Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/26/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: JD Invest REAL s. r. o., Vlašská 1/13745, 831 06 Bratislava, IČO: 51 120 763, právne zast. Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/ A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Y. J., C.. XX.X.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie 6.878,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. -107 zo dňa 25. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. -107 zo dňa 25. júna 2024 potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.878,55 eur. Druhým výrokom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 100 %-nú náhradu trov súdneho konania. Svoje rozhodnutie právne posúdil a odôvodnil s poukazom na ust. , (ďalej len „“), , , , (ďalej len „“), , , , (ďalej len „“).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 19.6.2023 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 6.878,55 eur s príslušenstvom z titulu dlžného nájmu na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 19.4.2018 za obdobie do 30.11.2022. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností bližšie špecifikovanej v rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré Zmluvou o nájme nebytového priestoru zo dňa 19.4.2018 prenajal žalovanému. Na základe skutočnosti, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou nájomného, žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 5.389,29 eur. Žalovaný dňa 4.10.2022 písomne uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 5.876,29 eur čo do dôvodu aj výšky ku dňu 30.9.2022. Žalobca sa žalobou domáhal priznania nároku vo výške 6.787,55 eur, predstavujúceho uznaný nárok ku dňu 30.9.2022 vo výške 5.876,29 eur rozšírený o dlžné nájomné za obdobie od 1.10.2022 do 31.11.2022 vo výške 1.002.26 eur.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci z dlžného nájomného zo zmluvy o nájme nebytových priestorov do doby ukončenia nájmu.

4. Vo vzťahu k žalovanému nároku žalobcu súd konštatoval, že nárok na dlžné nájomné do 30.9.2022 bol žalovaným písomne uznaný právne perfektným uznaním a nárok za obdobie od 1.10.2022 do 30.11.2022 nebol v konaní žalovaným žiadnym spôsobom sporovaný, preto súd nárok žalobcu v celej časti vyhodnotil ako nesporný a preukázaný. Súd posudzoval v rámci konania postavenie žalobcu vo vzťahu k tvrdenému nároku žalovaného. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že tvrdený nárok žalovaného na refundáciu nákladov rekonštrukcie a úprav priestoru na prevádzku kaviarne preukázateľne vznikol pred nadobudnutím vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, preto žalovaný mohol vzniesť svoj nárok len voči developerovi ako právnemu predchodcovi žalobcu vo vlastníctve predmetných nehnuteľností. Považoval teda za nesporné, že v čase nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam žalobcom, tento nadobudol vlastníctvo k už upravenému priestoru, preto žalovaný nemohol úspešne uplatniť svoj nárok na refundáciu voči žalobcovi v čase po nadobudnutí vlastníctva žalobcom. Nárok žalovaného voči žalobcovi mohol vzniknúť len v prípade, ak sa k tomu žalobca písomne zaviazal, alebo v zmluve o postúpení pri nadobudnutí vlastníctva, alebo v zmluve o nájme. Žiadnu z týchto skutočností žalovaný nepreukázal. Žalovaný síce v konaní tvrdil existenciu ústnej dohody pri uzatváraní nájomnej zmluvy, avšak podľa čl. VII. ods. 3 sa strany dohodli, že zmeny a doplnky musia mať formu písomných očíslovaných dodatkov, a preto by aj prípadná ústna dohoda strán zmluvy na jej zmene bola neplatná.

5. Naviac súd konštatoval, že žalovaným tvrdená kompenzačná námietka predstavujúca nárok žalovaného na refundáciu nákladov rekonštrukcie vznikla najneskôr 31.12.2017, preto v čase vzniku žalobou uplatnených nárokov žalobcu titulom dlžného nájomného za rok 2022 bol tvrdený nárok žalovaného premlčaný, a preto v zmysle ust. je nespôsobilý na započítanie s tým, že výnimka ustanovená v ust , písm. a) sa na pohľadávky nevzťahuje, nakoľko preukázateľne žalovaný rekonštrukciu a úpravu priestorov vykonával na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (resp. rezervačnej zmluvy) s developerom, pričom nárok žalobcu vznikol zo zmluvy o nájme.

6. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania postavenia žalobcu ako dlžníka ním tvrdenej pohľadávky, ktorú vzniesol v konaní ako kompenzačnú námietku a súčasne nepreukázal, že ním tvrdená pohľadávka je spôsobilá započítania voči žalovanej pohľadávke žalobcu.

7. S poukazom na hore uvedené súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku v priznanej časti, žalovaný nepreukázal skutočnosť, že je veriteľom pohľadávky započítateľnej voči žalovanej pohľadávke žalobcu, preto konajúci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku.

8. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na výsledok sporu súd konštatoval 100 %-ný úspech žalobcu a priznal mu 100 %-nú náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd sa nestotožnil s jeho argumentmi a námietkami uvedenými v odpore voči platobnému rozkazu a námietkami vznesenými na súde. Mal za to, že jeho dlh a majetkové vybavenie priestoru v posudzovanej veci nie sú nezlučiteľné, ale podľa jeho názoru je to naopak. Dodal, že všetky veci, ktoré na žiadosť druhej strany zostali v priestore, sú zapísané na preberacom protokole a on ich oceňuje na 14.000 eur. Doplnil, že hodnota sa dá overiť súdnym znalcom alebo stavebníkom. Zdôraznil, že nežiada nič iné, len zmazať dlh.

