Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/48/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Cossette SK, s.r.o., Staré Grunty 24, Bratislava, IČO : 47 114 070, proti žalovaným : Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu X. L. Č.. XXA, XXB, XXC, XXD, XXE, XXF, XXG, XXH, W., v zastúpení správcu : IMMO Service Group, s.r.o., Tomášikova 50/E, Bratislava, IČO : 36 740 012, v zastúpení : Matejka Friedmannová s.r.o., Dunajská 48, Bratislava, IČO : 47 248 998, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26. 11. 2024 sp. zn.

- 408, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaní m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovaným domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaných, ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak, že žalovaní by udelili súhlas s dodatočným povolením rekonštrukcie bytu č. XXX-W. vo vlastníctve žalobcu, pozostávajúcej z nasledovných úprav : s odstránením 250 mm nosnej priečky medzi miestnosťami 8.06 a 8.11, zamurovaním otvoru s francúzskym oknom cez ktoré sa vychádzalo na terasu z miestnosti č. 8.13, a domurovaním časti obvodového plášťa o šírke 100 mm v miestnosti 8.16, čím bolo zasiahnuté do vizuálu obvodového plášťa bytového domu CUBICON. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je jedným z vlastníkov bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v budove so súpisným číslom XXXX, popis stavby : X. L. XX - Y., W., I., T., B., C., L., M., postavenej na pozemku C KN, parc. č. XXXX/XX, o výmere 6 426 m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres : W. G., obec W.-m.č. O. Q., k.ú. O. Q.. Dňa 08.12.2020 bola orgánom štátneho stavebného dohľadu vykonaná kontrola v byte č. XXX - W. na X. poschodí, vo vchode č. XXB, Bytového domu z dôvodu kontroly vykonávania rekonštrukčných práv v Byte, ktorej výsledkom bolo, že ŠSD okrem iného vyzval žalobcu ako stavebníka na zastavenie stavebných prác až do vydania právoplatných povolení. Následne Mestská časť Bratislava - O. Q. začala konanie o dodatočnom povolení stavebných úprav vykonaných žalobcom v Byte. Žalobca bol Mestskou časťou Bratislava - O. Q. vyzvaný na predloženie súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov s dodatočným povolením stavebných úprav v Byte. Dňa 05.08.2021 vyhlásil Správca Bytového domu ( spoločnosť IMMO Service Group, s.r.o., IČO: 36 740 012 ) písomné hlasovanie vlastníkov, ktorého predmetom bolo vyjadrenie súhlasu ( alebo nesúhlasu ) so Stavebnými úpravami. Dňa 19.10.2021 bolo písomné hlasovanie vyhodnotené a z jeho výsledkov vyplýva, že bolo odovzdaných 79 platných hlasov, z ktorých 78 hlasovalo za udelenie súhlasu a jeden hlas hlasoval proti. Potrebná nadpolovičná väčšina hlasov však predstavuje 107 hlasov, a keďže táto dosiahnutá nebola, rozhodnutie o udelení súhlasu nebolo schválené. Žalobca vyvodzuje povinnosť

žalovaných súhlasiť s predloženým návrhom z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov tým, že žalovaní majú právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastníci o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku; a svoje oprávnenie domáhať sa nahradenia prejavu vôle ostatných vlastníkov vyvodzuje z ustanovenia § 14a ods. 8 Zákona o vlastníctve bytov tým, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol. Na základe uvedeného žalobca, v nadväznosti na Písomné hlasovanie, v ktorom nebola dosiahnutá zákonom požadovaná väčšina, žiada súd o nahradenie prejavu vôle žalovaných v tom smere, aby súd vyjadril súhlas so Stavebnými úpravami v byte vo vlastníctve žalobcu. Žalobca súčasne poukázal na ochranu svojho vlastníckeho práva vyplývajúcu jednak z SR () a jednak na . Žalobca vo svojej duplike spochybnil oprávnenie Správcu na zastupovanie žalovaných a naviac poukázal aj na skutočnosť, že v Bytovom dome vykonali viacerí vlastníci stavebné úpravy, na ktorých vykonanie bol potrebný súhlas vlastníkov, no žalobca je jediným vlastníkom od ktorého sa takýto súhlas vyžaduje. Žalobca pri realizácii stavebných úprav vo svojom byte postupoval rovnako ako ostatní vlastníci a zároveň aj správca, z čoho vyplýva, že nemohol byť nedobromyseľný.

2/ Žalovaní v rámci svojej procesnej obrany obsiahnutej vo vyjadrení k žalobe, zo dňa 10.11.2022 ku skutkovej stránke veci uviedli, praktický totožný priebeh udalostí, ako ich vo svojej žalobe opísal žalobca. Ďalej uviedli, že nevyhnutným predpokladom nahradenia prejavu vôle rozhodnutím súdu je preukázanie porušenia povinnosti žalovaných takýto súhlas udeliť. V zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „Zákon o vlastníctve bytov“ alebo „ZoVB“) jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov vyplýva nielen právo, ale aj povinnosť zúčastňovať sa na správe bytového domu. Nezúčastnenie sa dostatočného počtu vlastníkov na Písomnom hlasovaní, predmetom ktorého bolo udelenie súhlasu, však nie je neplnenie si danej povinnosti a nie je ani nezodpovednosťou vlastníkov. Žalovaní mali právo rozhodnúť sa, či udelia svoj súhlas s dodatočným povolením stavebných úprav. Je zrejmé, že žalovaní svojim nezúčastnením sa na hlasovaní prejavili nevôľu udeliť súhlas s dodatočným povolením stavebných úprav v Byte. Žalovaní sa taktiež nestotožnili s tvrdením žalobcu (že žalovaní mali právo a zároveň povinnosť o udelení súhlasu rozhodnúť, no neučinili tak, resp. že žalovaní neprijali ohľadom udelenia súhlasu s dodatočným povolením stavebných úprav žiadne rozhodnutie), pretože rozhodnutie o udelení súhlasu prijaté bolo, avšak s výsledkom nepriaznivým pre žalobcu. Neudelenie súhlasu nemožno považovať za neprijatie rozhodnutia. Žalovaní boli pri písomnom hlasovaní oprávnení slobodne sa rozhodnúť, či súhlas udelia alebo neudelia. Neboli však povinní súhlas udeliť. Povinnosť rozhodnúť nemožno vykladať ako povinnosť udeliť súhlas a neudelenie súhlasu neznamená neprijatie rozhodnutia vôbec. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím len v tých prípadoch, kedy povinnosť udeliť súhlas explicitne vyplýva buď priamo zo zákona, alebo z dohody zmluvných strán. Žalobca ako zákonný predpoklad možnosti nahradenia prejavu vôle žalovaných súdnym rozhodnutím uvádza zákona o Vlastníctve bytov. Uvedené ustanovenie však oprávňuje súd na to, aby vo veci rozhodol, ale nie na to, aby nahradil vôľu ostatných vlastníkov. V neposlednom rade žalovaní poukázali aj na nedobromyseľnosť žalobcu, pretože žalobca začal realizovať stavebné úpravy v Byte bez predchádzajúceho stavebného povolenia vydaného príslušným stavebným úradom, resp. bez ohlásenia stavebnému úradu a tiež, že stavebné konanie začalo až na základe podnetu Správcu Bytového domu. K námietkam žalobcu, že správca nemá oprávnenie na zastupovanie žalovaných v tomto spore uviedli, že uvedené oprávnenie správcu vyplýva z v spojení s , ale taktiež aj z Zákona o vlastníctve bytov.

