Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/32/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci navrhovateľa: 1/ A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, XXX XX C., 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, XXX XX C., 3/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I. XXXX/X, XXX XX J., v konaní navrhovatelia zastúpení: JUDr. Jarmila Funtová, advokátka, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, IČO: 33 707 791 za účasti: 1/ Slovenská republika, v zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, 3/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľa v 2. a v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. - 254 zo dňa 7. mája 2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno č. k. - 279 zo dňa 22. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. - 254 zo dňa 7. mája 2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno č. k. - 279 zo dňa 22. mája 2025 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.05.2023 sa navrhovatelia domáhali potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., zameraná ako pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 50.750 m2, Geometrickým plánom č. 44538359-93/2019 geodetom K. I., overeným Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, dňa 08.08.2019 pod č. XXX/XX, odčlenená z pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X, v podiele 1/1, zapísaný v LV č. XX v prospech štátu Slovenská republika, totožný s pridelenou parc. č. XXXX/XXX - roľa o výmere 51.957 m2 (poznámka v GP, že vlastnícke práva k parc. č. XXXX/XX sú zapísané na LV C-KN č. XX ako časť parcely XXXX/X a ako parc. č. XXXX/XXX, pôvodne evidovaná vo vložke č. XXXX, pôvodné k. ú. L.). Navrhovatelia sa domáhali potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech A. B. C., M. C., D., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1 ku dňu 11.05.2015, potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech G. C. M. C., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1 ku dňu 20.04.2017 a v prospech H. D. M. D., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1, z toho podiel 1 ku dňu 19.06.2006 a podiel 1 ku dňu 20.04.2017. Navrhovatelia v podanom návrhu uviedli, že nehnuteľnosť bola štátom pridelená právnym predchodcom navrhovateľov L. D. a D. M. D., t. j. rodičom navrhovateľky 3/ a jej sestry N. C., M. D., zomr. XX.XX.XXXX, L. navrhovateľa 1/ a L. navrhovateľa 2/. O nadobudnutí pozemkov sa navrhovateľom zachovali doklady o tom, že L. a D. D. boli po ich presídlení do obce L. C., t. č. D., pridelené pozemky na základe Výmeru č. 1433/47-V/B vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy

- sekcia B dňa 19.02.1947, a to okrem pozemkov parc. č. XXXX/X - roľa o výmere 21.148 m2, parc. č. XXXX/X - roľa o výmere 48.807 m2, parc. č. XXXX/X - roľa o výmere 2.380 m2, parc. č. XXXX/X -

stavebná plocha o výmere 2.884 m2 aj parc. č. XXXX/XXX - roľa o výmere 51.957 m2, v katastrálnom území L.. Právni nástupcovia L. D., zomr. XX.XX.XXXX a v tom čase žijúca prídelkyňa D. D. učinili vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva pred notárom. Prídelkyňa D. D., M. D., nar. XX.XX.XXXX a jej N. A. N. C., M. D., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľka 3/, boli účastníčkami osvedčenia, spísaného do Notárskej zápisnice sp. zn. N 37/96, , vydanej dňa 19.06.1996 Mgr. Ivetou Grellovou, notárkou so sídlom v Nitre, na základe ktorej pozemky v katastrálnom území L., okrem parc. č. XXXX/ X - roľa o výmere 21.148 m2, parc. č. XXXX/X - roľa o výmere 48.807 m2, aj parc. č. XXXX/XXX - roľa o výmere 51.957 m2 nadobudli tak, že pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX nadobudli D. D., M. D. v podiele 1/2, A. N. C., M. D. v podiele 1/4 a navrhovateľka 3/ v podiele 1/4. A. N. C., M. D. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Podľa Osvedčenia o dedičstve č. , , vydaného dňa 11.05.2005 Okresným súdom Košice II, notárom JUDr. Pavlom Semjanom, právoplatným dňom 11.05.2005, neidentické pozemky v kat. úz. D. okrem iných i parc. č. XXXX/XXX v podiele 1/4 zdedil navrhovateľ 1/, t. j. L. nebohej A. N. C. M. D.. Prídelkyňa D. D., M. D., zomrela dňa XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. , jej patriace pozemky nadobudnuté Notárskou zápisnicou č. 65/97 dedili navrhovatelia 2/ a 3/, a to na základe Osvedčenia o dedičstve , zo dňa 20.04.2007. Pri tomto dedení sa navrhovatelia 2/ a 3/ domnievali, že v tomto dedičskom konaní rovným dielom nadobúdajú všetok nehnuteľný majetok patriaci D. D., vrátane pozemku parcely „E“ č. XXXX/XXX, ktorý jej náležal podľa notárskej zápisnice N 37/96 v podiele 1/2. Z pridelených pozemkov sú t. č. po prídelcoch vysporiadané len parc. „E“ č. XXXX/X, XXXX/X, zapísané v LV č. XXXX pre k. ú. D. v prospech navrhovateľa 1/ v podiele 1/4, navrhovateľa 2/ v podiele 1/4 a navrhovateľky 3/ v podiele 1/2 ako i pridelený pozemok parc. č. XXXX/X - stavebná plocha o výmere 2884 m2, vytvorený z parc. č. XXXX/XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX, zameraný GP ako parc. registra C č. XXXX/XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX, v prospech navrhovateľa 1/. Predmetný pozemok nie je zapísaný v prospech navrhovateľov, ani v prospech ich právnych predchodcov, ale je zapísaný pre katastrálne územie D. na LV č. XX v prospech vlastníckeho práva štátu - SR.

