Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_NR-15S-25-2023.pdf
PDF · 81.65 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
NR-15S/25/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XXX, XXX XX D., právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., B. B. E. XX, XXX XX F., G.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Obec Radošina, so sídlom Školská 416/3 , 956 05 Radošina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. H. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XXX, XXX XX D., 2. A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, D., o preskúmanie zákonnosti potvrdenia žalovaného č. 2/2023 zo dňa 24.01.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 21.03.2023 domáhal preskúmania potvrdenia č. 2/2023 zo dňa 24.01.2023 (ďalej len „napadnuté potvrdenie“), ktorým pre žiadateľku, ďalšiu účastníčku konania v 1. rade, žalovaný potvrdil, že: geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX úradne overeným 08.06.2022 pod č. XXX/XXXX (ďalej len „GP“), dochádza k zjednoteniu zákresu rodinného domu súp. č. XXX/XX na pozemku parc. č. C-KN č. XXX/XXX v katastrálnej mape a skutkového stavu v teréne; rodinný dom bol postavený pred rokom 1976 a k zmene pôdorysu nedošlo. Na LV č. XXX v kat. úz. D. stavba zapísaná na parc. č. XXX/XXX registra C-KN je podľa predmetného GP súčasťou stavby rodinného domu súp. č. XXX/XX na parc. č. XXX/XXX registra C-KN.
2. Žalobca mal za to, že napadnutým potvrdením bolo zasiahnuté do vlastníckych práv jeho právneho predchodcu – otca A. B., keďže vydané potvrdenie a následne na to nadväzujúca zmena zápisu vlastníckeho práva záznamom na liste vlastníctva č.XXX k prístavbe (ako samostatnej bytovej jednotke) k stavbe rodinného domu súp. č. XXX/XX postavenej na pozemku parc. č. XXX/XXX v k.ú. D. nezodpovedá skutkovým a právnym okolnostiam výstavby prístavby. Žalobca ako právny nástupca svojho zosnulého otca bol nezákonným opatrením ukrátený na svojich právach. Napadnuté potvrdenie žalovaného slúžilo ako podklad pre vykonanie záznamu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom pod č. I./XXXX, dňa 27.01.2023. Žalovaný napadnuté potvrdenie vydal ďalšej účastníčke konania v 1. rade za účelom predloženia potvrdenia v katastrálnom konaní, na základe upozornenia katastrálneho odboru na odstránenie chýb verejnej listiny. Na základe napadnutého potvrdenia došlo k legalizácii prístavby k stavbe rodinného domu č. XXX/ XX, a to spôsobom, že prístavba pripadla do vlastníctva ďalšieho účastníka konania v 2. rade, A. A. B..
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.12.2023, pričom namietal, že vydaním potvrdenia nemohol legalizovať žiadnu prístavbu a vstúpiť do hmotnoprávnych oprávnení žalobcu, ktorého práva ostali nezmenené aj po vydaní napadnutého potvrdenia. Žalovaný nikdy nerozhodoval o zosúladení zapísaných údajov v katastri nehnuteľnosti, a to ani napadnutým potvrdením.
4. Ďalší účastníci konania sa k podanej žalobe nevyjadrili.
5. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
13. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet prieskumu, t.j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané v administratívnom konaní, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka.
14. Všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jeho medze. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
15. V preskúmavanej veci prvotne napadnuté potvrdenie nemožno považovať za opatrenie vydané v administratívnom konaní. Administratívnym konaní v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP sa rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Z vrchnostenskej, nadradenej pozície (odlišnej od postavenia účastníkov konania, dotknutých osôb, adresátov opatrení) orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah normatívne určuje. Za individuálne správne akty možno pritom považovať také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré majú určeného konkrétneho adresáta (napr. rozhodnutie
orgánu katastra o povolení vkladu) alebo sa týkajú individualizovanej veci s vymedzeným okruhom adresátov (napr. rozhodnutie stavebného úradu o stavebnej uzávere). Z hľadiska procesu prijatia môžu byť individuálne správne akty výsledkom správneho konania (konania podľa Správneho poriadku), daňového konania (konania podľa Daňového poriadku) alebo osobitných konaní (napr. konanie o vykonaní záznamu do katastra nehnuteľností) a môžu mať formu rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy. Administratívne konanie je zároveň chápané ako procesne formalizovaný postup pri vydávaní uvedených správnych aktov. Pod procesnou formalizáciu je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov (FEČÍK, Marián. § 3 [Administratívne pojmy]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 34.).
16. Z napadnutého opatrenia nevyplývajú žiadne oprávnenia pre konkrétnu osobu (a to ani pre jeho žiadateľku); žalovaný nerozhodoval o právach, právom chránených záujmoch či povinnostiach konkrétnej fyzickej osoby. Obsahovo sa jedná o potvrdenie o určitom skutkovom stave. Súčasne záver o nekonaní o právach či povinnostiach akejkoľvek osoby, platí aj pokiaľ by bol žalovaným potvrdený skutkový stav v rozpore s objektívnou realitou.
17. Pokiaľ by aj správny súd postup žalovaného akceptoval ako druh administratívneho konania sui generis, nemalo by to vplyv na závery o nepreskúmateľnosti napadnutého potvrdenia v správnom súdnictve samostatnou správnou žalobou, keďže toto potvrdenie nemalo a ani nemohlo mať priamy vplyv na subjektívne práva žalobcu ako to vyžaduje § 3 ods. 1 písm. c) SSP.
18. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca mal byť ako právny nástupca svojho zosnulého otca nezákonným potvrdením ukrátený na svojich právach. Súčasne však z podanej žaloby je zrejmé, že napadnuté potvrdenie žalovaného slúžilo ako podklad pre vykonanie záznamu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom pod č. I./XXXX. Napadnuté potvrdenie, ktorým žalovaný potvrdil určitý skutkový stav tak nemožno považovať za akt, ktorým by priamo mohli byť dotknuté práva žalobcu. Napadnuté potvrdenie bolo iba podkladom pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností. Ak mal žalobca za to, že jeho vlastnícke právo bolo porušené vykonaním záznamu, mohol sa domáhať preskúmania zákonnosti postupu konajúcich orgánov správy katastra. Vo vzťahu k námietkam, že dotknutá prístavba nebola súčasťou dedičského konania po poručiteľovi – otcovi žalobcu a pripadla do vlastníctva ďalšieho účastníka konania v 2. rade, žalobcovi slúžia na ochranu jeho vlastníckeho práva iné procesné nástroje, keď sa mohol domáhať dodatočného prejednania dedičstva či využiť niektorý z typov vlastníckych určovacích žalôb v rámci civilného procesu.
19. Napadnuté potvrdenie nebolo vydané v administratívnom konaní a súčasne nijakým spôsobom priamo nezasiahlo do subjektívnych práv žalobcu Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie napadnutého opatrenia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú.
20. Pre úplnosť správny súd uzatvára, že skutočnosť, že od podania žaloby došlo k zmene skutkového stavu a bol zrušený zápis GP a zápis v katastri nehnuteľností je v stave v akom bol pred vydaním napadnutého potvrdenia, nebola podstatná pre toto konanie, ani dôvodom pre jeho zastavenie, keďže posudzovanie zákonnosti postupu orgánov správy katastra nebolo predmetom tohto konania. Súčasne je správny súd viazaný stavom (skutkovým ako aj právnym), aký tu bol v čase vydania napadnutého potvrdenia (§ 135 ods. 1 SSP).
21. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP, tak že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.
22. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).