3/ Súd prvej inštancie s poukazom na nesporné tvrdenia strán sporu v zmysle zistil nasledovný skutkový stav : Žalobca je jedným z vlastníkov bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome so súpisným číslo XXXX na ulici X. L. Č.. XXA - XXH, postavenej na pozemku C KN, parc. č. XXXX/XX, o výmere 6 426 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: Bratislava IV, obec BA-m.č. O. Q., k.ú. O. Q.. Správu Bytového domu v súčasnosti vykonáva spoločnosť IMMO Service Group, s.r.o. (IČO: 36 740 012). Na základe podnetu Správcu bol dňa 08.12.2020 vykonaný štátny stavebný dohľadom z dôvodu realizácie rekonštrukčných prác v byte č. XXX - W. na X. poschodí vo vchode XXB Bytového domu. Nakoľko boli pri vykonaní ŠSD zistené zrealizované stavebné úpravy vyžadujúce si súhlas stavebného úradu s ohlásením, resp. stavebné povolenie, žalobca bol vyzvaný na zastavenie stavebných prác až do vydania právoplatných povolení. Následne Mestská časť

Bratislava - O. Q. začala konanie o dodatočnom povolení stavebných úprav vykonaných žalobcom v Byte. Žalobca bol Mestskou časťou Bratislava - O. Q. vyzvaný na predloženie súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov s dodatočnom povolením stavebných úprav v Byte. Dňa 05.08.2021 vyhlásil Správca písomné hlasovanie vlastníkov, ktorého predmetom bolo vyjadrenie súhlasu so Stavebnými úpravami. Dňa 19.10.2021 bolo písomné hlasovanie vyhodnotené a z jeho výsledkov vyplýva, že bolo odovzdaných 79 platných hlasov, z ktorých 78 hlasovalo za udelenie súhlasu a jeden hlas hlasoval proti. Potrebná nadpolovičná väčšina hlasov (107) však dosiahnutá nebola, preto rozhodnutie o udelení súhlasu nebolo schválené.

4/ Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa /, , /, , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ďalej podľa , , , Obč. zák. Poukázal na to, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (obdobne v náleze Ústavného súdu SR sp.zn.: z 9.06.2020).

5/ Predmetom tohto konania bolo nahradenie prejavu vôle žalovaných tak, že ako vlastníci bytov a nebytových priestorov špecifikovaných v žalobe udelia súhlas s dodatočným povolením rekonštrukcie bytu vo vlastníctve žalobcu (pozostávajúcej z úprav špecifikovaných v bode 1 tohto rozhodnutia). Žalobca, ako prehlasovaný vlastník, je na základe článku VI. ods. 8 Zmluvy o správe, ako aj na základe oprávnený podať žalobu na súd, ktorý o spornej veci rozhodne, preto je v tomto spore aktívne vecne legitimovaným subjektom. Žalovaní ako ostatní vlastníci sú automaticky pasívne vecne legitimované subjekty, ktoré na základe v spojení s , ale taktiež aj z Zákona o vlastníctve bytov v konaní zastupuje Správca (IMMO Service Group, s.r.o.). Z uvedeného dôvodu argumenty žalobcu, že správca nie je oprávnený v tomto konaní zastupovať žalovaných sú nesprávne.

6/ Žalobca vo svojej žalobe argumentoval tým, že podľa § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má vlastník právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí, zariadení, nebytových priestorov a príslušenstva domu a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku. Sám žalobca následne uviedol, že predmetná povinnosť vlastníkov je konštruovaná ako tzv. imperfektná právna norma, čo znamená, že zákon za nedodržanie tejto povinnosti neukladá vlastníkom žiadnu sankciu. Jediným dôsledkom pasivity vlastníkov je to, že musia rešpektovať rozhodnutie ostatných vlastníkov, ak je prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov v dome, čo však nie je možné považovať za ich sankciu. Žalobca súčasne poukázal na ochranu svojho vlastníckeho práva vyplývajúcu jednak z SR () a jednak poukázal na Obč. zák. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s výkladom žalobcu, že prejav vôle žalovaných obsiahnutý v písomnom hlasovaní, ktorým nedošlo k vysloveniu súhlasu s návrhom žalobcu, možno v danom prípade nahradiť rozhodnutím súdu. Žalobca vo svojej žalobe síce správne uviedol, že vlastníci majú povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovať, avšak táto imperfektná norma nemôže byť vykladaná spôsobom, ktorý by zaväzoval vlastníkov hlasovať určitým spôsobom (v danom prípade hlasovať za prijatie žalobcovho návrhu). Preto je nutné vykladať toto zákonné ustanovenie takým spôsobom, že v prípade, ak sa vlastník nezúčastní hlasovania, vyjadruje tým svoj nesúhlas s predloženým návrhom. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia článku 2 ods. 3 , ktorý hovorí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. A zákon v žiadnom svojom ustanovení neukladá vlastníkom povinnosť hlasovať určitým, konkrétnym, spôsobom. Zákon ukladá vlastníkom povinnosť podieľať sa na správe bytového domu, čo môžu urobiť aj svojou neúčasťou na hlasovaní. Keďže vlastníci bytov nemajú povinnosť hlasovať konkrétnym spôsobom, preto súd ani nemá na základe čoho (t.j. akého ustanovenia zákona) vyvodiť ich povinnosť súhlasiť s predmetným návrhom a na základe toho nahradiť prejav ich vôle. Žalobca síce môže opakovane iniciovať hlasovanie o predmetnej otázke, avšak na to,

aby sa ostatní vlastníci zúčastnili hlasovania, resp. aby hlasovali konkrétnym spôsobom bez ďalšieho (napr. zmluva o budúcej zmluve, ustanovenie v zákone, atd.) neexistuje právny nárok.

