Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-61Csp/55/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: MramorLand, s.r.o., IČO: 31 624 391, so sídlom Hlavná 23/163, Medzibrod, zast. Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., IČO: 47 232 293, so sídlom Námestie slobody 2, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ľ. E.M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na E.L. XX, J., zast. FELŠÖCI & Partners, s.r.o., IČO: 47 254 203, so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, o zaplatenie 8.799,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17. júla 2024, č. k. -172, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdzuje. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 8.799,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.799,60 eur od 12.03.2020 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti v sume 317,47 eur žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %. 2/ V dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, ktoré žalobca vymedzil tak, že sa proti žalovanému domáha zaplatenia 8.799,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.799,60 eur od 12.03.2020 do zaplatenia, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 317,47 eur a náhrady trov konania. Dôvodil, že žalovaný si u žalobcu objednal prebrúsenie a preleštenie zabudovanej mramorovej dlažby, na základe ktorého vystavil žalovanému faktúru č. 10200024 zo dňa 04.03.2020 na sumu 8.799,60 eur s dátumom splatnosti dňa 11.03.2020. Žalovaný však svoju zákonnú povinnosť nesplnil a žalobcovi neuhradil dlžnú sumu, a to ani len čiastočne. Žalovaného preto vyzval na úhradu dlžnej sumy prostredníctvom oznámenia o uplatnení nároku na náhradu škody za poškodenie kuchynskej linky (započítanie) - odpoveď zo dňa 20.03.2020, ktorej súčasťou bola aj predžalobná výzva. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil a uvedená faktúra je po dátume splatnosti, žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 317,47 eur spočívajúce v spísaní predžalobnej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 20.03.2020. 3/ Súd prvej inštancie ďalej zhrnul procesnú obranu žalovaného, podľa ktorej žalobca neosvedčil skutkový základ ani právny titul svojho nároku, najmä existenciu dohody alebo zmluvy so žalovaným o predmete a cene vykonaných prác. Je síce pravdou, že žalobca realizoval u žalovaného prebrúsenie mramorovej podlahy v kuchyni a obývacej izbe jeho rodinného domu na ul. Na E. XX E. J., avšak ohľadom tohto s ním neuzavrel žiadnu zmluvu, z ktorej by bolo možné určiť podmienky, za ktorých sa mali dané práce vykonať. K návrhu totiž žalobca priložil len cenovú ponuku zo dňa 09.01.2020, ktorá je vystavená na W.. J. a položkou „RD p. E.“., avšak táto nie je podpísaná ani nebolo preukázané jej

odsúhlasenie žalovaným. Žalobca rovnako nepreukázal, aké mal žalovaný možnosti oboznámiť sa pred uzatvorením zmluvy s jej podmienkami, čo je sama o sebe neprijateľná zmluvná podmienka podľa , ktorá je neplatná. Žalovaný mal teda za to, že žalobca nepreukázal, na základe čoho mu vystavil faktúru a to na sumu, na ktorú je vystavená. Argumentoval aj tým, že žalobcovi po ukončení prác oznámil hrubé poškodenie jeho kuchynskej linky, ktoré predtým preukázateľne nemal, pričom toto poškodenie podľa žalovaného muselo byť jednoznačne spôsobené činnosťou žalobcu pri brúsení a leštení podlahy v kuchyni. Žalovaný nebol prítomný pri činnosti žalobcu v jeho dome, pretože bol na dovolenke v zahraničí. Žalobca po osobnej obhliadke akékoľvek poškodenie kuchynskej linky poprel. Žalovaný si dal preto vypracovať znalecký posudok č. 11/2020 znalkyňou W. M., G.., v ktorom bolo konštatované, že k poškodeniu kuchynskej linky mohlo dôjsť výlučne mechanickou činnosťou stroja alebo zariadenia, ktorým bolo v okolí kuchynskej linky manipulované. Danú kuchynskú linku kupoval žalovaný v roku 2010 za cenu 48.780,- eur, a preto listom zo dňa 10.03.2020 vykonal voči žalobcovi do výšky žalobcom uplatňovanej sumy 8.799,60 eur započítanie s jeho pohľadávkou na náhradu škody v rovnakej výške, keďže bolo zrejmé, že hodnota poškodenia jeho kuchynskej linky prevyšuje sumu, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatňuje. Z tohto dôvodu tvrdil, že žalovaná pohľadávka zanikla a pre prípad, že by bolo predmetné započítanie posúdené ako neplatné, vzniesol kompenzačnú námietku. 4/ Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami - emailom zo dňa 12.03.2020 adresovaného žalovanému od C.. S. R. N. zo spoločnosti STOPKA vo veci výmeny dvierok na kuchyni SieMatic, faktúrou č. BK130-0067, elektronickou komunikáciou W.. O. J. so žalobcom, žalovaným, konkrétne e- mailová komunikácia, ktorej obsahom bola cenová ponuka na preleštenie dlažby u žalovaného v jeho rodinnom dome zo dňa 13.01.2020 a zo dňa 17.01.2020, dokumentom označeným ako „vyhlásenie“ zo dňa 31.07.2020, snímkami strojov Klindex s meracím pásmom, písomnosťou „ponuka“ č. B140-0072 pre žalovaného od spoločnosti STOPKA zo dňa 19.03.2020, výsluchom žalovaného, zástupu žalobcu, výsluchom svedkov Š. T., C. Ť. a V. Č., znaleckým posudkom č. 11/2020, výsluchom znalkyne K.. W.. W. Č., G.. a oboznámením dvoch krátkych videí týkajúcich sa ukážky z čistenia dlažby. 5/ Z vykonaného dokazovania skutkovo zistil, že W.. O. J. prijal v mene a na účet žalovaného od žalobcu dňa 13.01.2020 cenovú ponuku na preleštenie dlažby v rodinnom dome žalovaného Na E.Č. XX E. J. za cenu 7.333,- eur bez DPH. Cenová ponuka nezahŕňala ochranu zabudovaných prvkov, ktoré sa nedajú vyniesť a vypratanie miestností. Žalobca zrealizoval dielo u žalovaného v dňoch 19. - 21.02.2026. Dňa 04.03.2020 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 10200024 na základe objednávky č. 019/2020 za realizované práce na rodinnom dome v celkovej sume 8.799,60 eur vrátane DPH so splatnosťou dňa 11.03.2020. 6/ Skutkovo bolo ďalej zistené, že dielo sa realizovalo v neprítomnosti žalovaného, avšak s jeho vedomím a súhlasom, za prítomnosti ním povereného správcu domu. Súčinnosť žalovaného ako objednávateľa pri realizácii diela spočívala v tom, že zabezpečí vstup a prístup do domu a vypratanie priestorov, pričom oblepenie kuchynskej linky zabezpečoval za žalovaného pán Y. (správca domu žalovaného). Po vrátení z dovolenky žalovaný zistil, že dielo bolo zrealizované veľmi rýchlo a zamestnanci žalovaného pritom poškodili kuchyňu. Z tohto dôvodu skontaktoval na obhliadku pána T. (konateľa Ž.), ktorý však neuznal svoju zodpovednosť (ako zhotoviteľa) za poškodenie kuchynskej linky, s čím sa žalovaný nestotožnil a faktúru neuhradil. Následne listom zo dňa 10.03.2020 oficiálne oznámil žalobcovi, že jeho pracovník spôsobil na kuchynskej linke na viacerých miestach výrazne viditeľné poškodenia, ktorých výška bude mnohonásobne prekračovať žalobcom požadovanú cenu za vykonané práce, túto škodu si započítava ako splatnú peňažnú pohľadávku voči žalobcovi vo výške 8.799,60 eur s pohľadávkou žalobcu na úhradu