Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoCsp-20-2025.pdf
PDF · 138.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/20/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom Tomášikova 28, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: A. B. C. X. XXXXXXXXX XXXX, D. E. F. XXX, zast. G. G. E., advokátom so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, o zaplatenie 3.529,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec z 18. augusta 2025, č.k. 38Csp/7/2025-309, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolanie žalobcu proti výroku II. okresného súdu o d m i e t a.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e.
III. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 18. augusta 2025, č.k. 38Csp/7/2025-309 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), rozhodol nasledovne: I. Súd konanie v časti istiny vo výške 110 Eur zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.577,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50% ročne
- zo sumy 1.577,67 Eur od 4.7.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 1.112,65 Eur od 4.7.2023 do 18.12.2023,
- zo sumy 1.057,65 Eur od 19.12.2023 do 19.1.2024,
- zo sumy 1.007,65 Eur od 20.1.2024 do 19.2.2024,
- zo sumy 636,25 Eur od 20.2.24 do 19.4.2024,
- zo sumy 566,25 Eur od 20.4.2024 do 18.9.2024,
- zo sumy 200 Eur od 19.9.2024 do 19.11.2024,
- zo sumy 150 Eur od 20.11.2024 do 18.12.2024,
- zo sumy 100 Eur od 19.12.2024 do 20.1.2025,
- zo sumy 40 Eur od 21.1.2025 do 18.2.2025, a to všetko v pravidelných 50 Eur mesačných splátkach vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok v stanovenej lehote sa stane splatným celý dlh. III. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca je povinný nahradiť žalovaného trovy konania v rozsahu 4,36% a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy celkom 3.529,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50% ročne od 4. júla 2023 do zaplatenia pozostávajúcej z istiny vo výške 56,21 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 2.779,14 Eur a istiny vo výške 694,44 Eur a náhrady trov konania. Dôvodil, že so žalovaným mal uzatvorených viacero zmlúv o poskytovaní telekomunikačných služieb; žalovanému vypožičal SIM karty, odpredal telekomunikačné zariadenia za dohodnutú kúpnu cenu a zároveň sa na základe zmlúv a ich dodatkov dohodol o zmluvnej pokute v prípade nedodržania zmluvných povinností. Žalobca tvrdil a preukazoval, že žalovaný mu riadne a včas nezaplatil cenu poskytovaných služieb, čím mu vznikol dlh vo výške 56,21 Eur a súčasne povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá bola určená z maximálnej výšky zmluvnej pokuty po zohľadnení doby, po ktorú žalovaný nedodržal viazanosť; žalobca zároveň zosplatnil neuhradené splátky v prípade telekomunikačných zariadení, poskytnutých žalovanému na splátky. Žalobca uplatňoval nárok na úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.
1.2 Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému upomínacím súdom namietal výšku uplatneného nároku z dôvodu, že niektoré platby neboli správne spárované; žiadal o povolenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach.
1.3 Žalobca v reakcii na odpor žalovaného zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 110 Eur z dôvodu, že od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu eviduje od žalovaného úhradu vo výške 50 Eur (19. novembra 2024) a v sume 60 Eur (20. januára 2025).
1.4 Okresný súd vec právne posúdil podľa § 84 ods.1, ods.2, § 86 ods.4 písm. a) a b) zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č.452/2021 Z.z.“), § 52 ods.1, ods.3, ods.4, § 53 ods.1, ods.2, ods.3, ods.5, § 588, § 544 ods.1, ods.2, § 517 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, pri posudzovaní výšky úroku z omeškania aplikoval § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. Pri rozhodovaní o čiastočnom späťvzatí žaloby aplikoval § 145 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi stranami sporu predloženými.
1.4.1 Z dôvodu, že žalobca v priebehu konania akceptoval úhrady žalovaného v celkovej sume 110 Eur (úhrady z 19. novembra 2024 a 20. januára 2025) a v tejto časti zobral žalobu späť, okresný súd aplikujúc § 145 ods.1 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
1.5 Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že medzi stranami sporu boli uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorých bolo synalagmatický záväzok žalobcu poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby v dojednanom rozsahu a záväzok žalovaného riadne a včas platiť za tieto služby podľa platného cenníka služieb. Dodatkami k zmluvám došlo k predaju zľavených zariadení žalovanému či poskytnutiu zliav z pravidelných mesačných poplatkov žalovanému počas dojednanej doby viazanosti. Poskytnuté služby žalobca fakturoval žalovanému; žalovaný tieto faktúry a výšku fakturovaných cien nespochybnil iba tvrdil, že dlžné sumy pravidelne spláca a namietal, že žalovaný na úhradu dlžných súm započítal všetky ním realizované úhrady.