7/ Súd prvej inštancie v danom prípade vyhodnotil ako podstatnú aj tú skutočnosť, že žalobca vedome porušil svoje povinnosti tým, že začal s rekonštrukciou bez akýchkoľvek povolení, čo súd považuje za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemohol byť ani dobromyseľný. Argumentácia žalobcu v ktorej poukazuje na skutočnosť, že aj ostatní vlastníci realizovali úpravy svojich bytov, resp. spoločných priestorov, v tomto konaní neobstojí, pretože realizácia iných rekonštrukcií v bytovom dome nie je predmetom tohto konania a súd k ním ani nemá relevantné podklady. Preto argumentáciu žalobcu v tejto časti vyhodnotil súd ako nedôvodnú.

8/ Z dôvodu, že neexistovala žiadna zmluvná a ani zákonná povinnosť žalovaných kladne hlasovať za návrh žalobcu, súd mohol o predmetnej veci rozhodnúť iba na základe poslednej vety ; súd má však za to, že konanie žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto je v danej veci na mieste uprednostniť práva ostatných vlastníkov, ktorí vyjadrili svoj nesúhlasný prejav vôle s predloženým návrhom žalobcu ( hoci aj svojou neúčasťou na schôdzi vlastníkov ).

9/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle v spojení s ; súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, teda pomer úspechu žalovaných k žalobcovi predstavuje 100 %, v ktorom rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

10/ Uvedený rozsudok napadol v zákonnej odvolacej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ust. / , t.j. tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej ust. / , t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej ust. / , t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11/ Porušenie práva na spravodlivý proces žalobca videl v zastupovaní žalovaných neoprávneným zástupcom, keď poukazoval na to, že žalovaných ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Dome zastupoval v konaní správca, ktorý následne k zastupovaniu splnomocnil právneho zástupcu. Postavenie správcu ako zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov upravuje Zákon o vlastníctve bytov, pričom v zmysle § 6 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov môže správca vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Základným účelom funkcie správcu bytov a nebytových priestorov je vykonávanie správy bytového domu, podľa § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, a to na základe zmluvy o výkone správy. V zmysle § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov, je správca oprávnený zastupovať vlastníkov, a teda aj žalovaných, v záležitostiach týkajúcich sa správy bytového domu.

12/ Ust. § 9 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov taxatívne uvádza konkrétne prípady nad rámec správy bytového domu, kedy je správca oprávnený zastupovať vlastníkov, a teda aj žalovaných, pred súdom. Zo Zmluvy o výkone správy č. uzatvorenej medzi vlastníkmi a správcom nevyplýva oprávnenie správcu zastupovať vlastníkov, a teda aj žalovaných, vo väčšom rozsahu ako v rozsahu správy bytového domu, ktorou sa podľa ust. § 6 ods. 2 zák. o vlastníctve bytov rozumie obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytova nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, vedenie účtu domu v banke, vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov a iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Predmetom tohto konania je návrh žalobcu na nahradenie prejavu vôle žalovaných, aby súd vyjadril súhlas so stavebnými úpravami v byte vo vlastníctve žalobcu. nejedná sa teda o záležitosť súvisiacu so správou bytového domu a zároveň takáto vec nie je uvedená vo vyššie cit. § 9 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že zákon o vlastníctve bytov ani zmluva o výkone správy neoprávňuje správcu na zastupovanie žalovaných v tomto konaní. Z tohto dôvodu nebol správca oprávnený splnomocniť na zastupovanie žalovaných v tomto konaní advokátsku kanceláriu. Okrem toho sa v samotnom

plnomocenstve uvádza, že správca splnomocňuje uvedenú advokátsku kanceláriu na zastupovanie v konaní správcu, nie vlastníkov. Žalobca ďalej v odvolaní upozornil na to, že v tomto konkrétnom prípade sú na strane žalovaných aj spotrebitelia a títo by boli povinní zaplatiť odmenu za právne služby a prípadnú náhradu trov konania žalobcu. na takúto povinnosť by boli zaviazaní bez toho, aby sami dali súhlas s tým, aby sa právny zástupca v ich mene bránil návrhu žalobcu, a teda s vedením takéhoto sporu, resp. bez toho, aby vôbec vedeli, že predmetný spor prebieha.

13/ V písomnom hlasovaní, v ktorom vlastníci rozhodovali o udelení súhlasu, síce nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia, no 78 hlasov vlastníkov hlasovalo za udelenie súhlasu, je teda nepochybné, že minimálne vlastníci disponujúci 78 hlasmi, resp. ich záujmy, sú v rozpore so záujmami správcu, ktorý, ako je zrejmé z vyjadrenia, nesúhlasí s udelením súhlasu. V zmysle uvedeného § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov trvá zastupovanie žalovaných správcom len kým sa nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom žalovaných, teda zastupovaných vlastníkov. Zastúpenie žalovaných, resp. minimálne vlastníkov, ktorí v písomnom hlasovaní hlasovali za udelenie súhlasu, správcom by teda nemohlo naďalej trvať aj v prípade, že by správca bol oprávnený zastupovať žalovaných v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené dôvody nebolo možné v konaní prihliadať na akékoľvek úkony správcu alebo jeho právneho zástupcu. Napriek tomu súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že správca je oprávnený vlastníkov v konaní zastupovať s poukazom na ust. § 9 ods. 8 písm. a/ zákona o vlastníctve bytov, t.j. v konaní o návrhu na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. Toto konanie však nie je konaním o návrhu podaným prehlasovaným vlastníkom. V tomto prípade nebolo o otázke súhlasu dosiahnutá väčšina na prijatie rozhodnutia vlastníkov ( nebolo prijaté rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdnej žaloby ), teda sa jedná o konanie o žalobe podľa poslednej vety § 14a ods. 11 zák. o vlastníctve bytov ( ktorú na rozdiel od prehlasovaného vlastníka môže podať ktorýkoľvek vlastník ). Zákon o vlastníctve bytov oprávnenie správcu na zastupovanie vlastníkov v takomto konaní o žalobe v prípade, ak nebola dosiahnutá väčšina potrebná na prijatie rozhodnutia neupravuje. Uvedeným postupom súdu teda došlo k nesprávnemu procesnému postupu, keď súd akceptoval vyjadrenia neoprávneného zástupcu žalovaných, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( / ).

14/ Žalobca ďalej namietal, že mu nebolo zo strany súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaných zo dňa 26. 1. 2023, rovnako o ňom súd neinformoval ani na jednom pojednávaní, ktoré v tomto konaní prebehlo, takže nemal možnosť sa s ním oboznámiť, ani sa k nemu vyjadriť, čim opätovne došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, a teda k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa / .

15/ Žalobca ďalej v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie jeho rozsudku. Súd prvej inštancie sa len veľmi povrchne postavil k odôvodneniu kľúčovej otázky pre rozhodnutie vo veci samej a síce, či súd môže nahradiť prejav vôle vlastníkov a udeliť žalobcom požadovaný súhlas; jeho odôvodnenie v bode 20 neobsahuje riadne vysvetlenie záverov súdu. Zopakoval, že súd prvej inštancie nevysvetlil, ako môže byť žalobca považovaný za prehlasovaného vlastníka v prípade neprijatia akéhokoľvek rozhodnutia z dôvodu, že nebola dosiahnutá väčšina vyžadovaná zákonom o vlastníctve bytov. Obdobne sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne argumentačne vysporiadal s otázkou, prečo považoval správcu za oprávneného zástupcu žalovaných. Odôvodnenie rozsudku žalobca považuje za chaotické, miestami nelogické, avšak v každom prípade za nedostatočné, čo robí rozhodnutie súdu nepreskúmateľným. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku rovnako predstavuje porušenie práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia v dôsledku čoho bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

16/ Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( / ). Žalobca poukazoval na to, že pre vlastníkov konštruuje nielen právo ale aj povinnosť zúčastňovať sa na správe bytového domu. Zákon ale neupravuje vo vzťahu k vlastníkom žiadnu sankciu za nevyužitie tohto práva, resp. za nesplnenie tejto povinnosti. Zároveň platí, že právo nakladať s bytom a nebytovým priestorom a užívať ho sú základnými právami vlastníka bytu a nebytového priestoru. V danom prípade boli vlastníkom poskytnuté všetky informácie týkajúce sa udelenia súhlasu, mali právo a zároveň povinnosť rozhodnúť o udelení súhlasu, no neučinili tak. Neplnenie povinnosti vlastníkov zúčastňovať sa na správe bytového domu, vrátane rozhodovania o žiadosti žalobcu o udelení súhlasu má za následok obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu, ktorý v dôsledku neudelenia súhlasu, resp. neprijatia žiadneho rozhodnutia o udelení súhlasu,

je v užívaní a nakladaní s bytom vo svojom vlastníctve obmedzený, nakoľko bol vyzvaný na zastavenie stavebných prác až do vydania právoplatných povolení, čo jednoznačne predstavuje zásah do jeho vlastníckeho práva a zároveň bez právneho dôvodu zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov.

17/ Žalobca v odvolaní dodal, že nahradenie prejavu vôle subjektov občianskoprávnych vzťahov je v rovine občianskeho práva, ktoré je ovládané zásadou zmluvnej voľnosti a rovnosti, zásahom zákonodarnej moci do autonómnej vôle každého jednotlivca. Takýto zásah musí byť v demokratickej spoločnosti a právnom štáte legitímny a prípustný len vo výnimočných prípadoch. Typickým prípadom, kedy k takémuto autoritatívnemu zásahu dochádza, je napr. rozhodnutie súdu o nahradení prejavu vôle účastníka zmluvy, vyplývajúci zo záväzkovo-právneho vzťahu ( spravidla zo zmluvy o budúcej zmluve ). Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje ( napr. , , Obč. zák., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením ( napr. Obč. zák. ) alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom ( Obč. zák. ). Nevyhnutným predpokladom nahradenia prejavu vôle žalovaných rozhodnutím súdu je preukázanie porušenia povinnosti žalovaných, tak ako je to preukázané vyššie, keďže vlastníci mali právo a zároveň povinnosť o udelení tohto súhlasu rozhodnúť, no neučinili tak.

18/ V prípade, že sa v zmysle , ) nedosiahne zákonom vyžadované kvórum, tak nemohlo byť ani prijaté žiadne rozhodnutie. Z toho plynie, že ak v písomnom hlasovaní nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov potrebných na prijatie rozhodnutia, nemohlo byť ani prijaté žiadne rozhodnutie, či už o udelení alebo neudelení súhlasu. Žalovaní mali nielen právo ale aj povinnosť zúčastniť sa hlasovania a prijať rozhodnutie o udelení alebo neudelení súhlasu. Žalobca preto v nadväznosti na písomné hlasovanie, v ktorom nebola dosiahnutá zákonom požadovaná väčšina, žiadal súd žalobou o nahradenie prejavu vôle žalovaných v tom smere, aby súd vyjadril súhlas so stavebnými úpravami v byte vo vlastníctve žalobcu. Žalobca nemal inú právnu možnosť ako chrániť svoje vlastnícke právo a svoje právom chránené záujmy ako práve takouto žalobou. Súd v rozsudku odmietol právnu ochranu realizovanú prostredníctvom zákonných procesných nástrojov, čo je v rozpore s právnym poriadkom SR, najmä SR ako aj . Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd nemôže nikdy vyhovieť žalobe podľa poslednej vety cit. zák.; to však nemohlo byť v žiadnom prípade úmyslom zákonodarcu, ktorý takýto typ žaloby v zákone o vlastníctve bytov výslovne pripustil. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval príslušné právne normy, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie.

19/ Žalobca napokon namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( / ). Súd prvej inštancie podľa žalobcu nijako neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že žalobca vedome porušil svoje povinnosti tým, že začal s rekonštrukciou bez akýchkoľvek povolení, čo súd považoval za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto podľa súdu nemohol byť žalobca ani dobromyseľný. Uvedené súd v rozhodnutí konštatuje bez akýchkoľvek úvah alebo argumentácie a bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov, ktoré by tento jeho záver odôvodnili. Žalobca správcu opakovane upozorňoval na to, že v bytovom dome viacerí vlastníci vykonali stavebné úpravy ( napr. výstavba schodiska na strechu bytového domu z bytovej jednotky č. XXX - T., zasklenie terás, zastrešenie terás, tiež viaceré stavebné úpravy v garážových priestoroch bytového domu ). Žalobca a podľa jeho vedomostí ani ostatní vlastníci pritom s uvedenými stavebnými úpravami nesúhlasil; tiež mu nie je známe, že by tieto boli ohlásené stavebnému úradu, resp. povolené príslušným stavebným úradom. V garáži bytového domu tiež v r. 2021 prebiehala výstavba priestoru pre odkladanie bicyklov, ktorú zabezpečoval práve správca; následne však Mestská časť Bratislava - O. Q. ako príslušný stavebný úrad začala v danej veci konanie o dodatočnom povolení stavby, resp. o odstránení stavby. Išlo teda o „čiernu stavbu“. Až potom správca zorganizoval písomné hlasovanie vlastníkov, v ktorom vlastníci rozhodovali o súhlase s výstavbou tohto priestoru.