ceny za vykonané práce. Žalobca listom zo dňa 20.03.2020 odpovedal žalovanému, že započítanie považuje za neplatné a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy 8.799,60 eur. 7/ Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch svojho rozhodnutia rozsiahlo popísal obsah výpovedí svedkov. Svedok D. T. (konateľ Ž.), vo svojej výpovedi ozrejmil postup dojednania zmluvného vzťahu so žalovaným; svedok W.. G. (v tom čase už bývalý zamestnanec žalobcu) vypovedal k samotnému prevedeniu a realizácie diela akcentujúc, že na základe zmluvného dojednania si zakrytie a vypratanie jedálne, kuchyne a chodby zariadil investor (žalovaný), pričom vylúčil dotyk strojov s nábytkom pri leštení podlahy. Dodal, že cenovú ponuku po zameraní podlahy upravovali, následne ju investor (žalovaný) odsúhlasil. Svedok bol prítomný pri odovzdávaní diela, za žalovaného bol prítomný správca nehnuteľnosti žalovaného (G.. Y.), ktorý nemal žiadne pripomienky. Fólie boli v takom stave, ako keď nastupovali. S konateľom spoločnosti boli však následne vyzvaní, aby sa dostavili k žalovanému, kde im boli ukázané škrabance na linke. Pochybenie svojich zamestnancov pri realizácii prác však vylúčili s ohľadom na charakter strojov a spôsob realizácie diela, keďže sú stroje chránené proti tomu, aby nedošlo k poškodeniu nábytku, majú dostatočnú vzdialenosť spodnej ogumovanej časti od tela stroja,

respektíve od motorovej časti, aby nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k poškodeniu). Obdobne vypovedal aj svedok Š. T., ktorý bližšie popísal, že leštiaci prístroj sám obsluhuje, pričom má pri sebe minimálne dvoch pomocníkov, jeden odsáva a druhý dáva v užšom priestore pozor alebo odhadzuje kábel. Ozrejmil, že leštenie sa realizovalo veľkým Expanderom a malým Leviathorom. V danom prípade im správca odovzdal vypratanú miestnosť, pričom kuchynská linka a polica pod televízorom boli zakryté maliarskou fóliou, čo je štandardne ako ochrana postačujúca (primárne má ísť o ochranu nábytku pred prachom). Aj tento svedok poprel, že by pri práci došlo k fyzickému kontaktu kuchynskej linky s veľkým alebo malým strojom. (Obdobne vypovedali aj svedkovia C. Ť. a V. Č. - zamestnanci žalobcu realizujúci dielo u žalovaného, poznámka odvolacieho súdu). 8/ Ďalej súd prvej inštancie citoval závery znaleckého posudku č. 11/2020 znalkyne W.. W. M., G.. (ide o znalca zo znaleckého odboru Strojárstvo, odvetvie Odhad hodnoty strojových zariadení), podľa ktorých vzhľadom na zistenia z fyzickej obhliadky poškodenia kuchynskej linky, preštudovania charakteru poškodenia, rozsahu a rozmerového rozmiestnenia a veľkosti poškodenia, znalkyňa skonštatovala, že k poškodeniu kuchynskej linky mohlo dôjsť výlučne mechanickou činnosťou stroja alebo zariadenia, ktorým bolo v okolí kuchynskej linky manipulované. Vychádzala z toho, že stroje ExpanderKlindex sú vyrábané v rôznych rozmerových sériách. Nakoľko nebola vykonaná fyzická obhliadka konkrétneho stroja vykonávajúceho predmetné čistenie podlahových plôch, znalkyňa na základe existujúcej dokumentácie dedukovala konkrétny typ zariadenia, resp. jeho rozmerovú radu. Po preštudovaní katalógových listov čistiacich strojov ExpanderKlindex a návodov na použitie týchto strojov sú všetky stroje danej série konštrukčne veľmi podobné, pričom sa líšia pracovnou veľkosťou a jedným z ukazovateľov je veľkosť pracovnej brúsiacej časti. Vzhľadom na výškové rozmiestnenie jednotlivých poškodení, kedy 90 % týchto poškodení sa nachádza v rovnakej výške a zvyšné poškodenia oscilujú okolo tejto hodnoty je možné predpokladať, že tieto poškodenia boli spôsobené jedným strojom, ktorý má v tejto výške konštrukčné prvky (oceľové), ktoré svojím konštrukčným prevedením môžu spôsobiť daný typ poškodenia. Z fyzickej obhliadky poškodenej linky ďalej podľa záverov znalkyne vyplýva, že rovnaký typ poškodenia sa nachádza v rozličnej výške od ostatných odrenín, a v danej výške sa nachádza kryt pracovnej brúsnej časti stroja ExpanderKlindex. Z toho je možné predpokladať, že toto poškodenie bolo spôsobené práve týmto strojom, keď aj charakter tohto poškodenia zodpovedá spôsobu manipulácie s daným strojom. 9/ Ďalej súd prvej inštancie zhrnul ústnu výpoveď znalkyne K.. W.. W. Č. (predtým M.), G.. k svojmu znaleckému úkonu, v rámci ktorej ozrejmila, že je zapísaná v odbore stroje a zariadenia pre všeobecné účely, strojárske technológie strojov a zariadení, pričom predmetom odvetvia „strojárstvo“ je stanovenie všeobecnej hodnoty strojov, predmetom odvetvia „stroje a zariadenia pre všeobecné účely“ je ohodnotenie stavu prevádzkyschopnosti a poškodenia strojov pre všeobecné účely, odvetvie „strojárske technológie“ je zamerané na posúdenie stavu prevádzkyschopnosti strojárskych technológii. Súčasťou znaleckej činnosti nie je určovanie príčin poškodenia pri zabudovanom nábytku. Prizvaná bola z dôvodu, či stroj mohol spôsobiť také poškodenie. Čo sa týka stanovenia poškodenia nábytku, na to bol znalec z odboru nábytkárstva. Na fyzickej obhliadke znalkyňa identifikovala odreniny, ktoré vykazovali znaky spôsobené po trení resp. šmyku. Na základe identifikácie poškodenia, informácie od zadávateľa, ako aj zo štatistického hľadiska a teórie pravdepodobnosti dospela k záveru, že sa dá predpokladať, že to poškodenie mohlo byť spôsobené týmto strojom. Fyzicky stroj neobhliadala, ale vychádzala z informácií od zadávateľa, že stroj v danom čase u zadávateľa pracoval. Uviedla, že stroj má množstvo odrenín, a preto by na ňom nenašla stopy, ktoré by mohli byť nápomocné pri vypracovaní znaleckého posudku. Priamo od výrobcu získala katalógové listy a manuál a pred samotnou obhliadkou dostala fotografie stroja. Katalóg ale nedala do prílohy znaleckého posudku, pretože má 240 strán. Vo vzťahu k stopám na kuchynskej linke uviedla, že ide o hlbšie odreniny vzdialené od seba v určitých rozostupoch, čo svedčí tomu, že po tejto ploche prechádzal translačný pohyb, teda trecia sila. K madlám stroja sa vyjadrila tak, že vychádzala z katalógov a návodov na obsluhu. Dodala, že v katalógoch celkom presne zakótované v tých katalógoch tie madlá nie sú, ale z hľadiska na ostatné konštrukčné časti, ktoré sú zakótované, tak práve tieto madlá boli ďalej. Podľa nej to spôsobili práve tieto madlá. Skonštatovala ešte, že kuchynská linka bola prekrytá maliarskou fóliou, čo bolo ale len zabezpečenie proti prachu, avšak v prípade kontaktu so strojom by mohlo dôjsť k pretrhnutiu. 10/ Pokiaľ išlo o výšku škody, ktorá mala byť predmetom započítania, tú podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný preukazoval faktúrou č. BK130-0067 vystavenou MIELE CENTER STOKA BRATISLAVA, s.r.o. v roku 2010 na dodávku kuchynskej zostavy v cene 48.780,- eur a cenovou ponukou č. B140-0072 vystaveného pre žalovaného spoločnosťou STOPKA s.r.o. zo dňa 19.03.2020, podľa ktorej by výmena všetkých frontov kuchyne SieMatic, vrátane dopravy a montáže a demontáže pôvodných dvierok bola vo výške 18.874,- eur vrátane DPH.