1.6 Okresný súd v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal skutkový stav zistený dokazovaním vo vzťahu k fakturovaným čiastkam žalobcom a úhradám realizovaným žalovaným; po späťvzatí žalobcom evidovaná pohľadávka predstavovala celkom sumu 3.419,79 Eur pozostávajúca z istiny vo výške 16,58 Eur ako zostatok neuhradenej faktúry č.2703635460 splatnej 6. februára 2023, zostatok uplatnených zmluvných pokút vo výške 2.712,64 Eur a zostatok dlžných splátok vo výške 690,57 Eur. Súd porovnal prehľad transakcií predložených žalobcom s obsahom jednotlivých dokladov o úhrade predložených žalovaným.
1.6.1 Z uvedeného porovnania pre okresný súd vyplynulo, že niektoré zo žalovaným predložených dokladov neboli zohľadnené v prehľade transakcií predložených žalobcom. Dospel tak k záveru, že žalobca okresným súdom uvedené úhrady žalovaného nezohľadnil; úhrady žalovaného vo výške
1.002,65 Eur vyplývajú aj z porovnania obsahu vyjadrenia žalobcu s obsahom prehľadu transakcií, keď z písomného podania žalobcu vyplýva, že k 22. máju 2023 bola celková výška dlhu žalovaného 4.696,89 Eur a ku dňu 10. augusta 2024 len 3.959,79 Eur, čo predstavuje rozdiel 737,10 Eur. Práve uvedená čiastka vyplýva aj z prehľadu transakcií, ktoré žalovaný uhradil v uvedenom období. Žalobca tak pri uplatnení nároku a určovaní výšky dlhu vychádzal z predloženého prehľadu transakcií, v ktorom sa však nenachádzajú žalovaným realizované (preukázané) úhrady v sume 1.002,65 Eur. Dôvod nezohľadnenia platieb v uvedenej sume žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil napriek tomu, že ho okresný súd na vyjadrenie sa k všetkým žalovaným predloženým dokladom o úhradách vyzval.
1.6.2 Okresný súd poukázal na skutočnosť, že žalobca sumu 110,-Eur (uhradenú po podaní žaloby a žalobcom akceptovanú) započítal a po čiastočnom späťvzatí žaloby evidoval voči žalovanému pohľadávku celkom vo výške 3.419,79 Eur. Vo vzťahu k sume 16,58 Eur okresný súd konštatoval nezapočítanie plnenia vo výške 1.002,65 Eur preukázaného žalovaným; z uvedeného dôvodu súdu prvej inštancie vo vzťahu k sume 16,58 Eur žalobu zamietol a zvyšok zo sumy 1.002,65 Eur (po odpočítaní sumy 16,58 Eur) bol použitý na úhradu dlžných splátok a zariadení. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté zariadenia okresný súd v zásade akceptoval ich vyčíslenie žalobcom; vo vzťahu k dlžným splátkam žalobca uplatňoval sumu 690,57 Eur. Tento nárok žalobcu (na zaplatenie dlžných splátok) okresný súd zamietol z dôvodu zohľadnenia plnenia žalovaného vo výške 1.002,65 Eur; po odpočítaní sumy 16,58 Eur a 690,57 Eur zo sumy 1.002,65 Eur ostala (na zohľadnenie plnenia žalovaného) suma 295,50 Eur.
1.6.3 Ďalším uplatneným nárokom žalobcu bol nárok na zaplatenie zmluvných pokút. V tomto smere súd prvej inštancie prihliadol na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným; právny základ uplatneného nároku (na zaplatenie zmluvných pokút) nepovažoval za rozporný s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách; ustanovenia zmlúv týkajúce sa zmluvnej pokuty však nepovažoval za individuálne dohodnuté.
1.6.4 K dohodnutým zmluvným pokutám okresný súd konštatoval ich degresívny charakter; zmluvné pokuty sa mali postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatkov k zmluvám do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Okresný súd akceptoval vo vzťahu k vyúčtovaným zmluvným pokutám povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi na tejto zmluvnej sankcii sumu 1.873,17 Eur, ktorú však znížil o zostatok nezaúčtovaného plnenia vo výške 295,50 Eur. V časti uplatneného nároku na zmluvné pokuty tak súd prvej inštancie považoval nárok za dôvodný do sumy 1.577,59 Eur.
