Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3C/46/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX, a 2/ E. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX, zastúpených právnym zástupcom Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., IČO: 51164353, so sídlom Banská Bystrica, Stránska č. 3155/7, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Monika Némethová, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Slovenský pozemkový fond, IČO: 17335345, so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36 (ohľadne pozemku parc. č. H. XXXX/XX v k.ú. C.) a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36038351, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8 (ohľadne pozemkov parc. č. KNE XXXX/XX a parc. č. H. XXXX/XX v k.ú. C.), zastúpený právnym zástupcom Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., IČO: 36813401, so sídlom Nové Zámky, Pribinova č. 9, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Ing. Petra Štofková, advokátka a konateľka, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -294 zo dňa 10.10.2024 (ECLI:SK:OSLC:2024:6222201889.4), ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že do dedičstva po poručiteľoch I. B. a J. B. patrí u každého spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/86 k celku k sporným nehnuteľnostiam (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok) m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania každému v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcov.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania každému v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pozemok parcela registra ,,E“ parc. č. XXXX/XX, o výmere 45603 m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parcela registra ,,E“ parc. č. XXXX/XX, o výmere 69059 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísané na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. C., okres Veľký Krtíš, pozemok parcela registra ,,E“ parc. č. XXXX/XX, o výmere 3500 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. C., okres Veľký Krtíš patria do dedičstva po poručiteľoch I. B., nar.

XX.XX.XXXX, zomretom dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C. a J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomretom dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C., každému v rovnakom spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/86 (prvý výrok) a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého: (1) v pripojenom dedičskom spise sp. zn. D 476/92 po poručiteľovi K. I. zomretom dňa XX.XX.XXXX, sa nachádza Uznesenie Okresného súdu v Šahách čd. 4825/1931 zo dňa 07.05.1932, ktorým súd povoľuje a nariaďuje pozemnoknižnej kancelárii a podľa prídelovej listiny Štátneho pozemkového úradu č.j. 193.622/31-I/4 zo dňa 10.12.1931, aby uskutočnila v pozemkovej knihe pre katastrálne územie L. (M. C.) vo vložke č. 82 tieto zápisy: z vložky č. 82 sa odpisujú bez bremien a závad parcely č. XXX/XX, pastvina o 5ha 05 a 86 m2, parc. č. XXX/XX pastvina o 35 a, parc. č. XXX/XX pastvina o 9 ha 22 a 16 m2, tieto sa zapisujú do novej vložky pre ne zriadenej a vkladá sa k nim vlastnícke právo pre nasledujúcich prídelencov bývajúcich v L., v nižšie uvedeným domových číslach: pod poradovým číslom XX. B. I. a manželka B. K., G. B., č. XXX, pod poradovým číslom XX. F. K. a F. N., G. E., č. XX; celkovo bolo v tomto uznesení uvedených 43 prídelencov; (2) z identifikácie parciel vypracovanej Strediskom Geodézie vo Veľkom Krtíš dňa 19.02.1992, podľa uznesenia č. 4825/31 (ktorá sa tiež nachádza v uvedenom dedičskom spise) vyplýva, že parcely v katastrálnom hárku č. XXX v k.ú. C., parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX K. XXXX/XX sú totožné s parcelami, ktoré sú vedené v listine č. XXXX/XXXX ako parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX; (3) po K. I. zdedil vyššie uvedené nehnuteľnosti jeho syn K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX

- spoluvlastnícky podiel 1/86; (4) z pripojeného dedičského spisu sp. zn. vyplýva, že po poručiteľovi L. B., zomretom dňa XX.XX.XXXX, prebehlo dedičské konanie pred šahanským kráľovským notárom; poručiteľ zomrel vo veku 45 rokov a zanechal manželku O. B., G. B., bytom C. D. XXX a dvoch synov J. B., 18 ročný, bytom C. a L. B., 17 ročný, bytom C.; súčasťou dedičského spisu je aj inventár majetku poručiteľa, z ktorého vyplýva, že tento okrem iného bol aj vlastníkom parcely č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, ktoré boli vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C., a to v podiele 1/43; (5) zo zápisnice z pozostalostného pojednávania po poručiteľovi L. B. vyhotovenej dňa 16.02.1943 v Šahách C. P. F., šahanským kráľovským notárom vyplýva okrem iného, že podiel z nehnuteľností zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C., riadok A.I.1-3, parcely č. XXXX/XX, D. XXXX/ XX, D. XXXX/XX, pripadajúci na poručiteľa pod Q.XXX, dostanú z titulu dedenia, resp. prevodu, resp. výmeny zákonní potomkovia maloletý J. B. v podiele 1 a maloletý L. B. v podiele 1; obsah tejto zápisnice v prospech maloletých detí bol schválený Sirotskou stolicou tekovsko-hontianskej župy, záverečné uznesenie č. 1611//1943 zo dňa 11.03.1943; (6) z uznesenia kráľovského okresného súdu v Šahách ako katastrálneho orgánu zo dňa 21.06.1943 vyplýva, že na základe právoplatného výroku odovzdávajúceho pozostalosť nariaďuje, aby katastrálny úrad nehnuteľnosti zapísané okrem iného aj v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C. a pod číslami parciel XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX vložil vlastnícke právo z titulu dedičstva, resp. výmeny v rovnakom pomere v prospech maloletého J. B. a maloletého L. B., obyvateľov obce C.; (7) v súčasnosti sú tieto nehnuteľnosti vedené ako pozemok parcela registra ,,E“ parc. č. XXXX/XX, o výmere 45603 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. C., okres R. H., pozemok parcela registra ,,E“ parc. č. XXXX/XX, o výmere 69059 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. C., okres Veľký Krtíš, pozemok parcela registra ,,E“ parc. č. XXXX/XX, o výmere 3500 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. C., okres Veľký Krtíš; (8) nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. C. sú v súčasnosti vedené vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, PSČ 974 01, SR, IČO: 36038351 - spoluvlastnícky podiel 85/86 v časti B1, a K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. - spoluvlastnícky podiel 1/86 v časti B2; (9) nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. C. sú v súčasnosti vedené vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, PSČ 817 15, SR, IČO: 17335345, spoluvlastnícky podiel 85/86 v časti B1, a K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. - spoluvlastnícky podiel 1/86 v časti B2; (10) v registri držiteľov pre k.ú. C. je pod por. č. 26 zápis týkajúci sa vyššie uvedených nehnuteľností, podľa ktorých boli vedené v pozemnostnom hárku č. XXX a boli v držbe „Spoločenstva pasienkového“;

(11) po poručiteľovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomretom dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C., bolo vedené dedičské konanie na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. a ; v zápisnici o predbežnom vyšetrení v dedičskom konaním sp. zn. zo dňa 04.02.1998, sú ako rodičia nebohého uvedení nebohý I. B. a nebohá K., G. B.; v predloženom rodnom liste I. B., nar. XX.XX.XXXX, sú ako rodiča uvedení I. B. (29 ročný) a K. B., G. B. (24 ročná); (12) podľa osvedčenia o dedičstve č. zo dňa 30.04.1998 vydaného P. K. H., notárkou, ako súdnym komisárom a osvedčenia o dedičstve č. -72 zo dňa 23.08.2004 vydaného P. K. H., notárkou, ako súdnym komisárom, poručiteľ zomrel bez zanechania závetu alebo istiny a vydedení; podľa uvedeného osvedčenia o dedičstve ako dedičia po ňom pripadali do úvahy pozostalá manželka S. B., G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX, po ktorej ako dedička pripadá do úvahy jej dcéra E. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX; (13) po poručiteľovi J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C., bolo vedené dedičské konanie na Štátnom notárstve vo Veľkom Krtíši, pod sp. zn. D 541/81 a D 333/92; poručiteľ J. B. zomrel bez zanechania závetu, ako dedičia po ňom pripadali do úvahy pozostalá manželka N. B., G. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C., ako dedič po nej pripadá do úvahy jej syn A. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.; v predloženom rodnom liste J. B., nar. XX.XX.XXXX, sú ako rodiča uvedení I. B. (26 ročný) a K. B., G. B. (21 ročná); (14) zo správy Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor, zo dňa 02.11.2022 (č.l. 104 spisu) vyplýva, že v katastrálnom území C. sa pozemkovoknižné vložky nenachádzajú, preto nie je možné z nich vydať výpis; určeným operátom v k.ú. C. je bývalý pozemkový kataster; katastrálne hárky sa na Okresnom úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor, nenachádzajú, preto sa ich výpis nevydáva; údaje do LV č. XXX, XXX (na LV je uvedené číslo pozemnostného katastrálneho hárku, nie číslo pozemkovoknižnej vložky) boli zapracované v rámci registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej ROEP), k zápisu bol použitý register držiteľov; z predloženého registra držiteľov (č.l. 106 spisu) vyplýva, že držiteľom parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX vedených v katastrálnom hárku č. XXX bolo Pasienkové spoločenstvo.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcov v plnom rozsahu dôvodná; súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci argumentoval, že: (1) predmetom sporu je určovacia žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva; v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie skúmal, či žalobcovia majú vo veci naliehavý právny záujem; o naliehavý právny záujem môže ísť len vtedy, ak bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, by bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa jeho právneho postavenie stalo neistým a mohlo by byť vystavené konkrétnej ujme; podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (rozsudok zo dňa 11.012.2008 sp. zn. , zo dňa 30.06.2008 sp. zn. , zo dňa 29.01.2008 sp. zn. ) sa môže v sporovom konaní určovacou žalobou domáhať, že konkrétna vec patrí do dedičstva ten, kto je dedičom poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom; žaloba na určenie predmetu dedičstva je považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov, či určitá vec patrí do dedičstva; ak takúto žalobu podá osoba, ktorá prichádza do úvahy ako dedič, tak má vo veci naliehavý právny záujem; (2) v predmetnom spore mal súd prvej inštancie za to, že na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem, nakoľko žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov z titulu dedenia, pričom v súčasnej dobe je vlastnícke právo vedené na žalovaného a je potrebné zosúladiť právny stav so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností; (3) pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného, tento je vedený ako vlastník sporných nehnuteľností; žalobcovia touto žalobou zasahujú do práv a právom chránených záujmov žalovaného ako vlastníka sporných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností, táto žaloba sa týka vecných subjektívnych práv vyplývajúcich z hmotného práva, preto žalovaný má pasívnu legitimáciu v spore; (4) k námietke žalovaného týkajúcej sa procesného spoločenstva podľa , že teda žalovaným by mal byť aj ďalší podielový spoluvlastník sporných nehnuteľností súd prvej inštancie uviedol, že jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach o veľkosti 1/86 žalobcovia nespochybňujú, preto nie je žiadny dôvod na to, aby tento vystupoval na strane žalovaných; (5) medzi stranami sporu bola sporná aktívna legitimácia žalobcov 1/ a 2/ na podanie predmetnej žaloby, či títo v skutočnosti sú právni nástupcovia po poručiteľoch I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX; v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že po poručiteľovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomretom dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C., bolo vedené dedičské konanie na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. a , pričom podľa príslušných rozhodnutí popísaných v skutkových zisteniach súdu (bod 1.2 odseky 11 a 12 odôvodnenia) ako dedička

