Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/139/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX, zást. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., so sídlom Košice, Dominikánske námestie 11, IČO: 36 863 408 proti žalovaným 1/ E. E., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. XXX, 2/ F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX, obaja zast. Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, 3/ Obec C., C. G. XXX, IČO: 00 329 533, 4/ H. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, 5/ B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX, 6/ C. I., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX a 7/ C. J., nar. X.X.XXXX, bytom B., K. XXX/XXX, o určenie, že schôdza a uznesenia nie sú záväzné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku -160 z 8.4.2025 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a žalovaným 3/ - 7/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol, žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalovaným 3/ - 7/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné č. 201 v Rudňanoch konaná dňa 28.1.2023 o 14.30 hodine a uznesenia zo schôdze nie sú záväzné pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zrušujú sa. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že ona a žalovaní sú vlastníkmi bytov v bytovom dome súpisné č. XXX, evidovanom na LV č. XXX v k. ú. C. a v bytovom dome tvoria zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobkyňa ako vlastníčka bytu č. 2 v bytovom dome a členka zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov Zimné 201 žalobu podala v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj len „BytZ“) z dôvodu, že schôdza konaná 28.1.2023 o 14.30 hod. nebola zrealizovaná v súlade so zákonom. Dôvodila, že na schôdzi sa zúčastnili štyria vlastníci bytov a napriek skutočnosti, že v bytovom dome sa nachádza aj nebytový priestor, v zápisnici zo schôdze je uvedený iba počet bytov - 4 a žiaden nebytový priestor. Pozvánka na zhromaždenie jej nebola doručená spolu s programom v písomnej forme minimálne 7 dní vopred v zmysle BytZ, v dôsledku čoho je už samotné oznámenie konania zhromaždenia nezákonné a zakladá nezákonnosť uznesení na ňom prijatých. Napriek tomu sa schôdze zúčastnila, bola jej však odňatá možnosť sa na ňu pripraviť.

3. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť jednak z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy a nespĺňa ani podmienku pre podanie predmetnej žaloby, ako aj z dôvodu, že žaloba bola podaná po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty, nakoľko žalobkyňa bola na zhromaždení konanom dňa 28.1.2023 prítomná, o výsledku hlasovania sa dozvedela už dňa 28.1.2023, pričom 30-dňová lehota na podanie žaloby uplynula dňa 27.2.2023 a žaloba bola na súde podaná až dňa 6.3.2023. K argumentácii žalobkyne uviedli, že ustanovenie neupravuje možnosť vlastníkov bytov dožadovať sa neplatnosti a nezáväznosti hlasovania, pričom omyl v uvedení počtu bytov a nebytových priestorov žiadnym spôsobom neovplyvnil výsledky hlasovania na schôdzi a nemal žiaden negatívny následok. Čo sa týka doručovania pozvánky, zákon nevyžaduje individuálne doručenie pozvánky do vlastných rúk každému vlastníkovi, ale stačí, aby sa toto oznámenie dostalo do sféry dispozície adresáta, t.j. aby sa s jej obsahom mohol oboznámiť. Obvyklým spôsobom, aj keď v zmluve o spoločenstve vlastníkov neuvedeným, je doručenie informácií prostredníctvom vyvesenia na nástenku spoločenstva, čo bolo dodržané. Žalovaní 4/ -7/ sa v celom rozsahu stotožnili s vyjadrením žalovaných 1/ a 2/.

4. Na pojednávaní konanom dňa 8.4.2025 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a oproti dôvodom uvádzaným v žalobe navyše uviedla, že uznesenia schôdze sú nezáväzné aj s poukazom na porušenie zákona týkajúce sa spôsobu hlasovania, kde v prípade spoluvlastníctva je potrebné, aby účastník disponoval plnou mocou od ostatných spoluvlastníkov, čo nebolo dodržané. Doplnenie týchto skutočností súd považoval za zmenu žaloby v zmysle , ktorú s poukazom na zásadu hospodárnosti konania nepripustil.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, ktorým zistil, že vzhľadom na vlastnícke práva bytov a nebytového priestoru v bytovom dome Zimné 201 sú stranami sporu všetci vlastníci resp. spoluvlastníci bytov a nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome. Z fotografie nástenky spoločenstva zistil, že pozvánka na zhromaždenie bola na nástenke vyvesená dňa 14.1.2023 s dátumom, miestom konania a programom zhromaždenia. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov zistil, že na schôdzu sa odstavili štyria vlastníci bytov, menovite žalobkyňa a žalovaní 2/, 4/ a 6/ .