1.6.5 Okresný súd neakceptoval uplatnený nárok na zmluvnú pokutu v sume 367,50 Eur zo Zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb č.A21054707 z 22. novembra 2022 a Dodatku k nej z 22. novembra 2022 a ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 471,97 Eur zo Zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb č.A21311085 z 28. decembra 2022 a Dodatku k nej z 28. decembra 2022. Uviedol, že žalobca sa vo vzťahu k týmto zmluvným pokutám obmedzil na to, že žalovaný nedodržal viazanosť. Z akého konkrétneho správania, ktoré by predstavovalo porušenie záväzku viazanosti, sa žalovaný dopustil. Žalobca vo vzťahu k uvedeným zmluvám neuviedol a zo žalobcom predložených dôkazov takéto porušenie nevyplýva; nevyplýva ani z prehľadu transakcií a ani z prehľadu faktúr a platieb predložených žalobcom. Z uvedených dôkazov naopak vyplýva, že žalobcom vystavené faktúry žalobca v lehote splatnosti uhradil a žalobca ani len netvrdil iné porušenie záväzkov zo strany žalovaného. Z uvedeného dôvodu okresný súd nárok na zaplatenie zmluvných pokút z dvoch konkrétnych zmlúv zamietol.
1.6.6 S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 1.577,67 Eur a v prevyšujúcej časti zmluvných pokút, faktúr za služby a zosplatnených splátok zariadení žalobu zamietol.
1.7 Súd prvej inštancie posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku na úrok z omeškania. Ak žalovaný spochybnil dôvodnosť nároku na úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty, okresný súd zdôraznil, že táto námietka dôvodná nebola; zmluvná pokuta je akcesorickým záväzkom k hlavnému záväzku; nie je však príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods.3 Občianskeho zákonníka). Okresný súd pri posudzovaní dôvodnosti úroku z omeškania prihliadol na akceptované plnenia žalovaného a tento nárok priznal vo
výške, zo súm a odo dňa omeškania tak, ako sa uvedené premietlo do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
1.8 Pri posudzovaní žiadosti žalovaného o povolenie zaplatenia dlhu v splátkach okresný súd prihliadal na sociálnu situáciu žalovaného. Zistil, že žalovaný je síce zamestnaný s hrubým príjmom 866 Eur mesačne, poberá aj invalidný dôchodok a je vlastníkom rodinného domu. Má však vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu, nehnuteľnosti v jeho vlastníctve sú zaťažené exekučným záložným právom a spláca aj ďalšie exekúcie. Vzhľadom k uvedenému s prihliadnutím na výšku nároku považoval okresný súd žiadosť o povolenie o zaplatenie dlhu v splátkach za dôvodnú aj s prihliadnutím na žalobcu, ktorý je telekomunikačným operátorom so stabilným postavením na trhu a priznanie plnenia v dlhšej ako trojdňovej lehote nebude mať na neho podstatnejší vplyv.
1.9 Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval § 256 ods.1 v spojení s § 255 ods.2 C.s.p., aplikoval zásadu úspechu v spore. Mal za to, že žalobca bol úspešný v sume 1.577,67 Eur z celkovej uplatnenej sumy 3.529,79 Eur a v sume 110 Eur, vo vzťahu ku ktorej úhradou po začatí konania zavinil zastavenie konania žalovaný. Úspech žalobcu tak predstavuje 47,82% a naproti tomu neúspech žalovaného predstavuje 52,18%. Rozdiel medzi úspechom a neúspechom v spore tak predstavuje celkový úspech žalovaného vo výške 4,36% a v tejto výške priznal náhradu trov konania žalovanému.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania, prípadne aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok okresného súdu napadol vo výrokoch II., III. a IV.. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.b), písm.d), písm.f) a písm.h) C.s.p., tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Odvolateľ v konkrétnostiach poukázal na záver súdu prvej inštancie, ktorý mal zo žalovaným predložených dokladov o úhradách za preukázané, že žalovaný čiastočne uhradil uplatnený nárok. Žalobca zdôraznil, že na výzvu súdu ohľadom stanoviska k úhradám žalovaného uviedol, že eviduje len dve platby v celkovej sume 110 Eur, a to úhrada sumy 50 Eur z 19. novembra 2024 a sumy 60 Eur z 20. januára 2025 a dlh žalovaného tak predstavuje 3.419,79 Eur; k písomnému podaniu predložil aj prehľad transakcií účastníka, na ktorom evidoval len uvedené dve platby. Žalobca reagoval aj na ďalšiu výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení, na ktorú žalobca reagoval a doložil podrobný prehľad platieb, z ktorého vyplynulo, že eviduje len dve platby od žalovaného po podaní žaloby.
