaný porušil a nedodržal celý rad ustanovení osobitných zákonov.

11. Žalobca v časti 2. správnej žaloby označenej ako „Základné náležitosti správnej žaloby a priebeh konania“ stručne opísal priebeh konania pred prvostupňovým orgánom a žalovaným a splnenie podmienok na podanie správnej žaloby žalobcom ako občianskym združením v oblasti životného prostredia.

12. Žalobca v časti 3. správnej žaloby označenej ako „Žalobné body napadnutého rozhodnutia“ vo všeobecnosti namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“)), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ).

13. V časti 4. správnej žaloby označenej ako „Odôvodnenie“ žalobca uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch s tým, že vychádzal z čl. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa môže domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Uviedol, že cieľom jeho postupu je, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určenie konkrétnych opatrení. Ďalej uviedol, že v procese EIA zadefinoval konkrétne environmentálne záujmy, ktoré žiadal riešiť v príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím najmä ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku viedol k správnemu,

efektívnemu vybaveniu veci. Tiež poukázal na § 2, § 20a, § 24 ods. 2, § 29 ods. 3 a 13, § 38 ods. 3 zákona EIA a § 3 ods. 4 a 5, § 4 ods. 2, § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z prebratia právne záväzných aktov Európskej únie vyplýva, že pre správnu aplikáciu právnych predpisov si správny orgán nevystačí s gramatickým ani s logickým a teleologickým výkladom zákona, ale nutne musí použiť aj výklad systematický. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. a Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. .

14. V bode 4. A správnej žaloby žalobca uviedol, že na základe povinného zisťovacieho konania sa spracovala projektová dokumentácia, ktorá bola stavebným úradom aj overená a na jej základe aj stavba povolená, avšak od platnosti rozhodnutia zo zisťovacieho konania začalo byť účinné Usmernenie MŽP SR, ktoré spôsobuje čiastočnú obsolentnosť (zastaranosť) rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Z oznámenia stavebného konania podľa žalobcu vyplýva, že uvedené usmernenie nebolo rešpektované, čo má za následok riziko ohrozenia záujmov vôd. Z oznámenia zároveň vyplýva, že projektant týmto realizoval o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch (ďalej aj ako „zákon o autorizovaných architektoch“), teda podľa žalobcu projektant uprednostnil zadanie objednávateľa pred povinnosťami dôsledne sa riadiť právnymi predpismi a chrániť záujmy vôd a naprojektoval stavbu, ktorá nerešpektuje aktuálne platný právny stav a zároveň najnovšie odborné poznatky v danej oblasti. Žalobca poukázal konkrétne na druhú vetu usmernenia, z ktorého vyplýva, že parkovisko na Tatranskej ulici obsahuje zanedbateľne znečistené dažďové vody, a preto je potrebné uplatniť úvahy pre tento prípad. ORL slúži len ako havarijné opatrenie, ktoré nie je v princípe vylúčené, len je pomerene nákladné, neefektívne a zbytočné a nie na zabezpečenie dobrého stavu vôd. Do popredia sa dostáva funkcia vôd ako adaptačného a mitigačného opatrenia proti prejavom klimatickej zmeny ako aj opatrenia smerujúce proti vysušovaniu územia. Podľa analýzy MŽP SR, Inštitút environmentálnej politiky „Vedúci! Obce horia!“ sa lokalita Banská Bystrica nachádza v 4. stupni ohrozenia horúčavami, 3. stupni ohrozenia suchom a 9. stupni ohrozenia povodňami. Vodu z povrchového odtoku je potrebné rozdeliť na vodu, ktorá ostáva v území (plošný vsak v zatrávňovacích dlažbách, voda odvedená do priľahlého zeleného terénu) a vodu, ktorá je odvádzaná do útvarov spodných vôd (vsakovacie objekty), resp. vodného recipientu (dažďovou kanalizáciou až k toku recipientu) Prirodzená vodohospodárska bilancia je približne 30 % a zachováva sa v území, 65 % do podzemnej vody a 5 % je možné kontrolovaným odtokom podľa pomerov daného sídla odvádzať cez dažďovú kanalizáciu do recipientu. Do úvahy je tiež potrebné brať aj vysoké riziko zrážkových povodní, preto je potrebné aplikovať aj o protipovodňovej ochrane a prijať ďalšie opatrenia, aby nevznikla povodňová vlna v recipiente, do ktorého bude návalovo odvedená voda nielen z Tatranskej ale z väčšieho územia povodia, ale aby sa ani nepreťažila kanalizačná sieť. Ako vhodné opatrenia predpokladané aj usmernením sú dažďové záhrady (terénne depresie nezastavaných zelených plôch so vsakovacou funkcionalitou). Správne naprojektované parkovisko teda má byť vodopriepustné s protiropnou fóliou a vyspádované do priľahlej verejnej zelene, kde sú pripravené terénne depresie so vsakovacou funkcionalitou; prípustná je aj bezpečnostná dažďová kanalizácia pre odvod nadbytočných návalových vôd. Podľa stavebného povolenia je odvod dažďových vôd do kanalizácie stoka A-1 a stoka A-2. Uvedené riešenie je v rozpore zo o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej aj ako „zákon o verejných vodovodoch“), kedy je pre dažďovú vodu z povrchového odtoku povinnosť budovať oddelenú kanalizáciu a nie je prípustné používať jednotnú stokovú kanalizáciu.

15. V bode 4. B správnej žaloby žalobca uviedol, že ako ekologický spolok a subjekt verejnosti má právo uplatňovať si práva a upozorňovať na ohrozenia životného prostredia. Zároveň má právomoc kontroly zákonnosti z hľadiska životného prostredia a podľa má právo podať správnu žalobu pre porušenie verejného záujmu na ochrane životného prostredia. Poukázal pri tom na Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. . Žalobca zároveň prezentoval svoj pohľad na jeho činnosť zo strany Mesta Banská Bystrica v minulosti. Vo vzťahu k vodnej stavbe, ktorá je predmetom správnou žalobou napadnutých rozhodnutí uviedol, že predmetný projekt vznikol pred 5 rokmi, procesom EIA bol posúdený pred 4 rokmi a už vtedy žalobca navrhoval technické riešenie popísané v správnej žalobe, preto je projekt zastaraný. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , v zmysle ktorého je povinnosťou stavebného úradu materiálne (vecne) skúmať, či sa „sa od vydania pôvodného územného rozhodnutia o umiestnení stavby zmenili environmentálne podmienky alebo sa zmenil projekt stavby takým spôsobom, že sú možné iné významné vplyvy na životné prostredie, je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal otázkou, či výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie v čase vydania

pôvodného územného rozhodnutia stále vhodne reflektujú možné vplyvy na životné prostredie.“ Keďže projekt overený v územnom konaní pochádza minimálne z roku 2019 a medzičasom sa stálo účinné aj Usmernenie MŽP SR, žalobca mal za to, že nezákonnosť rozhodnutia pramení v zastaranosti samotného projektu a nie v procesnom postupe stavebného úradu. Projekcia parkovísk vychádza z konceptu, ktorý sa na Slovensku presadil v 80. a 90. rokoch 20. storočia, kedy bolo prioritou odvodňovať urbanizované celky a neskôr zabezpečiť ochranu pred znečisťujúcimi látkami. Environmentálne problémy a objektívna realita sa odvtedy posunuli inam, krajinu sme si vysušili, trpíme horúčavami a suchom, v tých istých oblastiach hrozí nedostatok zásobovania vodou. Poslednú dekádu sa začínajú výrazne prejavovať klimatické zmeny. Na tieto zmeny však nezareagovali ani projektanti ale ani mestá, čím konzervovali a ešte aj zhoršovali daný stav vôd. Z hľadiska záujmov ochrany vôd sa to dá opísať pomocou vodnej bilancie ( ), ktorá sa skladá z vodohospodárskej bilancie a hydrologickej bilancie. Hydrologická bilancia sa pri povoľovaní a projekcii sleduje postupom podľa na základe hydrogeologického posúdenia alebo posudku. Prioritne sa majú dažďové vody odviesť v mieste ich pádu a hydrogeologický posudok hovorí o podmienkach naplnenia tohto environmentálneho cieľa. Preferuje sa spôsob, ktorý je najbližšie prirodzenému odvodu, teda plošný vsak cez nezastavané plochy a plochy parkovísk. Keďže v mestách nie je záujem na „potopení ulíc pod vodu“ tak to, čo by prirodzene „stekalo po svahoch alebo stálo v mláke“ sa koncentruje v retenčných nádržiach, aby sa následne kontrolovane vypúšťalo do vsakovacích objektov do podložia. Len ak nie sú na vsakovanie vhodné podmienky, použije sa odvod do recipientu, ktorý sa spravuje . Ide o korekciu rigidného obsolentného znenia ustálenou aplikačnou praxou, ktorá lepšie reflektuje potreby vôd. Toto rozhodnutie (Usmernenie MŽP SR – pozn. správneho súdu) však nebolo podkladom napadnutého stavebného povolenia, čo spôsobuje nezákonnosť z dôvodu nezistenia skutkového stavu úplne a presne, a teda v rozpore s Správneho poriadku. Za vinu to však nemožno klásť okresnému úradu, lebo ten vychádzal z vedomosti, že projekt bol posúdený povinným zisťovacím konaním skôr a nemal o tomto rozhodnutí (Usmernení MŽP SR – pozn. správneho súdu) vedomosť. Vedomosť o ňom mal však stavebník a projektant, ktorí mali povinnosť (podľa Správneho poriadku) na podporu správnosti svojho technického riešenia navrhnúť iné známe dôkazy – teda aj rozhodnutie MŽP SR (Usmernenie MŽP SR – pozn. správneho súdu). Žalovaný sa zameral na environmentálne ciele ochrany pred znečistením, aj keď vzhľadom na charakter stavby sa mal zamerať aj na zachovanie prirodzenej vodnej bilancie podľa . Podobným spôsobom zrejme uvažoval aj projektant a práve v tom pramení vecná nesprávnosť projektu a teda aj nezákonnosť vydaných stavebných povolení.

16. V bode 4. C správnej žaloby žalobca k vyjadreniam prevádzkových spoločností, na ktoré poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, uviedol, že vodárenské spoločnosti sa naučili zneužívať svoje postavenie dvojako, chcú, aby dažďové vody z povrchového odtoku boli odvádzané do kanalizácie, lebo si tým riešia vlastný problém a súčasne za to inkasujú poplatky za odvod dažďových vôd, čím však spôsobujú vysušovanie miest a urbanizovaných celkov a súčasne spôsobujú environmentálnu nevýhodnosť projektových riešení. Účelom parkoviska nie je riediť vody v splaškovej sieti mesta ani zabezpečovať na náklady mesta resp. jej obyvateľov príjmy vodárenskej spoločnosti. Účelom parkoviska je zabezpečiť parkovanie pre priľahlých obyvateľov bytových domov a túto stavbu vhodne začleniť do územia v súlade s územným plánom a čo najviac obnoviť prirodzenú biodiverzitu územia.