20/ Žalobca tak predložil dôkazy, že sa v prípade stavebných prác nejedná o prvé a ani jediné stavebné úpravy, ktoré vlastníci vo svojich bytoch alebo nebytových priestoroch vykonali, a ktoré si vyžadovali súhlas vlastníkov, no žalobca je jediným vlastníkom, od ktorého sa takýto súhlas vyžaduje a vlastníci ani len nerozhodli o jeho udelení či neudelení. Žalobca pritom postupoval rovnako ako ostatní vlastníci a aj správca, z čoho vyplýva, že nemohol byť dobromyseľný. Súd prvej inštancie svojím konaním -

ignorovaním tvrdení žalobcu - závažne porušil svoje povinnosti, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym záverom ohľadom žaloby žalobcu, čo má za následok nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku.

21/ Na odvolanie žalobcu podali žalovaní vyjadrenie ( č.l. 435 a nasl. spisu ); k údajnému zastupovaniu žalovaných neoprávneným zástupcom uviedli, že oprávnenie správcu na zastupovanie vlastníkov v tomto konaní o nahradenie prejavu vôle má oporu aj v ust. § 9 ods. 7 v spojení s § 6 ods. 2 písm. e/ zákona o vlastníctve bytov. V ust. § 6 ods. 2 cit. zákona zákonodarca upresnil, čo sa rozumie pod správou domu; hoci predmetné ustanovenie obsahuje okruh činností, ktoré správca v rámci správy domu predovšetkým zabezpečujeme, zdôrazňujeme, že ide len o výpočet demonštratívny, a teda nie je vylúčené, aby termín „správa domu“ v sebe zahŕňal aj ďalšie činnosti. Uvedené potvrdzuje dikcia už spomínaného § 6 ods. 2 písm. e/ zákona o vlastníctve bytov : „Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome e/ iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.“ Nakoľko v predmetnom prípade žalobca rekonštrukciou bytu zasiahol do spoločných častí bytového domu zastávame názor, že zastupovanie žalovaných správcom v predmetnom konaní predstavuje činnosť, ktorá súvisí s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi. Možno tak konštatovať, že v prípade zastupovania žalovaných správcom v danom konaní o nahradenie prejavu vôle ide o výkon správy bytového domu.

22/ Žalobca ďalej spochybňuje zastupovanie žalovaných správcom aj z hľadiska samotného záujmu správcu, pričom v bode 19 odvolania konštatuje rozpor záujmov správcu so záujmami vlastníkov, ako žalovaných, a to z dôvodu, že 78 vlastníkov v písomnom hlasovaní dalo žalobcovi dodatočný súhlas s rekonštrukciou bytu. Zároveň dodáva, že z písomných vyjadrení je zrejmé, že správca s udelením súhlasu nesúhlasí. Súd v odôvodnení odkazuje na ust. § 9 ods. 7 zák. o vlastníctve bytov; s jeho aplikáciou sa žalovaní plne stotožňuje. Správca vyjadruje vôľu väčšiny vlastníkov a potrebný počet hlasov pre vôľu vlastníkov stanovuje zákon. Je zrejmé, že nemôže existovať rozpor medzi záujmami správcu a záujmami vlastníkov, keďže správca len reprezentuje vôľu väčšiny vlastníkov a rozhodnutia vlastníkov ani zákonom stanovený počet potrebných hlasov na prijatie rozhodnutia žiadnym spôsobom neovplyvňuje. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď určil, že správca je oprávnený zastupovať žalovaných, ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

23/ Žalobca tvrdí, že mu nebola doručená duplika v súdnom konaní, resp. vyjadrenie žalovaných, datované dňom 26. 1. 2023, v zmysle . Nakoľko žalobca využil svoje právo na procesnú repliku, je odôvodnený postup súdu podľa ods. 4, t.j. umožnenie žalovanému reagovať tzv. duplikou. V tomto procesnom štádiu už žalovaní nevidia priestor na vyjadrenie žalobcu k duplike, ktorá často v súdnej praxi ani nie je zohľadňovaná pri počítaní trov právneho zastúpenia. Žalobca uplatnil svoje právo podľa a zopakoval svoje argumenty v tzv. replike ( vyjadrenie zo dňa 20. 12. 2022 ). Žalovaní poukazovali na fakt, že na pojednávaní dňa 26. 11. 2024 sudca pred skončením dokazovania skonštatoval, že „....vykonal dokazovanie oboznámením sa s kompletným spisom sp. zn. . ....“ Žalobca mal možnosť sa s podaním oboznámiť, pričom priamo na pojednávaní dňa 26. 11. 2024 nemal námietky pri konštatovaní súdu o riadnom doručovaní písomnosti.

24/ Žalobca tiež v odvolaní označil odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné, čím malo byť porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Žalovaní poukazovali na to, že odvolanie neslúži na ochranu základných práv a slobôd v prípade, kedy sa neúspešná strana sporu iba nestotožňuje so závermi, resp. s rozhodnutím súdu. Podľa žalovaných sa súd vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými tvrdeniami, ktoré považoval za relevantné a odôvodnené; súd nebol povinný sa explicitne vysporiadať s každým argumentom v súdnom spise ( rozhodnutie ESĽP vo veci Buzescu v. Rumunsko z 24. 5. 2005 č. 61302/00; tiež uznesenie ÚS SR zo dňa 4. 10. 2006 sp. zn. - 14 ). Žalobca si zjavne zamieňa nesúhlas súdu s jeho argumentmi s údajnou arbitrárnosťou a neurčitosťou napadnutého rozsudku.