1.1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie uznesením č. k. - 107 zo dňa 11.01.2024 potvrdil, že navrhovatelia A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, E. F. XXX/XX, C., G. C., nar. XX.XX.XXXX, E. F. XXX/XX, C. a H. D., nar. XX.XX.XXXX, O. B. I. XXXX/X, J. ako podieloví spoluvlastníci nadobudli vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., parc. reg. „C“ parcelné č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 50.750 m2, zameranej Geometrickým plánom č. 44538359-93/2019 geodetom K. I., overeným Okresným úradom Komárno, dňa 08.08.2019 pod č. 751/19 nasledovne: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, E. F. XXX/XX, C. v podiele 1 dňom 11.05.2015, G. C., nar. XX.XX.XXXX, E. F. XXX/XX, C. v podiele 1 dňom 20.04.2017 a H. D., nar. XX.XX.XXXX, O. B. I. XXXX/X, J. v podiele 1, z toho podiel 1 dňom 19.06.2006 a podiel 1 dňom 20.04.2017 (výrok I.); rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k. – 243 zo dňa 30.01.2025 zrušil predmetné uznesenie v znení opravného uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. – 177 zo dňa 10.04.2024 a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nedopatrením nezohľadnil preukázateľne včas uplatnené námietky účastníka v 1. rade. Súd prvej inštancie mal v ďalšom konaní znovu posúdiť, či sú splnené predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania navrhovateľmi, pričom mal zohľadniť predmetné námietky a riadne sa mal s nimi vysporiadať.

1.2. Okresný súd Komárno uznesením označeným v záhlaví (ďalej len „napadnuté uznesenie“) potvrdil, že navrhovatelia A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, E. F. XXX/XX, C. a H. D., nar. XX.XX.XXXX, O. B. I. XXXX/X, J. ako podieloví spoluvlastníci nadobudli vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., parc. reg. „C“ parcelné č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 50.750 m2, zameranej Geometrickým plánom č. 44538359-93/2019 geodetom K. I., overeným Okresným úradom Komárno, dňa 08.08.2019 pod č. 751/19 nasledovne: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, E. F. XXX/XX, C. v podiele 1 uplynutím 10 rokov od právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve sp. zn. , dňom 11.05.2015 a H. D., nar. XX.XX.XXXX, O. B. I. XXXX/X, J. v podiele 1 uplynutím 10 rokov od vydania Notárskej zápisnice sp. zn. N 37/96, , dňom 19.06.2006 (výrok I.); vo zvyšnej časti návrh zamietol (výrok II.); rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