10. Svoje odvolanie žalovaný doplnil podaním zo dňa 05.11.2024, v ktorom okrem iného uviedol, že v prípade, ak k dohode medzi stranami nepríde, t.j. že sa jeho dlh vymení za veci v jeho vlastníctve, tak požaduje zaplatenie 14.000 eur alebo umožnenie tieto veci si z priestoru zobrať. Záverom vyslovil nádej, že strany dospejú k dohode, s ktorou budú obe spokojné.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný písomne uznal svoj dlh predstavujúci nárok žalobcu za dlžné nájomné do dňa 30.09.2022 a toto uznanie v konaní nerozporoval, pričom nerozporoval ani dlžné nájomné za obdobie odo dňa 1.10.2022 do dňa 30.11.2022. Tvrdil síce, že v konaní vzniesol kompenzačnú námietku, v konaní však svoj nárok voči žalobcovi nijako nepreukázal, zároveň žalobca spochybnil, že by bolo možné prejav žalovaného v konaní posudzovať ako kompenzačnú námietku. Žalobca poukázal na skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Mal za to, že uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania postavenia žalobcu ako dlžníka žalovaným tvrdenej pohľadávky. Žalovaný rovnako nepreukázal, že ním tvrdená pohľadávka by bola spôsobilá započítania voči žalovanej pohľadávke žalobcu. Mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku v časti priznanej napadnutým rozsudkom, teda v celom rozsahu. Žalovaný nepreukázal skutočnosti, že by bol veriteľom pohľadávky započítateľnej voči žalovanej pohľadávke žalobcu.

12. Záverom navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalovaného ako nedôvodné a aby žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, k rukám právneho zástupcu žalobcu.

13. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci neboli naplnené odvolacie dôvody.

15. Podľa ust. , na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

16. Podľa ust , aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

17. Podľa ust. , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

18. Podľa ust. , započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

19. Podľa ust. , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

20. Podľa ust. , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

21. Podľa -3 , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal

v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

22. Odvolací súd mal z dokladov tvoriacich obsah spisu za preukázané, že súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca uniesol dôkazné bremeno dôvodnosti nároku v priznanej časti. Žalovaný zároveň nepreukázal skutočnosť, že je veriteľom pohľadávky, započítateľnej voči žalovanej pohľadávke žalobcu.

23. Nahliadnutím do živnostenského registra odvolací súd zistil, že žalovaný ukončil svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení, ku dňu 26.01.2023.

24. Z podaného odvolania, ako aj jeho doplnenia vyplýva, že žalovaný uplatnil v konaní odvolacie dôvody podľa z dôvodu, že sa súd nevysporiadal s jeho argumentmi a námietkami uvedenými v odpore proti platobnému rozkazu sp. zn. , ako aj odvolací dôvod podľa , t.j. že súd prvej inštancie nezohľadnil započítací prejav žalovaného voči žalobcovi.

25. K odvolacej námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že súd nezohľadnil jeho námietky uvedené v odpore k platobnému rozkazu sp. zn. zo dňa 10.07.2023, odvolací súd uvádza, že tieto námietky spočívali v argumentácii, ktorú žalovaný uviedol aj v odvolaní, a síce, že zhodnotil priestor svojimi úpravami a že v nich zostalo vybavenie v žalovaným odhadovanej výške 14.000 eur. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na dlžné nájomné do 30.09.2022 bol v konaní žalovaným uznaný a nárok na obdobie od 01.10.2022 do 30.11.2022 nebol v konaní žalovaným žiadnym spôsobom spochybňovaný. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď nárok žalobcu vyhodnotil ako nesporný a riadne preukázaný.

26. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že nárok žalovaného na refundáciu nákladov rekonštrukcie a úprav priestoru prevádzky kaviarne preukázateľne vznikol pred nadobudnutím vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný mal možnosť uplatniť svoj nárok voči developerovi, ktorý bol predchodcom žalobcu vo vlastníctve týchto nehnuteľností. Konajúci súd dospel k správnemu záveru, že v čase nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam zo strany žalobcu, tento ich nadobudol už v rozsahu upraveného priestoru, preto nie je dôvodné uplatňovať nárok na refundáciu voči žalobcovi po nadobudnutí vlastníctva žalobcom. Nemenej podstatný fakt v posudzovanej veci je ten, že ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalovaným tvrdená kompenzačná námietka predstavujúca nárok žalovaného na refundáciu nákladov rekonštrukcie vznikla najneskôr dňa 31.12.2017, preto v čase vzniku žalobou uplatnených nárokov žalobcu titulom dlžného nájomného za rok 2022 bol nárok žalovaného premlčaný, preto nie je spôsobilý na započítanie s tým, že výnimka podľa ust. sa na pohľadávky nevzťahuje, nakoľko žalovaný preukázateľne rekonštrukciu a úpravu priestorov vykonával na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s developerom, pričom nárok žalobcu vznikol zo zmluvy o nájme. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, pretože neboli podstatné pre rozhodnutie veci.

27. Základným predpokladom toho, aby súd mohol žalobe vyhovieť je preukázanie vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, t.j. je aktívne vecne legitimovaný a opačná procesná strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. je pasívne vecne legitimovaný (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. -9). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (napr. nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.02.2020, č.k. -44).

28. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách

sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany má za následok neunesenie dôkazného bremena.

29. Orbiter dictum, odvolací súd nesporuje vynaložené náklady žalovaného na prerobenie/dokončenie priestorov kaviarne ako ani hnuteľný majetok (vybavenie priestoru), ktoré zabezpečil žalovaný. Bolo však na žalovanom, aby uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a rovnako tak, aby správne určil nositeľa pasívnej legitimácie v danom konaní.

30. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

31. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi ().

33. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd podľa ust. rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. -107 zo dňa 25. júna 2024 potvrdil, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.

34. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

35. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s a tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).