17. V bode 4. D správnej žaloby žalobca poukázal na to, že z polohopisu je zrejmé, že medzi povoľovanými parkoviskami a vnútroblokom Sitnianska sú dva rady panelákov a Tatranská ulica, ktoré vytvárajú neprekonateľnú bariéru pohybu dažďových vôd z povrchového odtoku povoľovaných parkovísk a Hydrogeologickým posudkom hodnoteným územím. Táto bariéra vylučuje, že by sa dažďové vody z povrchového odtoku parkovísk dostali do priestoru vnútrobloku Sitnianska, kde bolo iddentifikované riziko zosuvu. Povoľované parkovisko tak ani nemá potenciál ohroziť záujmy vôd vo vnútrobloku na Sitnianskej. Je preto pravdepodobné, že Hydrogeologický posudok sa zaoberá polohovo úplne inými parkoviskami, pravdepodobne na opačnej strane Tatranskej ulice než sú povoľované státia. Nie je však zrejmé ku akým parkoviskám sa Hydrogeologický posudok vyjadruje, lebo koncepcia revitalizácie vnútrobloku Sitnianska v Hydrogeologickom posudku neobsahuje návrh nových parkovísk. Plochy, s ktorými sa počítalo v Hydrogeologickom posudku a projekte Revitalizácie vnútrobloku Sitnianska parkoviská neobsahujú. Z Hydrogeologické posudku teda vyplývajú úplne iné závery ako ich interpretoval projektant. Nepriame vsakovanie z navrhnutých dažďových záhrad je možné. Objektívne sú možné lokálne vsaky v polohách lokálne viažucich vodu na priepustných piesčitých polohách. Neodporúča sa len vsakovanie dažďových vôd zo spevnených plôch, nakoľko na svahu medzi radom

domov na Tatranskej a radom domov na Sitnianskej je výškový rozdiel (svah), ktorý má pri kumulatívnom pôsobení nárazových povodňových vĺn potenciál tento svah zosuvovo aktivovať. Výsledkom má byť taký projekt revitalizácie vnútrobloku, v ktorom projektant rozloží odtok dažďových vôd z povrchového odtoku na rôzne čiastkové povodia tak, aby sa časť vôd prirodzene infiltrovala, časť vôd sa infiltrovala nepriamo a časť bola riešená inak. Vodozádržné opatrenia vrátane dažďových záhrad tak nie sú vylúčené, sú len limitované. Hlavným rizikom zosuvu na Sitnianskej ulici je podľa Hydrogeologického posudku skutočnosť, že svah medzi Tatranskou a Sitnianskou je zmesou stavebného odpadu, výkopových zemín a pôvodného terénu, ktorý bol umelo sformovaný pri výstavbe sídliska. Okolie povoľovaných stavieb nie je svahovité (svah je na druhej strane ulice). Ortofotosnímka dotknutého územia dokazuje, že okolie povoľovaného staveniska zväčša je pôvodný terén nepoznačený stavebným zásahom na rozdiel od vnútrobloku na Sitnianskej, je rovinatý, čo predstavuje zásadnú objektívnu hydrogeologickú odlišnosť od predpokladov overených v Hydrogeologickom posudku. Lokálnou výnimkou sú Saleziáni, ktoré však stavebno-technicky nie sú takým drastickým zásahom do územia, ako bola výstavba sídliska vrátane umelého sformovania vnútrobloku na Sitnianskej. Preto sú tu aj iné pomery, ktoré neumožňujú bez ďalšieho skúmania územia automaticky preberať informácie z hydrogeologického prieskumu. Projektant teda nevychádzal z dôsledného poznania skutkového stavu územia a hydrogeologické podklady použité pri projekcii sú nedostatočné pre vyhodnotenie hydrogeologických pomerov. Projektant pri návrhu odvodu dažďových vôd z povrchového odtoku nepostupoval podľa , keď si nezistil zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej lokality v konkrétnej oblasti, preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd. Projektant len zhodnotil hydrogeologické pomery príslušnej oblasti v širšom kontexte, ale nie danej lokality v konkrétnej oblasti. Zabezpečený Hydrogeologický posudok je pre pochopenie širšieho kontextu hydrogeologických pomerov daného územia nedostatočný. Povinnosťou projektanta bolo nielen zistiť hydrogeologické pomery v príslušnej oblasti, ale aj zhodnotiť horninové prostredie v konkrétnej oblasti, čo projektant neurobil a v dôsledku toho navrhol projekt, o ktorého kvalite vo vzťahu k ochrane vôd možno mať oprávnené pochybnosti. V tomto smere pochybil aj stavebný úrad, ktorý takéto stavby povolil bez toho, aby si overil ochranu verejných záujmov životného prostredia, tak ako mu to prikazuje . Projektant zároveň zachováva terénnu depresiu určenú na absorpciu dažďových vôd a jej infiltráciu do podložia, a preto sám svojou projekčnou činnosťou potvrdzuje, že táto možnosť nie je úplne vylúčená. V priestore odtokovej ryhy, ktorá sa zachováva je preto realizácia dažďovej záhrady navyše aj protipovodňovým opatrením a znižuje riziko zosuvu samotnou koreňovou stabilizáciou svahu, ale aj tým, že časť dažďových vôd je naviazaná na rastliny a následne sa vyparí do ovzdušia, čím súčasne okrem mitigácie povodňového a zosuvového rizika zmierňujú aj negatívny klimatický vplyv povoľovaných parkovísk. Možno teda dospieť k záveru, že projektant ako podklad použil polohopisné nevhodný hydrogeologický posudok.

18. V bode 4. E správnej žaloby žalobca vo vzťahu k argumentácii žalovaného na strane 16 napadnutého rozhodnutia uviedol, že nie je možné vychádzať z Hydrogeologického posudku vykonaného na iné územie, hoci je blízke alebo zo zisťovania v mieste stavby. Za týmto účelom si mal žalovaný zabezpečiť podklady, konkrétne znalecký posudok, ktorý by úplne a presne zistil aké sú infiltračné schopnosti daného územia a samočistiaca funkcia. Žalobca uviedol, že nie je pravdou, že dotknuté územie je husto osídlené, nakoľko predmetná stavba je síce v susedstve husto zastavaného územia, ale na jeho hranici je z jednej strany posledný rad panelákov a z druhej strany je voľná a nezastavaná krajina. Svahové zosuvy na parkovisko na Tatranskej nehrozia, nakoľko Tatranská na rozdiel od vnútrobloku na Sitnianskej nie je v svahu, ale na lokálnej úrovni v rovine, kedy terén všetkými smermi je buď na rovnakej výškovej úrovni alebo dokonca nižšie. Žalovaný teda zjavne nerozhodoval so znalosťou miestnych pomerov a pri ich opise uvádza zjavne nepravdivé informácie o charaktere územia. To svedčí o tom, že žalovaný nezistil úplne a presne skutkový stav prejednávanej veci, ale vychádzal len zo sporných podkladov, ktorých použiteľnosť pre účely predmetného konania bola zo strany žalobcu dôvodne spochybnená. Žalobca zároveň namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko nereflektuje skutočný stav administratívneho spisu a argumentáciu žalobcu.

19. Zároveň poukázal žalobca na to, že žalovaný si protirečí, keď na jednej strane konštatuje, že štátna vodná správa má záväzným stanoviskom konštatovať, že výnimka nie je potrebná a na druhej strane hovorí, že štátna vodná správa nemusí podľa až 6 postupovať, a teda takéto záväzné stanovisko nemusí vydávať. Uvedené vyjadrenie žalovaného je nelogické, vnútorne rozporné a preto nepreskúmateľné pre nepochopiteľnosť. Podľa žalobcu žalovaný nepostupoval

procesne správne, keď hoci správne identifikoval, že odvolacia námietka smeruje proti záväznému stanovisku dotknutého orgánu, nepostupoval podľa a tým sa v rozpore s Správneho poriadku urobil názor na predbežnú otázku vyhradenú špecializovanému orgánu verejnej správy, na riešenie ktorej je navyše vyhradený osobitný procesný postup.

20. Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného na strane 18 napadnutého rozhodnutia, kde poukázal na vyjadrenie projektanta, že v priebehu projekčných prác bola urobená rekognoskácia terénu v čase dažďa, poukázal na ustanovenie s tým, že ani jedna z povinností projektanta sa nedá vykonať vizuálnou rekogníciou, ale výlučne na základe ich hydrogeologických pomerov a samočistiacich schopností pôdy a podložia danej príslušnej konkrétnej oblasti. Projektant teda porušil svoje povinnosti a v rozpore s projekt neobsahoval hydrostatické a hydrodynamické výpočty konštrukcií vodných stavieb ako predpokladá , ale uviedol len hydrotechnické výpočty konštrukcií vodných stavieb. Žalovaný nekontroloval správnosť projektovej dokumentácie, ale účelovo sa snažil projektanta exkulpovať od porušenia jeho povinností, aby tak konvalidoval pochybenie stavebného úradu, ktorý dôsledne nevyžadoval plnenie povinností projektanta. Podľa mal projektant postupovať tak, že si mal najprv zabezpečiť hydrogeologický posudok dotknutej lokality vrátane samočistiacich schopností a až na základe tohto podkladu mal rozhodnúť a vysloviť názor na odvodnenie. Žalobca tiež poukázal na to, že v zmysle Správneho poriadku existuje medzi projektantom a žalobcom procesná rovnosť, nakoľko obaja sú účastníkmi predmetného konania. Porušenia zásady rovnosti pred zákonom sa žalovaný zrejme tiež dopustil, keďže vyjadrenie projektanta považoval bez ďalšieho za silnejšie či dôveryhodnejšie len preto, že má stavebné odborné vzdelanie spolu s odbornou autorizáciou. Nie je možné žalobcu diskriminovať a projektanta privilegovať len preto, že projektant má isté odborné vzdelanie a odbornú autorizáciu a z nich vyplývajúce osobitné postavenie, lebo je to zakázané SR ako aj Dohovoru o ľudských právach.

21. V bode 4. F správnej žaloby žalobca namietal, že žalovaný nedal žalobcovi možnosť oboznámiť sa s doplnenými dokladmi v rámci odvolacieho konania a vyjadriť sa k nim, čím porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa ustálenej judikatúry správnych súdov je rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom účastník konania nebol oboznámený s ukončením dokazovania a nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom, či navrhnúť nové dôkazy, nezákonné a je potrebné ho zrušiť. V iných súvisiacich konaniach však žalovaný žalobcu s podkladmi oboznámil, preto v tomto konaní porušil aj zásadu materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

22. Žalobca opätovne poukázal na Usmernenie MŽP SR, ktoré je interným riadiacim aktom, ktorým boli správne orgány viazané, a to aj s ohľadom na zásadu legality podľa SR. Usmernenie tak nie je podkladom, ale právny predpis s obmedzenou personálnou pôsobnosťou na orgány verejnej správy, ktoré rozhodujú o odvodnení parkovísk. Správne orgány túto povinnosť porušili a svoje rozhodnutie v rozpore s Správneho poriadku nezosúladili s ďalšími právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie vo výroku nebolo zosúladené s viacerými právnymi predpismi a bolo vydané na základe nespoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ustálenej judikatúry ESĽP, napr. Hiro Balani v. Španielsko, ; Bochan v. Ukrajina, ; Krasulya v. Rusko, , je nutné rozhodnutie odôvodniť dostatočne konkrétne a relevantne (well-based) a následne vecne vyhodnotiť, či je rozhodnutie v zmysle ďalších relevantných právnych predpisov vecne správne, a teda či je vecne v súlade aj s ďalšími relevantnými normami práva (well-founded). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa opiera len o niektoré konkrétne dôvody, avšak vecné vyhodnotenie týchto dôvodov je vecne nesprávne. Nesprávnosť vecného odôvodnenia tak svedčí o nesprávnom vecnom vyhodnotení, a teda o nezákonnosti rozhodnutia pre nedostatočné zosúladenie s inými právnymi predpismi, ale svedčí aj o neuplatňovaní niektorých noriem práva a v tomto smere svedčí o arbitrárnosti, svojvoľnosti a o nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

23. Žalobca s poukazom na ust. namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje osobitná náležitosť rozhodnutia, teda podmienka, ktorú určil príslušný orgán v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní alebo v záverečnom stanovisku. Napadnuté rozhodnutie je preto v rozpore s Správneho poriadku. V napadnutom rozhodnutí mali byť uvedené všetky podmienky, aby sa tak zabezpečila ochrana integrovaných aspektov životného prostredia. Ich opomenutím nastáva právny stav, kedy je osobe, ktorej sa rozhodnutie vydáva, umožnené zasahovať do životného prostredia nad zákonom prípustnú mieru určenú vykonateľným rozhodnutím o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Vzhľadom na uvedené neexistuje právna istota, či sa plnenie určených

podmienok bude ku kolaudácii stavby vyžadovať, a teda aj kontrolovať. Nastáva teda stav právnej neistoty ohľadne záväznosti podmienok rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalobca mal za to, že žalovaný nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu, nakoľko opomenul preskúmať, či má všetky zákonom predpísané náležitosti. Prvostupňové rozhodnutie teda nie je v súlade s kogentnou normou podľa , a teda prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s a poslednou vetou Správneho poriadku, teda neobsahuje obligatórnu náležitosť rozhodnutia, a to vo výrokovej časti stavebného povolenia – uvedenie podmienok určených rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Súhlasné stanovisko dotknutého orgánu, ktorý rozhodnutie zo zisťovacieho konania vydal, nie je postačujúce pre konštatovanie zákonnosti. Stavebný úrad má povinnosť vykonať celé rozhodnutie, z čoho vyplýva, že sa musia ako podmienky rozhodnutia uviesť všetky podmienky určené rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Správne orgány vychádzali zo znenia neúčinnej právnej normy ( účinný do 31.03.2023) a účinnú právnu normu interpretovali v zmysle obsahu už neúčinnej právnej normy, a to so zrejmým úmyslom obísť zákon.