1.3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil primárne ustanoveniami: v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky

zákonník“); , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

1.4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že za domnelý titul nadobudnutia vlastníctva považuje Výmer z 19.02.1947 vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia „B“ v Bratislave, notársku zápisnicu N 37/96, NZ 141/96 vydanú notárkou Mgr. Ivetou Grellovou a dedičské rozhodnutie - Osvedčenie o dedičstve sp. zn. po A. N. C. (zomr. XX.XX.XXXX). Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľa 1/ nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti titulom vydržania, a to na základe Notárskej zápisnice zo dňa 19.06.1996. Na základe tejto skutočnosti mal súd prvej inštancie za osvedčené navrhovateľom 1/, že ku dňu 11.05.2015 splnil hmotnoprávne podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže v dobrej viere nadobudol nehnuteľnosť smrťou svojej manželky a v dobrej viere mal predmetnú nehnuteľnosť aj oprávnene v držbe. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že navrhovateľ 1/ pri zachovaní náležitej opatrnosti, nemal a ani nemohol mať pochybnosti o užívaní nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nadobudol. Konštatoval, že rovnaké dôvody sa vzťahujú aj na čiastočné vyhovenie potvrdenia vydržania nehnuteľnosti navrhovateľke 3/ na základe notárskej zápisnice N 37/96. V čase vydania tejto zápisnice notárom išlo o zákonný nadobúdací titul, čo súd prvej inštancie ilustroval príkladmo na tom, že na č.l. 210 je navrhovateľka 3/ na základe rovnakého titulu k inej nehnuteľnosti riadne zapísaná ako spoluvlastníčka. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné námietky Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“), pretože mal za to, že zrušenie prídelu bolo vydané okresným národným výborom, ktorý nebol na ich vydanie oprávnený podľa v tom čase platných predpisov, keďže bol absolútne vecne nepríslušný orgán bez právomoci s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. . Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo zápisnice MNV Marcelová zo dňa 19.08.1950 v spojení so zápisnicou zo dňa 05.11.1957 (predloženými účastníkom 1/) nevyplýva, akých pozemkov, prídelov a výmerov sa mali týkať; tieto zápisnice neobsahujú žiadne parcelné číslo a ani iné identifikačné znaky pozemkov. Súd prvej inštancie sa zároveň stotožnil s navrhovateľmi v tom, že odovzdanie pôdy do užívania JRD, socialistickej, resp. inej poľnohospodárskej organizácii, neprerušili plynutie vydržacej doby a doba držby navrhovateľov, ktorí si do nej započítavajú okrem doby užívania JRD, socialistickou, resp. inou poľnohospodárskou organizáciou, aj dobu, po ktorú pozemok užíval A. B. B. – F. (s poukazom na ust. ). Ďalej dal súd prvej inštancie do pozornosti, že SPF žiadnymi dôkazmi odporujúcimi dobromyseľnosti navrhovateľov nepodporil svoje tvrdenia o užívaní nehnuteľnosti inými osobami.

1.5. Súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to pozemku parcely reg. „C“ parcelné č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 50.750 m2, zameraným Geometrickým plánom č. 44538359-93/2019 vyhotoveným geodetom K. I., overeným Okresným úradom Komárno dňa 08.08.2019 pod č. 751/19 uviedol, že navrhovatelia 2/ a 3/ v časti návrhu (podiele 1 vychádzajúc z dedičského rozhodnutia ) neosvedčili nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom vydržania. Pri predmetnom dedení sa domnievali, že dedičským konaním nadobúdajú všetok nehnuteľný majetok, patriaci D. D., rovným dielom, a to aj pozemok par. E č. XXXX/XXX, ktorý jej náležal podľa notárskej zápisnice N 37/96 v podiele 1. Súdu prvej inštancie z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľ 2/ a navrhovateľka 3/ v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , dedili pozemky patriace prídelkyni D. D., a to notárskou zápisnicou 65/97. Z osvedčenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že predmetom dedičstva, konkrétna nehnuteľnosť nebola medzi aktívami dedičstva uvedená. Navrhovatelia 2/ a 3/ neozrejmili súdu prvej inštancie ako mohli byť (pri zachovaní, čo i len minimálnej miery obozretnosti) presvedčení o tom, že predmetom dedičského konania mali byť aj parcely, ktoré boli predmetom notárskej zápisnice N 37/96, , vzhľadom na jednoznačný obsah osvedčenia o dedičstve sp. zn. . Súd prvej inštancie konštatoval, že potvrdením vydržania nie je možné nahradiť konanie o dedičstve. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. 52 , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti napadnutému uzneseniu v spojitosti s opravným uznesením uvedeným v záhlaví, podali navrhovateľ 2/ a navrhovateľka 3/ (spolu aj len „navrhovatelia“ alebo „odvolatelia“) v zákonnej lehote a v rozsahu výroku II. odvolanie domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. zmenil a návrhu vyhovel tak, že podielovými spoluvlastníkmi pozemku par. C č. XXXX/XX – orná pôda

