Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/11/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: INTHERM s.r.o., so sídlom Coburgova 84, 917 02 Trnava, IČO: 50 328 743, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Volek s.r.o., so sídlom Ulica Spartakovská 6457/1, 917 01 Trnava, IČO: 56 538 731, proti žalovanému: RBG Slovakia, s.r.o., so sídlom Budovateľská 479/10, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 812 251, zastúpenému: Advokátska kancelária Mgr. Štefan Rybovič, s.r.o., so sídlom Budovateľská 36, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 253 088, o zaplatenie 4.398,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. – 106 zo dňa 27. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. – 106 zo dňa 27. júna 2024.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.398,43 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 9.10.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.398,43 eur s príslušenstvom titulom ceny diela a nahradiť žalobcovi trovy konania. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe e-mailovej objednávky žalovaného č. 2018/019 zo dňa 26.8.2018 a jej akceptácie žalobcom došlo medzi stranami k uzatvoreniu zmluvy o dielo na zhotovenie inžinierskych sietí na stavbe A. B., a to žalobcom ako zhotoviteľom pre žalovaného ako objednávateľa za cenu podľa žalobcovej cenovej ponuky zo dňa 2.8.2019. Cena diela bola dohodnutá vo výške 87.348,56 eur. Zmluva o dielo bola v procese plnenia rozšírená, resp. dodatočne sa zmluvné strany dohodli na ďalších prácach v podobe zabudovania retenčnej nádrže v cene 7.015,- eur (faktúra č. FV202003006 zo dňa 24.9.2020 splatná dňa 8.10.2020). Následne v priebehu uskutočňovania prác sa zmluvné strany telefonicky dohodli na znížení ceny diela, keďže toto si nakoniec vyžiadalo menej prác (v skutočnosti sa vybudovalo menej bežných metrov kanalizácie a vodovodu oproti ponuke), čím bola cena diela spoločnou dohodou ponížená o 2.126,18 eur. Konečná suma za celé dodané dielo teda bola stanovená na 92.237,38 eur. Žalovaný na základe faktúr uhradil žalobcovi 87.838,95 eur, suma 4.398,43 eur (časť z faktúry č. FV202003006) ostala neuhradená.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1, § 266 ods. 3, § 365 ods. 1 až 4, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 365 ods. 1 zákona č.

(ďalej len „“) a uviedol, že nebola popretá existencia obchodného vzťahu medzi stranami, naopak túto potvrdzujú jednotlivé priebežné úhrady faktúr za dodávané časti diela. Žalovaný nepoprel ani zhotovenie samotného diela, ktoré je dlhodobo v užívaní a funguje. Strany mali založenú obchodnú prax na neformálnej (elektronickej alebo telefonickej) komunikácii, keď zmluva bola uzatvorená e-mailom, všetky faktúry boli zasielané e-mailom a zároveň i akékoľvek iné dojednania ohľadne zmluvného vzťahu boli riešené touto cestou. Spolu s faktúrou žalobca dňa 25.9.2023 zaslal žalovanému aj rozpis prác, ktoré boli fakturované. Časový odstup od splatnosti predmetnej faktúry po jej uplatnenie na súde nemá žiadny právny význam. Čo sa týka námietky žalovaného, že túto faktúru neeviduje vo svojom účtovníctve, súd prvej inštancie súhlasil so žalobcom, že ide o vnútornú účtovnú povinnosť žalovaného, ktorá nemá vplyv na to, či žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ceny diela. Rozhodujúce podľa súdu prvej inštancie bolo, že žalobca dielo riadne a včas vykonal. Vymáhaná faktúra predstavuje poslednú faktúru za žalobcom dodané dielo, pričom táto bola doručená žalovanému e-mailom a doposiaľ nebola uhradená.

4. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. FV202003006, t. j. od 9.10.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) tak, že žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že sa žaloba zamietne. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa faktúru č. C. považuje od začiatku sporu za nedôvodnú, keďže bola vystavená bez relevantného právneho dôvodu. Tvrdil, že neeviduje predmetnú faktúru vo svojom účtovníctve. Nebola uvedená ani v kontrolnom výkaze žalobcu pre DPH, hoci to žalobca tvrdil. Žalobca túto skutočnosť nepreukázal a žalovanému sa (ne)evidenciu faktúry v kontrolnom výkaze žalobcu prostredníctvom Daňového úradu Prešov zistiť nepodarilo, nakoľko jeho žiadosti nebolo vyhovené s ohľadom na daňové tajomstvo. Žalovaný preto nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu (ohľadne dôvodnosti faktúry a jej evidencie v kontrolnom výkaze žalobcu). Spornosť predmetnej faktúry žalovaný odvodzoval aj od správania žalobcu, ktorý mu v e-maili zo dňa 19.12.2023 ponúkal zmierlivé riešenie – uhradenie len polovice žalovanej sumy bez príslušenstva. Napokon žalovaný uviedol, že mu nebolo doručené písomné podanie žalobcu zo dňa 20.3.2024, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť. Tvrdil, že reagoval na žalovaného popretie existencie vymáhanej pohľadávky, uviedol svoje skutkové tvrdenia a dôsledne opísal zmluvný vzťah, konkrétne dielo, výpočet celkovej ceny diela a spôsob fakturácie. Žiadne z týchto tvrdení žalovaný už nepoprel. Ohľadom evidencie predmetnej faktúry v účtovníctve žalobca uviedol, že nevidí dôvod, prečo by toto malo byť pre toto konanie relevantné. Napriek tomu dodal, že predkladá kontrolný výkaz. K nedoručeniu podania žalobcu zo dňa 20.3.2024 žalovanému argumentoval, že v tomto podaní neboli uplatnené žiadne právne ani skutkové tvrdenia. Označené podanie bolo urgenciou, pričom žalobca v ňom poukázal na možnosť použitia koncentrácie konania.

8. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že sú splnené podmienky na to, aby bola aplikovaná sudcovská koncentrácia konania a na neskoro uplatnený prostriedok procesnej obrany v podobe žalobcom predloženého kontrolného výkazu nebolo prihliadnuté. Z dôvodu oneskorene predloženého kontrolného výkazu žalovaný ďalej navrhol v prípade, ak sa odvolací súd s odvolaním žalovaného nestotožní, aby stranám sporu v odvolacom a prvoinštančnom konaní nepriznal náhradu trov konania podľa .

9. V odvolacej duplike žalobca zotrval na svojej predošlej argumentácii.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

11. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

12. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na relevantné argumenty vznesené v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

13. Podstatou podaného odvolania bolo tvrdenie žalovaného o účinnom spochybnení skutkových tvrdení žalobcu ohľadom uplatneného nároku. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. V žalobe/návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uviedol, že si žalovaný objednal dažďovú, splaškovú kanalizáciu a vodovod, toto bolo dodané, pričom nedošlo k uhradeniu faktúry. V odpore žalovaný uviedol, že faktúru neuznáva, túto neeviduje v účtovníctve a nie je uvedená v kontrolnom výkaze pre DPH. Žalobca vo vyjadrení k odporu opísal zmluvný vzťah ako založený ústnou zmluvou o dielo (dohoda zmluvných strán o predmete a cene diela), ktorá bola čo do obsahu v priebehu zmluvného vzťahu upravovaná (dohoda o dodatočných prácach na retenčnej nádrži a úprava metráže kanalizácie, čo sa podpísalo na zmenách dojednanej ceny diela). Opísal aj proces vystavovania faktúr a založenú obchodnú prax na elektronickom doručovaní faktúr, ktorými sa čiastkovo fakturovala cena diela. Žalovaný už následne v spore žiadne prostriedky procesnej obrany neuplatnil. Záver súdu prvej inštancie, že existencia obchodného vzťahu, zhotovenie diela, obchodná prax založená na neformálnej (elektronickej alebo telefonickej) komunikácii, zaslanie rozpisu prác, vystavenie a neuhradenie faktúry neboli popreté, je tak správny.

14. Čo sa týka kontrolného výkazu odvolací súd uvádza, že aj tento môže v konaní slúžiť ako dôkazný prostriedok. Evidencia predmetnej faktúry v kontrolnom výkaze žalobcu môže prispieť k náležitému objasneniu veci, teda je dôkazom ( ). Uvedené platí napriek tomu, že povinnosti súvisiace s kontrolným výkazom sú verejnoprávneho (nie súkromnoprávneho) charakteru a vyplývajú z príslušných daňových predpisov. Dôvodová správa k zákonu o upomínacom konaní k tejto problematike uvádza, že ak sú strany platitelia dane z pridanej hodnoty a uplatňuje sa nárok, ktorého sa týka faktúra uvádzaná v kontrolných výkazoch, žalovaný na vecnú odôvodnenosť odporu musí uviesť také argumenty, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi. V skutočnosti ide o to, že ak žalovaný uviedol faktúru žalobcu vo svojom kontrolnom výkaze, tak vo vzťahu k finančnej správe tvrdí, že došlo k zdaniteľnému plneniu a ak podáva odpor, tak spravidla voči žalobcovi uvádza, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. Preto evidencia faktúry v kontrolnom výkaze môže mať význam aj v tomto konaní. Uvedené platí obdobne aj o evidencii predmetnej faktúry v účtovníctve žalovaného.

15. Avšak, v prípade, ak by žalobca nepreukázal splnenie povinnosti evidencie predmetnej faktúry v kontrolnom výkaze, neznamená to jeho nezvratný procesný neúspech v spore a naopak úspešnú obranu žalovaného. Skutkovú situáciu v konaní je potrebné vnímať komplexne skrz nesporné skutočnosti, sporné skutočnosti a vykonaným dokazovaním zistený stav veci.