24. Žalobca v správnej žalobe tiež uviedol, že nie je zrejmé, prečo súlad s územným plánom Mesta Banská Bystrica overoval záväzným stanoviskom podľa Mesto Brezno, keď príslušným dotknutým orgánom na záväzné stanovisko podľa je obec, ktorej územný plán sa overuje. Záväzné stanovisko Mesta Brezno je teda absolútne neplatné, nakoľko ho vydal miestne nepríslušný orgán, preto na ňom nie je možné ani založiť predmetné stavebné povolenie. Stavba nie je vo verejnom záujme, ako uvádza žalovaný na viacerých miestach, nakoľko na predmetnú stavbu Vláda SR nevydala osvedčenie o významnej investícii alebo strategických investíciách a za verejný záujem túto stavbu neoznačuje ani žiaden právny predpis. Len samotná skutočnosť, že ide o verejnoprospešnú stavbu z nej ešte nerobí stavbu vo verejnom záujme. So stavbou vo verejnom záujme sa totižto spája osobitný právny režim vrátane osobitného procesného režimu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

25. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zhrnul obsah žalobných námietok a uviedol, že tieto sú z väčšej časti totožné s odvolacími námietkami, preto sa pridržal právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

26. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s poukazom na odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie žalovaný uviedol, že žalobca v konaní vo veci vydania stavebného povolenia nesúhlasil s odvedením vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie, namiesto odvádzania týchto vôd do podzemných vôd, resp. do dažďových záhrad. Svoje námietky vztiahol na Usmernenie MŽP SR, ktoré práve s takýmto odvádzaním vôd počíta. V tomto prípade však stavebný úrad a rovnako tak aj žalovaný mali za to, že navrhnuté riešenie odvádzania vôd z povrchového odtoku navrhnuté projektantom v projektovej dokumentácii a podaná žiadosť od stavebníka na vydanie stavebného povolenia, priamo nevylučuje a ani výslovne nezakazuje. Nakoľko prvostupňový orgán a žalovaný posúdili možnosti odvádzania vôd z povrchového odtoku vo vzťahu aj k lokalite, kde bude táto vodná stavba uskutočnená, mali za to, že vody bude vhodnejšie odvádzať z územia do verejnej kanalizácie riadeným odtokom, resp. v prípade veľkých prívalových dažďov aj cez prepad do terénnej depresie. V súčasnosti sa zmenili klimatické pomery aj na Slovensku, kedy dochádza k nepravidelným zrážkam v priebehu roka, ale skôr k prívalovým, extrémnym zrážkam, ktorých intenzita je niekedy prevyšujúca bežné maximá z minulosti. Žalovaný uviedol, že žalobca nie je ten, kto navrhuje, o akú stavbu rozsahom pôjde, a akým spôsobom bude prevádzkovaná, ale projektant a stavebník, ktorí majú určitý zámer vyhodnotený a posúdená je možnosť realizácie na tom-ktorom území/ pozemku. pri odvádzaní vôd z povrchového odtoku nedefinuje presne spôsob, akým sa má uskutočniť, ale je na úvahe projektanta a následne stavebného úradu uvedené vyhodnotiť a prijať najlepšiu možnosť. Usmernenie MŽP SR nie je právne záväzné pre povoľujúci orgán, aby sa len týmto usmernením riadil a uplatňoval ho bez rozdielu. Ak by zákonodarca mal za to, že je potrebné vody z povrchového odtoku len ponechať na území ich dopadu, a to buď vsakovaním do podzemných vôd, resp. do dažďových záhrad, uvedené by priamo zakotvil do a neuvádzal by túto možnosť len v Usmernení MŽP SR. V súvislosti s Usmernením MŽP SR žalovaný ešte doplnil, že ide o vyjadrenie určitého postupu, resp. návodu, ako by mali orgány postupovať v rámci vnútorného členenia, ktoré zastrešuje len postup v určitom konaní, ale povoľujúci orgán rozhoduje podľa v nadväznosti aj na , ako príslušný špeciálny stavebný úrad, ktorý povoľuje vodné stavby, pričom tieto zákony

upravujú špeciálne otázky. neupravuje priamo spôsob odvádzania vôd z povrchového odtoku, čo znamená, že priamo ani nevylučuje možnosť odvádzania týchto vôd do verejnej kanalizácie. Žalovaný opakovane poukázal na skutočnosť, že vo vodoprávnom konaní na prvostupňovom orgáne bola posúdená vodná stavba aj vo vzťahu k ovplyvneniu životného prostredia, prvostupňový orgán nerozhodol bez toho, aby sa vysporiadal s podstatnými námietkami aj vo vzťahu k Usmerneniu MŽP SR. O uvedenom rozpore s názorom žalobcu v čase odvolacieho konania so spôsobom odvádzania vôd z povrchového odtoku sa vysporiadal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že postupoval správne, keď sa riadil a doručenými súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov v rámci dokazovania, s odkazom na to, že umožňuje odvádzať vody z povrchového odtoku aj do kanalizácie, pričom priamo z to nie je vylúčené. Len konštatovanie žalobcu, že sa ohrozuje životné prostredie, bez preukázania, že k takémuto ohrozeniu aj naozaj dôjde, nie je dostatočné pre to, aby prvostupňový orgán stavebné povolenie nevydal a dal prepracovať stavebníkovi projektovú dokumentáciu na vodnú stavbu v prospech tvrdeniam žalobcu. Žalovaný poukázal na správnu úvahu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 20-23) súvisiacu s obdobnými námietkami v podanom vyjadrení k podkladom rozhodnutia. Na základe všetkých uvedených skutočností považoval žalovaný tento žalobný dôvod za neopodstatnený.

27. K nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre vecnú nesprávnosť z dôvodu obsolentnosti projektu žalovaný čiastočne zopakoval vyššie uvedenú argumentáciu a zdôraznil, že prvostupňový orgán konal vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu ako orgán štátnej vodnej správy a ako príslušný špeciálny stavebný úrad podľa a a rozhodol v zmysle ods. l a 4 a , kedy konal ako povoľujúci orgán. Ak by ako povoľujúci orgán vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy len Usmernenie MŽP SR bez opory aj priamo v zákone, konal by nezákonne. Metodické usmernenie, resp. odborná pomoc poskytnutá Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky nie je pre rozhodnutie vo veci dostatočná na to, aby na ňu odkázal prvostupňový orgán, alebo žalovaný, ale tvorí len podklad pre jeho činnosť, pretože nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a nemožno ním ukladať povinnosti, ani meniť vyhlášky, či iné právne predpisy.

28. K nevhodnému odvádzaniu vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie žalovaný uviedol, že ak by bolo pre existujúcu verejnú kanalizáciu nevhodné odvádzať vody z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie, na túto skutočnosť by prevádzkovateľ a vlastník verejnej kanalizácie upozornili. Riedenie vôd v kanalizácii a predovšetkým v mestskej čistiarni odpadových vôd práveže čistiacim procesom neprospieva, nakoľko tieto vody riedením nemajú také koncentrácie látok, ako by to bolo vhodné pre čistiaci proces. Podľa žalobcu predložené tvrdenia, že vodárenské spoločnosti môžu týmto len akurát získavať finančné prostriedky za účtovanie stočného, je síce na jednej strane pravda, ale je potrebné podotknúť, že pre samotný čistiaci proces v čistiarni odpadových vôd to nie je žiadúce a spôsobuje problémy. Žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že v priebehu vodoprávneho konania na prvostupňovom orgáne žalobca ako zainteresovaná verejnosť neuviedol konkrétne dôkazy, na základe ktorých by bolo preukázateľné nedostatočné zadováženie podkladov pre riadne rozhodnutie, t.j. iné štúdie, resp. odborné posudky, ktoré by vyvrátili správnosť projektovej dokumentácie, ale odkazoval len na Usmernenie MŽP SR, ktoré nie je právne záväzné, resp. len uviedol svoje vlastné úvahy a možné nedostatky projektovej dokumentácie. Dotknutá verejnosť má legitímne právo presadzovať svoj názor na ochranu životného prostredia za predpokladu, že tieto pripomienky sa týkajú navrhovanej činnosti alebo jej vplyvov na životné prostredie, tieto pripomienky smerujú k ochrane životného prostredia alebo k zmierneniu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Ak však len odkazuje na jedno usmernenie bez vzatia do úvahy všetkých ďalších aspektov prejednávanej veci, tak to predstavuje len názor žalobcu, na ktorý môže stavebný úrad prihliadať, ale nie priamo z neho vychádzať, a rovno vyžadovať prepracovať projektovú dokumentáciu na návrh žalobcu v čase vodoprávneho konania. Ak práve žalobca namietal postup projektanta, že navrhol projekt vodnej stavby bez poznania miestnych pomerov, tak je prekvapujúce, na základe akých poznatkov žalobca požadoval iné riešenie, keď sa ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením nezúčastnil.

29. Pokiaľ ide o nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaný síce súhlasil so žalobcom, že Hydrogeologický posudok predložený do odvolacieho konania sa zaoberal polohovo inými parkoviskami, avšak podotkol, že uvedený posudok bol predložený stavebníkom v rámci odvolacieho konania len ako ilustrácia, v akom území je lokalita mestskej časti Sásová situovaná. To, že nie je priamo Hydrogeologický posudok vypracovaný na konkrétne územie, kde budú umiestnené parkovacie státia