pripadá do úvahy žalobkyňa 2/ E. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX; po poručiteľovi J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C., bolo vedené dedičské konanie na Štátnom notárstve vo Veľkom Krtíši, pod sp. zn. D 541/81 a D 333/92, pričom podľa príslušných rozhodnutí popísaných v skutkových zisteniach súdu (bod 1.2 odsek 13 odôvodnenia) ako dedič pripadá do úvahy žalobca 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX; na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že aktívna legitimácia žalobcov 1/ a 2/ v tomto konaní je daná; (6) sporná medzi stranami sporu bol tiež identifikácia sporných nehnuteľností, či v skutočnosti parcely č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, ktoré boli vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C. sú totožné so súčasnými parcelami č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, vedené na LV č. XXX pre k.ú. C. a s parcelou XXXX/XX vedenou na LV č. XXX pre k.ú. C.; vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že v pripojenom dedičskom spise sp. zn. D 476/92 po poručiteľovi K. I., zomretom dňa XX.XX.XXXX, sa nachádza uznesenie Okresného súdu v Šahách čd. 4825/1931 zo dňa 07.05.1932, ktorým súd povoľuje a nariaďuje pozemnoknižnej kancelárii a podľa prídelovej listiny Štátneho pozemkového úradu č.j. 193.622/31-I/4, zo dňa 10.12.1931, aby uskutočnila v pozemkovej knihe pre katastrálne územie L. (M. C.) vo vložke č. XX tieto zápisy: z vložky č. XX sa odpisujú bez bremien a závad parcely č. XXX/ XX, pastvina o 5ha 05 a 86 m2, parc. č. XXX/XX pastvina o 35 a, parc. č. XXX/XX pastvina o 9 ha 22 a 16 m2, tieto sa zapisujú do novej zriadenej vložky a vkladá sa k nim vlastnícke právo pre nasledujúcich prídelencov bývajúcich v L., v nižšie uvedených domových číslach okrem iných: pod poradovým číslom 36. B. I. a manželka B. K., G. B., č. XXX; celkovo bolo v tomto uznesení uvedených 43 prídelencov, čiže možno konštatovať, že každý mal dostať minimálne po 1/43; z identifikácie parciel vypracovanej Strediskom Geodézie vo Veľkom Krtíš dňa 19.02.1992, podľa uznesenia č. 4825/31 (ktorá sa tiež nachádza v uvedenom dedičskom spise) vyplýva, že parcely v katastrálnom hárku č. XXX v k.ú. C., parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX K. XXXX/XX sú totožné s parcelami, ktoré sú vedené v listine č. XXXX/XX s parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX; súčasťou dedičského spisu sp. zn. D/415/1942 po poručiteľovi L. B., zomretom dňa XX.XX.XXXX, je aj inventár majetku poručiteľa, z ktorého vyplýva, že tento okrem iného bol aj vlastníkom parcely č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, ktoré boli vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C. a to v podiele 1/43; zo správy Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor, zo dňa 02.11.2022 (č.l. 104 spisu) vyplýva, že v katastrálnom území C. sa pozemkovoknižné vložky nenachádzajú, preto nie je možné z nich vydať výpis určeným operátom v k.ú. C. je bývalý pozemkový kataster; katastrálne hárky sa na Okresnom úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor, nenachádzajú, preto sa ich výpis nevydáva; údaje do LV č. XXX, XXX (na LV je uvedené číslo pozemnostného katastrálneho hárku, nie číslo pozemkovoknižnej vložky) boli zapracované v rámci Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej ROEP), k zápisu bol použitý register držiteľov; z predloženého registra držiteľov (č.l. 106 spisu) vyplýva, že držiteľom parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX vedených katastrálnom hárku č. XXX bolo Pasienkové spoločenstvo; na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že parcely č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, ktoré boli vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C. sú totožné so súčasnými parcelami č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, vedenými na LV č. XXX pre k.ú. C. a s parcelou č. XXXX/XX vedenou na LV č. XXX pre k.ú. C. a ich vlastníkom v podiele 1/43 bol pôvodne poručiteľ L. B., zomrelý dňa XX.XX.XXXX, ktorý ich nadobudol na základe uznesenia Okresného súdu v Šahách čd. 4825/1931 zo dňa 07.05.1932; (7) spornou medzi stranami sporu bola tiež skutočnosť, či I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, boli v skutočnosti synovia poručiteľa L. B., zomretého dňa XX.XX.XXXX v zmysle pripojeného dedičského spisu sp. zn. a aký spoluvlastnícky podiel poručiteľa na sporných nehnuteľnostiach bol predmetom dedenia; v tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že z pripojeného dedičského spisu sp. zn. vyplýva, že po poručiteľovi L. B., zomretom dňa XX.XX.XXXX, prebehlo dedičské konanie pred šahanským kráľovským notárom; poručiteľ zomrel vo veku 45 rokov a zanechal manželku O. B., G. B., bytom C. D. XXX a dvoch synov J. B., 18 ročný, bytom C. a L. B., 17 ročný, bytom C.; súčasťou dedičského spisu, je aj inventár majetku poručiteľa, z ktorého vyplýva, že tento okrem iného bol aj vlastníkom parcely č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/ XX, ktoré boli vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C. a to v podiele 1/43; zo zápisnice z pozostalostného pojednávania po poručiteľovi L. B., vyhotovenej dňa 16.02.1943 v Šahách C. P. F., šahanským kráľovským notárom vyplýva okrem iného, že podiel z nehnuteľností zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C., riadok A.I.1-3, parcely č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, pripadajúci na poručiteľa pod Q.XXX, dostanú z titulu dedenia, resp. prevodu, resp. výmeny zákonní potomkovia maloletý J. B. v podiele 1 a maloletý L. B. v podiele 1; v roku 1942 sa nadobúdala plnoletosť dovŕšením 21. roku života a to podľa zákona č. 447/1919 Zb., ktorým sa znižuje vek nezletilosti a ktorým sa zmenil § 21 zákona č. 946/1811 Sb. zák. Československý obecný zákonník občanský; keďže sa obaja potomkovia považovali ešte za maloletých, preto obsah tejto zápisnice v prospech maloletých