11/ Na podporu svojho procesného útoku žalobca predložil listinný dôkaz označeného ako „vyhlásenie“ zo dňa 31.07.2020 spoločnosti Klindex, podľa ktorého ich stroje Expander a Levighetor boli vyrobené v súlade s predpismi Európskeho spoločenstva a podľa najmodernejších postupov, pričom vďaka gumovej ochrane po obvode planétovej brúsnej hlavy nepoškriabu ani inak nepoškodia steny ani nábytok. 12/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 34, § 35 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1, § 43, § 46 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 4 , až 3, až 3, , až 3, , , NV SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , , až c) a o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, , a 2, , , až 3 a , až 7 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. , ktorou sa vykonáva o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a prílohy č. 1 a 2 vyhlášky č. , súd prvej inštancie mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo (o oprave veci), predmetom ktorej bolo očistenie, vyspravenie škrabancov, ale najmä prebrúsenie a preleštenie zabudovanej mramorovej dlažby v interiéri rodinného domu žalovaného. Predmetná zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, preto zmluvný vzťah dojednaný medzi stranami súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľský. Dodal, že na počiatku sporu žalovaný spochybňoval svoju pasívnu vecnú legitimáciu, ale z vykonaného dokazovania vyšlo bezpochyby najavo, že to bol žalovaný, ktorý si u žalobcu objednal práce, ktorých neuhradená cena bola predmetom tohto sporu. Pokiaľ išlo o namietanú časovú realizáciu diela, ktorá mala byť podľa žalovaného vykonaná rýchlo, išlo o námietku, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože nešlo o okolnosť, ktorá by mala vplyv na výšku ceny. Cena za vykonanie diela bola dohodnutá vopred, na základe metráže podlahy, ktorá mala byť očistená, a v závislosti od ktorej sa odvíjala aj výška ceny. Faktorom určujúcim cenu diela teda nebola dĺžka trvania prác. Ako jednotková cena za prebrúsenie a preleštenie zabudovanej mramorovej dlažby v interiéri bola dojednaná suma 27,10 eur bez DPH, čo pri výmere 140 m2 predstavuje cenu celkom 3.794,- eur bez DPH tak, ako vyplýva z cenovej ponuky, ktorú žalobcovi odsúhlasil žalovaný. 13/ Podľa súdu prvej inštancie tak spornou medzi stranami bola aj okolnosť, či žalovaný realizoval voči pohľadávke žalobcu jednostranné započítanie právne účinným spôsobom. Jeho dôvodnosť odvodzoval zo svojho nároku na náhradu škody vzniknutej mu pri brúsení dlažby poškodením dvierok kuchynskej linky. Vyhodnotil, že predmetným započítaním zo strany žalovaného, ktoré uskutočnil listom zo dňa 10.03.2020, nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu vo výške 8.799,60 eur. Tento započítací prejav podľa súdu prvej inštancie nie je určitý tak, aby spĺňal podmienky podľa , . Neurčitosť právneho úkonu má za následok jeho absolútnu neplatnosť ( ), na ktorú prihliada ex offo. Poukázal v tejto súvislosti na tú skutočnosť, že žalovaný ani v čase, keď uskutočnil započítací prejav, ani počas súdneho konania formou kompenzačnej námietky (, , ) nekonkretizoval výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť. Žalovaný síce urobil započítací prejav vo vzťahu k celej výške škody, ale ani počas súdneho konania nedokázal konkretizovať výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť. Žalovaný tvrdil, že k výške škody predloží znalecký posudok, čo však neurobil. V priebehu konania síce doložil daňový doklad preukazujúci úhradu ceny za kuchynskú linku, avšak podľa obsahu predmetného dokladu je zrejmé, že išlo nielen o kuchynskú linku tvorenú pracovnými doskami, ktoré mali byť poškodené, ale išlo o kuchynskú zostavu tvorenú aj napríklad chladničkou, mrazničkou a podobne. Vo vzťahu k ponuke zo dňa 19.03.2020 od C.. S.. R. N. na výmenu všetkých frontov kuchyne v sume 18.874,- eur vrátane DPH skonštatoval, že ani toto ocenenie nepovažoval za relevantné, pretože sa jedná len o ponuku. Vysvetlil, že pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia a uhrádza sa skutočná škoda (, ). Poukázal ešte na to, že žalovaný v podanom odpore najprv spochybnil nielen pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ale aj právny titul. Pokiaľ však uvedené spochybnil, nie je zrejmé, vo vzťahu k akému nároku by si potom uplatnil započítanie, keď v „započítacom prejave“ potvrdil objednanie prác u žalobcu. Započítanie pohľadávky je pritom právne účinné iba proti reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu. 14/ Súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že poškodená mala byť kuchynská linka, treba sa stotožniť s námietkami žalobcu, že uvedené poškodenie mal odborne posudzovať znalec z odboru bytové zariadenie, odvetvie nábytok alebo bytové doplnky, v kompetencii ktorého je podľa vyhlášky č. aj stanovenie všeobecnej hodnoty a výšky škody na sektorovom a kancelárskom nábytku, hodnotenie jeho kvality a príčin poškodenia, respektíve stanovenie všeobecnej hodnoty a

výšky škody na bytových doplnkoch, hodnotenie ich kvality a príčin poškodenia. Znalkyňa, ktorá podala súkromný znalecký posudok ho realizovala ako znalec z odboru strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty strojových zariadení, pričom je zrejmé, že kuchynská linka, ktorej poškodenie mala znalkyňa zisťovať, nezodpovedá danej špecializácii, keďže obsahom odvetvia odhad hodnoty strojových zariadení je stanovenie všeobecnej hodnoty a výšky škody dielcov, skupín a celkov zariadení. Ako znalkyňa sama na pojednávaní uviedla, súčasťou jej oboru nie je určovanie príčin poškodenia pri zabudovanom nábytku. Naviac, podľa súdu prvej inštancie písomné vyhotovenie znaleckého posudku neobsahuje podstatné prílohy potrebné na zabezpečenie jeho preskúmateľnosti (/ ) ako návod na obsluhu daných strojov a katalógové listy strojov, čo nebolo odstránené ani osobným výsluchom znalkyne. Naviac, ide o prílohy, ktoré nie sú verejne dostupné a nie sú ani súčasťou súdneho spisu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že hodnoteniu znalca z hľadiska správnosti nepodliehajú odborné znalecké závery, avšak súd hodnotí presvedčivosť znaleckého posudku čo sa týka jeho úplnosti vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi ( ). Znalkyňa taktiež relevantným spôsobom nezdôvodnila absenciu preukázania realizovanej žiadosti o poskytnutie súčinnosti žalobcu. Zo znaleckého posudku síce vyplýva, že za účelom vykonania fyzickej konfrontácie daného stroja v prostredí danej kuchynskej linky a jej poškriabania sa snažila skontaktovať so žalobcom (čo však zostalo len v rovine jej tvrdenia), od čoho následne upustila s odôvodnením, že uvedená skutočnosť za daných okolností viditeľného poškodenia kuchynskej linky nemala žiaden vplyv na závery jej znaleckého úkonu. Znalkyňa však bližšie neobjasnila ani „dané okolnosti“. V závere posudku skonštatovala, že k poškodeniu dotknutej kuchynskej linky „mohlo dôjsť výlučne“ mechanickou činnosťou stroja alebo zariadenia, ktorým bolo v okolí kuchynskej linky manipulované, ale konkrétny stroj alebo zariadenie s uvedením konkrétneho typu, rozmerov, parametrov a pod., z ktorých by sa dalo vychádzať pri preskúmateľnosti znaleckého posudku nešpecifikovala, neozrejmila ani to, kedy malo dôjsť k poškodeniu. Mala vychádzať výlučne z informácií od zadávateľa posudku, teda od žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie zostalo v posudku nezodpovedané tiež to, z akého dôvodu v ňom znalkyňa neuvádza konkrétne skutočnosti týkajúce sa rozmerových parametrov stroja s ohľadom na rozmery a rozsah poškodenia kuchynskej linky. Tieto údaje úplne absentujú. Znalkyňa síce opakovane uvádzala, že si preštudovala napr. návod, ale dotknutý stroj reálne ani len fyzicky neobhliadla. Naproti tomu žalobca v konaní predložil písomné vyjadrenie výrobcu dotknutých strojov Expander a Levighetor, podľa ktorého sú tieto stroje chránené tak, aby nedošlo k poškodeniu stien ani nábytku, avšak ani k tomu znalkyňa nevedela zaujať stanovisko. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že v rámci prípravy priestoru pred čistením dlažby mali byť demontované sokle na kuchynskej linke, je preto relevantná otázka, ak by znalec mal v zadaní totožnú otázku, či k poškodeniu kuchynskej linky mohlo dôjsť bežnou ľudskou činnosťou alebo predmetné poškodenie vykazuje znaky výlučne spôsobené mechanickou činnosťou stroja, či by odpoveď znalkyne bola rovnako všeobecná a zodpovedajúca aj danej situácii vzťahujúcej sa na demontáž soklov kuchynskej linky. Buď totiž k poškodeniu došlo nejakou činnosťou alebo k poškodeniu došlo výlučne nejakou činnosťou. Súd prvej inštancie tiež posudku vytkol, že mal byť podľa zadania vypracovaný za účelom reklamácie vykonanej služby, nie však za účelom posúdenia príčin rozsahu vzniknutej škody. Z uvedených dôvodov znalecký posudok predložený žalovaným vyhodnotil ako nedostatočný, a to nielen s poukazom na obsahovú náplň špecializácie odboru, odvetvia znalca, ktorý znalecký posudok v danej veci realizoval, ale aj vzhľadom na neúplnosť predmetného znaleckého posudku. Z týchto dôvodov znalecký posudok súd prvej inštancie vyhodnotil ako minimálne nedostatočný, a to nielen vzhľadom na obsahovú náplň špecializácie odboru, odvetvia znalca, ktorý posudok v danej veci realizoval, ale aj s ohľadom na neúplnosť posudku, na čo už poukázal v rámci realizácie postupu podľa . Dodal, že zadávateľ posudku - žalovaná strana - samotné zadanie úlohy pre znalca neformulovala neutrálne ale cielene podľa toho, aký bol ňou želaný výsledok znaleckého skúmania. Pričom sama znalkyňa v rámci podania vysvetlenia na pojednávaní poukázala na to, že vychádzala z informácie, že sa v dotknutom priestore malo pracovať daným strojom a tvrdenie zadávateľa posudku neoverovala. 15/ Sumarizujúc všetko vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by došlo k vzniku škody práve a výlučne strojom žalobcu, dokonca ani len nebolo preukázané, kedy malo k poškodeniu dôjsť, a ani výška škody. Neboli preto splnené kumulatívne všetky predpoklady zodpovednosti za škodu podľa a ani podľa , ktorými sú vznik škody, spôsobenie škody prevádzkovou činnosťou/vznik škody majúci pôvod v povahe stroja, príčinná súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkovou činnosťou/použitím stroja, pričom pravdepodobnosť príčinnej súvislosti nestačí na to, aby dospel k záveru o objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou alebo povahou použitej veci (uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 26.02.2019).

16/ Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že žalovaný síce tvrdil, že poškodenia na kuchynskej linke preukázateľne nemal predtým ako bolo realizované čistenie podlahy žalobcom, z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že už pri začatí realizácie prác nábytok v dotknutom priestore, vrátane kuchynskej linky, mal žalovaný zabezpečený proti prípadnému poškodeniu ochrannou fóliou. Navyše v rámci výsluchu strán, ako aj svedkov, nikto netvrdil, že by boli predmetné fólie akokoľvek poškodené pri odovzdaní zrealizovaného diela. Z dokazovania pritom vyplynulo, že stroje sú vybavené gumovou ochranou zabraňujúcou spôsobeniu poškodenia, pričom aj samotná znalkyňa uviedla, že v prípade poškodenia nábytku strojom by došlo k pretrhnutiu predmetnej fólie. Je pritom nepravdepodobné a v rozpore s logickým uvažovaním, že by si správca nehnuteľnosti, ktorý mal byť prítomný pri odovzdaní priestoru, a ktorý mal sám dané fólie „inštalovať“, také roztrhnutie nevšimol. Napokon nie je podľa prvoinštančného súdu predstaviteľné, že by si zamestnanci žalobcu mohli dovoliť nenahlásiť akéhokoľvek poškodenie, keď pracovali s vedomím, že priestor je monitorovaný kamerami, a že sú pod kontrolou správcu predmetnej nehnuteľnosti. Nestotožnil sa potom ani s tvrdením žalovaného o nesplnením si informačnej povinnosti zo strany žalobcu vo vzťahu k zabezpečeniu priestoru proti vzniku škody. Poukázal na to, že žalobca, ako aj svedkovia vypovedali, že ochrana nábytku realizovaná maliarskou fóliou proti prachu a vlhkosti bola dostatočná a obvyklá ako pri iných zákazkách. 17/ Pokiaľ išlo o námietku žalovaného ohľadom primeranosti fakturovanej ceny, súd prvej inštancie poukázal na to, že táto cena bola vopred dohodnutá a žalovaným odsúhlasená. Podľa sa zisťuje primeraná cena za dielo len vtedy, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, čo sa v prejednávanej veci nestalo. 18/ K námietke žalovaného týkajúcej sa informačnej povinnosti žalobcu ako dodávateľa v zmysle ustanovení chrániacich spotrebiteľa, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nekonkretizoval informácie, ktoré mal žalobca opomenúť uviesť. Vychádzajúc z kontextu možno podľa súdu prvej inštancie usudzovať, že sa uvedená informačná povinnosť mala týkať ochrany - zabezpečenia nábytku pri vykonávaných prácach. Tu však súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca, ako aj svedkovia vypovedali, že ochrana nábytku sa realizovala maliarskou fóliou proti prachu a vlhkosti a tá bola dostatočná. Taktiež žalovaný argumentoval neprijateľnosťou podmienky podľa / (správne ide o ods. 4 písm. a/ , podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, poznámka odvolacieho súdu). Aj tento argument vyhodnotil súd prvej inštancie ako neopodstatnený, keďže žalovaný nevedel uviesť, akú konkrétnu podmienku zo zmluvy o dielo mal plniť bez toho, aby sa s ňou vopred neoboznámil. 19/ Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti uplatnenej istiny vo výške 8.799,60 eur (I. výrok) spolu so zákonnými úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 10200024 splatnej dňa 11.03.2020. 20/ Súd prvej inštancie však nevyhovel žalobe v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 317,47 eur predstavujúcu náklady spojené s uplatnením pohľadávky za predžalobnú výzvu. Uviedol, že žalobca podával žalobu na Okresný súd Banská Bystrica v zmysle , a preto bol povinný vyzvať žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy ako . Vysvetlil, že náklad spojený s uplatnením pohľadávky je hmotnoprávny nárok, ktorý mal vzniknúť priamo sporovej strane, pričom žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal reálne vynaloženie týchto nákladov. Ani samotné spísanie predžalobnej výzvy bez ďalšieho ešte totiž neznamená vznik nákladov strane sporu spojených s uplatnením pohľadávky. 