a odvodnenie tohto parkoviska z časti do verejnej kanalizácie s riadeným odtokom, resp. pri veľkých prívalových dažďoch aj cez detenčnú nádrž prepadom do terénnej depresie, je na projektantovi a následne aj na stavebnom úrade, aby uvedený spôsob odvádzania vôd vyhodnotili, či neodporuje zákonom, t.j. , a jeho vykonávacej vyhláške. Ak vodná stavba je navrhnutá v súlade so zákonom, nebolo povinnosťou projektanta striktne dodržať návrh žalobcu ako účastníka konania a vyžadovať od stavebníka vypracovanie novej projektovej dokumentácie len na základe požiadavky žalobcu, aby vody z povrchového odtoku boli ponechané v území. Hydrogeologický posudok teda nie je možné vyžadovať pri stavbe, ktorej rozsahom ani nedôjde k ovplyvneniu podzemných vôd, t.j. nejde priamo o vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd - nepriamo vsakovaním, resp. terénnou depresiou, ktorá využije aj rastliny, pri ktorých sa časť vôd z územia odparí a časť vôd v konečnom dôsledku odtečie. Takto projekt pre vodnú stavbu nebol ani vypracovaný a v rámci odvolacieho konania stavebník upozornil na to, že územie v lokalite Sásová je umelo vytvorené za účelom výstavby bytových domov. Rovnako sa k uvedenému vyjadril aj projektant, prečo vodnú stavbu navrhol tak, ako bola predložená do konania. Uvedené bolo predložené v odvolacom konaní, aby stavebník a projektant podporili úmysel postaviť vodnú stavbu podľa spracovanej projektovej dokumentácie. Opakovane žalovaný poukázal na fakt, že Usmernenie MŽP SR nemá takú istú váhu pri rozhodovaní ako . Žalobca síce môže spochybňovať tak Hydrogeologický posudok, ako aj vyjadrenie projektanta v rámci odvolacieho konania, ale týmito úvahami akoby spochybňoval aj samotný , keď má za to, že Usmernenie MŽP SR je nad zákon. Hydrogeologický posudok bol len podporným dôkazom o tom, o aké územie sa jedná, preto bolo potrebné pri rozhodovaní upriamiť pozornosť aj na závery z neho. Ak by časom došlo k nejakým nepriaznivým dôsledkom vodnej stavby tým, že by sa navrhol iný spôsob odvádzania vôd z povrchového odtoku, ako vyžadoval žalobca, skôr vyvstáva otázka, kto potom by sa postavil pred občanov, resp. orgány, že čo je príčinou. Vtedy žalobcove argumenty, že je potrebné vody ponechať v území, kde spadli, neobstoja, nakoľko bude potrebné riešiť vážne dôsledky nevhodne navrhnutej vodnej stavby. Vo vzťahu k ochrane vôd žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vyhodnotil návrh a projektovú dokumentáciu vodnej stavby v rámci vodoprávneho konania, pričom vychádzal nielen z rozhodnutia o umiestnení stavby, ale aj z rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ako aj zo stanovísk dotknutých orgánov a organizácií, ktoré voči vodnej stavbe nevzniesli žiadne zamietavé stanoviská a s vydaním stavebného povolenia súhlasili. Ak mal projektant za to, že je pre vodnú stavbu najvhodnejšie riešenie práve odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie, ani prvostupňovému orgánu, a ani žalovanému neprislúcha jeho návrh spochybňovať. Žalovaný zároveň uviedol, že správne orgány nemôžu spochybňovať predloženú projektovú dokumentáciu, prehlásenia, ktoré predstavujú podklady ex lege a predkladá ich stavebník k vydaniu stavebného povolenia na vodnú stavbu, pričom je ich možné zaradiť ako skutočnosti odborného, t.j. vecného charakteru, t.j. sú to skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej moci. Tieto podklady rozhodnutia sú predložené priamo od projektanta, ktorý na uvedenú činnosť musí získať osvedčenie, že spĺňa nároky kladené na autorizovaného stavebného inžiniera, ktorý navrhuje vodné stavby.

30. Žalovaný k námietke žalobcu, že zlyhal aj prvostupňový orgán tým, že vodnú stavbu povolil bez toho, aby si podľa overil ochranu verejných záujmov životného prostredia, doplnil, že je na úvahe správneho orgánu, aké prostriedky na zabezpečenie dostatočného získania podkladov na rozhodnutie zvolí. Na dokazovanie je možné použiť všetky zákonné prostriedky, ktorými je možné zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov, výber prostriedkov dokazovania závisí od konkrétnych skutočností v danom správnom konaní. Musia však byť v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán postupuje pri hodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, pričom každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný poukázal aj na zásadu procesnej rovnosti podľa Správneho poriadku, ktorá neznamená, že správny orgán je povinný vo výsledku rozhodovania akceptovať všetky námietky, ktoré žalobca počas konania vzniesol, je však povinný sa s týmito námietkami zákonom stanoveným spôsobom vysporiadať a v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia ( Správneho poriadku). V tejto súvislosti žalovaný poukázal opakovane, ako aj v napadnutom rozhodnutí, na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -108 zo dňa 14.07.2021. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán v procesnom postupe, spôsobe zisťovania a vyhodnocovania podkladov rozhodnutia a iných vyjadrení, dôkazov, či listín v priebehu vodoprávneho konania sa riadil zákonnými požiadavkami nie len (,

), ( a ), vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (, ), ale aj Správneho poriadku (jeho tretia časť, - ). Nesúhlasné vyjadrenia v čase vodoprávneho konania, ako aj konania na odvolacom orgáne, sú len názorom žalobcu s poukazom na vydané Usmernenie MŽP SR, ale bez preukázania, že navrhnutý spôsob odvádzania vôd z povrchového odtoku, ako bol v projektovej dokumentácii a vo vydanom stavebnom povolení, nespĺňa zákonné požiadavky na vydanie daného rozhodnutia.

31. K námietke žalobcu, podľa ktorej si žalovaný mal zabezpečiť podklady - znalecký posudok podľa § 16 ods. 7 zákona o znalcoch a tlmočníkoch, žalovaný uviedol, že ak mal za to, že bolo možné vydať stavebné povolenie na vodnú stavbu v rozsahu, ako bol na ňu vypracovaný projekt a bola posúdená v rámci vodoprávneho konania, nemusel vyžadovať znalecký posudok. Vodná stavba bola naprojektovaná v takom rozsahu, ktorý bol v súlade s , ktorý pri odvádzaní vôd z povrchového odtoku umožňuje aj využiť kanalizáciu a nie len priamo odvádzanie takýchto vôd do podzemných vôd. Hydrogeologický posudok nebol podkladom pre prvostupňové rozhodnutie, ale bol predložený až v rámci odvolacieho konania. Uvedené navodzuje dojem, že žalobca nemohol vznášať námietky voči posudku, ktorý ani nebol súčasťou prvostupňového rozhodnutia, čo vyvoláva pochybnosti o argumentoch žalobcu. Napadnuté rozhodnutie nemôže byť tak podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov, keďže neboli tieto námietky súčasťou podaného odvolania voči postupu prvostupňového orgánu.

32. Žalobca k postupu podľa poukázal na skutočnosť, že jeho postupu podlieha každá stavba, buď orgán štátnej vodnej správy na základe odborného posudku alebo projektu vydá záväzné stanovisko podľa , že stavba si nevyžaduje výnimku, alebo rozhodne podľa o výnimke. Námietka žalobcu však podľa žalovaného nesmerovala priamo proti záväznému stanovisku dotknutého orgánu – vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, orgánu štátnej vodnej správy, ale žalobca len poukázal na postup podľa . Preto žalovanému nevyplývala povinnosť v zmysle podľa vyžadovať od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam a následne nadriadený orgán žiadať o potvrdenie, alebo zmenu stanoviska. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len poukázal na skutočnosť, kedy je potrebné postupovať podľa , a to pri určovaní, ktoré stavby a činnosti podliehajú postupu podľa , pričom je potrebné vychádzať z úvahy ich možného ovplyvňovania útvarov povrchovej vody alebo podzemnej vody, či realizáciou daného zámeru môže dôjsť: i) k modifikácii (zmene) fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, ktoré môžu viesť k zhoršeniu alebo nedosiahnutiu dobrého stavu/potenciálu vôd alebo ii) k zhoršeniu stavu útvaru povrchových vôd z veľmi dobrého na dobrý stav. Podľa záväzné stanovisko podľa a povolenie výnimky podľa sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k činnosti; ak sa územné konanie pre činnosť nevyžaduje, záväzné stanovisko a povolenie výnimky sú podkladom ku konaniu o povolení činnosti. Žalovaný zdôraznil, že nakoľko bolo na vodnú stavbu vydané rozhodnutie o umiestnení stavby – Rozhodnutie č. Msú-2020/9842-03 zo dňa 25.03.2021, právoplatné dňa 04.06.2021, prvostupňovému orgánu nevyplývalo z za bodkočiarkou mať ako podklad ku konaniu o povolení činnosti záväzné stanovisko a povolenie výnimky. Taktiež žalovaný poukázal aj na znenie ustanovenia pred bodkočiarkou , že záväzné stanovisko podľa a povolenie výnimky podľa sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k činnosti, v tomto prípade však prvostupňový orgán rozhodoval vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy k vydaniu stavebného povolenia nie je ani záväzné stanovisko podľa a ani povolenie výnimky podľa . Vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy bolo predložené ku konaniu vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu, na ktorú bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie, t.j. nevzťahuje sa na uvedené postup vychádzajúci z ustanovenia , na ktorý odkazuje žalobca.

33. K námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správna úvaha prvostupňového správneho orgánu je dostatočná, dokonca žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doplnil svoje právne závery a vyhodnotil nie len odvolacie dôvody žalobcu, ale aj jeho námietky v priebehu prvostupňového konania, ako aj námietky uvedené vo vyjadrení

k podkladom rozhodnutia v odvolacom konaní. Vznesenými pripomienkami sa riadne zaoberal, tieto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj vyhodnotil a uviedol úvahu o ich opodstatnenosti/ resp. neopodstatnenosti. Vo svojom rozhodnutí žalovaný doplnil nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, doplnil aj ďalšie vysvetlenia a posúdenia, aby bolo rozhodnutie preskúmateľné a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo v prvostupňovom rozhodnutí absentovalo. Žalovaný doplnil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia do takej miery, aby z neho bolo zrejmé, nielen na základe čoho bolo rozhodnuté, ale predovšetkým s poukazom na vysporiadanie sa s námietkami účastníkov konania, ako aj uvedenie dostatočnej správnej úvahy, ktorá zabezpečuje preskúmateľnosť rozhodnutia. Vrátenie veci na nové konanie na prvostupňový orgán by neprinieslo iný výsledok v rámci odvolacieho konania a prvostupňový orgán by rozhodol rovnako v novom prejednaní, preto žalovaný pristúpil k doplneniu odôvodnenia rozhodnutia, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania.

34. K námietkam, že prvostupňový orgán vydal nezákonné rozhodnutie pre nedostatočné zosúladenie s inými právnymi predpismi, resp. vychádzal z nesprávneho vecného vyhodnotenia, žalovaný uviedol, že tieto žalobné námietky sú totožné s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, pričom žalobca v tomto smere v žalobe nepredniesol žiadne konkrétne námietky, v ktorých by namietal argumentáciu a závery, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odvolaní, ako aj s námietkami v rámci vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, v napadnutom rozhodnutí. Žalobca neuviedol žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu o tom, prečo závery žalovaného správneho orgánu v druhostupňovom rozhodnutí nemôžu z hľadiska zákonnosti obstáť, preto žalovaný považoval tieto žalobné námietky za nerelevantné.

35. K námietke žalobcu, že žalovaný nedal žalobcovi možnosť sa s podkladmi rozhodnutia oboznámiť a vyjadriť sa k nim, čím porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že táto námietka nie je opodstatnená, nakoľko žalobca a rovnako aj ďalší účastníci konania boli v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznámení s podkladmi rozhodnutia v odvolacom konaní, pričom poukázal na str. 4 napadnutého rozhodnutia s tým, že žalobca sa k doplneniu podkladov aj vyjadril. Žalovaný tiež poukázal na to, že aj prvostupňový orgán v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal listom č. OU- BBOSZP3-2023/003433-021 zo dňa 11.07.2023 účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním. Teda nie len žalovaný, ale aj prvostupňový orgán, umožnil účastníkom konania nie len vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku), ale dokonca aj nahliadnuť do spisu a robiť si kópie, odpisy (§ 23 ods. 1 Správneho poriadku).

36. Podľa žalobcu prvostupňový orgán a aj žalovaný tým, že nevzali do úvahy Usmernenie MŽP SR, svoje rozhodnutie v rozpore s § 46 Správneho poriadku nezosúladili s ďalšími právnymi predpismi. K uvedenému žalovaný zdôraznil, že na Slovensku sa všeobecne záväzné právne predpisy (a niektoré ďalšie právne akty) uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Výstupy ústredného orgánu štátnej správy, takým je aj Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sú všeobecne záväzným právnym predpisom, ak majú požadovanú formu (výnos alebo opatrenie) a sú oznámené v Zbierke zákonov SR. Štátne orgány môžu konať len to, čo im adresne povoľuje zákon. Podľa SR môžu ministerstvá na základe zákonov a v ich medziach vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Na základe uvedeného môže ministerstvo vydať predpis iba v súvislosti s otázkami, na ktoré ho výslovne oprávňuje, a to výlučne prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je vyhláška alebo opatrenie. Keďže usmernenie, na rozdiel od vyhlášky, nie je všeobecne záväzný právny predpis, nemožno ním ukladať povinnosti, ani meniť vyhlášky, či iné právne predpisy. Pojem usmernenie SR a ani nepozná. Právna teória ho však považuje za akt, ktorým nadriadený orgán riadi a usmerňuje činnosť podriadených orgánov a ktorý je záväzný iba pre podriadené orgány vo vnútorných vzťahoch verejnej správy.