25/ Žalobca v odvolaní tvrdí, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako aj . Žalobca si podľa svojej argumentácie stotožňuje nedostavenie sa žalovaných na písomné hlasovanie s porušením povinnosti, ktorá je základným a nevyhnutným predpokladom pre nahradenie prejavu vôle. Zo skutkových okolností prípadu plynie, že žalovaní boli o konaní a predmete písomného hlasovania, ktoré prebiehalo v termíne od 16. 8. 2021 do 15. 10. 2021 dostatočne a včas informovaní. Uvedené preukazuje aj fakt, že po vyhlásení

písomného hlasovania správcom žalobca zaslal všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov individuálne list, v ktorom objasnil, o aké stavebné úpravy sa jedná. Takže ak by žalovaní, ktorí sa písomného hlasovania nezúčastnili, mali záujem udeliť žalobcovi súhlas s dodatočným povolením stavebných úprav, participovali by na písomnom hlasovaní osobne. Je možné naopak konštatovať, že vzťahy žalobcu so žalovanými nie sú úplne kladné, čím si sám žalobca tvorí neprijateľné prostredie. Uvedené vychádza zo samotného konštatovania žalobcu v žiadosti o súhlas v písomnom hlasovaní

- vzor, kde sám žalobca píše o svojich zlých vzťahoch so žalovanými. Žalovaní sú pri každom písomnom hlasovaní oprávnení slobodne sa rozhodnúť, či súhlas udelia alebo neudelia. Nezúčastnenie sa písomného hlasovania predstavuje takisto formu neudelenia súhlasu, aj s ohľadom na informovanosť žalovaných o predmete a termíne písomného hlasovania. Žalovaní majú za to, že nezúčastnenie sa dostatočného počtu žalovaných na písomnom hlasovaní nepredstavuje nesplnenie si povinnosti vlastníka zúčastňovať sa na správe bytového domu, resp. porušenie povinnosti žalovaných. Neudelenie súhlasu s dodatočným povolením stavebných úprav nemožno považovať ani za bezdôvodný zásah do práv a oprávnených záujmov žalobcu, nie to ešte do vlastníckeho práva žalobcu. Zákon vyžaduje na prijatie rozhodnutie určité kvórum, ktoré nebolo dosiahnuté. Vôľa vlastníkov bola prejavená a výsledok písomného hlasovania, ktorý je v neprospech žalobcu, nezakladá dôvod na nahradenie prejavu vôle vlastníkov súdom. Absentuje preto základný predpoklad na nahradenie prejavu vôle. Nevyhnutným predpokladom nahradenia prejavu vôle rozhodnutím súdu je preukázanie porušenia povinnosti žalovaných. S tvrdením žalobcu, že v danom prípade je porušenie povinnosti žalovaných preukázané, nakoľko žalovaní boli povinní o udelení súhlasu rozhodnúť, no neučinili tak, nemožno súhlasiť ( povinnosťou vlastníkov nie je udeliť súhlas, a teda súd nemôže rozhodnúť o prejave súhlasu vlastníkov ). Žalovaní svojím rozhodnutím nezúčastniť sa písomného hlasovania prejavili svoju vôľu rozhodnúť v neprospech žalobcu, resp. nevôľu udeliť súhlas s dodatočnými stavebnými prácami. Žalovaní zdôraznili, že povinnosť rozhodnúť nemožno vykladať ako povinnosť udeliť súhlas a neudelenie súhlasu neznamená neprijatie rozhodnutia vôbec.

26/ Žalobca vo svojom odvolaní poukazuje tiež na „ignorovanie tvrdenia strany“, ktorého sa mal dopustiť súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia; podľa žalobcu je nevyhnutné poukázať na konanie tretích osôb, ktorých sa predmet sporu netýka. Žalobca sa v súvislosti s obhajovaním svojej dobromyseľnosti pri realizácii rekonštrukčných prác opakovane odvolával na iných vlastníkov, ktorí v priebehu uplynulých rokov vykonali v rámci bytového domu určité stavebné úpravy. Táto argumentácia žalobcu je ale irelevantná, spomínané stavebné úpravy iných vlastníkov nie sú predmetom tohto konania; žalovaní z uvedeného dôvodu navrhli súdu, aby na danú argumentáciu neprihliadal. Ak má žalobca potrebu účelovo upriamovať pozornosť na konanie iných vlastníkov a zdôrazňovať, že sa nejedná o prvé ani jediné stavebné úpravy, ktoré vlastníci vo svojich bytoch a nebytových priestoroch vykonali, preukazuje tým len svoju nedobromyseľnosť pri realizácii rekonštrukčných prác bytu. Žalobca sám vyhlasuje, že nakoľko pri stavebných úpravách postupoval obdobne ako ostatní vlastníci, nemohol byť nedobromyseľný. Žalovaní opätovne poukázali na skutočnosť, že medzi predmety činnosti spoločnosti SG Shopping s.r.o. ako sesterskej spoločnosti žalobcu, ktorých prepojenosť po vlastníckej aj personálnej stránke preukazovali žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10. 11. 2022, okrem iného patrí aj poradenská činnosť v oblasti stavebníctva a inžinierska činnosť - obstarávateľská činnosť v stavebníctve. Žalovaní považujú skutočnosť, že žalobca je odborníkom v stavebníctve, a teda sa vyzná v stavebnom konaní za obzvlášť relevantnú pri konštatovaní nedobromyseľnosti žalobcu pri realizácii stavebných úprav bez stavebného povolenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhodnotil konanie žalobcu ako v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko práve žalobca postupoval protizákonne a porušil dobré mravy. Žalovaní navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalovanej strane náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27/ Na vyjadrenie žalovaných podal žalobca odvolaciu repliku ( č.l. 452 a nasl. spisu ), v ktorom zotrval na svojej predošlej argumentácii.

28/ Obdobne žalovaní v odvolacej duplike ( č.l. 465 a nasl. spisu ) zotrvali na svojich dovtedajších tvrdeniach.

29/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné; súd prvej inštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu v zmysle a o žalobe žalobcu rozhodol vecne správne, keď túto zamietol. 30/ Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri správe domu je správca povinný a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, f) zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok alebo keď o to požiadajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň štvrtinu hlasov, g) vypracovať a každoročne do 30. novembra vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome predložiť plán opráv na nasledujúci kalendárny rok, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok, h) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa na základe rozhodnutia podľa xekučné konanie j) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom, k) priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných častiach domu alebo na webovom sídle správcu, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a služieb, v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých iných činnostiach spojených so správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk.

31/ Podľa § 6 ods. 2 písm. e) cit. zákona, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

32/ Podľa § 9 ods. 7 cit. zák., spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

33/ V posudzovanej právnej veci sa žalobca domáha žalobou voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu X. L. Č.. XXA, XXB, XXC, XXD, XXE, XXF, XXG, XXH ( bytový dom CUBICON ) v Bratislave nahradenia prejavu vôle, a síce udelenia súhlasu ostatných vlastníkov s dodatočným povolením rekonštrukcie bytu č. XXX-W. vo vlastníctve žalobcu; rekonštrukcia predmetného bytu spočívala v nasledujúcich úpravách : odstránenie 250 mm nosnej priečky medzi miestnosťami 8.06 a 8.11, a zamurovanie otvoru s francúzskym oknom, cez ktoré sa vychádzalo na terasu z miestnosti č. 8.13, a domurovanie časti obvodového plášťa bytového domu CUBICON. Po vykonaní kontroly orgánom štátneho stavebného dohľadu v byte žalobcu z dôvodu kontroly vykonávania rekonštrukčných prác bol žalobca vyzvaný na zastavenie stavebných prác až do vydania právoplatných povolení. Mestská časť Bratislava - O. Q. začala konanie o dodatočnom povolení stavebných úprav vykonaných žalobcom v byte, pričom žalobcu v tejto súvislosti vyzvala na predloženie súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov s dodatočným povolením stavebných úprav v byte. Dňa 19. 2. 2021 sa uskutočnilo vyhodnotenie písomného hlasovania, v rámci ktorého bolo zistené, že bolo odovzdaných 79 platných hlasov, z ktorých 78 hlasovalo za udelenie súhlasu a 1 hlasoval proti. Potrebná nadpolovičná väčšina hlasov však predstavuje 107 hlasov, ktorá tak dosiahnutá nebola.