21/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa nul, že žalobca sa domáhal zaplatenia celkom sumy 11.032,48 eur (pozostávajúcej z istiny 8.799,60 eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 317,47 eur a zo zákonných úrokov z omeškania vo výške 1.915,41 eur vyčíslených ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku). Sumu vo výške 317,47 eur mu nepriznal, čo predstavuje úspech žalovaného v rozsahu 3 %. Žalobcovi vyhovel vo zvyšnej sume vo výške 10.715,01 eur, čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 97 %. Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 94 %. 22/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol vyhovujúci výrok a výrok o trovách konania, a to z dôvodov podľa u súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania; alternatívne aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pokiaľ išlo o vznik škody a jej výšku, argumentoval tým, že v konaní preukázal jej vznik výpoveďou žalovaného a znaleckým posudkom č. 11/2020 znalkyne W.. W. M., G.. Namietal, že ak súd prvej inštancie neposudzoval tento listinný dôkaz ako súdnoznalecký

posudok pre zistené formálne pochybenia, mal ho akceptovať ako listinný dôkaz. Uviedol, že poškodenie kuchynskej linky v konaní sporné nebolo, sporné bolo, kto ho spôsobil. Mal za to, že je irelevantné, ako ku škode u žalovaného došlo, pokiaľ vznikla počas činnosti žalobcu u žalovaného, kedy žalobcu zaťažuje dôkazná povinnosť, že škodu nespôsobil. Pokiaľ išlo o výšku škody dôvodil, že tú preukázal potvrdením zo dňa 19.03.2020 vystaveným C.. S.. R. N. zo spoločnosti MIELE CENTER STOPKA BRATISLAVA, s.r.o., podľa ktorého výmena frontov pre danú kuchynskú linku by stála 18.894,- eur s DPH. Namietal, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo nepovažoval toto ocenenie za relevantné. V tejto súvislosti poznamenal, že predné časti kuchynskej linky síce nevymenil, teda prostriedky na výmenu nevynaložil, čo však neznamená, že by mu škoda v danej výške nevznikla. Nie je totiž povinný zaplatiť výmenu týchto častí a čakať, ako sa k tomu postaví žalobca. Žalovaný ďalej zotrval na tom, že nárok žalobcu zanikol započítaním vykonaným listom zo dňa 10.03.2020. Ide o právny úkon, ktorý považuje za dostatočne určitý a zrozumiteľný. Je z neho zrejmé, že pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny prác leštenia si započítava so svojou pohľadávkou na náhradu škody vo výške, v ktorej sa stretávajú (8.799,60 eur), pričom prevyšujúcu pohľadávku si bude uplatňovať samostatne. Nakoľko súd prvej inštancie započítaniu ani kompenzačnej námietke nevyhovel a nepovažoval tento nárok žalobcu z tohto dôvodu za zaniknutý, vec nesprávne právne posúdil. Ďalej žalovaný namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo v danom prípade neboli preukázané predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu podľa alebo , čo robí rozsudok nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie v tomto smere len citoval iné rozhodnutia iných súdov v iných veciach, pričom svoje rozhodnutie založil len na tvrdení o dostatočnosti fólie na ochranu nábytku. Nepoškodená fólia, podľa žalovaného, nemôže predstavovať jednoznačný dôkaz v prospech žalobcu, pretože zosadenie roztrhanej fólie a nasadenie novej je pomerne jednoduchá záležitosť. Navyše predmetný priestor nebol pod neustálym kamerovým záznamom a ani nebol pod neustálou kontrolou správcu žalovaného ani samotného žalovaného. Namietal, že v napadnutom rozsudku nie je zrejmé ani to, prečo bola vylúčená objektívna zodpovednosť žalobcu podľa . V oboch prípadoch sa jedná o objektívnu zodpovednosť, kedy zodpovednosť za škodu v tomto prípade nie je povinný dokazovať žalovaný ale žalobca, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom. Dôvodil tiež, že žalobca si pred začatím diela mal domácnosť žalovaného prezrieť, kuchyňu si pripraviť a upozorniť žalovaného na všetky riziká ním poskytovanej služby, ale aj na zjavné vady kuchyne a túto zadokumentovať, aby vedel následne preukázať, že tieto vady nespôsobil. Iba takáto požiadavka zodpovedá konaniu s potrebnou odbornou starostlivosťou. Žalovaný pritom nebol povinný domácnosť zadokumentovať, ani v kuchyni vykonať žiadne ochranné opatrenia, pretože to nevyplýva zo žiadneho predpisu ani dohody strán. Rovnako v čase dokončenia diela mal žalobca zadokumentovať, v akom stave domácnosť zanechal, aby tak vedel preukázať, že žiadne škody nespôsobil. Žalobca teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že pri jeho odchode po skončení diela bola kuchynská linka v riadnom stave, a teda nepreukázal, že škodu nespôsobil, alebo že vznikla iným spôsobom. Žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nie je profesionálom v danej oblasti (leštenie podlahy) a nebol tak znalý ako mal danú kuchyňu na takéto leštenie podlahy pripraviť, naviac žalovaný nebol v čase uskutočnenia diela vo svojej domácnosti, ale vrátil sa až po skončení prác. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca vstúpil do domácnosti žalovaného na výkon diela, mal si kuchyňu a súvisiacu domácnosť prezrieť a upozorniť žalovaného na všetky riziká ním poskytovanej služby, ale aj na zjavné vady kuchyne a túto zdokumentovať (napr. obojstranne podpísať protokol o počiatočnom stave), aby vedel následne preukázať, že tieto vady nespôsobil on (hlavne ak bol žalovaný počas prác neprítomný, čo malo zvýšiť obozretnosť žalobcu). Súčasne si mal žalobca ako profesionál kuchyňu pripraviť tak, aby nedošlo k žiadnym škodám a rovnako v tomto smere pripraviť aj svoj personál. Iba takáto požiadavka zodpovedá konaniu s potrebnou odbornou starostlivosťou. Ochrana kuchyne bola v každom prípade povinnosťou žalobcu ako profesionála a podnikateľa, ktorý sa tomuto odboru venuje a má skúsenosti. Namietal tiež záver súdu prvej inštancie pokiaľ ide o pravdivosť tvrdenia žalobcu o tom že ochranu zabudovaných prvkov si mal zabezpečiť žalovaný - jednak to nevyplýva zo žiadneho predpisu ani dohody strán a jednak to žalobca nepreukázal. Uvedené nepotvrdzuje ani to, že si žalovaný olepil kuchyňu ochrannou fóliou (pretože k tomuto nedostal žiadne inštrukcie a spravil to sám od seba úplne laicky). Ochrana kuchyne bola v každom prípade povinnosťou žalobcu ako profesionála a podnikateľa, ktorý sa tomuto odboru venuje a má skúsenosti. V každom prípade, ak kuchyňa nebola pripravená alebo zabezpečená na výkon prác alebo vykazovala nejaké poškodenia alebo iné nedostatky, mal žalobca žalovaného na tieto nedostatky (napr. podľa ) upozorniť a zdokumentovať, aby preukázal že za tieto nezodpovedá, čo však nespravil. Žalovaný nebol povinný domácnosť zadokumentovať ani v kuchyni vykonať žiadne ochranné opatrenia. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa s týmito skutočnosťami súd prvej inštancie vysporiadal. Tvrdenia žalobcu, že škodu nespôsobil nie sú v danom prípade dostatočné a nepreukazujú, že sa tak nestalo.