dedí bol schválený Sirotskou stolicou tekovsko-hontianskej župy, záverečné uznesenie č. 1611//1943 zo dňa 11.03.1943; z uznesenia kráľovského okresného súdu v Šahách ako katastrálneho orgánu zo dňa 21.06.1943 vyplýva, že na základe právoplatného výroku odovzdávajúceho pozostalosť, nariaďuje aby katastrálny úrad nehnuteľnosti zapísané okrem iného aj v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C. a pod číslami parciel XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX vložil vlastnícke právo z titulu dedičstva, resp. výmeny v rovnakom pomere v prospech maloletého J. B. a maloletého L. B., obyvateľov obce C.; v predloženom rodnom liste I. B., nar. XX.XX.XXXX, sú ako rodiča uvedení I. B. (29 ročný) a K. B., G. B. (24 ročná); v predloženom rodnom liste J. B., nar. XX.XX.XXXX, sú ako rodiča uvedení I. B. (26 ročný) a K. B., G. B. (21 ročná); v zápisnici o predbežnom vyšetrení v dedičskom konaním sp. zn. zo dňa 04.02.1998, sú ako rodičia nebohého I. B., nar. XX.XX.XXXX uvedení nebohí I. B. a nebohá K., G. B.; vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja naposledy trvale bytom v C., boli v skutočnosti synovia poručiteľa L. B., zomretého dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom v C., pričom títo v dedičskom konaní pod sp. zn. D/415/1942 zdedili spoluvlastnícky podiel svojho otca 1/43 na parcele č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, ktoré boli vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C. a to každý v jednej polovici, teda každému z nich patrila 1/86; (8) žalovaný nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazné prostriedky na spochybnenie, resp. preukázanie tej skutočnosti (hoci dôkazné bremeno ho zaťažuje rovnako ako žalobcov), že by v obci C. žila aj iná rodina B.; táto skutočnosť nevyplýva ani z uznesenia Okresného súdu v Šahách čd. 4825/1931 zo dňa 07.05.1932, kde je vymenovaných celkovo 43 prídelencov; na základe takto vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie žalobu žalobcov za dôvodnú; z podkladov katastra nehnuteľností ani zo žiadnej listiny predloženej do konania nevyplýva, že by vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, mal byť žalovaný (Slovenská republika); žalobcovia preukázali, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch poručiteľovi I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, preto potom súd ich žalobe vyhovel; (9) na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovel.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia v spojení s a ; o trovách konania rozhodol podľa a plne úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika ).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov včas odvolanie zo dňa 11.11.2024 (č.l. 314-316 spisu) a zo dňa 08.11.2024 (č.l. 324 spisu); rozsudok napadol v rozsahu výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) a výroku o trovách konania (druhý výrok); vyjadril názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (/ ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ); v odvolaní v podstate argumentoval, že: (1) v súlade s námietkami, ktoré prezentoval aj pred súdom prvej inštancie, zotrval na názore, že listiny, ktoré predložili žalobcovia a ktoré boli vykonané ako dôkazy v konaní pred súdom prvej inštancie, nepreukazujú dostatočne vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov; listiny len nepriamo naznačujú, že zrejme právni predchodcovia žalobcov spoluvlastnícke podiely na dotknutých nehnuteľnostiach zdedili; posledný takýto dedičský zápis vyplýva zo zápisnice z pozostalostného pojednávania po poručiteľovi L. B. zo dňa 16.02.1943; dedičský rad a identifikácia žalobcov vo vzťahu k týmto osobám bola určená len na základe pravdepodobnosti, t.j. nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobcovia boli skutočne dedičmi po poručiteľovi L. B., po ktorom boli dotknuté parcely predmetom dedičstva; (2) od roku 1943 už žalobcovia nevedeli preukázať žiaden vzťah k dotknutým nehnuteľnostiam, tieto neužívali, nedomáhali sa až doteraz určenia vlastníckeho práva k nim; (3) na druhej strane podľa výpisu z katastrálneho hárku, ktorý predložil do konania a z ktorého sa vychádzalo aj pri ROEP vyplýva, že v registri držiteľov bolo zapísané Pasienkové spoločenstvo a nie právni predchodcovia žalobcov; zápis Pasienkového spoločenstva v registri držiteľov nebol nijakým spôsobom spochybnený, z dôkazov ktoré boli v konaní vykonané nevyplynulo, že by bol tento zápis preškrtnutý alebo zrušený; (4) žalobcovia svoju argumentáciu a nedostatok dôkazov odôvodňovali tým, že pozemnoknižné vložky pre k.ú. C. sa v rozhodnom období nezachovali a preto nevedia inými dôkazmi svoje vlastnícke právo