6. Na zistený skutkový stav súd aplikoval , - 3, Z. Konštatoval, že v prejednávanom prípade sa jedná o žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia právnej skutočnosti, ktorá žaloba je prípustná za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu, za ktorý žalobkyňa označila BytZ, v zmysle ktorého má prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Súd konštatoval, že ide o jediný právny prostriedok ochrany aj pri nedodržaní zákonom stanoveného postupu pri zvolávaní schôdze (zhromaždenia), ktoré nedodržanie žalobkyňa vzhliadla v nedoručení pozvánky na zhromaždenie v súlade s BytZ, teda v písomnej forme minimálne 7 dní vopred. Súd ustálil, že žalobkyňa sa schôdze zúčastnila, aktívne hlasovala a vzhľadom na skutočnosť, že hlasovala opačne ako všetci ostatní hlasujúci, má štatút prehlasovaného vlastníka, a teda je aktívne vecne legitimovaná v konaní. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa bola na schôdzi konanej dňa 28.1.2023 osobne prítomná a zotrvala na nej až do jej skončenia a vzhľadom na oznámenie výsledkov hlasovania prítomným vlastníkom hneď po hlasovaní, konštatoval, že žalobkyňa sa o výsledku hlasovania dozvedela už na schôdzi, pričom následné zverejnenie zápisnice s výsledkami hlasovania malo pre žalobkyňu len formálny charakter. Nakoľko výsledky hlasovania boli žalobkyni oznámené na schôdzi konanej dňa 28.1.2023 a žalobkyňa pristúpila k podaniu žaloby až dňa 6.3.2023, urobila tak po uplynutí zákonnej 30-dňovej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby podľa BytZ, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. Z tohto dôvodu súd žalobu ako oneskorene podanú zamietol bez toho, aby sa zaoberal jej vecným odôvodnením.

7. O trovách konania rozhodol podľa a z dôvodu úspechu žalovaných 1/ a 2/ im priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči v konaní neúspešnej žalobkyni. V konaní taktiež úspešným žalovaným 3/ - 7/ súd nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že im v konaní žiadne trovy nevznikli.