2.2 Žalobca mal za to, že uvedenými podaniami na výzvu súdu riadne splnil svoju povinnosť uloženú mu súdom vo výzvach zo 7. marca 2025 a z 20. marca 2025. Práve z uvedených podaní žalobcu, faktúr a prehľadu platieb je zrejmé, že žalobca sa k dokladom o úhradách vyjadril a že zo strany žalovaného eviduje len dve platby v celkovej sume 110 Eur, v dôsledku čoho čiastočne zobral žalobu späť. Vo zvyšnej časti riadne v spore listinnými dôkazmi preukázal uplatnený nárok, ktorý žiadal priznať v celom rozsahu.
2.3 Napriek uvedenému súd prvej inštancie na pojednávaní uznal žalovanému všetky zostávajúce doklady o úhradách, napriek tomu, že žalobca v spore uviedol a listinnými dôkazmi preukázal, že eviduje len dve platby z dokladov o úhradách predložených žalovaným. Ak žalovaný mal za to, že vykonal aj ďalšie úhrady, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, že tieto ďalšie úhrady skutočne vykonal; doloženie takých dokladov, ako predložil žalovaný, nie je dôkazom toho, že predmetná platba bola skutočne zrealizovaná na úhradu konkrétnej pohľadávky žalobcu.
2.4 Vo vzťahu k úhradám žalovaného žalobca uviedol, že tieto boli realizované prostredníctvom platobného terminálu žalobcu tzv. Cashop – Cash; za správnu sa považuje pritom iba úhrada obsahujúca všetky správne uvedené hlavné identifikačné znaky. Žalovaný má pritom pridelený variabilný symbol 0329423289, ktorý je uvedený vo všetkých faktúrach ako aj právnych dokumentoch pred podaním žaloby. Žalovaný predložil pokladničné doklady, ktorými bolo platené za služby poskytnuté dvom
iným zákazníkom s dvoma inými variabilnými symbolmi. Súd prvej inštancie pritom zohľadnil platby nasledovne:
- suma 321,40 Eur z 19. februára 2024, suma 366,25 Eur z 18. septembra 2024, suma 50 Eur z 19. januára 2024, suma 70 Eur z 19. apríla 2024, suma 50 Eur z 18. decembra 2024, suma 50 Eur z 19. februára 2024 a suma 55 Eur z 18. decembra 2023. Tieto platby sa netýkali žalovaného, ale inej osoby – zhodou okolnosti osoby s rovnakým menom a bydliskom ako žalovaným, ale iného rodného čísla.
- suma 40 Eur z 18. februára 2025; uvedená platba sa netýkala žalovaného ale zákazníka evidovaného pod menom H. F..
2.4.1 Aj uvedené preukazuje , že žalobca evidoval voči žalovanému len dve úhrady v celkovej sume 110 Eur a zvyšné úhrady vyplývajúce z pokladničných dokladov žalobca neevidoval a ani naďalej nemá dôvod evidovať, nakoľko sa týkajú iných osôb ako žalovaný. Žalobca tak naďalej eviduje voči žalovanému nedoplatok na istine v sume 3.529,79 Eur.
2.4.2 Z uvedeného dôvodu žalobca považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a nespravodlivé; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu nesprávne posúdil uplatňovaný nárok žalobcu v istine, časti nepriznaných zmluvných pokút a aj v žalobcom uplatňovanom nároku na príslušenstvo.
2.5 K zmluvnej pokute žalobca uviedol, že výška zmluvnej pokuty sa primerane znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti; pre výpočet zmluvnej pokuty je relevantná skutočnosť evidovania prvého dňa neuhradenia vystavenej faktúry vzťahujúcej sa k danej zmluve alebo dodatku v lehote splatnosti.