o výmere 50.750 m2 v katastrálnom území D., zameraného Geometrickým plánom č. 44538359-93/2019 geodetom K. I., Okresným úradom Komárno overeným dňa 08.08.2019 pod č. 751/19, vydržaním sú: G. C. M. C. v podiele 1 dňom 20.04.2017, t. j. uplynutím doby 10 rokov odo dňa 20.04.2007 – od vydania osvedčenia o dedičstve sp. zn. po F. L. D. D. M. D., zomretej XX.XX.XXXX; H. D. M. D. v podiele 1 dňom 20.04.2017, t. j. uplynutím doby 10 rokov odo dňa 20.04.2007 – od vydania dedičského rozhodnutia Osvedčenia o dedičstve sp. zn. po L. D. D. M. D., zomr. XX.XX.XXXX. Alternatívne navrhli, aby odvolací súd výrok II. napadnutého uznesenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň navrhli, aby odvolací súd v prípade, že boli podané námietky zo strany odvolateľa, tieto podľa ust. odmietol z dôvodu absencie náležitostí podľa odseku 3. Napadnuté uznesenie považovali za nesprávne z odvolacích dôvodov podľa ust. . .

2.1. V odvolaní uviedli, že sa odvolávajú proti bodu 47. napadnutého uznesenia. Pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za rozporné s napadnutým uznesením. Konštatovali, že sú laici v rámci znalostí problematiky k nehnuteľnostiam, nemajú právne vzdelanie alebo iné geodetické znalosti, a preto trvali na tom, že v čase dedenia mali za to, že zdedili pozemky nadobudnuté zápisnicou. Vzhľadom na to, že mali vedomosť o tom, že ich právna predchodkyňa D. D. vlastnila nehnuteľnosti, ktoré boli obsiahnuté v zápisnici, tak im pri dedení postačovalo uvedenie spisovej značky notárskej zápisnice v dedičskom rozhodnutí. Mali za to, že predmetom dedenia v roku 2006 boli všetky nehnuteľnosti patriace ich právnej predchodkyni aj tie nadobudnuté prídelom, vrátane sporného pozemku. Tohto dedičského konania sa nezúčastnil navrhovateľ 2/, ktorý bol zastúpený p. P. Q.. Uviedli, že ako laici nerozlišovali číselné označenie notárskej zápisnice v dedičskom rozhodnutí, postačovala im vedomosť o tom, že v dedičskom konaní sa prejednávajú nehnuteľnosti patriace ich právnej predchodkyni. Mali za to, že súdu prvej inštancie dostatočným spôsobom ozrejmili na základe čoho sa domnievali, že predmetom dedenia bola predmetná nehnuteľnosť. Argumentáciu súdu prvej inštancie spočívajúcu v tom, že sporná nehnuteľnosť nebola medzi aktívami dedičstva uvedená, považovali za nesprávnu, keďže ak by bola táto nehnuteľnosť v dedičstve menovite uvedená, dedičia by pozemok priamo zdedili a nebolo by potrebné toto konanie. Osvedčenie o dedičstve sp. zn. považovali odvolatelia za domnelý titul nadobudnutia majetku v súlade s judikatúrou Slovenskej republiky. Boli toho názoru, že v tomto konaní sa majú preukazovať len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia vlastníckeho práva a nie platný titul tohto nadobudnutia alebo riadny prechod vlastníctva. Poukázali na to, že v prípade I. výroku napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uznal za domnelý titul nadobudnutia vlastníckeho práva titulom vydržania dedičské rozhodnutie, ale v prípade II. výroku neprihliadol na iné dedičské rozhodnutie. Navrhovatelia konštatovali, že nedostatok právneho titulu pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť nedobromyseľnosť držiteľa, ale môže byť len jedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby. Navrhovatelia tak zdôraznili, že pri dobromyseľnosti je potrebné preukázanie objektívneho presvedčenia, že mu vec patrí a nemôže byť relevantné, že nesplnil zákonné podmienky. Navrhovatelia sa taktiež vyjadrili v súvislosti s námietkami podanými zo strany SPF. Považovali ich za irelevantné, pričom súd prvej inštancie na ne neprihliadol. Zároveň uviedli, že štát ich viackrát poškodil, čím im vznikli nemalé finančné výdavky. Poukázali na to, že sa snažili vec riešiť mimosúdnou dohodu, na ktorú však SPF nepristúpil. Odvolatelia v tejto súvislosti popísali celý priebeh skutkových okolností.