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa / nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd nesprávne nepripustil rozšírenie skutkových tvrdení žalobkyne, keď tieto kvalifikoval ako zmenu žaloby, pričom sa jednalo len o doplnenie skutkovej argumentácie o ďalší dôvod nezákonnosti prijatých uznesení, konkrétne o porušenie § 14 ods. 3 BytZ. Z právneho hľadiska však ide o rovnaký skutkový aj právny rámec a to o kontrolu zákonnosti uznesení v zmysle § 14a ods. 8 BytZ, nie o zmenu petitu ani uplatneného nároku. Nestotožnila sa tiež s posúdením začiatku plynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby uvádzajúc, že zákon viaže začiatok plynutia lehoty nie na „vedomosť“ účastníka, ale na „oznámenie výsledku hlasovania“. Zápisnica bola uverejnená 5.2.2023, čo síce súd akceptoval ako skutkový údaj, následne ho však bagatelizoval, keď uviedol, že má len formálny charakter, s čím žalobkyňa nesúhlasí. Prekluzívna lehota podľa jej názoru začala plynúť 6.2.2023 a žaloba podaná 6.3.2023, bola podaná včas. V ďalšom poukázala na to, že predmetná schôdza nebola zákonne zvolaná, nakoľko § 14a ods. 2 BytZ vyžaduje písomne doručiť každému vlastníkovi termín, miesto a program schôdze 7 dní vopred. Iný spôsob doručovania môže stanoviť jedine zmluva o spoločenstve, teda by muselo dôjsť k zmene zmluvy prijatím dodatku na schôdzi vlastníkov. S argumentom žalovaného 1/, že na schôdzi konanej 14.9.2019 došlo k zmene spôsobu doručovania pozvánok nesúhlasila, nakoľko vyvesovanie oznamov o schôdzach nikdy nebolo v predmetnom bytovom dome obvyklým, zmena spôsobu doručovania musí byť vykonaná zmenou zmluvy o spoločenstve a samotná schôdza konaná 14.9.2019 a hlasovanie neboli vykonané v súlade so zákonom (z viacerých dôvodov). Poukázala tiež na to, že ustanovenie § 14a ods. 8 BytZ (upravujúce prekluzívnu lehotu na podanie žaloby) sa vzťahuje len na prípady, kedy boli rozhodnutia prijaté v súlade so zákonom. Tento režim však nemožno aplikovať v prípadoch, keď rozhodnutia nevznikli právne účinným spôsobom, pretože proces zvolania schôdze a hlasovania bol nezákonný, preto je potrebné rozlišovať medzi žalobou prehlasovaného vlastníka a žalobou o určenie neplatnosti, ktorá smeruje proti zdaniu existencie rozhodnutia, ktoré vzniklo nezákonným spôsobom. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnili s postupom súdu prvej inštancie, ktorý argumenty žalobkyne posúdil ako zmenu žaloby ako aj s nepripustením tejto zmeny, nakoľko argument žalobkyne nepredstavuje iba doplnenie skutkového stavu, ale úplne nový dôvod neplatnosti (právnej vady), teda aj nový predmet sporu, ktorý si vyžaduje úplne iné dôkazy a odlišné právne posúdenie súdu. Súhlas vyjadrili aj s posúdením prekluzívnej lehoty súdom prvej inštancie poukazujúc na skutočnosť, že zákon presne neuvádza, kedy nastáva moment, počas ktorého je možné oboznámiť sa s výsledkom hlasovania, avšak v zmysle judikatúry a odbornej literatúry je pre začiatok plynutia prekluzívnej lehoty za relevantný deň konania schôdze, po ktorej skončení sú pre všetkých zúčastnených známe výsledky hlasovania. Ak by sa moment oboznámenia sa s výsledkami hlasovania vzťahoval na zverejnenie zápisnice, neexistuje žiadna záruka prehlasovaných vlastníkov, že budú v zákonnej lehote o výsledkoch informovaní, nakoľko v minulosti nastali prípady, že povinná osoba výsledky hlasovania dodatočne prostredníctvom zápisnice nezverejnila a takýmto spôsobom znemožnila prehlasovaným vlastníkom uplatňovať ich práva. Nesúhlasili s argumentom žalobkyne o nedodržaní zákonnej lehoty na doručenie pozvánky na schôdzu, nakoľko BytZ stanovuje formu doručenia oznámenia, nie spôsob jeho doručenia, preto môže ísť o doručenie akýmkoľvek realizovateľným alebo v zmluve o spoločenstve dohodnutým spôsobom, ktorý však musí byť dostatočne preukázaný. Zverejnenie pozvánky na nástenke spoločenstva, ktorá sa navyše nachádza hneď vedľa vchodových dverí žalobkyne, je realizovateľným, dostatočne určitým a hospodárnym úkonom, ktorý spĺňa svoj účel, a to informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov o konaní zhromaždenia. Oznámenia o výsledkoch hlasovania a aj zverejňovanie pozvánok majú byť sprístupnené spôsobom v dome obvyklým. Je priaznivé, ak je táto skutočnosť vyjadrená priamo v zmluve o spoločenstve, avšak nie nevyhnutné, ako to tvrdí žalobkyňa. Ak spôsob v dome obvyklý nie je upravený v zmluve o spoločenstve, je potrebné vychádzať z toho, čo je v danom prípade zaužívaným obyčajom. Žalobkyňa mala objektívnu možnosť dozvedieť sa o konaní zhromaždenia, pričom dodržanie lehoty na zverejnenie pozvánky bolo v konaní preukázané. Podľa §14a ods. 1 BytZ musí byť termín konania schôdze vlastníkov určený tak, aby sa jej mohol zúčastniť čo najväčší počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, zákonodarca teda neustanovuje minimálny počet vlastníkov na uskutočnenie schôdze, z ktorého dôvodu majú za to, že schôdze dňa 14.9.2019 a 28.1.2023 sa uskutočnili platne. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.1.2026 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia CSP a a contrario.

11. Žalobkyňa namietala odvolacie dôvody podľa / a h/ .

12. Odvolací dôvod podľa / je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných rúk. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, čo má za následok jeho nepresvedčivosť, t.j. keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie (dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením adne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. , ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového stavu, pričom povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podradiť pod príslušnú právnu normu a v odôvodnení rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov zistený právny vzťah (skutkový stav veci) podradil pod dané zákonné ustanovenie, ako toto ustanovenie interpretoval a aplikoval na právny vzťah, ktorý je predmetom konania. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa / odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad

14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok (, olací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci je vecne správne.

15. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. / , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

16. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym rozsudkom súdu prvej inštancie, konštatuje,

že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací súd sa vzhľadom na jasné, presvedčivé, vyčerpávajúce a zákonu zodpovedajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s týmto v plnom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť jeho dôvodov, odkazuje naň, preto ho neopakuje v odôvodnení svojho rozhodnutia ( ).

18. Na doplnenie odvolací súd uvádza:

19. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov oprávňuje vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ktorý sa cíti byť dotknutý na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch rozhodnutím prijatým na schôdzi vlastníkov, požiadať o ich súdny prieskum žalobou. Predmetom takejto žaloby môžu byť nielen námietky smerujúce proti porušeniu zákonom ustanovenej procedúry pri prijímaní rozhodnutí absolútnou väčšinou, resp. dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, ktoré sa týkajú vecí patriacich do ich spoluvlastníctva podľa zákona o vlastníctve bytov, ale aj námietky smerujúce proti obsahu týchto rozhodnutí, t. j. aj námietky, že ide o také rozhodnutie, ktoré predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, spoločným nebytovým priestorom, príslušenstvu a pozemku (.) Žaloba musí byť podaná v zákonom ustanovenej lehote, t. j. do 30 dní od oznámenia o výsledku hlasovania (v prípade prehlasovaného vlastníka), resp. do troch mesiacov od faktického hlasovania (v prípade vlastníka, ktorý sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť). S ohľadom na jasnú dikciu zákona „inak právo zaniká“ ide o lehotu prekluzívnu.

20. Preklúzia je výrazom klasickej právnej zásady vigilantibus iura scripta sunt - práva patria bdelým, podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva ich včasným uplatnením na súde tak, aby sa neprekludovali, prípadne nepremlčali. Ide o inštitút, ktorého účinky majú za následok zánik subjektívneho práva. Preklúzia nastáva v dôsledku nečinnosti oprávnenej osoby, spočívajúcej v neuplatnení práva v zákonom určenej dobe, na ktorú musí súd prihliadnuť ex offo.

21. Zákonom sú prekluzívne lehoty stanovené preto, aby sa zabránilo prieskumu prijatých rozhodnutí vlastníkov aj so značným časovým odstupom, čo by neprispelo k právnej istote vlastníkov i tretích osôb. Z tohto dôvodu po uplynutí lehoty už nie je možné akýmkoľvek spôsobom sa úspešne domáhať zrušenia, či neplatnosti prijatých uznesení vlastníkov. V prípade zmeškania tejto lehoty dochádza k zamietnutiu žaloby bez vecného prejednania sporu. Uplynutím prekluzívnej lehoty dochádza ku konvalidácii aj prípadných vád rozhodnutia vlastníkov bytov, pričom zakotvenie prekluzívnych lehôt na podanie žaloby má za cieľ nastoliť stav stability a nemennosti prijatých rozhodnutí, ktoré nie sú včas spochybnené na súde.

22. V predmetnej veci nebolo sporné, že schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa konala dňa 28.1.2023. Na tejto schôdzi sa žalobkyňa zúčastnila, preto lehota na podanie žaloby prehlasovaného vlastníka jej začala plynúť 29.1.2023 a posledný deň lehoty na podanie žaloby bol 27.2.2023. Žalobkyňa žalobu podala dňa 6.3.2023, preto vychádzajúc z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobu podala po uplynutí prekluzívnej lehoty v dôsledku čoho jej právo zaniklo.

23. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého je potrebné uplatniť 30-dňovú lehotu počítanú od zverejnenia zápisnice. Zo zákonného ustanovenia (§ 14a ods. 8 cit. zákona) totiž výslovne vyplýva, že začiatok plynutia prekluzívnej lehoty je – pri gramatickom výklade – viazaný na moment oznámenia výsledku hlasovania, ktorý nemožno zamieňať s momentom zverejnenia zápisnice.

24. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v prejednávanom prípade nemožno aplikovať režim konania v zmysle § 14a ods. 8 BytZ, nakoľko tento možno uplatniť len v prípade, ak bola schôdza a hlasovania vykonané súladne so zákonom a upozornila na potrebu rozlišovania medzi žalobou prehlasovaného vlastníka a žalobou o určenie neplatnosti, ktorá smeruje proti zdaniu existencie rozhodnutia, ktoré vzniklo nezákonným spôsobom, odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 14a ods. 8 ByZ predstavuje jediný zákonný prostriedok právnej ochrany pre vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich hlasovacích práv v rámci rozhodovania o určitej otázke prehlasovaní alebo ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť

alebo ak sa nedosiahla potrebná väčšina hlasov na prijatie konkrétneho rozhodnutia bez ohľadu na to, či schôdza a hlasovania prebiehali v súlade so zákonom (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. a sp.zn. ).