2.6 Z vyššie uvedených dôvodov žalobca uzavrel, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď bez dostatočného preskúmania veci priznal žalovanému aj platby, ktoré žalobca neevidoval a ani ich nemá prečo u žalovaného evidovať. Bol to práve žalovaný, ktorý neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení týkajúcich sa pokladničných dokladov o platbách, pretože ak žalobca uviedol, že z týchto predložených platieb eviduje len dve platby a k svojim tvrdeniam doložil listinné dôkazy (prehľad transakcií účastníka, prehľad faktúr a platieb), tak ohľadom ďalších pokladničných dokladov mal žalovaný preukázať, že aj tieto predložené doklady sa týkali jeho záväzku a malo byť evidované v prehľade. Vo vzťahu k zmluvnej pokute sa žalobca napokon vyjadril, že táto je dojednaná v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákon neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom; s prihliadnutím na spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným je výška zmluvnej pokuty primerane znižovaná podľa počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov do okamihu porušenia zmluvných povinností.
3. Žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, žiadnemu z jeho výrokov, nepodal. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok okresného súdu rešpektuje a začína splácať pohľadávku splátkami vo výške 50 Eur mesačne. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
3.1 Žiadal preveriť, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou z dôvodu, že v záhlaví rozsudku je uvedený ako právny zástupca Bobák, Bollová a spol., s.r.o. a odvolanie za žalobcu podala advokátska kancelária URBÁNI & Partners s.r.o.. Nie je tak zrejmé, či uvedená kancelária mala oprávnenie podať odvolanie alebo konala v mene Bobák, Bollová a spol., s.r.o..
4. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.
5. Žalovaný v ďalšom podaní iba oznámil odvolaciemu súdu, že plní podľa výrokov rozsudku okresného súdu a predložil platby 50 Eur v mesiacoch september, október, november a december 2025 a v mesiaci január 2026.
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p., odvolanie proti II. výroku súdu prvej inštancie odmietol ako podané neoprávnenou osobou a rozsudok súdu prvej inštancie
v treťom výroku a závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (IV. výrok) postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 ako vecne správny potvrdil.
6.1 Podľa § 386 písm.b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
6.2 Podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Pred vecným preskúmaním rozsudku okresného súdu odvolací súd zisťoval, či bolo odvolanie podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné alebo či nemá vady spočívajúce v absencii náležitosti podľa § 363 C.s.p..
7.1 Odvolateľ napadol rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. a IV.. Okresný súd prvou výrokovou vetou konanie v časti istiny zastavil v súlade s dispozitívnym úkonom žalobcu; proti tomuto výroku odvolanie podané nebolo.
7.2 Okresný súd druhou výrokovou vetou rozhodol tak, že žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 1.577,67 Eur spolu so zodpovedajúcim úrokom z omeškania.
7.3 Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.
7.4 Z povahy vyhovujúceho výroku II. rozsudku okresného súdu vyplýva, že v tomto výroku nejde o rozhodnutie, ktoré bolo vydané na neprospech žalobcu.
7.5 Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval žalobcu za oprávneného na podanie odvolania voči II. výroku rozsudku okresného súdu (ktorým žalobe čiastočne vyhovel); z uvedeného dôvodu odvolací súd prvým výrokom odvolanie žalobcu proti výroku II. rozsudku okresného súdu postupom podľa § 386 písm.b) C.s.p. odmietol.
8. Výrok III. rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, odvolací súd v odvolacom konaní vecne preskúmal; odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, v tejto časti oprávnenou osobou a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.
9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a odvolacej argumentácie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal riadne a dostatočné dokazovanie, rozhodnutie založil na skutkovom stave zodpovedajúcom kontradiktórnosti civilného sporového konania a následne vec správne posúdil.
10. Z odvolania vyplýva, že odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm.b), d), f) a h) C.s.p..
10.1 Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 písm.b) C.s.p. je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
10.2 Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm.d/ C.s.p.), je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho rozhodnutia.
10.3 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm.e/ C.s.p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods.1 písm.f/ C.s.p.).
10.4 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo/4/2009).
11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 3.529,79 Eur so zodpovedajúcim príslušenstvom, titulom nezaplatenej faktúry za poskytnuté služby, titulom vyúčtovaných zmluvných pokút a titulom nezaplatených splátok za predané telekomunikačné zariadenia. Žalobca zobral v priebehu konania žalobu späť v časti 110 Eur z dôvodu čiastočného plnenie žalovaného.
12. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie v podstatnej časti mal za to, že pohľadávka žalobcovi vznikla; prihliadal však na žalovaným tvrdené a preukazované plnenia, ktoré z prehľadu úhrad predložených žalobcom nevyplývali. Za nedôvodný nárok považoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 367,50 Eur zo zmluvy A21054707 z 22. novembra 2022 a dodatku k nej a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 471,97 Eur zo zmluvy A21311085 z 28. decembra 2022 a dodatku k nej.
13. Spornou otázkou nastolenou v odvolacom konaní bola okrem otázky nepriznanej zmluvnej pokuty (bližšie v bode 17. tohto rozsudku) aj otázka preukázania plnenia v celkovej výške 1.022,65 Eur, o ktorú sumu súd prvej inštancie znížil uplatnený nárok (resp. toto plnenie žalovaného započítal voči uplatneným nárokom žalobcu).
14. Z obsahu žaloby nevyplýva v tejto otázke žiadna podstatná argumentácia; žaloba je len faktografickým zhrnutím existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s uvedením jednotlivých zmlúv a dodatkov uzatvorených stranami sporu; jednotlivými zmluvnými pokutami na základe tej ktorej zmluvy/dodatku a výšky neuhradených splátok zariadení podľa jednotlivých zmlúv/ dodatkov k nim.
14.1 Už z odporu voči platobnému rozkazu okrem iného vyplýva námietka výšky uplatneného nároku z dôvodu, že žalovaný tvrdil, že žalobcovi spláca nemalé sumy. Žalovaný už k odporu voči platobnému rozkazu predložil kópie pokladničných dokladov o platbe (celkom 7 pokladničných dokladov).
14.2 Okresný súd výzvou z 20. februára 2025 vyzval žalovaného, aby súdu zaslal aj ďalšie pokladničné doklady o platbách v prospech žalobcu, keďže v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že zasiela len niektoré pokladničné doklady o platbe.
14.3 Žalovaný písomným podaním (čl.194 spisu) reagoval na výzvu súdu a predložil celkom 17 pokladničných dokladov (ako žalobca uviedol, ide o doklady z platobného terminálu žalobcu tzv. Cashop – Cash). Ide konkrétne o pokladničné doklady z 19.2.2024 na sumu 321,40 Eur, z 20.5.2024 na sumu 70 Eur, z 18.9.2024 na sumu 366,26 Eur, z 19.1.2024 na sumu 50 Eur, z 19.1.2024 na sumu 50 Eur, z 19.2.2024 na sumu 50 Eur, z 19.2.2024 na sumu 50 Eur, z 19.3.2024 na sumu 37,90 Eur, z 19.3.2024 na sumu 32,10 Eur, z 19.7.2024 na sumu 50 Eur, z 19.4.2024 na sumu 70 Eur, z 18.12.2024 na sumu 50 Eur, z 19.11.2024 na sumu 50 Eur, z 20.11.2023 na sumu 100 Eur, z 18.12.2023 na sumu 55 Eur, z 20.1.2025 na sumu 60 Eur a z 18.2.2025 na sumu 40 Eur. Žaloba bola podaná 6. novembra 2024.
14.4 Súd prvej inštancie výzvou zo 7. marca 2025 žalobcu vyzval na vyjadrenie k úhradám tvrdeným a preukazovaným žalovaným. K uvedenému žalobca v písomnom vyjadrení (z 18. marca 2025) stroho uviedol, že po podaní žaloby eviduje od žalovaného len dve úhrady, a to úhradu z 19.11.2024 na sumu 50 Eur a z 20.1.2025 na sumu 60 Eur; z uvedeného v tejto časti zobral žalobu späť a v späťvzatej časti žiadal konanie zastaviť. Inak len žiadal, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 3.419,79 Eur s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že k ostatným dokladom predloženým žalovaným sa nijako
nevyjadril (vyjadroval sa len k úhradám z 19.11.2024 a 20.1.2025). Pripojil rozpis transakcií účastníka (žalovaného).
14.5 Následne okresný súd výzvou z 20. marca 2025 žalobcu vyzval na doplnenie skutkových tvrdení; okrem iného žiadal o vyjadrenie, na úhrady akých pohľadávok žalobca započítal žalovaným realizované úhrady, fotokópie ktorých úhrad súd žalobcovi zaslal spolu s výzvou zo dňa 7.3.2025.
