Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Ek-132-2017.pdf
PDF · 87.26 KB
Case nature
Subarea
17Ek/132/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. D. E. XX, zast. F. G., so sídlom: Sama Chalupku 6912/16C, 071 01 Michalovce proti povinnému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: XXX XX I. XXX o vymoženie výživného, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Zuzana Papcunová, so sídlom: Hlavná 68, 040 01 Košice, pod sp. zn. 256EX 50/17, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
IV. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.10.2017 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného 1 780,00 Eur a bežného výživného 160,00 Eur na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.03.2017, sp. zn. 15P/140/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.08.2017 a vykonateľnosť dňa 26.08.2017 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie poveril na vykonanie exekúcie dňa 05.10.2017 súdneho exekútora: JUDr. Zuzana Papcunová, so sídlom: Hlavná 68, 040 01 Košice, IČO:35551046, ktorý ju vedie pod sp. zn. 256EX 50/17 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Dňa 29.04.2025 doručil súdu súdny exekútor Podanie zo dňa 28.04.2025, v ktorom oznámil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, a preto navrhuje, aby súd exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a zároveň oznamuje, že si neuplatňuje trovy exekúcie. Súd podaním zo dňa 19.08.2025, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26.08.2025 oznámil, že je potrebné, aby súdny exekútor postupoval v zmysle § 38 Exekučného poriadku. Až po skončení dedičského konania rozhodne o zastavení exekúcie súdny exekútor alebo súd. Dňa 02.10.2025 doručil súdny exekútor súdu právoplatné rozhodnutie v dedičskej veci po povinnom za účelom ďalších procesných úkonov. 4. Z uznesenia Okresného súdu Michalovce, prostredníctvom notára Mgr. Štefana Štefanka, so sídlom: Masarykova 1944/25, 071 01 Michalovce zo dňa 17.09.2025, sp. zn. 19D/300/2025, Dnot 102/2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.09.2025 (ďalej len „rozhodnutie o dedičstve“) má súd za preukázané, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, všeobecná cena majetku poručiteľa je vo výške 41 605,33 Eur, výška dlhov poručiteľa je 26 383,46 Eur a čistá hodnota dedičstva je vo výške 15 221,87 Eur. Dlhy poručiteľa pozostávali aj z pohľadávky oprávneného na výživnom vo výške 13 622,59 Eur (do 3/2025) a trovách 99,01 Eur. Súd schválil dohodu dedičov o vysporiadaní dedičstva,
na základe ktorej dedičstvo nadobúdajú A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. D. E. XX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. D. E. XX v rovnakom pomere v 1 k podielu poručiteľa, t.j. v 1/6 k celku.
5. Dňa 20.01.2026 doručil právny zástupca oprávneného súdu Podanie, v ktorom uviedol, že podnet súdneho exekútora zo dňa 28.04.2025 je opodstatnený a oprávnený sa s ním stotožňuje, a preto navrhuje, aby súd podnetu súdneho exekútora zo dňa 28.04.2025 vyhovel a exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a aby súd nepriznal stranám trovy exekučného konania.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e)je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, a o návrhoch na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 4 písm. b) a c) rozhoduje súd prednostne.
8. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 12. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, ak povinný počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu do skončenia dedičského konania. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie s dedičmi povinného alebo s orgánom spravujúcim dedičstvo, ktoré pripadlo štátu. 13. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
15. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
17. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 18. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