25. Hoci rozhodnutia zhromaždenia (schôdze) vlastníkov treba považovať za právne úkony sui generis a právny poriadok ukladá povinnosť každému súdu prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych úkonov ex offo, t. j. aj bez návrhu, táto zásada sa na ne nevzťahuje. Zákon totiž výslovne určil, že vlastník sa môže domáhať neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi, či zhromaždení vlastníkov iba v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote v zmysle BytZ. Vlastník sa nemôže domáhať neplatnosti uznesení určovacou žalobou podanou podľa ust. , ani sa domáhať preskúmania tejto otázky ako predbežnej v inom súdnom konaní. Súdnym prieskumom platných uznesení vlastníkov po uplynutí zákonom stanovených lehôt v inom súdnom konaní by bol narušený princíp právnej istoty, a tým nielen stabilita v právnych vzťahoch medzi vlastníkmi navzájom, ale aj medzi vlastníkmi a ich správcami, resp. tretími osobami (dodávateľmi tovarov a služieb pre bytový dom).

26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné č. XXX v Rudňanoch konaná dňa 28.1.2023 o 14.30 hodine a uznesenia zo schôdze nie sú záväzné pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zrušujú sa, súd prvej inštancie správne posúdil podanú žalobu ako žalobu podľa S ohľadom na vyššie uvedené je preto irelevantná argumentácia žalobkyne, že žalobný nárok si neuplatňovala ako „prehlasovaný vlastník“, ale domáhala sa ho z dôvodu nezákonného postupu pri zvolávaní schôdze a hlasovaní na nej.

27. K odvolacej námietke, ktorou žalobkyňa vyčítala súdu nesprávny postup, keď nepripustil rozšírenie jej skutkových tvrdení, keď tieto kvalifikoval ako zmenu žaloby, pričom sa podľa jej názoru jednalo len o doplnenie skutkovej argumentácie o ďalší dôvod nezákonnosti prijatých uznesení, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2008, sp. zn. 1M Obdo V 19/2007 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 4/2010 pod R 33/2010, v zmysle ktorého „za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe“.

28. Zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pričom to, či dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou, posudzuje výlučne vo veci konajúci súd. Ustanovenie dáva žalobcovi možnosť zmeniť žalobu (len) so súhlasom súdu, pričom súd zmenu žaloby nepripustí (tiež) vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe (pozri ).

29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa pôvodne uplatnený nárok odôvodňovala chybou v zápisnici zo schôdze ako aj porušením zákonných ustanovení BytZ týkajúcich oznamovania termínu schôdze vlastníkom a následne na pojednávaní konanom dňa 8.4.2025 uviedla, že uznesenia súdu sú nezáväzné aj s poukazom na porušenie zákona týkajúce sa spôsobu hlasovania. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý doplnenie týchto skutočností považoval za zmenu žaloby, nakoľko žalobkyňa síce zotrvala na uplatnenom nároku, avšak dokazovanie, ktoré by bolo potrebné vykonať v zmysle dôvodov tvrdených v žalobe je odlišné od dokazovania, ktoré by bolo potrebné vykonať na preukázanie ďalšieho žalobkyňou tvrdeného dôvodu neplatnosti uznesení prijatých na schôdze konanej dňa 28.1.2023. V zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu, odvolací súd má za to, že pripustenie nových skutkových okolností v danom prípade by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

30. Nakoľko sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o oneskorenom podaní žaloby, nezaoberal sa ďalšími odvolacími námietkami, ktorými žalobkyňa odôvodňovala neplatnosť uznesení zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné č. 201 v Rudňanoch konanej dňa 28.1.2023 o 14.30 hodine, nakoľko ani ich prípadná dôvodnosť by nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

31. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobkyne neobstáli, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, žalobkyňa bol v plnom rozsahu neúspešná, preto odvolací súd priznal žalovaným 1/ a 2, ktorým v odvolacom konaní vznikli trovy ich náhradu v plnom rozsahu a žalovaným 3/ až 7/ ich náhradu nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).