14.6 Žalobca v následnom písomnom vyjadrení (z 28. marca 2025) v zásade opravil a doplnil žalobu o potrebnú argumentáciu (pôvodná žalobca bola len faktografickým prehľadom zmlúv a dodatkov a z nich vyplývajúcich nárokov), predložil faktúry a prehľad plnení žalovaného; uviedol, že žalovaný po podaní žaloby uhradil dve úhrady v celkovej sume 110 Eur (zhodne ako vo vyjadrení z 18. marca 2025) a tvrdil, že evidovaný dlh žalobcu predstavuje sumu celkom 3.419,79 Eur. Inak doplnil na výzvu súdu skutkové tvrdenia. Vyjadrenie žalobcu však mlčí vo vzťahu k ostatným žalovaným preukazovaným plneniam na základe platieb prostredníctvom platobného terminálu Cashop – Cash; konkrétne sa k dokladom predloženým v spore žalovaným nevyjadril.
14.7 V ďalšom konaní už relevantné vyjadrenie žalobcu absentuje; žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a požiadal o rozhodnutie v jeho neprítomnosti; okresný súd vykonal dokazovanie na pojednávaní 16. júla 2025, v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov.
15. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa v spore, proti výške uplatneného nároku, bránil tvrdením o tom, že žalobcovi uhrádza nemalé sumy; k svojmu tvrdeniu predložil pokladničné bločky z platobného terminálu. Okresný súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k týmto tvrdeniam; žalobca sa vyjadril iba k úhradám, ktoré boli žalovaným realizované po podaní žaloby a z toho dôvodu žalobu zobral v časti späť. Absentuje akékoľvek vyjadrenie vo vzťahu k ostatným bločkom z platobného terminálu; žalobca v tomto smere len neurčito poukazuje na prehľad platieb a tvrdí dôvodnosť zostatku uplatnenej pohľadávky (po čiastočnom späťvzatí).
15.1 Uvedené je v rámci kontradiktórnosti civilného sporového konania vo vzťahu k dokazovaniu nedostatočné. Žalovaný poprel skutkové tvrdenie žalobcu (vo vzťahu k výške pohľadávky), uviedol vlastné skutkové tvrdenie, ktoré podložil listinnými dôkazmi. Žalobca ponechal otázku ostatných žalovaným preukazovaných plnení nepovšimnutú; neuviedol, že popiera skutkové tvrdenie žalovaného (čo aj tvrdením, že žiadne iné úhrady pred podaním žaloby neboli realizované – vyjadril sa len k tvrdeným úhradám po podaní žaloby a nie pred jej podaním); neponúkol vlastné skutkové tvrdenia a nepreukázal ich v konaní pred súdom prvej inštancie listinnými dôkazmi.
15.2 Pokiaľ potom súd prvej inštancie v rámci dokazovania vychádzal z vykonaného dokazovania, pri ktorom zohľadňoval plnenia tvrdené a preukazované žalovaným, nemožno jeho postupu v rámci dokazovania nič vytknúť; okresný súd skutkový stav zistil v zhode s vykonaným dokazovaním.
15.3 Správnosti uvedeného záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca až v podanom odvolaní poukazuje na skutočnosť, ktorý konkrétny pokladničný doklad z platobného terminálu je použiteľný v prejednávanej veci; za ktorého účastníka (variabilné číslo) boli preukazované plnenia uhrádzané a ku ktorému účastníkovi tieto plnenia priradil. Takéto tvrdenie ale v konaní pred súdom prvej inštancie absentuje.
16. Vo vzťahu k týmto skutkovým tvrdeniam žalobcu realizovaným až v odvolacom konaní (bod 2.4 tohto rozsudku) odvolací súd s poukazom na § 366 C.s.p. uvádza, že nejde o prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a týkajú sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca ani netvrdil, že ide o skutkové tvrdenia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
16.1 S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nevyhnutne odvolaciu argumentáciu v tomto smere (bod 2.4 rozsudku) vyhodnotil ako neprípustnú novotu v konaní, na ktorú prihliadať nemohol.
16.2 Z uvedeného dôvodu odvolací súd uzatvára, že pokiaľ súd prvej inštancie prihliadol na argumentáciu žalovaného a ním predložené dôkazy, nemožno konštatovať vadu v dokazovaní, pokiaľ žalobca tvrdenie žalovaného (podopreté listinnými dôkazmi) nepoprel a neuviedol vlastné skutkové tvrdenia. Ak potom okresný súd započítal preukázané plnenia žalovaného na žalobou uplatnený nárok, jeho postup bol správny a nebol nesprávnym procesným postupom, ani inou vadou a ani vadou v dokazovaní.