19. Podľa § 579 ods. 1 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
20. Podľa § 584 OZ, ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.smrťou táto spôsobilosť zanikne.
21. Podľa § 62 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20). 23. Právo na výživné je výlučným osobným právom oprávneného dieťaťa. Vznik a existencia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nedá vylúčiť ani obmedziť a dohody, ktoré by boli v rozpore s týmito kogentnými ustanoveniami, by boli ako odporujúce zákonu absolútne neplatné. Nedá sa dokonca ani platne dohodnúť, že sa rodič zbaví vyživovacej povinnosti voči dieťaťu jednorazovým plnením. Tak povinnosť vyživovať, ako aj právo na výživné sú neprevoditeľné a nescudziteľné. 24. Z § 62 ods. 1 ZoR vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá zásadne od narodenia detí. Smrť oprávneného dieťaťa alebo povinného rodiča je právnou skutočnosťou spôsobujúcou automaticky zánik vyživovacej povinnosti. Povinnosť vyživovať dieťa rodičovi zanikne jeho smrťou a neprechádza na právnych nástupcov. V prípade ak rodič zomrie, zo zákona zanikla jeho vyživovacia povinnosť a tomu zodpovedajúce právo dieťaťa na výživné od tohto rodiča. (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 02.07.2013, sp. zn. 7CoP/49/2013). 25. Procesné podmienky konania predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd rozhodnúť vo veci samej. K procesným podmienkam na strane účastníkov konania patrí procesná subjektivita, definovaná v § 61 CSP, ktorá vyjadruje spôsobilosť byť účastníkom konania. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére hmotného práva disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Ak je účastníkom konania fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti. Ak smrť fyzickej osoby (účastníka konania) nastane v priebehu konania (t.j. do právoplatného skončenia veci), súd môže konanie zastaviť alebo pokračovať v konaní s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Zastavenie konania prichádza do úvahy vtedy, kde je predmet konania spätý s osobou účastníka konania a neprechádza na právneho nástupcu. Smrť rodiča oprávneného, ktorý bol povinný oprávnenému platiť výživné ako fyzická osoba má za následok, že súd v konaní nemôže pokračovať s dedičmi tohto účastníka. Smrťou rodiča povinného platiť výživné neprechádza povinnosť, o ktorú v konaní ide, na žiadneho právneho nástupcu, nakoľko predmetom konania je nárok na výživné na dieťa, ktoré ako hmotnoprávne osobné právo je výlučne späté iba s osobou rodiča (povinného). (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2019, sp. zn. 7Co/83/2019).
26. V tomto bode súd konštatuje s poukazom na vyššie uvedené, že nakoľko povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, vyživovacia povinnosť povinného (t. j. povinnosť platiť bežné výživné oprávnenému) na právnych nástupcov povinného neprechádza a zaniká jeho smrťou, tzn., že ho nemožno vymáhať od dedičov povinného (poručiteľa).
27. Plnenie výživného nemá súvislosť s dedičskými nárokmi dieťaťa, ktoré smrťou povinného rodiča vzniknú. Pokiaľ by ku dňu smrti rodiča existoval dlh na výživnom, stane sa pohľadávkou voči dedičskej podstate. Po dni smrti povinného rodiča už dlh na výživnom nevzniká, keďže povinnosť vyživovať dieťa dňom smrti povinného zanikla. 28. Súd má z rozhodnutia o dedičstve ďalej preukázané, že pohľadávka oprávneného, pokiaľ ide o zameškané (dlžné) výživné, bola prihlásená do dedičstva, z ktorého bola uspokojená, a teda nárok oprávneného vymáhaný v tomto exekučnom konaní zanikol. 29. Súd poukazuje na to, že pod okolnosťami, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, je potrebné rozumieť rôzne právne skutočnosti upravené v hmotnoprávnych predpisoch, ktorých právnym
následkom je zánik práva priznaného exekučným titulom. Napríklad ide o splnenie dlhu, započítanie, dohodu o zániku záväzku, splynutie a pod. 30. Splynutím dochádza k zániku záväzku v dôsledku spojenia subjektívneho práva a korelujúcej subjektívnej povinnosti z toho istého záväzkového vzťahu v jednej osobe. Záväzok splynutím zaniká bez uspokojenia veriteľa - sine satisfactione creditoris. Splynutie nastáva predovšetkým v prípadoch univerzálnej a singulárnej sukcesie. Typickým príkladom je dedenie, keď dedič vstupuje do práv a povinností po poručiteľovi. Ak dedič a poručiteľ vystupovali vzájomne v právnom postavení veriteľa a dlžníka, dochádza spätne ku dňu smrti poručiteľa k zániku záväzku splynutím. 31. Súd nad rámec uvedeného poukazuje aj na skutočnosť, že rozhodnutím o dedičstve došlo k splynutiu práva oprávneného na výživné a vyživovacej povinnosti povinného, nakoľko oprávnený, ako dedič nadobudol dedičstvo po povinnom (poručiteľovi) v pomere 1/2, pričom do dedičstva bola prihlásená aj pohľadávka oprávneného na dlžné výživné.
32. Nakoľko pohľadávka oprávneného na zameškané (dlžné) výživné bola rozhodnutím o dedičstve uspokojená, v dôsledku jej prihlásenia do dedičského konania a pohľadávka oprávneného na bežné výživné smrťou povinného zanikla súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní zanikol. 33. Súd po preskúmaní návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie spolu s rozhodnutím o dedičstve má za preukázané, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a teda súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie, a preto súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. 34. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
36. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
37. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 38. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 39. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 40. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods.2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods.1 písm.d) súd. 41. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 42. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 43. Nakoľko súdny exekútor v Podaní zo dňa 28.04.2025 oznámil súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd súdnemu exekútorovi nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie.
44. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie 99,01 Eur. Povinný si náhradu trov konania neuplatnil. 45. Súd oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie. Súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, nakoľko si neuplatnil trovy.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.