Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-5-2026.pdf
PDF · 105.79 KB
Case nature
Subarea
5C/5/2026
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., zast.: JUDr. Helena Knopová, advokátka so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 30687128, proti žalovanému: SOLO Trade, s.r.o., so sídlom Kósu Schoppera 3, 048 01 Rožňava, IČO: 44842317, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovanému zakazuje do právoplatného skončenia konania vo veci samej pristúpiť k vyprataniu a prevzatiu nehnuteľností – rodinného domu so súp. č. XXX nachádzajúceho sa na pozemku registra „E.“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXXX/ X - druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 177 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „E.“ a pozemku parcelné číslo XXXX/X - druh pozemku záhrada vo výmere 139 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „E.“, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, okres: F., obec: D., katastrálne územie: D., vedeného Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny, a nehnuteľností – garáže so súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na pozemku registra „E.“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a pozemku parcelné číslo XXXX/X- druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 28 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „E.“, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, okres: F., obec: D., katastrálne územie: D., vedeného Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.01.2026 domáha voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - rodinnému domu súpisné číslo XXX nachádzajúceho sa na pozemku registra „E.“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXXX/X - druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 177 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „E.“ a pozemku parcelné číslo XXXX/X - druh pozemku záhrada vo výmere 139 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „E.“, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, okres : F., obec: D., katastrálne územie: D., vedeného Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny, a nehnuteľností – garáže súpisné číslo XXXX nachádzajúcej sa na pozemku registra „E.“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a pozemku parcelné číslo XXXX/X- druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 28 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „E.“, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, okres: F., obec: D., katastrálne územie: D., vedeného Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania.
2. Súbežne v žalobe žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakáže až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej pristúpiť k vyprataniu a prevzatiu nehnuteľností – rodinného domu súpisné číslo XXX nachádzajúceho sa na pozemku registra „E.“ parcelné číslo XXXX/X,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXXX/X - druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 177 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „E.“ a pozemku parcelné číslo XXXX/X - druh pozemku záhrada vo výmere 139 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „E.“, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, okres: F., obec: D., katastrálne územie: D., vedeného Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny, a nehnuteľností – garáže súpisné číslo XXXX nachádzajúcej sa na pozemku registra „E.“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a pozemku parcelné číslo XXXX/X- druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 28 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „E.“, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, okres: F., obec: D., katastrálne územie: D., vedeného Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny (ďalej aj len „nehnuteľnosti“).
3. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je potrebné posudzovať v neoddeliteľnej súvislosti s odôvodnením podanej žaloby, vyplýva, že žalobkyni bolo zo strany žalovaného doručené Oznámenie o odstúpení od leasingovej zmluvy zo dňa 21.11.2025, ktorým ju žalovaný vyzval k vyprataniu vyššie špecifikovaných nehnuteľností, a to v lehote do 31.01.2026. Ide o nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobkyňa domáha priznania vlastníckeho práva vo veci samej. Svoj nárok zakladá okrem iného na skutkovom tvrdení, že na základe Leasingovej zmluvy č. 0044/2013, uzatvorenej medzi žalovaným v postavení prenajímateľa a žalobkyňou spolu s jej nebohým manželom (neb. G. B., naposledy bytom C. XXX, D.) v postavení nájomcov, bol žalovaným prenajatý predmet leasingu, a to vyššie označené nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného. Následne bola Leasingová zmluva č. 0044/2013 priebežne menená 3 dodatkami (z 19.11.2014, z 26.08.2015 a 25.09.2015, pozn. súdu), ktoré žalobkyňa považovala za neplatné. Následne žalobkyňa dňa 18.01.2024 uzatvorila so žalovaným