17. Pokiaľ ide o zmluvné pokuty, súd prvej inštancie podrobne a precízne odôvodnil, vo vzťahu ku ktorým nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval uplatnenie zmluvnej pokuty za dôvodné. Zároveň precízne uviedol, prečo neakceptoval nárok na zmluvnú pokutu v sume 367,50 Eur zo Zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb č.A21054707 z 22. novembra 2022 a Dodatku k nej z 22. novembra 2022 a ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 471,97 Eur zo Zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb č.A21311085 z 28. decembra 2022 a Dodatku k nej z 28. decembra 2022.
17.1 Vo vzťahu k týmto neakceptovaným nárokom súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca sa obmedzil iba na tvrdenie, že žalovaný nedodržal viazanosť; neuviedol však, akého konkrétneho správania porušujúceho záväzok viazanosti sa žalovaný dopustil; porušenie záväzku žalovaným vo vzťahu k týmto dvom zmluvám/dodatkom k nim z listinných dôkazov nezistil. Naopak zistil, že tieto okresným súdom špecifikované faktúry k uvedeným zmluvám/dodatkom k nim boli žalovaným v lehote splatnosti uhradené. Práve uvedené bolo dôvodom, pre ktorý okresný súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
17.2 Vo vzťahu k týmto záverom súdu prvej inštancie odvolateľ realizoval len všeobecnú argumentáciu (zmluvná pokuta je dojednaná v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákon neobchádza a neprieči sa dobrým mravom; výška zmluvnej pokuty je primerane znižovaná podľa počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov do okamihu porušenia zmluvných povinností; pre výpočet zmluvnej pokuty je relevantná skutočnosť evidovania prvého dňa vystavenej faktúry vzťahujúcej sa k danej zmluve alebo dodatku v lehote splatnosti).
17.3 Takáto odvolacia argumentácia žalobcu nie je spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej okresný súd zamietol žalobu vo vzťahu k zmluvným pokutám vyplývajúcim zo zmluvy A21054707 a A21311085; je len vyjadrením nesúhlasu, resp. vysvetlením spôsobu, kedy na zmluvnú pokutu vzniká nárok. Odvolateľ v reakcii na záver okresného súdu ani nekonkretizoval, akú povinnosť (na ktorú je zmluvná pokuta viazaná) mal žalovaný porušiť, prípadne že porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného z obsahu žaloby, prípadne jej doplnenia vyplýva.
17.4 Na základe vyššie uvedeného odvolací súd ani vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti zmluvných pokút zo zmluvy A21054707 a A21311085 nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné.
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení namietal, že odvolanie podala neoprávnená osoba – URBÁNI & Partners s.r.o., nakoľko právnym zástupcom žalobcu je Bobák, Bollová a spol., s.r.o..
18.1 K uvedenému odvolací súd uvádza, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, odvolanie podala advokátska kancelária (URBÁNI & Partners s.r.o.) disponujúca substitučným plnomocenstvom od právneho zástupcu žalobcu (Bobál, Bollová a spol., s.r.o.). Uvedené plnomocenstvo (na zastupovanie vo všetkých konaniach vo veciach, kde jednou zo sporových strán je spoločnosť Orange Slovensko a.s.) sa vzťahuje aj na právo na podanie odvolania (§ 16 ods.1 zákona č.586/2003 Z.z. – advokát sa môže v rámci svojho poverenia dať zastúpiť iným advokátom).
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa § 386 písm.b) C.s.p. odmietol; rozsudok súdu prvej inštancie proti výroku III. postupom podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne prihliadol na pomer úspechu a neúspechu v spore.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa princípu úspechu v odvolacom konaní priznal úspešnému žalovanému proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol.
21. Iba pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní preukazoval plnenia realizované po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, na tieto plnenia odvolací súd prihliadnuť nemohol. Žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 C.s.p.), odvolací súd potrebu doplnenia alebo zopakovania dokazovania s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu nevzhliadol. V konečnom dôsledku výrok na plnenie (výrok II.) okresného súdu už právoplatnosť nadobudol; žalovaný proti nemu odvolanie nepodal a odvolanie žalobcu v tomto smere odvolací súd odmietol.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.