23/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť a súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K odvolacej argumentácii žalovaného uviedol, že jeho započítací prejav je špekulatívny krok a zároveň aj právne neúčinný, nakoľko nespĺňa zákonom požadované obligatórne náležitosti. Pokiaľ ide o vykonané dielo, žalovaný sám potvrdil, že žalobca vykonal dojednané práce riadne, a preto je nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dielo dôvodný. Akcentoval, že od počiatku odmietal akékoľvek spôsobenie poškodenia kuchynskej linky žalovaného a teda vznik škody v danej veci. Dodal, že od nikoho nie je možné požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť, teda niečo, čo sa nestalo), pretože preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. Odmietol akékoľvek poškodenie kuchynskej linky žalovaného a poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynula dohoda strán o povinnosti žalovaného zabezpečiť si ochranu zabudovaných prvkov. Z cenovej ponuky vyplýva, že žalovaný si ochranu zabudovaných prvkov neobjednal a rozhodol sa zabezpečiť si priestor svojpomocne, pričom toto zabezpečenie bolo pre potreby leštenia podlahy postačujúce, nakoľko ani žalobca by zabezpečenie nepreviedol iným spôsobom, ako oblepením ochrannou fóliou. Táto ochranná fólia bola po celú dobu vykonávania prác zo strany žalobcu bez akéhokoľvek poškodenia, pričom aj po dokončení predmetných prác a pri odchode žalobcu z nehnuteľnosti žalovaného bola ochranná fólia bez poškodenia, roztrhnutia alebo akéhokoľvek iného porušenia. Napokon uvedené potvrdila vo svojej výpovedi aj znalkyňa, ktorá uviedla, že v prípade poškodenia strojom tak, ako je opísané, by došlo k pretrhnutiu predmetnej fólie. Zároveň aj stroje, ktorými žalobca realizoval dojednané práce sú chránené tak, aby nedošlo k poškodeniu stien ani nábytku. Z uvedených dôvodov považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné. 24/ Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že v konaní bolo preukázané poškodenie kuchynskej linky, ako aj výška škody, ktorá predstavuje náklady na opravu. Mal za to, že nebolo potrebné výšku škody vyčíslovať znaleckým posudkom, pretože vyčíslenie spoločnosti MIELE vo výške 18.874,- eur je plne postačujúce, keď táto spoločnosť ako výrobca kuchynských liniek pozná materiál, farbu, spôsob jej aplikácie, ako aj celkové prevedenie. V konaní bolo podľa žalovaného preukázané aj to, že kuchynskú linku poškodil žalobca, resp. jeho zamestnanci. Argumentoval, že žalobca ako podnikateľ, je povinný pripraviť si miesto poskytovania svojich služieb a na akékoľvek nedostatky svojich zákazníkov upozorniť, aby tak boli vylúčené pochybnosti o tom, že prípadnú zistenú škodu nespôsobil. V takom prípade všetko nasvedčuje tomu, že ak poškriabania kuchynskej linky žalovaného pred nástupom žalobcu na výkon jeho prác u žalovaného neboli, pričom žalobca nevie dokázať, že tam boli, jedinou zodpovednou osobou za takéto poškriabania je a musí byť žalobca, a teda medzi konaním žalobcu a spôsobením škody je príčinná súvislosť. Poukázal v tejto súvislosti na spotrebiteľský charakter tohto vzťahu, keď žalobca by mal disponovať preskúmateľným mechanizmom, ktorý by jednoznačne preukázal, že on škodu pri svojej činnosti nespôsobil, a preto v danej veci nejde o nemožnosť dokázania negatívnej skutočnosti, ale o liberáciu žalobcu ako podnikateľa zo svojej zodpovednosti, ktorá je objektívne daná činnosťou, ktorú žalobca pre žalovaného vykonával. Zopakoval, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevyhodnotil relevantným a preskúmateľným spôsobom prevádzkovú činnosť žalobcu a preto aj nesprávne uzavrel, že neboli preukázané predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu podľa alebo . Poukázal na to, že prvoinštančný súd v tejto súvislosti citoval rozhodnutia iných súdov, avšak vlastné zhodnotenie údajného nesplnenia predpokladov nároku žalovaného na náhradu škody neuviedol. Rovnaký záver platí aj pre právne posúdenie spotrebiteľského vzťahu žalobcu a žalovaného a z toho vyplývajúce povinnosti žalobcu, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sám neuviedol ani právne neposúdil. Zhrnul, že z napadnutého rozsudku nie je možné ustáliť, prečo by činnosť žalobcu nemala byť prevádzkovou a prečo by tak žalobca nemal znášať objektívnu zodpovednosť s možnosťou alebo dokonca až bez možnosti liberácie. Ďalej uviedol, že to bol žalobca, ktorý mal kuchynskú linku zabezpečiť pred akoukoľvek škodou. Nie je pritom pravdou, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dohoda o zabezpečení si priestoru zo strany žalovaného svojpomocne. Daná maliarska fólia nemohla v žiadnom prípade dostatočne zabezpečiť ochranu zabudovaných prvkov a poskytovala ochranu len pred prachom a vodou. Je neprípustné a neprofesionálne, aby zabezpečenie ochrany kuchynskej linky bolo ponechané len na laickom zhodnotení žalovaného, ktorý nevedel, ako bude žalobca svoju činnosť pre neho vykonávať a rovnako, aké riziko a nebezpečenstvo z činnosti žalobcu mu hrozí. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nedostal od žalobcu žiadne preukázateľné informácie o charaktere svojich služieb alebo o svojich povinnostiach, a už vôbec nie o charaktere zakrytia nábytku a danej kuchynskej linky, keďže takéto informácie dovtedy žalobca nedával ani iným

zákazníkom. Prítomnosť alebo neprítomnosť maliarskej fólie, ako aj pretrhnutie alebo nepretrhnutie fólie na kuchynskej linke je tak úplne irelevantná. Poukázal ešte na predložený znalecký posudok W.. M., z ktorého vyplýva, že dané poškodenia mohol spôsobiť iba stroj s oceľovou konštrukciou, a teda ak by tento stroj do kuchynskej linky narazil, mohol by spôsobiť dané poškodenie. Na uvedenom závere preto nič nemôžu zmeniť formálne nedostatky predmetného znaleckého posudku, pretože vecne bol správny. Uzavrel, že započítanie, ktoré uskutočnil listom zo dňa 10.03.2020 bolo zreteľné, jasné a určité, keď uviedol, že ide o jeho pohľadávku na náhradu škody z poškodenia kuchynskej linky, a to vo výške pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny leštenia dlažby vo výške 8.799,60 eur. Obe pohľadávky teda v tejto výške zanikli. Napokon skonštatoval, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so vznesenou kompenzačnou námietkou žalovaného. 25/ Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení namietal stanovisko žalovaného, že záver o vzniku škody je v konaní nesporný. Toto považuje za absolútne nepravdivé a zavádzajúce. Tvrdil, že jeho činnosťou žalovanému žiadna škoda nevznikla, pretože nedošlo k poškodeniu ochranných fólií a navyše stroje, ktorými žalobca realizoval dojednané práce sú chránené tak, aby nedošlo k poškodeniu stien ani nábytku. Poukázal na dohodu zmluvných strán, v zmysle ktorej bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť si ochranu zabudovaných prvkov svojpomocne. Toto zabezpečenie bolo postačujúce, keď navyše táto fólia bola po celú dobu vykonávania prác bez akéhokoľvek porušenia. Mal ešte za to, že žalovaný nepreukázal ani výšku škody. Podľa žalobcu je neprípustné, aby žalovaný určoval výšku škody cenou celej kuchynskej zostavy. Rovnako nie je možné akceptovať ani cenovú ponuku zo dňa 19.03.2020, pretože sa jedná len o cenovú ponuku. Napokon žalovaný v konaní sám potvrdil, že kuchynskú linku si ani nedal opraviť, a preto sa jedná len o škodu domnelú. Záverom skonštatoval, že nakoľko v konaní nebola preukázaná škoda a ani jej prípadná výška, celý nárok žalovaného spočívajúci v uplatnení náhrady škody voči žalobcovi je právne nedôvodný. 26/ Odvolací súd, po zistení prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému smeruje, oprávnenosti osoby na podanie odvolania a včasnosti jeho podania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal vec podľa ust. , a ods. l , túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. a contrario), termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámil postupom podľa ust. v spojení s a rozsudok dňa 29. januára 2026 verejne vyhlásil. 27/ Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj udržateľným spôsobom odôvodnil ( ). Odvolací súd sa stotožnil s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje jeho vecnú správnosť ( ). Odvolacia argumentácia žalovaného nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 28/ Podľa „Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo“. 29/ Podľa „ Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela, jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia“. 30/ Podľa „Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.“ 31/ Podľa , ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnutú inak, platí sa cena až po skončení diela. 32/ Podľa „Ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť objednávateľa, je zhotoviteľ oprávnený určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť, ak na taký následok upozorní. 33/ Podľa de o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.“ 34/ Podľa „Spotrebiteľskou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