37. K námietke žalobcu o absencii osobitnej náležitosti rozhodnutia – podmienky z rozhodnutia zo zisťovacieho konania, žalovaný poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia – podmienku č. 1 na str. 3 prvostupňového rozhodnutia , v ktorej je uvedené : „ 1. Požiadať správcov dotknutých komunikácii ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko a ich požiadavky rešpektovať v plnom rozsahu“. Podmienky z rozhodnutia zo zisťovacieho konania teda boli súčasťou stavebného povolenia a bol aj dodržaný postup prvostupňového orgánu ako povoľujúceho orgánu podľa . V rámci vodoprávneho konania u prvostupňového orgánu nezistil žalovaný pochybenie prvostupňového orgánu ako povoľujúceho orgánu v zmysle . Ako povoľujúci orgán prvostupňový orgán postupoval v zmysle zákona o posudzovaní

vplyvov, t.j. zverejnil informácie ( ), zaobstaral si záväzné stanovisko od orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie ( ), konal s orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie ako s dotknutým orgánom ( ), ako aj rozhodol tak, že podmienku z rozhodnutia zo zisťovacieho konania uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia ako podmienku pre uskutočnenie vodnej stavby podľa a , t.j. rozhodnutie povoľujúceho orgánu musí obsahovať podmienky, ktoré určil príslušný orgán v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní ( ). Žalovaný zdôraznil, že táto žalobná námietka nesúvisí s vydaným rozhodnutím prvostupňového orgánu, nakoľko ten dodržal postup aj v rámci ako povoľujúci orgán a súčasne vztiahol aj samotné rozhodnutie na . Táto podmienka z rozhodnutia zo zisťovacieho konania, resp. jej plnenie, bude následne overované aj pri kolaudácii vodnej stavby vychádzajúc z ustanovenia , v zmysle ktorého v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

38. Žalobcovi ďalej nebolo zrejmé, prečo súlad s územným plánom Mesta Banská Bystrica overovalo záväzným stanoviskom podľa Mesto Brezno, keď príslušným dotknutým orgánom na záväzné stanovisko podľa je obec, ktorej územný plán sa overuje. Záväzné stanovisko Mesta Brezno je podľa žalobcu neplatné, vydal ho miestne nepríslušný orgán. K uvedenému žalovaný poukázal na znenie ustanovenia , v zmysle ktorého, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. V tomto prípade bolo určené Mestu Banská Bystrica ako stavebníkovi Mesto Brezno ako stavebný úrad na vykonanie konania a vydanie rozhodnutia. Preto Mesto Brezno vydalo nie len rozhodnutie o umiestnení vodnej stavby č. Msú-2020/9842-03 zo dňa 25.03.2021, ale aj záväzné stanovisko pod značkou MsÚ-2023/6722-02 zo dňa 23.06.2023 k vydaniu povolenia špeciálnym stavebným úradom podľa , ktorým overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Žalovaný preto považoval túto žalobnú námietku ako neopodstatnenú, keďže Mesto Brezno bolo príslušným stavebným úradom na vykonanie konania o umiestnení vodnej stavby a súčasne príslušným stavebným úradom na vydanie záväzného stanoviska.

39. Ďalej žalobca v správnej žalobe skonštatoval, že stavba nie je vo verejnom záujme, ako uvádzal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, a len samotná skutočnosť, že ide o verejno-prospešnú stavbu z nej ešte nerobí stavbu vo verejnom záujme. K uvedenej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že zrejme išlo o nesprávne uvedený pojem, resp. úvahu, na ktorú žalovaný vztiahol svoju úvahu. Žalovaný mal skôr na mysli, že výstavba vodnej stavby, ako aj samotnej spevnenej plochy, prispeje k lepšiemu zabezpečeniu pohodlia bývania obyvateľov v danej lokalite a je vo všeobecnosti prínosná tak pre obyvateľov, ako aj ochranu vôd, keďže nebudú vozidlá parkovať len tak na priľahlých plochách (v súčasnosti aj na lúkach), ale na parkovisku, ktoré bude pre tento účel vybudované. Na základe všetkých uvedených skutočností považoval žalovaný tieto žalobné dôvody za neopodstatnené. Žalovaný po vyhodnotení obsahu podanej žaloby zotrval v plnej miere na právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné a mal za to, že zistený skutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci a procesné práva účastníkov konania boli zabezpečené dostatočným spôsobom.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ k správnej žalobe

40. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení uviedol, že správny orgán vykonal právne relevantné dôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci, ktorý následne viedol k správnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný naviac vykonal dokazovanie aj nad rámec verifikácie vykonaných dôkazov zo strany prvostupňového orgánu, pričom aj po vyhodnotení novo-vykonaných dôkazov dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je v súlade so zákonom. Žalobca vo svojej žalobe neuviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a rovnako neuviedol, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Žalovaný v rámci svojho rozhodovania vec právne posúdil správne, zistený skutkový stav podradil príslušným právnym normám, riadil sa všetkými zákonnými ustanoveniami príslušnými pre rozhodovanie danej veci a zo strany žalovaného nedošlo ani k nesprávnemu výkladu jednotlivých zákonných ustanovení. Ďalší účastník konania 1/ sa nestotožnil s názorom žalobcu, že postupom žalovaného mu boli odopreté práva. K porušeniu práv žalobcu by došlo zo strany správneho orgánu iba vtedy, ak by správny orgán vydal meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k podkladom. Doplnené podklady odvolacieho konania boli účastníkom konania riadne doručené verejnou vyhláškou. Prvostupňový orgán sa s návrhmi žalobcu v pozícii zainteresovanej verejnosti vysporiadal dostatočne a svoju právnu úvahu pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, dostatočne aj odôvodnil. Rovnako tak sa aj odvolací orgán vysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu, ktorými sa starostlivo zaoberal, preskúmal postup prvostupňového orgánu ako aj všetkých podkladov preukazujúcich presne a úplne skutočný stav veci a o odvolaní žalobcu riadne rozhodol. V samotnom procesnom postupe žalovaného ďalší účastník konania 1/ nevzhliadol porušenie § 3 Správneho poriadku. Tak prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie spĺňajú všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku. Rozhodnutia boli vydané orgánom na to splnomocneným, teda správnym orgánom vecne, miestne a funkčne príslušným. Z odôvodnení rozhodnutí je zrejmé o čom a v akej veci správny orgán rozhodoval, aké podklady na rozhodovanie použil, ktoré podklady naopak nepoužil a prečo, ako sa vyrovnal so stanoviskami a návrhmi účastníkov konania, aké dôkazy pre svoje rozhodovanie použil a prečo a akými úvahami sa riadil. Žalovaný v rámci odvolacieho konania napadnuté rozhodnutie preskúmal dostatočne, stav veci bol spoľahlivo posúdený. Žalovaný nezistil v priebehu odvolacieho konania žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového orgánu a žalovaný sa stotožnil v plnom rozsahu s rozhodnutím prvostupňového orgánu nielen v časti výroku rozhodnutia ale aj správneho uváženia a toto rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí taktiež objasnil aj to, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutkových tvrdení ďalší účastník konania 1/ navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 3/ k správnej žalobe

41. Ďalší účastník konania 3/ vo vyjadrení uviedol, že zo strany žalovaného nedošlo k nesprávnemu výkladu jednotlivých zákonných ustanovení a v rámci rozhodovacej právomoci bola daná vec z právneho hľadiska posúdená správne, pričom skutočný stav bol zistený správne a úplne. Zároveň dodal, že v rámci vyjadrovacej činností pri príprave vodnej stavby vydal kladné vyjadrenie k projektovej dokumentácii pre územné rozhodnutie a tiež ku projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie, čím zároveň konštatoval, že s vydaním územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia na predmetnú vodnú stavbu súhlasí za predpokladu splnenia požiadaviek uvedených vo vyjadreniach. Tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie spĺňajú všetky zákonné náležitosti v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku a preto mal za to, že predmetný procesný postup nie je v rozpore s § 3 Správneho poriadku. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby správny súd správnu žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

42. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) oznámil začatie konania postupom podľa verejnou vyhláškou (na č. l. 51 súdneho spisu) na úradnej tabuli správneho súdu od 26.08.2024 do 31.08.2026, nakoľko správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručované verejnou vyhláškou.

43. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa (na žiadosť žalobcu) na deň 28.01.2026. Žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 23.01.2026 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej vyťaženosti a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol, že sa pridržiava tvrdení uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 12.09.2024 a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.01.2026, oznámil, že na základe pokynu od žalobcu sa na pojednávaní nezúčastní právny zástupca žalobcu a požiadal, aby správny súd rozhodol bez jeho účasti. Zároveň uviedol, že sa pridržiava argumentácie uvedenej v správnej žalobe a v písomných vyjadreniach. Na záver navrhol, aby správny súd rozhodol tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu a priznal žalobcovi

nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Ďalší účastník konania 1/ podaním doručeným dňa 28.01.2026 o 8:34 hod. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, zotrval na svojom písomnom vyjadrení a navrhol, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Ďalší účastník konania 2/ sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, ani neospravedlnil svoju neúčasť a nežiadal o odročenie pojednávania. Ďalší účastník konania 1/ sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode s obsahom jeho písomného vyjadrenia a v rámci záverečného slova žiadal správnu žalobu žalobcu zamietnuť.

44. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ( ). Správny súd po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na pojednávaní nariadenom na návrh žalobcu a po oboznámení sa so správnou žalobou, ako aj s vyjadreniami žalovaného a ďalších účastníkov konania 1/ a 3/, s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným, dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech, nakoľko bola vyhodnotená ako nedôvodná, preto ju správny súd zamietol podľa . Správny súd nezistil v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy také nedostatky, pre ktoré by nebol viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ).

45. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

46. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

48. Podľa prvá veta povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa v povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky na uskutočnenie stavby a užívanie stavby.

50. Podľa orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré môže vykonať iba oprávnená osoba. Predchádzajúce zisťovanie sa zameria najmä na a) preskúmanie a zhodnotenie hydrogeologických pomerov príslušnej oblasti, b) zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej lokality v konkrétnej oblasti, c) preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd. 51. Podľa vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti.

52. Podľa na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne konanie“) podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa $ 48 ods. 5 písm. u) až w) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

53. Podľa žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doložiť prílohami obsahujúcimi údaje a podklady, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto zákona a sú potrebné na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Ak ide o žiadosť o vydanie povolenia, ktoré je súčasne stavebným povolením, treba pripojiť aj doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o také rozhodnutie podľa , a údaje o hydrologických veličinách poskytovaných poverenou osobou. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predložiť ďalšie doklady, prípadne posudky o vplyve žiadaného rozhodnutia na záujmy chránené týmto zákonom a na práva a právom chránené záujmy iných.

54. Podľa stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

55. Podľa v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

56. Podľa úrad na základe návrhu obce určí, ktorá iná obec bude stavebným úradom, ak pôjde o konania podľa tohto zákona, v ktorých táto obec bude navrhovateľom, stavebníkom, vlastníkom stavby, budúcim vlastníkom stavby podľa zmluvy o budúcej zmluve alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav alebo prác. Určenie iného príslušného stavebného úradu sa vydáva najdlhšie na obdobie 24 kalendárnych mesiacov a platí na vedenie celého konania podľa tohto zákona a vydanie rozhodnutia vo veci, ak konanie začalo v tomto období. Ustanovenia týmto nie sú dotknuté.