34/ Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol; vychádzal z právneho záveru, že žalobca je prehlasovaným vlastníkom. Žalobca v žalobe označil žalovaných vlastníkov jednotlivo, menovite ( keď k žalobe pripojil aj výpis z listu vlastníctva, na ktorom sú zapísaní jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov daného bytového domu ), avšak súd prvej inštancie v konaní konal so správcom žalovaných, ako ich zástupcom zo zákona, zastúpeným advokátom. Žalobca namietal správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý v konaní konal so správcom žalovaných a nie priamo so žalovanými, keď tvrdil, že so správcom súd konať v danom prípade nemôže, nakoľko sa v danej veci nejedná o výkon správy bytového domu. Zákonné zastúpenie správcu sa týka výlučne prípadov výkonu správy bytového domu, on sa však domáha nahradenia prejavu vôle, čo nespadá pod výkon správy bytového domu. Mal tiež za to, že zastupovaniu žalovaných správcom v predmetnej právnej veci bráni rozpor medzi záujmom správcu a záujmom zastupovaných žalovaných vlastníkov.

35/ Pokiaľ ide o otázku, či vôbec možno podradiť dané konanie ( o nahradenie prejavu vôle ) pod výkon správy bytového domu, odvolací súd dospel k záveru, že sa aj v tomto prípade jedná o takýto prípad. Čo sa rozumie pod správou domu vymedzil zákonodarca v ust. ; správu domu v jeho zmysle možno všeobecne charakterizovať ako starostlivosť o dom, najmä o jeho spoločné časti a spoločné zariadenia, ktorá si vyžaduje pravidelný výkon veľkého množstva činností a úkonov, ktoré smerujú k zabezpečeniu bezchybnej prevádzky domu. Jednotlivé okruhy týchto činností a úkonov sú uvedené v ust. cit. zák. len demonštratívne, pričom sú koncentrované hlavne na prevádzku, údržbu a opravy domu, ďalej obstarávanie služieb a tovaru, v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Zároveň však ust. / cit. zák. upravuje, že správca domu správou zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome aj „iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.“ Pod pojem „zabezpečovanie iných činností, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome“ možno podľa názoru odvolacieho súdu zahrnúť akékoľvek ďalšie činnosti, ktoré ust. cit. zák. neuvádza výslovne. Predpokladom podradenia konkrétnej činnosti pod ust. / je, že tieto činnosti musia bezprostredne súvisieť s užívaním domu ako celku. Pôjde napr. práve o také činnosti, ktoré je správca domu oprávnený vykonávať v rámci výkonu práv k majetku vlastníkov v súlade s ich záujmami, alebo tiež také úkony, ktoré sú spojené s obnovou či revitalizáciou bytového domu. Pôjde teda o činnosti a úkony svojou povahou veľmi rozmanité, vždy však spojené so zastupovaním záujmov vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

36/ Ako bolo uvedené v texte vyššie, žalobca sa žalobou domáha nahradenia prejavu vôle, a síce udelenia súhlasu ( nadpolovičnej ) väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov s dodatočným povolením rekonštrukcie bytu č. XXX-W. vo vlastníctve žalobcu, keď rekonštrukcia bytu žalobcu spočívala v už spomenutých nasledujúcich úpravách : odstránenie 250 mm nosnej priečky medzi miestnosťami 8.06 a 8.11, a zamurovanie otvoru s francúzskym oknom, cez ktoré sa vychádzalo na terasu z miestnosti č. 8.13, a domurovanie časti obvodového plášťa bytového domu CUBICON. Stavebné úpravy, ktoré žalobca realizoval, sa dotkli nielen samotného bytu v jeho vlastníctve, ale týmito zasiahol aj do spoločných častí bytového domu ( napr. domurovanie obvodového plášťa bytového domu ); potom zastupovanie žalovaných správcom v tomto konaní sa týka činnosti, ktorá súvisí s výkonom práv k majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Z uvedeného dôvodu aj odvolací súd dospel k záveru, že aj v predmetnom konaní ( o nahradenie prejavu vôle ) ide o výkon správy bytového domu. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd tiež domnieva, že správca je oprávnený zastupovať žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v tomto konaní, s poukazom na cit. ust. / v spojení s

37/ Zároveň podľa odvolacieho súdu v danej právnej veci nejde o prípad, kedy by zastupovaniu žalovaných v konaní správcom bránila prekážka, spočívajúca v rozpore záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Z vyjadrení správcu ako zástupcu žalovaných zo zákona nevyplýva rozpor medzi záujmom správcu ( ktorý je rovnako vlastníkom bytu v spornom bytovom dome ) a ostatnými žalovanými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, keď je zrejmé, že výsledkom písomného hlasovania nebolo udelenie súhlasu s dodatočným povolením rekonštrukčných prác v byte žalobcu, ktorého sa žalobca v tomto spore domáha ( formou nahradenia prejavu vôle ).

38/ Osobitne k procesnému postupu súdu prvej inštancie v predmetnej právnej veci, kedy súd konal nie s menovite označenými jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu CUBICON, ale so správcom daného bytového domu, ktorý postup žalobca v odvolaní namietal, odvolací súd uvádza nasledovné : o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prešla viacerými zmenami. V posudzovanej právnej veci je významné, že oprávnenie správcu na zastupovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplýva priamo z cit. zák., po novele vykonanej , účinnej od 1. 11. 2018. Po tejto novele je správca buď aktívne alebo pasívne vecne legitimovaný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde vo vlastnom mene, ale na ich účet; správca teda bude sám účastníkom konania, pričom mu nič nebráni v tom, aby sa následne v konaní dal zastupovať právnym zástupcom ( udelil splnomocnenie na zastupovanie advokátskej kancelárii ).