35/ Podľa / „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.“ 36/ Pokiaľ ide o primárny právny vzťah medzi sporovými stranami, ten je založený na zmluve o dielo uzatvorenej podľa a nasl. v spojení s a nasl. (keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom). Medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Zmluvy o oprave a úprave veci ( ), keďže predmetom dojednaného plnenia bolo preleštenie mramorovej dlažby a s tým súvisiace práce v obývačke a kuchyni rodinného domu žalovaného. Dielo sa malo vykonať v termíne od 19.2.2020, odovzdané malo byť najneskôr do 26.02.2020. Žalobca ako zhotoviteľ diela požadoval od žalovaného súčinnosť pozostávajúcu z demontáže soklov na kuchynskej linke a prekrytia kuchynskej linky maliarskou fóliou z dôvodu ochrany pred prachom. Vyššie uvedené právne závery možno vyvodiť z listinných dôkazov, a to e-mailovej, ako aj sms komunikácie založenej v súdnom spise. Konkrétne ide o e-mailovú komunikáciu zo dňa 13.01.2020 () medzi zástupcom žalobcu a zástupcom žalovaného W.. J. „v prílohe aktuálna cenová ponuka na úpravu kameňov v obývačke, nástup 19.2. a ukončenie do 26.02.2020; s poznámkou: tiež pred nástupom musí byť obývačka a kuchyňa úplne vyprataná a na kuchynskej linke sokle zdemontované (toto nemá Mramorland v cen. ponuke, ani by to nechcel robiť, keďže sú kamenári)“ a následne medzi W.. J. a Ľ. E. „Áno, objednávam to a potvrdzujem. Ďakujem“; ako aj z nesporných skutkových tvrdení strán sporu, najmä pokiaľ ide o prekrytie kuchynskej linky maliarskou fóliou. Zmluva o dielo tak mala všetky podstatné náležitosti a bola platne dojednaná ( a nasl. ). Z obsahu tejto zmluvy napokon nevyplývajú ani neprijateľné zmluvné podmienky a už vonkoncom nie také, ktoré mal žalovaný ako spotrebiteľ plniť, a s ktorými by nebol oboznámený (/ ). Treba dodať, že ani sám žalovaný, v spore kvalifikovane právne zastúpený, nevedel takúto podmienku identifikovať. 37/ Žalobca začal práce v rodinnom dome žalovaného dňa 19.02.2020 a dňa 20.02.2020 tieto ukončil. Zástupca žalovaného práce skontroloval, žalovaný dielo v mene svojho správcu dňa 20.02.2020 prevzal, vady diela nereklamoval, t.j. nevytkol žiadnu nekvalitu vo vzťahu k žalobcom zrealizovaným prácam. Možno teda uzavrieť, že dielo bolo odovzdané bez vád. 38/ S určitým časovým odstupom žalovaný kontaktoval žalobcu s tým, že zistil poškodenie kuchynskej linky majúc za to, že toto spôsobili pracovníci žalobcu pri leštení kamennej dlažby v okolí kuchynskej linky strojom na to použitým. S týmto tvrdením žalovaného však žalobca nesúhlasil a na podklade vzájomne odsúhlasenej cenovej ponuky č. 2/2020 žalobca vystavil žalovanému dňa 04.03.2020 za vykonané práce faktúru č. 10200024 na sumu 8.799,60 eur s DPH so splatnosťou do 11.03.2020. Žalovaný faktúru neuhradil, pričom žalobcovi zaslal písomné „Oznámenie o uplatnení nároku na náhradu škody za poškodenie kuchynskej linky“ (viď oznámenie zo dňa 10.03.2020 na ). 39/ Sumarizujúc vyššie uvedené (viď ods. 36/, 37/) je bezpochyby preukázané, že žalobca dielo vykonal riadne a včas (teda bez vád a v dohodnutom termíne) a na základe dohody o cene diela si po skončení diela vyúčtoval sumu 8.799,60 eur, ktorú žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil. Žalobcovi tým vznikol voči žalovanému oprávnený a plne dôvodný nárok na zaplatenie ceny za dielo vyúčtovanou faktúrou č. 10200024 (, ). 40/ Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, tá je založená na započítacom prejave podľa a nasl. skutkovo dôvodiac pohľadávkou na náhradu škody spôsobenej žalobcom žalovanému strojom použitým pri výkone diela na kuchynskej linke v dňoch 19.- 20.02.2020. 41/ Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. 42/ Podľa / , škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti. 43/ Podľa , zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. 44/ Zodpovednosť podľa je svojou povahou objektívnou zodpovednosťou, pri ktorej sa nevyžaduje protiprávne konanie. Pre vznik zodpovednosti stačí kumulatívne naplnenie predpokladov, a to: a/ vznik škody, b/ škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou, c/ je daná príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou, resp. vecou použitou pri činnosti. Uvedené musí v konaní preukazovať poškodený. 45/ Prevádzkovou činnosťou je podľa právnej úpravy obsiahnutej v činnosť súvisiaca s predmetom podnikateľskej, resp. obchodnej činnosti, ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Predpokladom zodpovednosti podľa nie je protiprávny úkon, skôr určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Za

prevádzkovú činnosť v zmysle sa považuje i činnosť, ktorá bezprostredne, objektívne a fakticky predchádza, či nadväzuje na činnosť hlavnú. Podľa , zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného Zodpovednosť upravená v ustanovení má objektívny charakter, teda existuje bez zreteľa na zavinenie. Zbaviť sa jej možno iba v prípade, ak škoda bola spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá však nemala pôvod v prevádzke alebo vo vlastnom konaní poškodeného (tzv. liberačné dôvody; ). Neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke je potrebné rozumieť živelnú udalosť (pohromu), ktorej nemohlo byť tým, kto činnosť prevádzkuje, zabránené, ani nemohla byť odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. K zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, neboli touto prevádzkou vyvolané, vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti a nezávisle na vôli prevádzkovateľa. Ide o také okolnosti, ktoré objektívne nemajú svoj pôvod vo vnútri prevádzky a nesúvisia s organizáciou a riadením prevádzky (Uznesenie NS SR sp. zn. ). 46/ Pre úspech procesnej obrany žalovaného v tomto spore bolo teda potrebné preukázať, že mal voči žalobcovi vzájomne sa kryjúcu splatnú pohľadávku na náhradu škody ( , OZ). Úlohou žalovaného teda bolo preukázať: a/ že mu škoda skutočne vznikla a v akej výške, b/ že škoda bola spôsobená strojom použitým na leštenie dlažby, c/ že je daná príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou, resp. vecou použitou pri činnosti. 47/ Predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu žalovaný dôkazne preukazoval znaleckým posudkom č. 11/2020 znalkyne W.. M., ponukou Miele Center STOPKA BRATISLAVA, s.r.o. pre žalovaného datovanou 19.03.2020 na výmenu frontov pre kuch. linku Sie Matic na sumu 18.894 eur s DPH, faktúrou BK130-0067 vystavenou predávajúcim Miele Center STOPKA BRATISLAVA, s.r.o. odberateľovi Ľ. E. dňa 22.10.2010 za kuchynskú zostavu na sumu 48.750 eur (kúpna cena). Ani jeden z týchto dôkazov však jeho skutkové tvrdenie o dôvodnosti započítacieho prejavu nepreukazujú. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 11/2020 ako nosný dôkaz žalovaného, ten bol vypracovaný na daný znalecký úkon nekompetentnou znalkyňou. Odborom znalkyne W.. Č. (predtým M.), na ktorý bola menovaná, je Strojárstvo, odvetvie Odhad hodnoty strojových zariadení. Žalovaným oslovená znalkyňa nemala oprávnenie, resp. nebola odborne spôsobilá vyjadriť sa k zadávateľom posudku položenej otázke „či k poškodeniu kuchynskej linky mohlo dôjsť bežnou ľudskou činnosťou alebo predmetné poškodenie vykazuje znaky výlučne spôsobené mechanickou činnosťou stroja“, naviac bez toho, aby si k znaleckému úkonu prizvala ako konzultanta znalca z odboru Bytové zariadenie, odvetvie nábytok alebo bytové doplnky (a jeho odborné závery zapracovala do posudku). Znalkyňa si uvedeného pochybenia, po námietkach žalobcu, bola zjavne vedomá, keď na pojednávaní prítomnosť znalca z odvetvia nábytok pri obhliadke kuchynskej linky spomenula. Osobu znalca však nekonkretizovala, pričom túto skutočnosť neuviedla ani do vypracovaného znaleckého posudku. Preto tomuto jej tvrdeniu nemožno prikladať váhu. Odvolací súd akcentuje, že znalec musí zodpovedať otázky odborné, pričom sa musí jednať o znalosti z toho oboru, do ktorého bol vymenovaný. Posudku treba vytknúť aj to, že znalkyňa konkrétne stroje žalobcu použité na výkon diela neobhliadla a naviac vo svojich úvahách pracovala so strojom, ktorý v blízkosti kuchynskej linky nepracoval. Znalkyňa v rámci svojho výsluchu nevedela odpovedať na otázky, prečo relevantné technické listiny týkajúce sa stroja Explander a Leviator nepriložila k danému posudku, z akého dôvodu nepovažovala za potrebné obhliadnuť konkrétny stroj, ktorý mal spôsobiť poškodenia kuchynskej linky a prečo neuviedla konkrétne parametre a rozmery stroja, ktorý sa mal pohybovať v okolí kuchynskej linky, hoci z jeho činnosti vyvodzovala poškodenie. V ostatnom, najmä pokiaľ ide o formálne nedostatky znaleckého posudku, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie - ods. 82, 83, 84 a 87, s ktorými sa plne stotožňuje. Už len okrajovo k tomuto dôkaznému prostriedku odvolací súd odkazuje na nález ÚS ČR sp. zn. zo dňa 24.07.2013 („Všeobecne možno konštatovať že znalecky posudok je nepochybne významným druhom dôkazného prostriedku a v rámci dokazovania v súdnom konaní mu prináleží významné miesto. Nie je však možné pripustiť, aby sa opomenula zásada kritického hodnotenia dôkazov, vrátane znaleckého posudku. Znalecký posudok je potrebné hodnotiť rovnako starostlivo ako každý iný dôkaz ani on a priori nepožíva väčšiu dôkaznú silu a musí byť podrobený všestrannej previerke, nielen právnej korektnosti ale aj vecnej správnosti. Ponechať bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku, bez ďalšieho dôverovať záverom znalca by znamenalo vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov súdom podľa vlastného vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a prenášať zodpovednosť za skutkovú a poprípade aj právnu správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo nie je možné z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať. Všeobecný súd musí dodržať vysoký štandard aj pokiaľ ide o hodnotenie vypovedacej schopnosti a hodnotenia dôkazu samotného. Ak ide o hodnotenie dôkazov,

procesné predpisy síce ponechávajú voľnosť sudcovi všeobecného súdu, avšak nemôže ísť o úvahu absolútnu, neviazanú na skúsenosťami preverenú pravdepodobnosť určitých skutočností.“), ako aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. („Znalecká činnosť musí teda spĺňať tri základné atribúty: a/ musí ísť o riešenie otázok skutkových nie právnych, musí ísť o otázky odborné a nie všeobecne známe. Znalec musí zodpovedať otázky odborné, musí sa jednať o znalosti z toho oboru, do ktorého bol znalec vymenovaný. Výsledkom znaleckého skúmania je subjektívny úsudok znalca, ktorý je preskúmateľný a nesmie sa obmedziť len na odpovede na otázky bez toho, aby z neho bolo zrejmé ako znalec k týmto záverom dospel. Aby súd mohol znalecký posudok zodpovednosť zhodnotiť nesmie sa znalec obmedziť vo svojom posudku len na podanie odborného záveru, ale z jeho posudku musí mať súd možnosť poznať, z akých zistení v posudku znalec vychádzal, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe akých úvah došiel k svojmu záveru.“). Z tohto dôvodu možno uzavrieť, že predložený znalecký posudok príčinnú súvislosti medzi poškodením predných frontov kuchynskej linky s činnosťou žalobcu nemohol preukázať. Naviac, skutkovo bolo nesporné, že maliarska fólia, ktorou bola kuchynská linka prekrytá, nebola pri odovzdávaní diela poškodená (čo potvrdila vo výpovedi aj znalkyňa), čo sa prieči záverom znalkyne obsiahnutým v jej znaleckom posudku o fyzickom kontakte stroja s kuchynskou linkou. Je na úvahu, či samotné poškodenia predných frontov kuchynskej linky sa laickým okom nejavia skôr ako dôsledok nesprávneho zabezpečenia kuchynskej linky pred prachom (či už nevhodná fólia prípadne nesprávne zvolený lepiaci prvok), za čo však žalobca nenesie zodpovednosť. Napokon zabezpečenie kuchynskej linky pred jej znečistením bola dohodnutá forma súčinnosti žalovaného. Zo všetkých týchto dôvodov potom odvolací súd, súhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že znalecký posudok je vnútorne rozporný a nepreskúmateľný z dôvodov uvedených logických nedostatkov a absencii podstatných príloh. V tejto súvislosti sa preto nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že pokiaľ súd pre formálne nedostatky neprihliadol na tento znalecký posudok, mal z neho z dôvodu jeho vecnej správnosti vychádzať. 48/ K samotnej výške škody treba uviesť, že túto žalovaný preukazoval kúpnou cenou kuchynskej linky vo výške 48.750 eur (išlo o faktúru č. BK130-0067 z 22.10.2010) a v rozhodnom čase aktuálnou cenou, ktorú by musel zaplatiť za výmenu poškodených dielov predných frontov kuchynskej linky (ponuka Miele Center STOPKA BRATISLAVA, s.r.o. zo dňa 19.03.2020 na výmenu frontov pre kuch. linku Sie Matic na sumu 18.894 eur s DPH). Treba ozrejmiť, že pokiaľ je škoda chápaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä poskytnutím peňazí ( v prípade kuchynskej linky žalovaného, ktorá v čase namietaného poškodenia mala desať rokov, (za situácie, že reálne k výmene poškodených dielov za nové nedošlo) výšku škody bolo potrebné ustáliť ako rozdiel medzi jej hodnotou zohľadňujúcou amortizáciu od jej zakúpenia a to až k 21.02.2020 a jej hodnotou zohľadňujúcou poškodenia predných frontov (rovnako k 21.02.2020, kedy žalobca realizoval práce v dome žalovaného). Takéto odborné vyjadrenie mohol v spore relevantne podať len znalec z odvetvia nábytok alebo bytové doplnky (ktorý by sa zároveň vyjadril k charakteru vytknutých poškodení a k tomu, či tieto poškodenia mohli byť spôsobené strojom použitým pri čistení/leštení dlažby). Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný, na preukázanie svojich skutkových tvrdení, znalecký posudok vypracovaný takýmto znalcom v konaní nepredložil. 49/ Keďže žalovaný nepreukázal naplnenie ani jedného zo zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalobcovi (a/ vznik škody, b/ okolnosť, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou, resp. strojom použitým žalobcom, c/ že je daná príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou, resp. vecou použitou pri činnosti), nemohla vzniknúť následná právna povinnosť žalobcu preukazovať existenciu neodvrátiteľnej udalosti nemajúcej pôvod v prevádzke. 50/ Pokiaľ ide o prípadnú aplikáciu ust. , je odvolací súd názoru, že predmetné zákonné ustanovenie nie je možné na tento skutkový prípad aplikovať. Z hľadiska vzniku tejto absolútnej objektívnej zodpovednosti sa totiž vyžaduje, aby existovala príčinná súvislosť medzi použitím určitých prístrojov alebo iných vecí pri plnení záväzku, najmä medzi okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité pri plnení záväzku, a škodou, ktorá bola týmito okolnosťami spôsobená. O tento prípad zodpovednosti nejde vtedy, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili pri plnení záväzku, a škoda bola spôsobená napríklad nesprávnou alebo nedostatočnou prácou obsluhujúceho personálu. Avšak aj v prípade aplikácie tohto zákonného ustanovenia by musel žalovaný preukázať naplnenie zodpovednostných kritérií v ňom obsiahnutých vo vzťahu k žalobcovi (a/ ku škode došlo použitím prístroja alebo inej veci, b/ vznik škody má pôvod v povahe prístroja, c/ príčinnú súvislosť vzniku škody a použitia prístroja), čo sa mu nepodarilo.

51/ Zohľadniac vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaný nepreukázal existenciu nároku na náhradu škody voči žalobcovi, ktorá by mohla byť predmetom platného započítania ( ). Preto započítací prejav žalovaného uskutočnený listom zo dňa 10.03.2020 nemožno považovať za neplatný (, ). 52/ V posudzovanej veci tak rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, alebo že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené. Rovnako napadnutý rozsudok nie je nepreskúmateľným ani zmätočným a má všetky náležitosti vyžadované ust. . 53/ Nakoľko odvolacia argumentácia žalovaného nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ho podľa v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalovaný žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu neposkytol. 54/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 55/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 56/ Výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol právoplatnosť. 57/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).