57. Podľa pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“).

58. Podľa špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak: povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa $ 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

59. Podľa výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

60. Podľa navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami.

61. Podľa povoľujúci orgán vo vzťahu k povoľovaniu navrhovanej činnosti bezodkladne zverejní na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle a) žiadosť o začatie povoľovacieho konania, b) miesto, kde je rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní k nahliadnutiu verejnosti, c) podmienky na realizáciu navrhovanej činnosti uvedené v povolení, d) hlavné opatrenia na predchádzanie, zníženie, a ak je to možné, kompenzácie významných nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak bolo udelené povolenie, e) informáciu o účasti verejnosti v povoľovacom konaní a f) dátum nadobudnutia právoplatnosti povolenia. 62. Podľa povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.

62. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2024/001930-019 zo dňa 30.04.2024, ktorým zamietol odvolanie žalobcu, ako aj zrušenia jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia č. OU-BBOSZP3-2023/003433-026 zo dňa 05.09.2023, ktoré žalovaný potvrdil a ktorým stavebníkovi prvým výrokom podľa v spojení s povolil uskutočnenie vodnej stavby „SO 02 – Dažďová kanalizácia + ORL“ na pozemkoch parcelné č. KN-C 2495/1 (KN-E 484/1), 2699/4, 2699/14, 2699/34, 2699/36 v k. ú. A., druh stavby: inžinierska stavba, účel stavby: odvádzanie vôd z povrchového odtoku z parkovísk, druhým výrokom určil podmienky na vypúšťanie vyčistených vôd z povrchového odtoku – z parkovísk cez ORL typu KL 65/1 o kapacite O – 65 [/s (výrobca KLARTEC, s.r.o., Trnava) a cez uličnú vpusť UV11 s vloženým malým ORL do detenčnej nádrže o objeme 163,3 m3 s regulovaným odtokom (ŠB2) šachtou ŠBI do existujúcej kanalizácie profilu DN300 – prípojky od Saleziánskeho centra don Bosca, ktorá je následne zaústená do verejnej kanalizácie v správe Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s., Banská Bystrica, pričom prvostupňový orgán v súlade s a určil záväzné podmienky pre uskutočnenie vodnej stavby.

63. Správny súd k podanej správnej žalobe na úvod uvádza, že obsah správnej žaloby žalobcu bol na niektorých miestach (najmä v jej úvodnej časti) neurčitý a plný teoretických východísk bez ozrejmenia ich aplikácie vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam žalovaného a prvostupňového orgánu. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe (bod 28. časť 1. správnej žaloby) navrhol, aby správny súd postupoval podľa a vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov správnej žaloby, správny súd uvádza, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak z podania vo veci samej nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ňou sleduje alebo je neúplné či nezrozumiteľné, pričom táto situácia nenastáva, ak žaloba obsahuje náležitosti podľa , teda aj dôvody žaloby. Samotná kvalita predostretých žalobných bodov je na žalobcovi. Správny súd je v zmysle viazaný včas uplatnenými žalobnými námietkami a je v dispozícii žalobcu tieto konkretizovať. Ak žalobné body žalobca formuluje len všeobecne a v nekonkrétnej rovine, toto nie je nedostatok žaloby z pohľadu jej náležitostí a nie je dôvodom na odstraňovanie jej vád. V tom prípade súd meritórne prejedná vec v zmysle takto uplatnených žalobných bodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.05.2025, podľa ktorého „uvedené východiská sú aplikovateľné tak pri žalobcovi so žalobnou legitimáciou podľa , ako aj podľa . Aj v prípade namietaného porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia musí byť správna žaloba dostatočne konkrétna po skutkovej aj právnej stránke ( ), nestačí len všeobecný nesúhlas s postupom správnych orgánov. Správny súd nekonštatoval, že by zo správnej žaloby nebolo zrejmé, čo sa ňou sleduje, ani že by bola neúplná, nezrozumiteľná alebo úmysel žalobcu nejasný, preto nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia “. Správny súd v tu prejednávanej veci nemal preto povinnosť za žalobcu (ktorý bol v súdnom konaní právne zastúpený) vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti a určovať tak rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

64. K námietkam žalobcu o potencionálnom ohrození životného prostredia tým, že ďalší účastník konania 1/ si nesplnil povinnosť uvedenú v § 18 zákona o životnom prostredí, t. j. sám nepozná vplyvy svojej činnosti na životné prostredie, a zároveň, že žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z § 17 ods. 2 zákona o životnom prostredí, a teda nepostupoval zákonne a správne na úseku životného prostredia, správny súd uvádza, že v týchto bodoch žalobca predniesol len všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky bez priliehajúcej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na prejednávanú vec. Žalobca neuviedol ako žalovaný a ďalší účastník konania 1/ porušili svoje povinnosti a ani neuviedol aké ďalšie ustanovenia zákonov žalovaný nedodržal. Takto všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom prvostupňového orgánu i žalovaného, ako aj s ich hodnotením veci, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle , mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Keďže žalobca dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako boli žalobcom formulované, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

65. Námietky žalobcu z podstatnej časti smerovali proti samotnému projektu povoľovanej vodnej stavby, predmetom ktorého bolo okrem iného aj riešenie odvodu dažďových vôd z povrchového odtoku. V správnej žalobe žalobca prezentoval svoj pohľad na projekčné riešenie odvodu dažďových vôd z povrchového odtoku a preferoval také riešenie, podľa ktorého je potrebné vodu z povrchového odtoku rozdeliť na vodu, ktorá ostáva v území (plošný vsak v zatrávňovacích dlažbách, voda odvedená do priľahlého zeleného terénu) a vodu, ktorá je odvádzaná do útvarov spodných vôd (vsakovacie objekty), resp. vodného recipientu (dažďovou kanalizáciou až k toku recipientu). Svoj nesúhlas s projekčným riešením povoľovanej vodnej stavby žalobca odôvodňoval tým, že správnymi orgánmi bolo porušené a nerešpektované Usmernenie MŽP SR, čo má podľa žalobcu za následok riziko ohrozenia záujmov vôd.

66. K uvedenej žalobnej námietke správny súd uvádza, že bola žalobcom vznesená tak v konaní pred prvostupňovým orgánom, ako aj v odvolacom konaní. Prvostupňový orgán sa v rámci svojho rozhodnutia vysporiadal s požiadavkou (odstránenia odlučovača ropných látok a uprednostnenia priameho plošného vsaku cez plochy parkoviska vyspádovaním do okolitého zeleného terénu) s tým, že táto je v rozpore s a účinným opatrením na obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd je zabezpečené práve vybudovaním odlučovača ropných látok, pričom jeho odstránením by boli environmentálne ciele v zmysle ohrozené. Zároveň k predmetnému Usmerneniu MŽP SR uviedol, že „usmernenie, na rozdiel od vyhlášok, nie je všeobecne záväzný právny predpis, nemožno ním ukladať povinnosti, ani meniť vyhlášky, či iné právne predpisy“. Žalovaný v napadnutom odvolaní k predmetnej námietke uviedol, že „...nemôže vychádzať, ako tvrdí odvolateľ, z Usmernenia MŽP SR, ktoré nie je možné aplikovať na každú vec, ale je potrebné posúdiť aj existujúce pomery lokality, možnosť vsakovania vôd, ako aj možnosť odvedenia vôd do kanalizácie, ak to kapacitne kanalizácia umožňuje. Usmernenie MŽP SR nie je rovnako možné pokladať ako dokument, ktorý je právne záväzný pre povoľujúci orgán, len môže z neho vychádzať, ale nie rovno na jeho základe založiť výrok rozhodnutia, bez vyhodnotenia aj širších súvislostí.“ Správny súd sa stotožnil s právnym názorom správnych orgánov, že predmetné Usmernenie MŽP SR nepredstavuje všeobecne záväzný právny predpis a teda nie je za každých okolností všeobecne záväzný pre orgány štátnej vodnej správy. Jeho uplatnenie je potrebné posudzovať s ohľadom na osobitné okolnosti povoľovanej vodnej stavby a miestne pomery danej lokality. Pokiaľ žalobca namietal zastaranosť projektovej dokumentácie či rozhodnutia zo zisťovacieho konania vo vzťahu k Usmerneniu MŽP SR, potom treba uviesť, že projekt vodnej stavby bol projektantom vypracovaný v období (09/2021) pred účinnosťou predmetného usmernenia (18.10.2021), preto nie je zrejmé ako mohol vôbec projektant prihliadnuť na toto usmernenie, keď o usmernení nevedel, resp. toto usmernenie v tom čase ani neexistovalo. Napriek uvedenému z hľadiska obsahu predmetného usmernenia správny súd dáva do pozornosti, že z (Záver) vyplýva, že „všetky vyššie uvedené možnosti platia všeobecne a sú pomôckou pri vyjadrovaní sa orgánu štátnej vodnej správy podľa , avšak orgán štátnej vodnej správy je ten príslušný orgán, ktorý podľa určuje, čo je alebo nie je vodná stavba a kedy sa vyžaduje povolenie na osobitné užívanie vôd vzhľadom na konkrétne podmienky daného prípadu“. Správny súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný nerozhodoval so znalosťou miestnych pomerov, nakoľko obsah preskúmavaných rozhodnutí a obsah administratívnych spisov svedčí o tom, že žalovaný zohľadnil všetky podklady pre rozhodnutie (projektovú dokumentáciu, súhlasné stanoviská

dotknutých orgánov, výsledok miestneho zisťovania, záväzné stanoviská a pod., vrátane podkladov, ktoré predložil stavebník v odvolacom konaní – stanovisko projektanta, Hydrogeologický posudok), zaoberal sa širšími súvislosťami a venoval pozornosť miestnym pomerom, ktoré môžu mať vplyv na uskutočnenie vodnej stavby. Pokiaľ by správny súd aj pripustil argumentáciu žalobcu o požiadavke rešpektovania predmetného usmernenia orgánmi štátnej vodnej správy, treba prisvedčiť žalovanému, že ani z obsahu tohto usmernenia nemožno vyvodiť, že by úplne vylúčilo možnosť odvádzať vody z povrchového odtoku parkovísk do kanalizácie, nakoľko v čl. 5 (Vody z povrchového odtoku z komunikácií a parkovísk) ods. 3 Usmernenia MŽP SR sa uvádza „Ak nie je možné odvádzanie týchto vôd (z povrchového odtoku z parkovísk – pozn. správneho súdu) ani do podzemných vôd ani do povrchových vôd, pri ich odvádzaní do kanalizácie je potrebné stanovisko vlastníka resp. prevádzkovateľa tejto kanalizácie, ktorý si určí podmienky, či je potrebné vody z povrchového odtoku prečisťovať pred ich odvádzaním do kanalizácie.“ V posudzovanej veci pritom žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že o takýto prípad nejde (ide o prípad podľa čl. 5 ods. 3 Usmernenia MŽP SR) vzhľadom na „vysokú zastavanosť územia (časť Sásová mesta Banská Bystrica), pričom technicky a hlavne vďaka miestnym pomerom, nie je možné odvádzať vody do podzemných vôd a vodný tok sa v blízkosti nenachádza“. Zároveň treba k tejto námietke žalobcu uviesť, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne zákonné ustanovenie , , či iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by bolo zo strany správnych orgánov porušené. S uvedeným potom plne korešponduje aj správna argumentácia žalovaného, podľa ktorej ak by bolo jediným riešením odvádzanie vôd do povrchových, resp. podzemných vôd, táto povinnosť by bola zakotvená priamo vo . V dôsledku uvedeného potom správny súd dospel k záveru, že argumentácii žalobcu chýba konkrétna právna argumentácia, ktorou by sa správny súd mohol z hľadiska vyhodnotenia zákonnosti (nad rámec už uvedeného) bližšie zaoberať. Správny súd z preskúmavaných rozhodnutí zistil, že správne orgány sa dostatočným spôsobom zaoberali námietkou neuplatnenia predmetného usmernenia, pričom ich závery sú z hľadiska zákonnosti udržateľné, preto správny súd túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené potom neobstojí ani námietka žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nedostatočného nezistenia skutkového stavu podľa Správneho poriadku, ktorá spočívala v tom, že Usmernenie MŽP SR nebolo podkladom stavebného povolenia, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány disponovali dostatočným množstvom podkladov pre nimi prijaté závery, ktoré našli svoj odraz vo výrokovej časti preskúmavaných rozhodnutí.

67. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa vôbec nezameral na zachovanie prirodzenej vodnej bilancie podľa , správny súd uvádza, že táto žalobná námietka neobstojí, nakoľko nezodpovedá obsahu prvostupňového rozhodnutia, v ktorom prvostupňový orgán uviedol, že „v zmysle nedôjde k výraznej zmene vodnej bilancie povodia vodohospodársky významného vodného toku Hron a to z dôvodu regulovaného odtoku Q = 2,0 l/s, pričom vody z prepadu z detenčnej nádrže budú zaústené do terénnej zníženiny, kde budú vsakovať do podzemných vôd. Navrhované technické riešenie je v súlade s Rámcovou smernicou o vodách, boli dodržané environmentálne ciele, kvalita odvádzaných vôd a rovnako aj zachovanie vody v krajine.“ Z citovaného jednoznačne vyplýva, že prvostupňový orgán sa zameral aj na otázku zachovania vodnej bilancie podľa .

68. Správny súd ešte dodáva, že z celkového kontextu Usmernenia MŽP SR vyplýva, že sa zaoberá primárne prečisťovaním vody z povrchového odtoku, resp. prípadmi, pri ktorých je potrebné vody z povrchového odtoku prečisťovať pred ich odvádzaním do podzemných vôd, do povrchových vôd, či do kanalizácie. V prípade posudzovanej vodnej stavby bolo prečistenie projektované prostredníctvom odlučovača ropných látok, pričom žalobca sám v správnej žalobe nepoprel, že by takéto riešenie bolo vylúčené, charakterizoval ho iba ako pomerne nákladné, neefektívne a zbytočné, pričom svoje hodnotenie bližšie nerozviedol, preto ho možno hodnotiť iba ako všeobecný nesúhlas s technickým riešením prečistenia odvádzaných povrchových vôd. Súčasne treba uviesť, že nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že by takéto riešenie nezabezpečilo dobrý stav vôd, keď odlučovače ropných látok sú kľúčové pre ochranu životného prostredia a prevenciu kontaminácie povrchových a spodných vôd, nakoľko tieto zariadenia oddeľujú z odpadovej vody olej, sedimenty a jemné častice, čím prispievajú k ochrane životného prostredia.

69. Vzhľadom na uvedené potom neobstojí ani argumentácia žalobcu o zastaranosti rozhodnutia zo zisťovacieho konania (Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2019/026930-020 zo dňa 08.11.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa

22.02.2020 v spojení s Rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov ako odvolacieho orgánu č. OU-BB-OOP3-2020/008435-005 zo dňa 12.02.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie zo zisťovacieho konania), keďže vydanie predmetného Usmernenia MŽP SR (18.10.2021) nemalo vplyv na právoplatné rozhodnutie zo zisťovacieho konania. Žalobca v tomto smere prednášal zmätočnú argumentáciu, keď projektantovi vyčítal porušenie povinností vo vzťahu k predmetnému usmerneniu a na druhej strane pripustil, že usmernenie nadobudlo účinnosť po zisťovacom konaní a v čase spracovania projektu nebolo účinné. Pokiaľ žalobná námietka smerovala k tomu, že žalobca nesúhlasil s mierou využitia vodozádržných opatrení (najmä dažďových záhrad) a v súvislosti s tým vzhliadol nezákonnosť rozhodnutia v ním tvrdenej zastaranosti projektu, potom táto argumentácia žalobcu smerovala skôr k posúdeniu vhodnosti technického riešenia vodnej stavby, nie k nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Vo všeobecnosti možno uviesť, že každá stavba (vrátane vodnej stavby) môže byť so zreteľom na jej účel projekčne navrhnutá rôznym spôsobom, to však neznamená, že požiadavku zákonnosti spĺňa vždy len jedno konkrétne stavebno-technické riešenie takejto stavby. V tejto súvislosti navyše nemožno opomenúť, že technické riešenie navrhnuté projektantom z časti zahŕňa aj žalobcom navrhovaný spôsob odvádzania dažďovej vody, keď prvostupňový orgán uviedol, že „bezpečnostné opatrenie v prípade preplnenia detenčnej nádrže bolo navrhnuté prepadom do terénnej zníženiny za okrajom parkoviska. Uvedené technické riešenie bude zabezpečovať udržanie vody v krajine časť vody vsiakne a časť sa odparí do ovzdušia, pričom prepad do terénnej zníženiny s vegetáciou bude spĺňať charakter dažďovej záhrady.“ Uvedený prijateľný spôsob riešenia si uvedomuje aj žalobca, keď v správnej žalobe uviedol, že „projektant zachováva terénnu depresiu určenú na absorpciu dažďových vôd a jej infiltráciu do podložia a preto podľa žalobcu sám projektant svojou projekčnou činnosťou potvrdzuje, že táto možnosť nie je úplne vylúčená“. Pokiaľ žalobca vnímal navrhnuté technické riešenie odvodu dažďových vôd ako nedostatočné, neznamená to, že by takéto technické riešenie bolo vylúčené, resp. že by nezodpovedalo požiadavkám z hľadiska ochrany vôd. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný mal v rámci odvolacieho konania k dispozícii z hľadiska vyhodnotenia vplyvu odvádzaných vôd aj vyjadrenie projektanta zabezpečené stavebníkom, v ktorom projektant uviedol, že „V priebehu projekčných prác bola urobená rekognoskácia terénu v čase dažďa, dažďová voda z nespevnených zatrávnených plôch nevsakuje, ale odteká priekopou (v miestach terénnych depresii voda zostáva stáť na trávnatej ploche), a aj preto bolo zvolené odvodnenie kanalizáciou s detenčnými nádržami a regulovaným odtokom do verejnej kanalizácie. Čo sa týka požiadavky vsakovania a nakladania s dažďovými vodami, odvodnenie zatrávnených plôch ani v súčasnosti nie je riešené vsakovaním, ale odvedením vôd prostredníctvom priekopy (na voľný terén), ktorá je vedená stredom zelenej plochy súbežne s bytovými domami.“ Projektant vo vyjadrení ďalej uviedol, že „z pohľadu prevádzky zariadení bezpečnostný prepad nepredpokladá využitie v každodennej prevádzke technického zariadenia. Jeho využitie je determinované hlavne v čase extrémnych zrážok, ktorých krátkodobá intenzita (napr. za 15-30 min) často krát presahuje fyzikálne možnosti efektívnej absorpcie zemského povrchu zadržať veľké objemy vody.“ Na základe uvedeného projektant na záver skonštatoval, že „zrealizovaním navrhnutých riešení nedôjde k zhoršeniu odtokových pomerov dažďových vôd v riešenom území. Navrhnuté riešenie považujeme z hľadiska geologických a hydrogeologických pomerov územia za optimálne a za daných podmienok za najefektívnejšie.“ Zároveň správny súd zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že stavebník predložil k žiadosti o stavebné povolenie na vodnú stavbu projektovú dokumentáciu vypracovanú spoločnosťou DOPRAVOPROJEKT, a.s., konkrétne autorizovaným stavebným inžinierom, D. E. F. č. osvedčenia 1504/ I2 v 09/2021, ktorá bola overená stavebným úradom a vyjadrili sa k nej so súhlasným stanoviskom všetky dotknuté orgány. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil námietku o nedostatočnosti technického riešenia vodnej stavby z hľadiska ochrany vôd ako nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené sa žiada správnemu súdu opätovne zdôrazniť, že prijaté technické riešenie odvodu dažďových vôd vyplývajúce z projektovej dokumentácie z časti a v miere akceptovateľnej limitmi vyplývajúcimi z osobitných podmienok a miestnych pomerov danej lokality zahŕňa aj riešenie, ktoré žalobca označuje za najvhodnejšie a iba pre prípad extrémnych zrážok, ktorých krátkodobá intenzita presahuje fyzikálne možnosti efektívnej absorpcie zemského povrchu zadržať veľké objemy vody, je naprojektovaný bezpečnostný prepad.

70. Pokiaľ v správnej žalobe namietal, že riešenie odvodu dažďových vôd do kanalizácie je v rozpore so zákonom o verejných vodovodoch, správny súd na základe takýmto spôsobom všeobecne formulovanej žalobnej námietky nemohol podrobiť súdnemu prieskumu preskúmavané rozhodnutia, nakoľko žalobca neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie zákona, ktoré malo byť porušené a nepredniesol žiadnu konkrétnu právnu argumentáciu. Správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom a začína

výlučne na základe správnej žaloby. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona, nakoľko rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať.

71. Pokiaľ žalobca namietal, že projektant ako podklad použil polohopisne nevhodný Hydrogeologický posudok, predložený až v odvolacom konaní, keďže sa týka vnútrobloku Sitnianska a nie povoľovanej vodnej stavby na Tatranskej ulici, treba uviesť, že nebolo medzi účastníkmi sporné, že predmetný Hydrogeologický posudok rieši blízku lokalitu vzdialenú 80 m – 150 m od povoľovanej vodnej stavby. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „stavebník Hydrogeologický posudok doplnil len z dôvodu, aby opakovane podporil svoje vyjadrenie k podanému odvolaniu, že technicky nie je možné odvádzať vody z povrchového odtoku tak, ako navrhoval odvolateľ v priebehu konania, do podzemných vôd, práve z dôvodu zlého podložia, ale aj skutočnosti, že ani najbližšiu lokalitu (vzdialená cca 80 — 150 m od budúcich parkovísk) nebolo možné riešiť inak, ako len odvádzať tieto vody do kanalizácie.“ Z obsahu administratívneho spisu ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného zároveň vyplýva, že žalovaný vychádzal pri rozhodovaní primárne zo stanoviska projektanta k podanému odvolaniu, podľa ktorého „zrealizovaním navrhnutých riešení nedôjde k zhoršeniu, odtokových pomerov dažďových vôd v riešenom území. Navrhnuté riešenie považujeme z hľadiska geologických a hydrogeologických pomerov územia za optimálne a za daných podmienok za najefektívnejšie.“. Správny súd uznáva, že predložený Hydrogeologický posudok nerieši totožnú lokalitu vodnej stavby, v širších súvislostiach danej lokality Sásová však možno vyhodnotiť jeho podporné použitie v rámci dostatočného zistenia skutkového stavu ako žiaduce. Z jeho obsahu okrem iného vyplýva, že „územie hodnoteného vnútrobloku Sitnianska je na základe archívnych podkladov zaradené do rajóna nestabilných území, okrsku aktívnych zosuvov“ a zároveň z obrázka č. 12 (str. 19 Hydrogeologického posudku) vyplýva, že lokalita vodnej stavby sa čiastočne definuje aj ako podmienečne stabilné územie (mierne a strmé svahy tvorené stried. skalných a poloskalných hornín). Vzhľadom na jednoznačnú blízkosť oboch lokalít preto obstojí záver správnych orgánov majúci svoj podklad v odbornom posúdení projektanta, že technicky nie je možné odvádzať vody z povrchového odtoku do podzemných vôd z dôvodu zlého podložia a ani najbližšiu lokalitu nebolo možné riešiť inak, ako len odvádzať tieto vody do kanalizácie, pričom v prípade povoľovanej vodnej stavby v prípade veľkého množstva zrážok bude možné tento nadbytočný objem vôd v prípade preplnenia detenčnej nádrže odviesť bezpečnostným prepadom do terénnej zníženiny s vegetáciou za okrajom parkoviska, čo zabezpečí udržanie vody v krajine.