novú Leasingovú zmluvu č. 0003/2024, na základe ktorej bol žalovanej opätovne prenajatý predmet leasingu – vyššie označené nehnuteľnosti v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie: D. a LV č. XXXX, katastrálne územie: D.. Z opisu skutkového stavu ďalej vyplýva, že v Leasingovej zmluve č. 0003/2024 zo dňa 18.01.2024 došlo k vnútornému rozporu medzi dohodnutou obstarávacou cenou predmetu leasingu a celkovou výškou leasingových splátok, pričom tento rozpor nebol odstránený ani Dodatkom č. 1 k Leasingovej zmluve č. 0003/2024 zo dňa 18.01.2024, ktorým malo dôjsť k zvýšeniu obstarávacej ceny. Keďže žalobkyňa s obsahom uvedeného Dodatku č. 1 nesúhlasila a tento nepodpísala, k jeho platnému uzavretiu nedošlo, a preto nemohol vyvolať právne účinky. Uvedené skutočnosti zakladajú podľa žalobkyne dôvodný záver o neurčitosti podstatných náležitostí leasingovej zmluvy, v dôsledku čoho žalobkyňa tvrdí, že Leasingová zmluva č. 0003/2024 zo dňa 18.01.2024, ako aj Dodatok č. 1 zo dňa 20.06.2025 k Leasingovej zmluve č. 0003/2024 zo dňa 18.01.2024, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Z obsahu žaloby možno tiež vyvodiť presvedčenie žalobkyne o tom, že skutočnou vôľou zmluvných strán od samotného počiatku nebolo uzavretie leasingovej zmluvy, resp. prenájom predmetu leasingu, ale prevod vlastníckeho práva zo žalovaného na žalobkyňu, pričom absentovala zhoda vôle smerujúca k uzavretiu leasingovej zmluvy ako takej. Uzatvorenie predmetných právnych úkonov vo forme leasingových zmlúv a následných dodatkov bolo realizované výlučne v dôsledku finančnej tiesne žalobkyne a jej nebohého manžela, o ktorej žalovaný vedel a ktorú zneužil, čo zakladá dôvodný záver o absolútnej neplatnosti týchto právnych úkonov. Podľa žalobkyne vzhľadom na skutočnosť, že účelom Leasingovej zmluvy č. 0044/2013 bol prevod vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam na žalobkyňu, pričom obstarávacia cena predmetu leasingu v zmysle uvedenej zmluvy v celkovej výške 3000,- eur bola ňou žalovanému uhradená, je nútená domáhať sa touto žalobou vyslovenia neplatnosti vyššie označených právnych úkonov ako predbežnej otázky v tomto súdnom konaní, ako aj následne určenia svojho vlastníckeho práva k vyššie označeným nehnuteľnostiam, ktoré sú podľa súčasného stavu zápisu v katastri nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.
4. Na základe vyššie uvedeného bola žalobkyňa toho názoru, že veľmi reálne hrozí, že žalovaný ju medzičasom neoprávnene vysťahuje z vyššie označených nehnuteľností, v ktorých aj v súčasnosti býva, a pristúpi k ich vyprataniu a prevzatiu, pričom zároveň nemá iné nehnuteľnosti, v ktorých by v prípade vysťahovania mohla bývať. Zámer vysťahovať žalobkyňu z predmetných nehnuteľností vyplýva z oznámenia žalovaného vo vyššie uvedenom Oznámení o odstúpení od leasingovej zmluvy zo dňa 21.11.2025. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia podľa žalobkyne vyplýva z podstaty podanej žaloby, pričom je tu podľa jej názoru odôvodnená potreba upraviť pomery do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
5. Na osvedčenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila žalobkyňa listinné dôkazy. Po ich preskúmaní súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: D. a listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: D. súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom rodinnému domu súpisné číslo XXX nachádzajúceho sa na pozemku registra „E.“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXXX/X - druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 177 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „E.“ a pozemku parcelné číslo XXXX/X - druh pozemku záhrada vo výmere 139 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „C“ (LV č. XXXX), a garáže súpisné číslo XXXX nachádzajúcej sa na pozemku registra „E.“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a pozemku parcelné číslo XXXX/X- druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 28 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „E.“ (LV č. XXXX).
7. Na základe Leasingovej zmluvy č. 0044/2013 v znení neskorších dodatkov uzatvorenej medzi žalovaným v postavení prenajímateľa a žalobkyňou spolu s jej nebohým manželom, neb. G. B., naposledy bytom C. XXX, D., v postavení nájomcov, bol žalovaným prenajatý predmet leasingu, a to nehnuteľnosti (rodinný dom a garáž), ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: D., resp. liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: D.. Z obsahu Dodatku k Leasingovej zmluve č. 0044/2013 z 19.11.20214 možno okrem iného tiež zistiť, že prvá splátka je splatná 01.07.2013.
8. Dňa 18.01.2024 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným novú Leasingovú zmluvu č. 0003/2024, na základe ktorej bol žalovanej opätovne prenajatý predmet leasingu - nehnuteľnosti (rodinný dom a garáž) vo vlastníctve žalovaného, evidované na LV č. XXXX, katastrálne územie: D. a LV č. XXXX, katastrálne územie: D..
