Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-5Er/398/2008

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: FONS Slovakia s.r.o., so sídlom Kočovská 3, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 307 025, ex offo výmaz dňa 11.2.2010, o vymoženie 61.758,81 Eur s príslušenstvom v exekúcii A. XXX/XXXX vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Evou Šteinerovou, Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. XXXX*XXXXXX zo dňa 3.3.2003 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 61.758,81 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu – Rozhodnutia Sociálnej poisťovne- ústredie č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX vydaného dňa 13.11.2002, Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 19.12.2001.

2. Dňa 30.01.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené vrátené poverenie s tým, že exekúcia bola zastavená ex offo, nakoľko vykonaným šetrením bolo zistené, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 15.12.2003 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a teda exekučné konanie bolo zo zákona zastavené. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie 90,88 Eur.

3. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

4. Z výpisu z Obchodného vestníka SR mal súd preukázané, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. zo dňa 15.12.2003 vyhlásil na majetok povinného konkurz. Povinný je t.č. vymazaný z Obchodného registra SR, ex offo výmaz dňa 11.2.2010.

5. Vzhľadom na znenie bolo predmetné exekučné konanie zastavené zo zákona, preto exekučný súd o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nerozhodoval.

6. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

7. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, účinnému do dňa 31.8.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

8. Výklad zákonného ustanovenia, ktoré vo svojej hypotéze upravuje predpoklady na vznik nároku na náhradu trov konania od oprávneného, patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu. Podľa § 203 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť, a nie povinnosť, zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha súdu o tom, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie (hoci aj preto, že súdny exekútor nemôže niesť trovy exekúcie sám). Taktiež i Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.04.2010 konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

9. V danom prípade sa podľa § 36 Exekučného poriadku exekučné konanie začalo dňa 13.02.2003, pričom k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného došlo dňa 15.12.2003. Nebolo možné od oprávneného očakávať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Oprávnený taktiež nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie, nakoľko za zavinenie je možné považovať iba zavinenie v procesnom význame zodpovednosti. Pri zastavení exekúcie zavinením oprávneného musí byť splnená aj podmienka, že existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.12.2004).Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému.

10. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že exekúciu nezastavil pre nemajetnosť povinného, keďže k zastaveniu exekučného konania došlo zo zákona.

11. Čo sa týka náhrady trov exekúcie, vyhlásenie konkurzu na majetok povinného nezakladá zavinenie oprávneného v uvedenom zmysle § 203 ods. 1 EP. Trovy exekúcie musí preto znášať povinný. Súdny exekútor nemá inú možnosť, ako formou prihlášky v konkurze uplatniť si trovy exekučného konania, ktoré mu vznikli v spojitosti s vedením exekúcie proti povinnému na návrh oprávneného, keďže po vyhlásení konkurzu na majetok povinného je konkurz spôsobom koncentrácie všetkých nárokov uplatňovaných proti povinnému. Súdny exekútor by konal správne v tomto exekučnom konaní, keď by si prihlásil svoju pohľadávku (trovy exekúcie vo výške 90,88 Eur) do konkurznej podstaty.

12. Ustanovenie EP bolo do s účinnosťou od 3.1.2012, pričom chýbajú prechodné ustanovenia, ktoré by umožnili ho aplikovať aj na exekučné konanie začaté pred 1.9.2005, resp. pred 1.12.2006 (do posledných prechodných ustanovení v zmysle ust. EP, EP). Keďže Exekučný poriadok je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje niektoré hmotnoprávne ustanovenia) je potrebné podľa všeobecných predpisov intertemporálnej aplikácie procesných noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré začali pred novelizáciou, avšak iba do posledných prechodných ustanovení v EP.

13. V danej exekučnej veci nie je subjektu v exekučnom konaní, ktorého by súd mohol zaviazať na náhradu takýchto trov. Navyše Ústavný súd SR konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd SR

v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70, mutatis mutandis aj ), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. -13 zo dňa 5.novembra 2008).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie j e p r í p u s t n é odvolanie.