preukázať; žalovaný je naopak toho názoru, že pokiaľ sa nezachovali pozemnoknižné vložky, je potrebné vychádzať z tých listín, ktoré sú k dispozície, a tieto, pokiaľ vychádzame z časovej následnosti, svedčia v prospech Pasienkového spoločenstva, teda v prospech Slovenskej republiky tak, ako je aj súčasný zápis na liste vlastníctva; (5) na základe uvedeného vyjadril názor, že žalobcovia neuniesli dostatočne svoje dôkazné bremeno, keď okrem len pravdepodobného dedičského radu nepreukázali a ani len neuviedli žiadne skutočnosti, podľa ktorých by im vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam malo patriť; (6) súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal aj s otázkou naliehavého právneho záujmu v danej veci; žalobca 1/ totiž nie je dedičom (a toto ani netvrdí) po zomrelom I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, keď dedičkou po ňom je len žalobkyňa 2/; žalobca 1/ teda nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, ktoré nehnuteľnosti patria do dedičstva po ňom; rovnako žalobkyňa 2/ nie je dedičkou (a toto ani netvrdí) po zomrelom J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX a teda nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, ktoré nehnuteľnosti patria do dedičstva po ňom; s touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal, keď určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po oboch vyššie uvedených poručiteľoch a toto právo bolo určené v prospech oboch žalobcov; (7) nesúhlasil ani s priznaním náhrady trov konania žalobcov, pretože nijakým spôsobom nespôsobil vzniknutý právny stav, ktorý viedol žalobcov k podaniu určovacej žaloby; žalobcovia ako dedičia ani ich právni predchodcovia nevykonali žiadne úkony smerujúce k zosúladeniu nimi tvrdenému skutočnému stavu so stavom zapísaným v nástrojoch v evidencie nehnuteľností a to najmä po roku 1989, kedy boli prijaté zákony na usporiadanie vlastníckych vzťahov, v rámci ktorých bolo možné dosiahnuť nápravy pri vadách v evidencii nehnuteľností a ani po roku 2012, kedy bolo prejednávané dedičstvo po právnom predchodcovi žalobcu 1/, ani po roku 2017, kedy bolo prejednávané dedičstvo po právnom predchodcovi žalobkyne 2/; (8) z logického výkladu síce vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa pomeru úspechu strany v konaní, a teda nemal za potrebné uvažovať o použití v prípade trov konania; nie je však zrejmé, ako vyhodnotil vyššie uvádzané okolnosti a príčiny podania žaloby, t.j. správanie žalobcov, ktorí sa v prípade určenia vlastníckeho práva v prospech ich právnych nástupcov stavali k veci až do podania žaloby pravdepodobne bez vážnejšieho záujmu; z tohto pohľadu odôvodnenie rozsudku v časti trov konania žalovaný vníma za nepresvedčivé a nejasné, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa ; (9) je na mieste aplikácia , v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa; odborný komentár uvádza, že „ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami; použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany; toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok; dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: (a) neprimeraná tvrdosť, (b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, (c) povaha a okolnosti sporu, (d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, (e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, (f) osobné pomery strany sporu a (g) nízky príjem“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J. Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 942 s.); podľa citovaného právneho názoru vo vyššie uvedenom odbornom komentári umožňuje zákon moderovať povinnosť nahradiť trovy celkom alebo sčasti; priznanie trov konania žalobcom je vzhľadom na okolnosti, ktoré viedli k vzniku sporu a vzhľadom na povahu sporu za neprimerane tvrdé a nespravodlivé; (10) poukázal na skutočnosť, že ak bola konštatovaná duplicita vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností, v zmysle uznesenia ÚS SR sp. zn. dvojité vlastníctvo k nehnuteľnostiam a nesprávna evidencia nehnuteľností je dôvodom na aplikáciu (predošlá právna úprava), preto je na mieste aby žalobcom nebola priznaná náhrada trov konania; (11) navyše je potrebné poukázať na skutočnosť, že súdom prvej inštancie určená povinnosť náhrady trov konania žalobcov spoločne (nie pomerne) nie je správna; súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že predmetom konania boli 3 parcely z toho spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ (SPF) sa týkal len parcely EKN XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel 1/86 predstavoval výmeru 81,38 m2, pričom spoluvlastnícky podiel žalovaného 2/ (LESY SR, š.p.) sa týkal 2 parciel EKN XXXX/XX, EKN XXXX/XX, spolu spoluvlastnícky podiel 1/86 predstavoval výmeru 2612,40 m2; v percentuálnom vyjadrení podiel žalovaného 1/ predstavuje 3,02 % zo sporu, podiel žalovaného 2/ predstavuje 96,98 % zo sporu a túto mieru je potrebné zohľadniť aj vo vzťahu k trovám konania; podiel žalovaného 1/ (SPF) na náhrade trov konania úspešným žalobcom je limitovaný podielom hodnoty pozemku EKN XXXX/XX; rovnako