9. Návrhom dodatku č. 1 z 20.06.2025 k Leasingovej zmluve č. 0003/2024 zo dňa 18.01.202, ktorý žalovaná nepodpísala, mala byť zmenená leasingová zmluva a obstarávacia cena predmetu leasingu mala byť uvedeným dodatkom zvýšená o neuhradené leasingové splátky a splátky dane z nehnuteľností vo výške 7391,40 eur. Zároveň mala byť predmetným dodatkom zmenená splatnosť leasingu zo 48 splátok vo výške 500,- eur na nový spôsob splácania 11 splátok vo výške 500,- eur, 6 splátok vo výške 501,90 eur a 60 splátok vo výške 400,- eur.
10. Oznámením o odstúpení od leasingovej zmluvy zo dňa 21.11.2025, adresovaným žalobkyni, žalovaný oznámil žalobkyni, že dňom 21.11.2025 odstupuje od Leasingovej zmluvy č. 0003/2024 a vyzval žalobkyňu na vypratanie nehnuteľností, ktoré tvorili predmet leasingu a sú zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie: D. a LV č. XXXX, katastrálne územie: D., a to v termíne do 31.01.2026. Zároveň ju požiadal o oznámenie termínu, v ktorom dôjde k fyzickému odovzdaniu uvedených nehnuteľností v termíne najneskôr do 31.01.2026. V prípade nespolupráce pristúpi žalovaný k vyprataniu a prevzatiu nehnuteľnosti vo vlastnej réžií podľa bodu V. ods. 8 leasingovej zmluvy, v zmysle ktorého, „Ak prenajímateľ odstúpi od leasingovej zmluvy, nájomca splnomocňuje prenajímateľa ku všetkým úkonom potrebným na vypratanie predmetu leasingu. Nájomca v tomto prípade nemá nárok na náhradné bývanie“.
11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (neodmietol návrh pre vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
18. Podľa § 329 ods. 1, veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie môže slúžiť dočasnému aj trvalému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana (princíp proporcionality). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
21. Ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať právny záujem (nie naliehavý právny záujem) na vydaní neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán. Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov opodstatnenosti (nie procesných podmienok) takéhoto rozhodnutia súdu. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem uvedených v § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, by sa malo osvedčiť, že je tu daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom.
22. Pokiaľ ide o splnenie prvého zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie skutočností o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd má za to, že žalobkyňa tento nárok osvedčila. Z listov vlastníctva, v ktorých sú evidované dotknuté nehnuteľnosti, vyplýva, že žalovaný je v katastri nehnuteľností evidovaný ako výlučný vlastník rodinného domu s garážou. Zároveň zo skutkových tvrdení žalobkyne, podporených ňou predloženými listinnými dôkazmi, vyplýva, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti dlhodobo a nepretržite užívala, minimálne od roku 2013 a to na základe lízingových zmlúv uzavretých so žalovaným, vrátane ich následných dodatkov. Uvedené súd vyvodil z kontextu celej žaloby a najmä z obsahu Dodatku k Leasingovej zmluve č. 0044/2013 z 19.11.20214, v ktorom sa uvádza, že prvá splátka je splatná 01.07.2013. V roku 2013 žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti spoločne so svojim nebohým manželom nepochybne začali užívať. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobkyne a ňou predložených listinných dôkazov možno v tomto štádiu konania uzavrieť, že jej obrana nie je zjavne vylúčená a bezzákladná.
23. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, pričom podrobne skutkovo vymedzuje rozhodujúce skutkové okolnosti veci, na základe ktorých sa domáha určenia vlastníckeho práva. Vzhľadom na spornosť vlastníckeho práva bude možné o tejto otázke rozhodnúť až meritórnym rozhodnutím vo veci samej, po vykonaní potreného dokazovania, v danom štádiu sporu je však potrebné konštatovať, že hoci je aktuálnym vlastníkom nehnuteľností žalovaný, ani žalobou uplatnený nárok žalobkyne na určenie jej vlastníckeho práva nie je predbežne absolútne vylúčený, avšak pre posúdenie všetkých rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva je potrebné vykonať dokazovanie.
24. Keďže predmetné nehnuteľnosti predstavujú obydlie žalobkyne, bol splnený i druhý zo základných predpokladov - potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyplývajúca z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobkyne na ochranu obydlia a súkromného a rodinného života.
25. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
26. Podľa čl. 13 ods. 4 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy SR v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“), pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
27. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
28. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
29. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
30. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
31. Podľa čl. 21 ods. 3 prvá veta Ústavy SR, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.
32. Podľa nálezu Ústavného súdu SR spisová značka I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001 Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia.
33. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).