2.2. Ďalej odvolatelia konštatovali, že navrhovatelia a ich právni predchodcovia nemali na základe akej skutočnosti pri normálnej bežnej objektívnej opatrnosti nadobúdať dôvodné presvedčenie, že im nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vydržania, patrí. SPF mal vedomosť o tom, že navrhovatelia už pred podaním návrhu spochybňovali vlastnícke právo Slovenskej republiky. Navrhovatelia s vedomím, že vydržanie nenahrádza dedičské konanie, podali v roku 2020 návrh na prejednanie sporného pozemku v dedičskom konaní po D. D., teda po uplynutí doby vydržania navrhovateľov 2/ a 3/. Mali za to, že SPF nepreukázal, že vecné práva Slovenskej republiky sú vydržaním vlastníckeho práva navrhovateľov dotknuté. Navrhovatelia konštatovali, že osvedčili nimi tvrdené skutočnosti zakladajúce splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania, pričom SPF tieto skutočnosti nijakým spôsobom nespochybnil. Osvedčenie skutočností zároveň nepovažovali za rovnocenné s ich dokázaním. Záverom poukázali na to, že v týchto konaniach súd nemusí dodržovať formalizovaný postup štandardného dokazovania, osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti.

3. Podaním zo dňa 09.06.2025 účastník 1/ reagujúc na odvolanie navrhovateľov 2/ a 3/ uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení a stotožňuje sa s bodom 47. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Bol toho názoru, že navrhovatelia sa nemali na základe akej skutočnosti domnievať,

že dedičským konaním po D. D. nadobúdajú predmetnú nehnuteľnosť. Z osvedčenia o dedičstve jednoznačne vyplýva, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom dedenia, pričom dotknutá nehnuteľnosť medzi nimi nie je vyslovene uvedená. Poukázal na to, že v čase, keď SPF v listine Stanovisko k žiadosti o mimosúdnu dohodu zo dňa 19.10.2020, uznal nároky navrhovateľov a konštatoval, že sa jedná o duplicitné vlastníctvo SPF a navrhovateľov, nedisponoval listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené z jeho strany v tomto súdnom konaní, a ktoré mu boli doručené zo Štátneho archívu v Nitre, Archív Komárno.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací [( v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)], po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( 2 ), a že spĺňa náležitosti podľa ust. a nasledujúce , preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania navrhovateľov 2/ a 3/.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

8. Podľa , konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

9. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Ústavnoprávna doktrína považuje právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Príkladom porušenia práva na spravodlivý proces je relevantná intenzita nedostatkov odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

10. Odvolací dôvod podľa ust. sa týka akéhokoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody. Ale len za predpokladu, že predmetné pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom tejto vady sú pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu, nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu.

11. Právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v podriadení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Pri tejto činnosti súd rieši questio iuris (právne otázky), pričom ich riešeniu predchádza riešenie questio facti (skutkové otázky), respektíve zistenie skutkového stavu. Vo všeobecnosti sa za nesprávne považuje právne posúdenie, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), prípadne správne určenú právnu normu nesprávne interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

12. dopĺňa ďalší odvolací dôvod, a to, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Tento odvolací dôvod úzko súvisí s vyšetrovacím princípom a so záujmom zistiť skutočný stav veci ( ), čo sa sleduje nielen v prvoinštančnom konaní, ale aj v odvolacom konaní v mimosporových konaniach na rozdiel od sporového konania, kde súd rozhoduje na základe skutkového stavu ( ), pretože platí prejednací princíp.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil.

14. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v napadnutom výroku, a preto sa s poukazom na ustanovenie v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia v napadnutej časti súdu prvej inštancie, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

15. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie podľa ust. a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami navrhovateľov 2/ a 3/ uvedenými v odvolaní, odvolací súd in medias res dopĺňa nasledovné:

16. Inštitút vydržania predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby veci. Jeho účelom je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. Vydržanie súčasne odstraňuje právnu neistotu spojenú s vadami alebo nedostatkom nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti nemohol o týchto vadách vedieť alebo sa, naopak, mohol domnievať, že nadobúdací titul riadne existuje. Tým, že je vydržanie originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva, sa posilňuje aj postavenie vydržateľa ako vlastníka, pretože ten totiž neodvodzuje svoje vlastnícke právo od svojho predchodcu. Predpoklady vydržania podľa ust. sú: (i) oprávnenosť držby; (ii) subjekt vydržania (iii) spôsobilý predmet; (iv) vydržacia doba (nepretržitosť držby a dĺžka doby držby). Spôsobilým predmetom vydržania sú nesporne veci, hnuteľné, či nehnuteľné. Z vydržania sú však vylúčené tie veci, ktoré môžu byť výlučne vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Spôsobilým subjektom vydržania je každá osoba, ktorá je spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo (fyzická osoba, právnická osoba, štát). Vydržacia doba je tri roky u hnuteľných vecí a desať rokov u nehnuteľností, pričom začína plynúť uchopením veci do oprávnenej držby a jej uplynutím dochádza za splnenia ostatných zákonných predpokladov k vzniku vlastníctva. Počas plynutia vydržacej doby musí byť oprávnená držba nepretržitá a musí existovať počas celej dĺžky vydržacej doby.

17. K námietke odvolateľov spočívajúcej v tom, že vyššie uvedené pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené odvolacím súdom je rozporné s napadnutým uznesením, keďže v pôvodnom rozhodnutí súd prvej inštancie návrhu v celom rozsahu vyhovel a v napadnutom uznesení ho v časti zamietol, odvolací súd uvádza, že túto námietku považuje za nedôvodnú. Odvolací súd v tejto rovine poukazuje vo všeobecnosti na účinky zrušenia rozhodnutia, ktoré de facto vyjadrujú zánik existencie rozhodnutia, čo do výroku, ako aj odôvodnenia. Účelom zrušenia rozhodnutia v danom prípade bolo odstránenie zistených procesných pochybení a vytvorenie priestoru pre nové, zákonu zodpovedajúce posúdenie veci. Na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie nie je viazaný svojím predchádzajúcim právnym názorom vysloveným vo svojom pôvodnom, zrušenom rozhodnutí, ale len právnym názorom odvolacieho súdu prezentovanom v zrušujúcom rozhodnutí ( ). V danom prípade sa odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí nevyjadril k právnym záverom súdu prvej inštancie; predmetom zrušenia bol procesný nedostatok spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie nezohľadnil námietky účastníka konania, a preto mal súd prvej inštancie opätovne posúdiť, či sú splnené predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania navrhovateľmi so zohľadnením námietok účastníka 1/. Teda mal znova komplexne posúdiť samotný návrh ako celok, pričom po zohľadnení týchto námietok mohol dospieť k rozdielnemu skutkovému a právnemu posúdeniu veci. Odvolací súd dodáva, že rozdielny výsledok konania po zrušení rozhodnutia nepredstavuje vnútorný rozpor, ale zákonný dôsledok nového posúdenia veci. V tomto prípade sa nejedná o situáciu, keď by súd prvej inštancie v rámci toho istého rozhodovania menil svoje predbežné právne posúdenie veci. Zánikom rozhodnutia zanikli aj jeho účinky vrátane v ňom vyslovených právnych záverov, a preto súd prvej inštancie nebol povinný osobitne vysvetľovať odklon od právneho názoru vysloveného v zrušenom rozhodnutí; jeho povinnosť pozostávala v opätovnom posúdení veci s riadnym odôvodnením nového rozhodnutia.