72. Pokiaľ žalobca namietal, že projektant nepostupoval podľa , keď si nezistil zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej lokality v konkrétnej oblasti a preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd, správny súd uvádza, že toto tvrdenie žalobcu je nedôvodné, nakoľko z tohto ustanovenia zákona nevyplývajú povinnosti projektanta, ale zabezpečenie vykonania predchádzajúceho zisťovania, čo predstavuje podmienku pre vydanie povolenia na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd orgánom štátnej vodnej správy. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia predchádzajúce zisťovanie zabezpečí žiadateľ o vydanie povolenia na svoj náklad, teda opäť nejde o povinnosť projektanta. Zároveň treba uviesť, že v prípade povoľovanej vodnej stavby stavebník a projektant neriešili odvádzanie vôd z povrchového odtoku zo spevnených plôch vsakovaním do podzemných vôd, ale pristúpili k jej odvádzaniu do kanalizácie a len v prípade veľkého množstva zrážok, bude možné nadbytočný objem vôd odviesť do terénnej zníženiny bezpečnostným prepadom. Vzhľadom na uvedené je teda nepriliehavé vyžadovať predchádzajúce zisťovanie podľa . Z obsahu prvostupňového rozhodnutia navyše vyplýva, že „vzhľadom na to, že podľa aktuálne platnej legislatívy Slovenskej republiky prečistené vody z ORL a z uličnej vpuste UV11 s vloženým malým ORL určeným na zabudovanie do vpustov vypúšťané do verejnej kanalizácie nespadajú svojím charakterom do , a teda sa v časti II. tohto rozhodnutia vydávajú na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku len podmienky, za ktorých je možné vypúšťať tieto vody do verejnej kanalizácie. Uvedené podmienky sú bez časového obmedzenia pričom žiadateľ musí spĺňať kvalitu vypúšťaných vôd z povrchového odtoku stanovenú v časti II. bod č. 5. Kontrolu kvalitatívnych ukazovateľov je potrebné

kontrolovať 4x ročne v šachte s označením ŠB3 situovanej za ORL a priamo v UV11 na odtoku.“ Skutočnosti, že projekt vodnej stavby počíta s vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie, zodpovedá aj odôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že ak mal projektant za to, že lokalitu nie je možné inak odvodniť a navrhnúť iné riešenie, nemusel vyhodnocovať ďalším dokazovaním zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia lokality v konkrétnej oblasti a preskúmať a zhodnotiť možné riziká znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd. Projektant síce zachoval sčasti existujúcu terénnu depresiu určenú na absorbciu dažďových vôd a jej infiltráciu do podložia, ale len s ohľadom na tú skutočnosť, že táto možnosť bude využitá iba v prípade veľkých prívalových dažďov, kedy cez bezpečnostný prepad tieto vody sa odvedú, inak budú regulovaným odtokom odvádzané kanalizáciou až do verejnej kanalizácie.

73. Žalobca ďalej v súvislosti s postupom podľa namietal, že postupu podľa podlieha každá stavba; buď orgán štátnej vodnej správy na základe odborného posudku alebo projektu vydá záväzné stanovisko podľa , že si stavba nevyžaduje výnimku alebo rozhodne podľa o výnimke.

74. S uvedeným tvrdením žalobcu sa správny súd nestotožnil, nakoľko postup podľa sa týka navrhovanej činnosti, ktorá musí byť v súlade s environmentálnymi cieľmi spočívajúcimi v zabezpečení ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania a stanovenými jednak pre útvary povrchových vôd a útvary podzemných vôd a jednak pre chránené územia (). Ustanovenia a boli do Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení. Ten, kto plánuje realizovať navrhovanú činnosť, musí požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či je potrebné splniť podmienky podľa , a následne platí postup podľa návrhu zákona. Rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy podľa potom nie je možné považovať za podmienku povolenia každej stavby bez ohľadu na jej vplyv na vody. Toto rozhodnutie sa totiž týka iba navrhovaných činností, ak ide o (i) novú trvalo udržateľnú rozvojová činnosť človeka, ktorá má potenciál spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav, (ii) zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo (iii) zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Je preto úlohou príslušných povoľujúcich orgánov posúdiť, či povoľovaná činnosť spadá pod uvedenú definíciu, a ak áno, takéto rozhodnutie od stavebníka požadovať (obdobne napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. , , alebo ). Argumentácia predostretá žalobcom vo svojich dôsledkoch by znamenala, že v každom územnom a stavebnom konaní by bolo potrebné postupovať podľa . Žalobca však v správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že povoľovaná stavba je navrhovanou činnosťou podľa . Ustanovenie je potrebné vykladať systematicky v zmysle predmetu úpravy v , najmä jeho ods. 3, ako aj v súlade s úpravou environmentálnych cieľov obsiahnutou v . Vodný zákon v upravuje osobitosti určovania environmentálnych cieľov. Potom „navrhovaná činnosť“ v zmysle je len tá činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, podzemných vôd, chránených území uvedených v a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia, tak pri ochrane, ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní. To znamená, že nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej správy, je navrhovanou činnosťou podľa . Ani podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu, ani zo Smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva nevyplýva, že by pri každej jednotlivej stavbe museli členské štáty osobitným administratívnym rozhodnutím zisťovať vplyv na ochranu vôd (napr. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2024).

75. V posudzovanej veci žalovaný dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že „vodná stavba v rozsahu dažďovej kanalizácie a ORL, ktorá bola predmetom rozhodovania prvostupňového orgánu, nie je takého rozsahu, aby podliehala postupu podľa . Ak by tomu tak bolo, Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako orgán štátnej vodnej správy by na túto skutočnosť upozornil vo vyjadrení k predloženej projektovej dokumentácii, čo neurobil“. Z obsahu

administratívneho spisu je zrejmé, že na vodnú stavbu bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby – Rozhodnutie Mesta Brezno č. Msú-2020/9842-03 zo dňa 25.03.2021, právoplatné dňa 04.06.2021, pričom podľa § podľa prvej vety v znení účinnom do 30.12.2023 (v čase vydania prvostupňového rozhodnutia) „záväzné stanovisko podľa a povolenie výnimky podľa sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k činnosti; ak sa územné konanie pre činnosť nevyžaduje, záväzné stanovisko a povolenie výnimky sú podkladom ku konaniu o povolení činnosti.“ Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že stavebník splnil povinnosť a zabezpečil vyjadrenie (stanovisko) podľa k projektovej dokumentácii, ktoré je súčasťou administratívneho spisu (záväzné stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie číslo: OU-BB-OSZP3-2021/029979-02 zo dňa 01.12.2021, v ktorom Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna vodná správa posúdila súlad predmetnej stavby v rozsahu predloženej z hľadiska ochrany vodných pomerov a stanovila podmienky, za splnenia ktorých je daný súlad stavby s ochranou vodných pomerov a zároveň aj stavebný úrad zabezpečil záväzné stanovisko Okresného úradu Banská bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie č. OU- BB-OSZP3-2023/028133-002 zo dňa 10.05.2023, v ktorom uviedol, že nezistil skutočnosti v rozpore so a vydanými rozhodnutiami zo zisťovacieho konania a potvrdil súlad so . Vzhľadom na uvedené prvostupňovému orgánu nevyplývalo mať ako podklad ku konaniu o povolení činnosti záväzné stanovisko a povolenie výnimky a súčasne platilo, že záväzné stanovisko podľa a povolenie výnimky podľa sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k činnosti. V posudzovanej veci prvostupňový orgán rozhodoval vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu, preto podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy k vydaniu stavebného povolenia nie je ani záväzné stanovisko podľa a ani povolenie výnimky podľa . Vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy bolo predložené ku konaniu vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu, na ktorú bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie, t.j. nevzťahuje sa na uvedené postup vychádzajúci z ustanovenia .

76. Žalobca tiež namietal porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku tým, že žalovaný mu neumožnil oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. Uvedeným konaním mal žalovaný porušiť aj ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že táto procesná námietka žalobcu je nedôvodná, pretože žalovaný listom č. OU-BB-OOP3-2024/001930-008 zo dňa 22.02.2024, doručeným žalobcovi dňa 23.02.2024, podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval dotknutých účastníkov konania, aby si v záujme ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v lehote do 5 dní od doručenia výzvy uplatnili pred vydaním rozhodnutia svoje právo nahliadnuť do spisu a do doplnených podkladov odvolacieho konania a právo vyjadriť sa k týmto doplneným podkladom. K doplneným podkladom rozhodnutia sa vyjadril žalobca e-mailom dňa 23.02.2024 a 24.02.2024 a neskôr svoje podanie doplnil do elektronickej schránky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy dňa 26.02.2024. Vzhľadom na uvedené je námietka žalobcu o porušení jeho procesných práv účastníka konania nedôvodná, keďže mu bolo preukázateľne umožnené oboznámiť sa k podkladom rozhodnutia žalovaného a uplatniť sa právo na vyjadrenie k týmto podkladom.

77. Pokiaľ žalobca rovnako ako v odvolaní namietal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje podmienky zo zisťovacieho konania podľa , táto námietka je rovnako nedôvodná, nakoľko ako už žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval z obsahu prvostupňového rozhodnutia v jeho výrokovej časti vyplýva, že obsahuje podmienku č. 1 (na str . 3 prvostupňového rozhodnutia), v ktorej je uvedené : „ 1. Požiadať správcov dotknutých komunikácii ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko a ich požiadavky rešpektovať v plnom rozsahu.“ Takýmto spôsobom formulovaná podmienka vyplýva z rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré je súčasťou administratívneho spisu a prvostupňový orgán vychádzal z ustanovenia , ktorý bol účinný v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (od 01.04.2023 do 31.03.2024).

78. Napokon žalobca namietal, že mu nie je zrejmý dôvod, prečo súlad s územným plánom Mesta Banská Bystrica overovalo záväzným stanoviskom podľa Mesto Brezno, keď príslušným dotknutým orgánom je obec, ktorej územný plán sa overuje. S poukazom na uvedené považoval žalobca predmetné záväzné stanovisko za neplatné, nakoľko ho vydal miestne

nepríslušný orgán. S uvedenou námietkou sa dostatočne vysporiadal žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe a správny súd sa s jeho argumentáciou stotožnil. Žalovaný správne poukázal na znenie ustanovenia , v zmysle ktorého, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. V prejednávanej veci bolo určené Mestu Banská Bystrica ako stavebníkovi Mesto Brezno ako stavebný úrad na vykonanie konania a vydanie rozhodnutia. Vzhľadom na to Mesto Brezno vydalo nielen rozhodnutie o umiestnení vodnej stavby č. Msú-2020/9842-03 zo dňa 25.03.2021, ale aj záväzné stanovisko pod značkou Msú-2023/6722-02 zo dňa 23.06.2023 k vydaniu povolenia špeciálnym stavebným úradom podľa , ktorým overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí.

79. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v medziach žalobných bodov má správny súd za to, že tieto rozhodnutia spĺňajú všetky náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z vyššie uvedených zákonných ustanovení, a preto považuje námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti preskúmavaných rozhodnutí za nedôvodnú. Správny súd dospel k záveru, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o dôvodoch, ktoré viedli k ich vydaniu. Zistenie skutkového stavu považuje správny súd za dostačujúce pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí, a tak prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným ustálený skutkový stav má podľa správneho súdu jednoznačnú oporu v administratívnom spise.

80. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

81. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcu, t. j. v rozsahu žalobných bodov uplatnených podľa v spojení s v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia v zmysle a vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že táto žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v medziach žalobných bodov v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol.

82. O trovách konania správny súd rozhodol podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal.

83. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Ďalším účastníkom konania 1/ až 3/ voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im uložil správny súd, aplikujúc ustanovenie . 84. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , SSP a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa entrum právnej pomoci.