tak je SPF názoru, že žalobcovia v tomto spore nemajú právo na náhradu trov konania solidárne, ale pomerne a osobitne podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov, ktoré im boli určené, že patria do dedičstva; v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. , podľa ktorého „v konaní o určenie, komu patrí spoluvlastnícky podiel niektorého zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, je pasívne vecne legitimovaný iba podielový spoluvlastník, práva ktorého navrhovateľ popiera“; žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva bolo možné podať zo strany žalobcov samostatne voči žalovanému 1/ ako aj žalovanému 2/; žalovaný 1/ sa nemôže podieľať na náhrade trov konania voči celému predmetu konania, keďže SPF spravuje len 3,02 % zo všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu; preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa ; (12) na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol.

2.2 Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 09.12.2024 (č.l. 332 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného uviedli, že: (1) listiny, ktoré predložili v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukazujú vlastnícke právo ich právnych predchodcov k nehnuteľnostiam v k.ú. C., ktoré sú predmetom sporu; rovnako hodnoverným spôsobom preukázali právne nástupníctvo po poručiteľoch; (2) k obsahu zápisu v katastrálnom hárku uviedli, že sa jedná o zápis o držbe, a nie zápis o vlastníckom práve; uvedený zápis žiadnym spôsobom nevylučuje skutočnosti, ktoré sú tvrdené a boli tiež v dokazovaní preukazované žalobcami; žalobcovia predložili titul nadobudnutia nehnuteľností svojich právnych predchodcov k sporným nehnuteľnostiam, a to zápisnica pozostalostného pojednávania po poručiteľovi L. B., zomrelom XX.XX.XXXX, vyhotovená 16.02.1943 v I. C. P. F., šahanským kráľovským notárom a uznesenie kráľovského okresného súdu v Šahách, ktorých súčasťou bol aj súpis nehnuteľností; z uvedených listín jednoznačne vyplýva, že L. B., zomrelý XX.XX.XXXX, bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu, v spoluvlastníckom podiele 1/43; z týchto listín tiež vyplýva, že dedičmi po ňom boli jeho dvaja synovia, I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C. a J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom R. C.; menovaní dedičia boli s osobami uvedenými v dedičskom spise po poručiteľovi L. B., zomrelom XX.XX.XXXX stotožnení pomocou rodných listov a v nich uvedených údajov o ich rodičoch a podľa údajov v dedičskom spise o poručiteľovi a jeho manželke K., rodenej B.; dedičská línia po nich bola následne vydokladovaná dedičskými rozhodnutiami; (3) žalovaný počas celého súdneho konania nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by spochybňoval vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov k sporným nehnuteľnostiam a preukazoval by vlastnícke právo Slovenskej republiky, ktorá je v súčasnosti zapísaná ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, resp. iného subjektu; na žalovaného boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu v katastri nehnuteľností vedené bez akéhokoľvek právneho titulu.

2.3 Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 23.12.2024 (č.l. 340 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalobcov uviedol, že sa v celom rozsahu pridŕža svojej predchádzajúcej skutkovej a právnej argumentácie; vzhľadom k tomu, že vyjadrenie žalobcov neobsahovalo už žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaný doposiaľ nevyjadroval a žalobcovia v podstate iba opakujú svoju predchádzajúcu argumentáciu, v tomto štádiu konania už viac k veci neuvádza.

2.4 Žalobcovia ani žalovaný sa viac v odvolacom konaní nevyjadrili.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika )

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika ).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutom výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) podľa ko vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.3 Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcov, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ; ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ).

4.5 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd ( ); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie ( ).

4.6 Odvolací súd najskôr poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne akceptoval označenie žalovaného (Slovenská republika) v žalobe ako žalovaného 1/ (Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond) a žalovaného 2/ (Slovenská republika - Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik) vzhľadom na to, že žalované pozemky sú v správe rozdielnych správcov (t.j. Slovenský pozemkový fond vo vzťahu k pozemku parc. č. H. XXXX/XX v k.ú. C., resp. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, vo vzťahu k pozemkom parc. č. H. XXXX/XX a parc. č. H. XXXX/XX v k.ú. C.). Táto nesprávnosť sa prejavila aj v záhlaví napadnutého rozsudku ako aj v nesprávnom rozhodnutí o trovách konania pred súdom prvej inštancie (v podrobnostiach aj bod 8.1 odôvodnenia). Odvolací súd poukazuje na súdnu prax, v zmysle ktorej „štát (Slovenská republika) môže byť ako strana sporu označený len raz (t.j. môže mať v konaní procesné postavenie žalovaného len jedenkrát) a nemôže tvoriť procesné spoločenstvo sám so sebou; ak uplatnený nárok proti štátu môže byť posudzovaný podľa rôznych právnych predpisov a spadať do pôsobnosti rôznych orgánov štátu alebo ak sa uplatnené nároky týkajú pôsobnosti rôznych štátnych orgánov, nič nebráni, aby v konaní proti štátu ako jedinému žalovanému vystupovali ako subjekty konajúce za štát (v jeho mene) všetky tie štátne orgány (prípadne aj právnická osoba oprávnená podľa osobitného predpisu), do pôsobnosti ktorých vec patrí, pričom každý z nich bude konať v mene štátu ohľadne toho nároku, ktorý sa týka jeho pôsobnosti“ (pozri uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.09.2012, sp. zn. zo dňa 26.09.2013, sp. zn. zo dňa 13.04.2016) a sp. zn. zo dňa 24.06.2020). Označenie žalovaného (Slovenskej republiky) ako žalovaného 1/ a žalovaného 2/ v súvislosti s rôznymi subjektmi oprávnenými konať za štát v civilnom sporovom konaní podľa osobitných predpisov vzhľadom na rozdielny charakter pozemkov, ku ktorým žiadali žalobcovia určiť vlastnícke právo ich právnych predchodcov (rozdielny druh pozemkov má rozdielnych správcov ako subjekty oprávnené konať za štát v civilnom sporovom konaní), bolo preto v žalobe ako aj v napadnutom rozsudku nesprávne a malo aj za následok nesprávnosť výroku o trovách konania napadnutého rozsudku (v podrobnostiach aj bod 8.1 odôvodnenia). Túto nesprávnosť odvolací súd napravil, pričom táto nemala vplyv na inak správny rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (prvý výrok).

