Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoKR/55/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX D., zast.: Mgr. Romana Mravíková, advokátka, so sídlom Coboriho 9, 949 01 Nitra, IČO: 42 428 505, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o späťvzatí žaloby po rozhodnutí Okresného súdu Nitra č.k. -111 zo dňa 04.06.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby nepripúšťa.

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -111 zo dňa 04.06.2025 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca s poukazom na o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V danom prípade sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodov uvedených v a ičom ani jeden z dôvodov nebol vykonaným dokazovaním preukázaný, vzhľadom na čo súd prvej inštancie žalobu zamietol.

3. Proti predmetnému rozsudku nebolo podané odvolanie.

4. Skôr ako rozsudok nadobudol právoplatnosť, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 15.07.2025 vzal žalobu v celom rozsahu späť s poukazom na , a (ďalej len „“). Žalobca žiadal, aby odvolací súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby z dôvodu, že späťvzatie žaloby nemá za následok prekážku veci rozhodnutej a prípadné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu a jeho akceptácia by mala za následok právnu neistotu žalovaného. Poukázal na to, že žalobca mal možnosť zvážiť podanie žaloby a k takémuto úkonu mal k dispozícii 6 rokov odo dňa právoplatnosti zastavenia konkurzného konania voči žalovanému. Napriek tomu žalobca podal žalobu vo veľmi krátkej dobe, pričom v prípade zastavenia konania by mu vzniklo právo opätovne podať žalobu a opätovne nútiť žalovaného k úkonom na obranu svojich práv. S poukazom na žalovaný považuje za vážny dôvod pre nesúhlas so

späťvzatím žaloby stav právnej neistoty, ktorý mu hrozí tým, že by žalobca opätovne voči nemu podával žaloby daného druhu, pričom práve úlohou oddlženia má byť umožnenie dlžníkovi začať život bez tlaku, ktorý na neho je vyvíjaný zo strany veriteľov. Pripustenie späťvzatia by malo za následok, že by bol popretý samotný účel oddlženia. V súvislosti s návrhom žalobcu, aby žiadnej zo strán súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, žalovaný uviedol, že bol v konaní úspešný, pričom ak súd nepristúpi k zastaveniu konania, bude právoplatný rozsudok a nárok žalovaného na náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa v spojení s , po preskúmaní obsahu spisu, späťvzatia žaloby a vyjadrenia žalovaného k späťvzatiu žaloby dospel k záveru, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je dôvodný.

7. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa e žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

10. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom strany sporu a jeho účinky nastávajú okamihom, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol meritórne rozsudkom č.k. -111 zo dňa 04.06.2025, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebol preukázaný nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení ani tvrdenia žalobcu (dôkazné bremeno žalobcu) o naplnení zákonných dôvodov podľa , na ktorých žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby. Proti tomuto rozsudku nepodala odvolanie žiadna zo strán sporu. Následne, ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, žalobca žalobu vzal späť.

11. V posudzovanej veci žalovaný v dôvodoch nesúhlasu argumentoval princípom právnej istoty a sledovaním samotného účelu oddlženia. Odvolací súd pri posudzovaní žalovaným uvádzaných vážnych dôvodov, na ktorých založil svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby, považoval tvrdenia žalovaného za opodstatnené. Prihliadol najmä na skutočnosť, že vo veci už bolo vydané meritórne rozhodnutie, ktorým bola žaloba zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Pripustenie späťvzatia žaloby za takejto procesnej situácie by malo za následok zastavenie konania bez vzniku prekážky res iudicata, čím by sa žalobcovi otvoril priestor na opätovné podanie žaloby z totožného skutkového a právneho základu. Takýto postup by znamenal stav právnej neistoty na strane žalovaného a vystavil by ho opakovanej procesnej záťaži, a to napriek tomu, že v predmetnom súdnom konaní bol úspešný.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že dispozičné oprávnenie žalobcu vziať späť žalobu nemožno vykladať absolútne. Jeho výkon nesmie viesť k popretiu základných princípov civilného sporového konania, najmä princípu právnej istoty, hospodárnosti konania a zákazu zneužitia práv. Ak žalobca až po vyhlásení zamietavého rozsudku bez podania odvolania pristúpi k späťvzatiu žaloby, ide o procesný úkon, ktorý môže smerovať k mareniu vzniku res iudicata a k vytvoreniu možnosti opätovne iniciovať konanie o tom istom nároku. Takýto postup podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za nesúladný s účelom samotného a to aj s ohľadom na charakter konania o zrušenie oddlženiam. Žalovaný, vychádzajúc z výsledku prvoinštančného konania, v ktorom žaloba bola zamietnutá, má dôvodný a oprávnený záujem na dosiahnutí stavu právnej istoty vzhľadom na možné iniciovanie nového konania žalobcu o zrušenie oddlženia opätovným podaním žaloby na tom istom skutkovom základe. Pokiaľ dlžník bol oddlžený a veriteľ využil možnosť podania žaloby o zrušenie oddlženia, mal možnosť uplatňovať prostriedky procesnej obrany a útoku. umožňuje podanie žaloby o zrušenie oddlženia, to však nesmie byť zneužívané na marenie účelu oddlženia opakovaným šikanóznym podávaním žalôb, preto v predmetnom spore bez podania odvolania súd dospel k záveru, že keďže žalobca odvolaním nenapadol nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie a žalovaný so späťvzatím z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasil, odvolací súd nepripustil späťvzatie žaloby, nakoľko nemôže poskytnúť ochranu výkonu práva, ktoré je v rozpore s účelom .

13. Odvolací súd zároveň prihliadol aj na povahu sporu, ktorým je žaloba o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Účelom inštitútu oddlženia je umožniť dlžníkovi po splnení zákonných podmienok nový ekonomický začiatok bez neprimeraného a trvalého tlaku zo strany veriteľov. Pripustenie späťvzatia žaloby v situácii, keď žalobca nebol vo veci úspešný a mohol by rovnaký nárok uplatniť opakovane a nenapadol nesprávnosť rozsudku odvolaním, by bolo v rozpore s týmto účelom.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval žalovaným uvádzané dôvody nesúhlasu za vážne a preto dospel k záveru, že jeho nesúhlas so späťvzatím žaloby je dôvodný. V zmysle preto odvolací súd späťvzatie žaloby žalobcu nepripustil.

15. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd v zmysle v spojení s , pri zohľadnení procesného úspechu žalovaného rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. V zmysle , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (/, e/ ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( Exekučný poriadok).