39/ Je pravdou, že súd prvej inštancie v konaní nekonal so žalovanými, tak ako ich v žalobnom návrhu označil žalobca, t.j. s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ale konal so správcom bytového domu ( ako zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo zákona ), pričom v záhlaví napadnutého rozsudku žalovaných označil : „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu X. L. Č.. XXA, XXB, XXC, XXD, XXE, XXG, XXH“. Žalobca k žalobe pripojil aj kompletný výpis z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností pre kat. úz. O. Q., obec : Bratislava - m.č. O. Q. ( týkajúci sa predmetného bytového domu na adrese X. L. XX - Y., W., I., T., B., C., L., M. v Bratislave ).

40/ Vzhľadom na vyššie uvedenú platnú právnu úpravu ( § 9 ods. 7 cit. zák. ), v zmysle ktorej je správca bytového domu zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zo zákona, nevyhodnotil odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý v konaní konal priamo so správcom bytového domu, ako nesprávny, ale ako súladný s platným znením Rovnako neodporujúce zákonu ( ) odvolací súd vyhodnotil aj okolnosť, že súd prvej inštancie zvolil označenie žalovanej strany v záhlaví napadnutého rozsudku ako „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu X. L. Č.. XXA, XXB, XXC, XXD, XXE, XXG, XXH“, keď odvolací súd vzal zreteľ na to, že žalobca k žalobe pripojil aj výpis z listu vlastníctva, na ktorom sú zapísaní menovite jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov ( str. 19 až 95 spisu ); označenie žalovanej strany v napadnutom rozsudku teda odvolací súd vyhodnotil ako dostatočne určité. Súdom prvej inštancie zvolené označenie žalovanej strany v spojení s výpisom z príslušného listu vlastníctva dostatočne konkretizovalo, ktorý subjekt je v súdnom spore žalovaným subjektom, bez hrozby so zámenou s iným subjektom ( subjektami ). Súdom prvej inštancie zvolený procesný postup nemal podľa názoru odvolacieho súdu na práva žalobcu ako strany sporu v konečnom dôsledku žiadny negatívny dosah. Naopak, akceptovanie námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nemal konať so správcom bytového domu ako oprávneným zástupcom, by podľa názoru odvolacieho súdu bolo prejavom prílišného formalizmu pri posudzovaní úkonov strán sporu ( za situácie, kedy bol súčasťou spisového materiálu od počiatku výpis z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností ).

50/ Odvolací súd ďalej ako vecne správny vyhodnotil právny záver súdu prvej inštancie, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal nahradenia prejavu vôle, bola v danom prípade nedôvodná. Zákon v niektorých prípadoch ( za splnenia zákonom vyžadovaných podmienok ) umožňuje nahradenie prejavu vôle účastníka právneho vzťahu, a to vtedy, keď už došlo k obsahovej zhode účastníkov o budúcom právnom úkone, avšak jeden z účastníkov sa zdráha právny úkon uzavrieť. To sa týka hlavne uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, podľa Obč. zák. Je tomu tak tiež v prípade, keď povinnosť uzavrieť zmluvu vyplýva zo zákona ( napr. o mimosúdnych rehabilitáciách ). Prejav vôle účastníka právneho vzťahu tu nahrádza právoplatný rozsudok súdu ( ). V prípade, keď takýto rozsudok nadobudne právoplatnosť, považuje sa právny úkon za uzavretý. V posudzovanej právnej veci však absentovala akákoľvek predchádzajúca obsahová zhoda na udelení súhlasu s dodatočným povolením žalobcom realizovaných stavebných úprav medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Udelenie súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov ( nadpolovičnej väčšiny ) žalobcovi pre účely dodatočného povolenia žalobcom vykonaných stavebných úprav nevyplývalo zo žiadneho predpisu, či zmluvy. Žalobcom uplatňovanému právu v tomto konaní chýbal akýkoľvek právny základ. Takýmto právnym základom nemôže byť skutočnosť, že žalobca nemusel byť jediným vlastníkom bytu či nebytového priestoru v bytovom dome, ktorý realizoval stavebné úpravy v byte či nebytovom priestore bez potrebného predchádzajúceho súhlasu ostatných vlastníkov či potrebných oznámení alebo povolení príslušných úradov.

51/ Odvolací súd ďalej dodáva, že na rozdiel od súdu prvej inštancie nepovažuje žalobcu za tzv. prehlasovaného vlastníka v zmysle Vlastníci bytov a nebytových priestorov v zmysle zákona ( ) prijímajú v danom prípade rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ako je zrejmé zo skutkových okolností veci, na udelenie súhlasu pre vydanie dodatočného povolenia vykonaných stavebných úprav bolo v danom prípade potrebné získanie počtu 107 hlasov za. Počas hlasovania ( písomnou formou ) však bolo odovzdaných len 79 platných hlasov, z ktorých 78 hlasov bolo za a 1 hlas bol proti. Za prehlasovaného vlastníka možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať osobu, ktorá na schôdzi alebo pri písomnom hlasovaní nesúhlasila s rozhodnutím väčšiny vlastníkov o správe bytového domu. T.j. musí ísť o takého vlastníka, ktorého hlas bol pri hlasovaní prehlasovaný väčšinou ostatných vlastníkov. Takáto situácia však pri ( písomnom ) hlasovaní v danom prípade nenastala; na hlasovaní sa nezúčastnila zákonom vyžadovaná väčšina vlastníkov v bytovom dome. Nebolo teda prijaté žiadne rozhodnutie, pričom tento nedostatok je možné napraviť len novým hlasovaním ( v súlade so zákonom ).

52/ Zároveň platí, že okolnosť, že nebola dosiahnutá potrebná väčšina na udelenie žalobcom žiadaného súhlasu ostatných vlastníkov, resp. ani to, že výsledkom hlasovania bolo neprijatie akéhokoľvek rozhodnutia vlastníkmi, nepredstavuje také porušenie povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov zúčastňovať sa na správe bytového domu, ktoré by oprávňovalo žalobcu domáhať sa súdnou cestou nahradenia prejavu vôle ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome CUBICON.

53/ Záverom odvolací súd poznamenáva, že vychádzajúc z obsahu písomného protokolu o ústnom pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 26. 11. 2024 ( podľa ktorého bol oboznámený kompletný obsah spisu ) je neopodstatnená aj námietka žalobcu o tom, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k tzv. duplike žalovaných zo dňa 26. 1. 2023, a teda nezistil porušenie jeho procesných práv postupom súdu prvej inštancie.

54/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny ( ).

55/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s , ; žalovaným ako úspešnej strane v spore priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, vzhľadom na plný úspech v odvolacom konaní.

56/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).