16. Z uvedeného vyplýva, že samotné spochybnenie evidencie predmetnej faktúry v kontrolnom výkaze žalobcu nemožno vyhodnocovať bez ohľadu na nespornú existenciu obchodného vzťahu, zhotovenie diela, obchodnú prax založenú na neformálnej (elektronickej alebo telefonickej) komunikácii, zaslanie rozpisu prác k predmetnej faktúre, vystavenie a neuhradenie faktúry. Pri takomto stave veci nemohol súd prvej inštancie učiniť iný skutkový záver, ako ten, že predmetná faktúra predstavuje dôvodne a riadne vystavenú, doručenú a nezaplatenú výzvu žalobcu na zaplatenie ceny žalobcom dodaného diela. Tento skutkový záver tak odvolací súd považuje za správny a nepreukázaná evidencia predmetnej faktúry v kontrolnom výkaze žalobcu na ňom nič nemení.

17. V súvislosti s námietkami žalovaného o neskorom vymáhaní predmetnej pohľadávky, či ohľadom toho, že v rámci zmierlivého riešenia veci žalobca navrhoval úhradu len časti predmetnej pohľadávky, tieto odvolací súd nevzhliadol ako dôvodné. Žalobca je oprávnený podľa vlastného uváženia narábať so svojou pohľadávkou, teda vymáhať ju skôr alebo neskôr, v celosti alebo v časti. Pri tomto rozhodovaní si musí sám vyhodnotiť, či mu nehrozí strata sporu z dôvodu premlčania práva, alebo zhoršená vymožiteľnosť pre odstup času a možné zmeny v majetku povinného subjektu. Z hľadiska tohto konania to však nemá akúkoľvek relevanciu.

18. Pokiaľ ide o nedoručenie písomného podania žalobcu zo dňa 20.03.2024, čím malo dôjsť podľa žalovaného k porušeniu jeho procesných práv, s týmto sa nemožno stotožniť. Odvolací súd poukazuje na komplexné spracovanie problematiky kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že na strane Európskeho súdu pre ľudské práva prevládal najskôr formalistický prístup, podľa ktorého bola kontradiktórnosť vnímaná absolutisticky a povinnosť zaslať vyjadrenie protistrane bola daná bez ohľadu na obsah doručených vyjadrení, teda aj v prípade, ak neobsahuje žiadne nové skutkové a právne argumenty (viď. jednotlivé rozhodnutia ESĽP označené v predmetnom rozhodnutí Ústavného súdu). Neskôr začal ESĽP k otázke posudzovania kontradiktórnosti pristupovať menej rigidne a pripustil, že je potrebné zohľadniť aj to, či vyjadrenie protistrany obsahovalo také skutkové alebo právne argumenty, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok sporu, alebo či zvolené právne riešenie dávalo vôbec nejaký priestor na diskusiu (opäť viď. jednotlivé rozhodnutia ESĽP označené v predmetnom rozhodnutí Ústavného súdu SR). Ústavný súd uzavrel, že princíp kontradiktórnosti konania, ktorý je nesporne obsahom práva na spravodlivý proces, nemožno chápať formalisticky, ale je potrebné dôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti situácie, na základe ktorých možno dospieť k záveru, či v konkrétnom prípade bola možnosť strany sporu zaujať stanovisko k vyjadreniu protistrany naozaj reálne zmarená, a tým jeho pozícia objektívne oslabená. Pri posudzovaní porušenia princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ku ktorému dochádza nedoručením vyjadrenia účastníka konania (strany sporu) protistrane, je potrebné zohľadniť obsahový význam neoboznámeného vyjadrenia.

19. Žalobca správne vo vydrení k odvolaniu uviedol, že jeho podanie zo dňa 20.03.2024 neobsahovalo žiadne právne ani skutkové tvrdenia, bolo urgenciou konania s návrhom na uplatnenie koncentrácie konania. Za takéhoto stavu, keď je podanie strany reakciou na ňou vzhliadanú nečinnosť súdu, s prednesom riešenia tejto procesnej situácie, lipnutie na formalistickom dodržaní vzájomného doručovania je len prílišným formalizmom pri uplatňovaní kontradiktórneho princípu konania. Odvolací súd tak pri absencii doručenia tohto podania žalovanému nevidí porušenie jeho práva na spravodlivý proces, keďže žalovaný mal v danom spore možnosť vyjadriť sa k všetkým prostriedkom procesného útoku žalobcu, konkrétne podanie žiadne takéto prostriedky neobsahovalo, teda obsahový význam neoboznámeného podania bol pre žalovaného nepatrný. Pozícia žalovaného v spore nedoručením podania žalobcu nebola objektívne oslabená.

20. Napokon pokiaľ ide o návrh žalovaného na nepriznanie náhrady trov konania potenciálne úspešnému žalobcovi z dôvodu neskorého predloženia kontrolného výkazu (až spolu s vyjadrením k odvolaniu), teda návrh na postup podľa , odvolací súd uvádza, že procesnou sankciou za novotu v odvolacom konaní je neprihliadnutie na ňu (na tento prostriedok procesného útoku/obrany), čo odvolací súd aj učinil. Na ďalšie sankcionovanie žalobcu postupom podľa odvolací súd nevidí žiaden dôvod.

21. S ohľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu oboch výrokov ako vecne správny ( ), keď uplatnené odvolacie dôvody neboli dané.

22. Vzhľadom na nedôvodnosť podaného odvolania a plný úspech žalobcu odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa . V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).