34. Článok 21 ods. 3 prvá veta ústavy dovoľuje zákonom zásahy do nedotknuteľnosti obydlia „iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ v záujme naplnenia tých cieľov, ktoré tento odsek ďalej taxatívne vymenováva, t.j. na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ústava vo viacerých článkoch používa termín „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ (napr. v čl. 24 ods. 4, čl. 26 ods. 4). Hoci ho používa v rôznych súvislostiach, nemožno mu pripisovať rôzny obsah. Rovnaký termín obsahuje aj
dohovor (napr. v čl. 8 ods. 2, čl. 10 ods. 2), preto bolo potrebné pri jeho výklade a uplatňovaní prihliadať aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. cit. rozsudok Gillow, § 55; rozsudok Matter v. Slovenská republika z 5. júla 1999, § 66).
35. Ústavný súd v súlade s medzinárodným štandardom sa už k tomuto ústavnému termínu „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ vyjadril vo svojej doterajšej judikatúre (napr. I. ÚS 33/95, II. ÚS 28/96, PL. ÚS 15/98) tak, že ho „možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie základného práva alebo slobody. Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno. Predpokladom teda je, že obmedzenie je nutné aj v demokratickej spoločnosti“. Inými slovami, zásah musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu; pri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležitá aj podstata práva, ktoré sa má obmedziť. Obidva posudzované články ústavy majú síce inú štruktúru a formuláciu podmienok, ale s odvolaním sa na vyššie uvedené nemôže byť v prístupe k ich výkladu a uplatňovaniu v konkrétnej veci podstatný rozdiel. Aj podľa čl. 19 ods. 2 v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.
36. Žalobkyňa v danom prípade osvedčila, že žalovaný ju listom zo dňa 21.11.2025 označeným ako „Oznámenie o odstúpení od leasingovej zmluvy“ vyzval na vypratanie a odovzdanie predmetných nehnuteľností do 31.01.2026, inak pristúpi k vyprataniu a prevzatiu nehnuteľnosti vo vlastnej réžií. Žalovaný tak pomerne jednoznačne a konkrétne deklaroval svoj úmysel dosiahnuť vypratanie a prevzatie dotknutých nehnuteľností, a to v presne určenej lehote. Takéto konanie zakladá reálnu a časovo bezprostrednú hrozbu zásahu do užívacích práv žalobkyne.
37. Súd uzatvára, že v danom prípade bol naplnený i tento druhý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyplývajúca z existencie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy uvedeným právam žalobkyne, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva žalobkyne na obydlie, na súkromný a rodinný život. Ako už súd uviedol, na strane žalobkyne ide o nehnuteľnosť, v ktorej dlhodobo býva a tvorí jej jediné obydlie. Preto berúc do úvahy aj jeden zo základných princípov pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, a to princíp proporcionality, že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana, nemôže navrhované neodkladné opatrenie spôsobiť neprimeranú ujmu povinnému
- žalovanému. Súd v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia nemá možnosť bez vykonania dokazovania rozhodnúť spor o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, t.j. či patria žalovanému alebo žalobkyni. Obmedzenie žalovaného v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia spočíva len v tom, že bude dočasne vylúčený z užívania sporných nehnuteľností, nakoľko tieto dlhodobo užíva žalobkyňa, pričom existencia právneho dôvodu bude predmetom dokazovania vo veci samej. Inak nie je vlastnícke právo žalovaného nijako dotknuté.
38. Súd konštatuje, že uložením požadovanej povinnosti, resp. obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, keďže svojimi účinkami medzi stranami sporu prakticky zachováva doterajší stav veci, pričom právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Tiež platí, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
39. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 CSP v spojení s § 325 ods. 2 písm. d) CSP a § 328 ods. 1 CSP a uložil žalovanému dočasný zákaz, teda do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pristúpiť k vyprataniu a prevzatiu nehnuteľností – rodinného domu H. I. XXX nachádzajúceho sa na pozemku registra „E.“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXXX/ X- druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 177 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „C“ a pozemku parcelné číslo XXXX/X- druh pozemku záhrada vo výmere 139
m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „E.“, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, okres: F., obec: D., katastrálne územie: D., vedeného Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny, a nehnuteľností – garáže súpisné číslo XXXX nachádzajúcej sa na pozemku registra „E.“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a pozemku parcelné číslo XXXX/X- druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 28 m2, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela registra „E.“, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, okres: F., obec: D., katastrálne územie: D., vedeného Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny.
40. O trovách konania súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP, pretože návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia má preventívnu povahu (nekonzumuje vec samú) a bol podaný spolu so žalobou. Súd bude ďalej konať o žalobe vo veci samej, a teda o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).