4.7 Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že do dedičstva po poručiteľoch I. B. a J. B. patrí u každého spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/86 k celku k sporným nehnuteľnostiam (prvý výrok) je vecne správny (bod 4.4 odôvodnenia). Žalovaný v podanom odvolaní

v podstate zopakoval svoju argumentáciu prednesenú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa už podrobne vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil ( ). Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo v konaní pred súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca žalobcov I. B., nar. XX.XX.XXXX (spolu s manželkou) na základe prídelovej listiny Štátneho pozemkového úradu č.j. 193.622/31-I/4 zo dňa 10.12.1931 nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/43 na pozemkoch parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v k.ú. C., ktoré podľa identifikácie parciel v súčasnosti zodpovedajú sporným pozemkom parc. č. H. XXXX/XX, XXXX/XX K. XXXX/XX v k.ú. C.; súčasne bolo preukázané, že tento podiel po jeho smrti zdedili jeho synovia I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, každý v 1/2 (t.j. 1/86 v pomere k celku). Pred súdom prvej inštancie bola predložením dedičských rozhodnutí a rodných listov riadne preukázaná dedičská postupnosť s tým, že práve žalobca 1/ je právnym nástupcom J. B., nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňa 2/ je právnou nástupkyňou I. B., nar. XX.XX.XXXX. Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože žalovaný nesprávnym zápisom v katastri nehnuteľností zasahuje do ich vlastníckeho práva, pričom na základe rozsudku bude môcť byť majetok ich právnych predchodcov prejednaný v rámci konania o dedičstve. Žalovaný (Slovenská republika) nepreukázal svoje vlastníctvo k sporným pozemkom žiadnym nadobúdacím titulom, pričom poukazoval len na užívací vzťah (pasienkové spoločenstvo) v minulosti. Súd prvej inštancie preto správne žalobe žalobcov vyhovel. Žalovaný v podanom odvolaní nedôvodne spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov 1/ a 2/, pretože každý so žalobcov uplatnil len spoluvlastnícky podiel po svojom právnom predchodcovi (v konaní teda išlo o objektívnu kumuláciu nárokov, ktoré mohli byť uplatnené aj samostatne). Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o vyhovení žalobe žalobcov (prvý výrok) podľa ko vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta ).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta ).

6.1 Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (/ ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ). Odvolací súd dospel k záveru, že podaným odvolaním sa žalovanému nepodarilo spochybniť právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, na základe ktorého súd prvej inštancie žalobe žalobcov vyhovel (body 4.4 až 4.7 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) podľa ko vecne správny potvrdil.

8.1 Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (/ ) preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa , podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie plne úspešným žalobcom. Nakoľko však súd prvej inštancie nesprávne vo výroku o trovách konania uložil povinnosť na plnenie „žalovaným 1/ a 2/“, hoci v konaní vystupoval len jeden žalovaný (bod 4.6 odôvodnenia), bolo potrebné tento výrok zmeniť a uložiť plne neúspešnému žalovanému povinnosť nahradiť každému zo žalobcov trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady, pretože pri rozhodovaní o samotnej výške trov konania už neprichádza do úvahy uloženie povinnosti a len rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť, môže byť v zmysle ods.

1 vykonateľné (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalobcov pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

8.2 Odvolanie do výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie podané žalovaný vyhodnotil odvolací súd z obsahovej stránky ako nedôvodné. Súd prvej inštancie správne podľa výsledku konania priznal plne úspešným žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania. Výsledok konania (vyhovenie žalobe) bolo pritom potrebné posúdiť vzhľadom na predmet konania vo vzťahu k žalovanému (Slovenská republika), bez ohľadu na to, že žalovaného v spore zastupujú dvaja správcovia sporných pozemkov. Rozdielna výmera sporných pozemkov v správe jednotlivých správcov majetku preto nemôže mať žiadny vplyv na rozhodnutie o trovách konania a nie je ani dôvodom na aplikáciu ustanovenia , pretože ako sa budú jednotliví správcovia majetku žalovaného podieľať na úhrade trov konania závisí od ich vnútorného vzťahu. Obdobne na rozhodnutie o trovách konania z hľadiska aplikácie ustanovenia nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobcovia pred podaním žaloby žalovaného nevyzvali na zjednanie nápravy, pretože takáto povinnosť im nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, súčasne z postoja žalovaného v spore je zrejmé, že so žalobou žalobcov nesúhlasil, preto nie je zrejmé, ako by výzva pred podaním žaloby mohla zmeniť jeho postoj, keď jeho postoj nezmenilo ani dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie. Žiadne výnimočné okolnosti ako dôvody osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, vznikol žalobcom 1/ a 2/ voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Preto odvolací súd priznal žalobcom proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.