18. V ďalšom odvolací súd konštatuje, že argumentáciu odvolateľov vo vzťahu k námietkam SPF považuje za irelevantnú, keďže jednak sa s týmito námietkami vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, zároveň sa netýkajú zamietajúcej časti návrhu, respektíve nepredstavovali ratio decidendi napadnutého rozhodnutia. Podstatou rozhodnutia v súvislosti s napadnutým výrokom bola skutočnosť neosvedčenia nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania zo strany navrhovateľov 2/ a 3/. Odvolatelia ďalej namietali, že navrhovateľ 2/ nebol osobne prítomný v dedičskom konaní pri prejednávaní dedičstva, ale zastupoval ho zástupca. Odvolací súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na inštitút zastúpenia a na jeho samotnú podstatu, ktorá vo všeobecnosti spočíva v tom, že právne účinky konania zástupcu nastávajú priamo zastúpenému. Táto námietka z tohto dôvodu ostáva v rovine irelevantnosti. Zároveň odvolatelia namietali, že v prípade prvého výroku napadnutého uznesenia súd prvej inštancie vzal do úvahy domnelý titul, ale v prípade druhého výroku iné rozhodnutie v rámci dedičského konania ako domnelý titul nezohľadnil. Odvolací súd poznamenáva, že odvolatelia svoje odvolanie nesmerovali voči prvému výroku napadnutého uznesenia a ani z obsahu odvolania táto skutočnosť nevyplýva. Na margo veci odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v rámci prvého výroku zohľadnil aj iné skutočnosti, a preto takáto komparácia výrokov napadnutého rozhodnutia je sama o sebe irelevantná, o to viac keď odvolanie ani nesmeruje voči I. výroku napadnutého uznesenia, ako ani voči odôvodneniu s ním spojeného.

19. Odvolatelia uviedli, že trvajú na tom, že v čase dedenia mali za to, že zdedili pozemky nadobudnuté notárskou zápisnicou, teda narážali na to, že aj dotknutý pozemok, ktorý je predmetom zamietajúcej časti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd v súvislosti s touto námietkou dospel k záveru, že navrhovatelia odvolaním len vyjadrovali svoju nespokojnosť s výsledkom konania. Odvolací súd konštatuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu (v tomto prípade účastníkov konania) vrátane ich dôvodov a námietok, pričom je tento názor rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (, , ). Takisto ani do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru) nepatrí právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. , ), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré sporová strana predkladá (, , , ). Odvolací súd teda nie je viazaný právnym názorom strán sporu a nerozhoduje na základe nespokojnosti strany s výsledkom konania (obdobne aj v mimosporovom konaní). Odvolatelia vo svojom odvolaní zotrvali na skutkových a právnych tvrdeniach, ktoré však neboli v konaní preukázané. Vo všeobecnosti dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.06.2010). Odvolací súd v tejto rovine dodáva, že aj v mimosporovom konaní zaťažuje navrhovateľa procesná zodpovednosť za osvedčenie tvrdených skutočností.

20. Odvolatelia svoju argumentačnú líniu primárne postavili na tom, že sa domnievali, že predmetom dedenia sú všetky nehnuteľnosti s poukazom na osvedčenie o dedičstve (sp. zn. ), ktoré malo predstavovať domnelý titul. Odvolací súd poukazuje na to, že právny titul ako taký pre nadobudnutie vlastníckeho práva nemusí reálne existovať (Najvyšší súd Českej republiky, sp. zn. ), ale musí byť minimálne v rovine domnelého titulu. V danom príde však je existujúci právny titul (osvedčenie o dedičstve), ktorý priznáva určitý rozsah práv k nehnuteľnostiam (na základe dohody dedičov). Z predmetného osvedčenia nevyplýva, že by bola jeho obsahom aj sporná nehnuteľnosť, čo ani odvolatelia nerozporovali, ale len konštatovali, že si mysleli, že predmetom dedenia v roku 2006 sú všetky nehnuteľnosti patriace D. D., ich právnej predchodkyne. Namietali, že sú laici bez právneho vzdelania, nerozlišovali číselné označenie notárskej zápisnice v dedičskom rozhodnutí. Odvolací súd konštatuje, že nie je možné časť existujúceho právneho titulu považovať za domnelý titul, teda je potrebné predmetný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam posudzovať ako celok, teda ako existujúci. V tomto prípade je namieste aplikovať zásadu rímskeho práva vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým), podľa ktorej držiteľ veci musí konať s primeranou opatrnosťou a nemôže sa spoliehať na vlastnú mylnú predstavu o právach k veci. Skutočnosť, že si navrhovatelia „mysleli“ nie je možné považovať za dobromyseľnú držbu a ani to, že nerozlišovali číselné označenie notárskej zápisnice. Nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa veci, že mu vec patrí, ale je potrebná dobromyseľnosť držiteľa veci hodnotiť objektívne. V súlade s ustálenou judikatúrou platí, že tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí

byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že jeho presvedčenie bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa zo dňa 27.04.2021, podľa ktorého „Senát obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu poukázal na to, že subjektívna dobrá viera, ako psychický stav, či vnútorné presvedčenie subjektu samé osebe nemôže byť predmetom dokazovania (, R 45/1986), avšak predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobrej viere, že mu vec patrí. Či držiteľ veci je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ).“. Posúdenie dobrej viery držiteľa je právnym záverom, ktorý súd vyvodzuje z objektívne zistených skutkových okolností, a nejde teda o otázku založenú len na subjektívnom tvrdení účastníka (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že samotné tvrdenie odvolateľov o ich subjektívnom presvedčení nemožno považovať za dostatočné na osvedčenie dobromyseľnej držby. S prihliadnutím na všetky okolnosti objektívne mohli mať navrhovatelia pochybnosti, že sporná nehnuteľnosť patrí do ich vlastníctva. Tým pádom nie je možné ich držbu vyhodnotiť ako dobromyseľnú. Na základe týchto skutočností sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie o zamietnutí časti návrhu v tom, že navrhovatelia neosvedčili nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania.

21. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ak sa navrhovatelia domnievali, že predmetná nehnuteľnosť mala byť predmetom dedičstva, mohli sa ochrany svojho tvrdeného vlastníckeho práva domáhať žalobou na určenie vlastníckeho práva podľa ust. (určovacou žalobou). V konkrétnom prípade odvolatelia vychádzali z vlastného presvedčenia, že sporná nehnuteľnosť patrila do dedičstva po ich právnej predchodkyni D. D.. Vzhľadom na vyššie uvedené (odsek 20.), takéto subjektívne presvedčenie samo osebe nemôže osvedčiť dobromyseľnú držbu. Inštitút vydržania predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom dochádza k vzniku vlastníckeho práva nezávisle od právneho predchodcu, a to za splnenia zákonom ustanovených podmienok (odsek 16.). Konanie o potvrdení vydržania podľa je osobitným konaním, ktorého predmetom je posúdenie, či navrhovateľ osvedčil splnenie týchto zákonných predpokladov, pričom nemôže svojou povahou slúžiť ako nástroj na preskúmanie alebo zmenu výsledku dedičského konania a zároveň nemôže suplovať absenciu preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva dedičstvom. Pokiaľ navrhovatelia vychádzali z presvedčenia, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom dedičstva po poručiteľke, išlo o otázku rozsahu nadobudnutia vlastníckeho práva dedičstvom ako derivatívneho titulu. Takáto otázka nemôže byť riešená prostredníctvom konania o potvrdení vydržania, ktorého predmetom je skúmanie splnenia podmienok originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva. Predmetné konanie teda nemá slúžiť ako prostriedok na dodatočné rozšírenie alebo korekciu rozsahu dedičstva určeného v dedičskom konaní. Odvolatelia teda nemohli svojím subjektívnym domnienkam prisudzovať právnu účinnosť a tým osvedčiť dobromyseľnosť držby.

22. Na záver ako obiter dictum odvolací súd konštatuje, že je potrebné mať na zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania ().

23. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia v napadnutej časti súdu prvej inštancie, pričom nevzhliadol žiadny z navrhovateľov namietaných odvolacích dôvodov, a preto ho ako vecne správne v napadnutej časti potvrdil podľa ust. .

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( a contrario). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.