Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoEk-16-2025.pdf
PDF · 104.38 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoEk/16/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo veci exekúcie oprávneného: Tatra banka, a.s., IČO: 00686930, so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie č. 3, zastúpeného právnym zástupcom RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36855561, so sídlom v Bratislave, Mostová č. 2, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Slavomír Rabatin, advokát a konateľ, proti povinným: 1/ P.NADASKY s.r.o., IČO: 47335190, so sídlom v Bratislave, Osadná č. 2, a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. E. XXXX/XX, o vymoženie 53.073,42 € s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Romanom Vozárom, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Karloveská č. 6C, pod sp. zn. 222EX/106/2024, v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 56Ek/2534/2023 zo dňa 20.10.2025 (ECLI:SK:OSBB:2025:6123436751.3), ako súdu prvej inštancie, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vylúčil osobné motorové vozidlo zn. A. XXX, EČV C., VIN F. z exekúcie vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 56Ek/2534/2023 a súdnym exekútorom Mgr. Roman Vozár, Exekútorský úrad Bratislava pod sp. zn. 222EX 106/24 (prvý výrok) a G. H. nárok na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
1.2 V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie ako exekučný súd uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu, vyjadrením oprávneného, tretej osoby navrhovateľa G. H., súdneho exekútora a listinnými dôkazmi dospel k záveru, že námietka neprípustnosti exekúcie tretej osoby G. H. je dôvodná; pri rozhodnutí exekučný súd vychádzal z toho, že jednou zo základných zásad exekučného konania je zásada, že oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného; v prípade, že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im vlastnícke právo tretej osoby, príp. iné právo tretej osoby nepripúšťajúce exekúciu, je exekúcia neprípustná a táto tretia osoba je aktívne legitimovaná na vznesenie námietky neprípustnosti exekúcie podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorá upravuje procesnú obranu tretej osoby, ktorá tvrdí, že má k veci, ktorá je predmetom exekúcie, „lepšie právo“, ktoré exekúciu nepripúšťa (exekúciu vylučuje); dôkazné bremeno o existencii práva k veci nepripúšťajúceho exekúciu zaťažuje tretiu osobu a neunesenie tohto dôkazného bremena má za následok zamietnutie návrhu na vylúčenie veci z exekúcie.
1.3 Podľa súdu prvej inštancie námietka neprípustnosti exekúcie podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku je novým právnym inštitútom v exekučnom konaní a podľa novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 je prvou fázou excindačných (vylučovacích) konaní; súd tieto námietky môže sám posúdiť, ak ide o jednoduché právne posúdenie veci; súd vzhľadom na obsah námietky v spojení s tým, kto ju podal, pristúpil k rozhodovaniu o nej, nakoľko mal za to, že otázka nastolená v námietke vznesenej G. H. týkajúca sa vykonávania exekúcie postihnutím osobného motorového vozidla so zreteľom k
posúdeniu vzniku „lepšieho práva“ znemožňujúcim realizáciu exekúcie nie je skutkovo a ani dôkazne zložitá, t.j. je jednoduchým právnym posúdením veci, ku ktorému súd pristúpil bez toho, aby aplikoval § 44 ods. 4 Exekučného poriadku (výzva na uplatnenie práva na vylúčenie veci, resp. na strpenie vedenia exekúcie na vec).
1.4 Súd prvej inštancie argumentoval, že tretia osoba (G. H.) vzniesla námietku neprípustnosti exekúcie postihnutím osobného motorového vozidla značky A. XXX, EČV C., VIN F. z dôvodu, že sa jeho vlastníkom stala na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.09.2022; uvedené motorové vozidlo je predmetom vykonávania exekúcie predajom hnuteľných vecí; vykonaným dokazovaním po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že návrh tretej osoby na vylúčenie veci z exekúcie je dôvodný; z predložených dôkazov (kúpnej zmluvy na automobil zo dňa 13.09.2022 a výpisu operácií za obdobie od 01.05.2022 do 30.09.2022) mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a povinným 1/ bola dňa 13.09.2022 uzatvorená kúpna zmluva, v zmysle ktorej povinný 1/ predal navrhovateľovi osobné motorové vozidlo zn. A. XXX, EČV C., VIN F. za kúpnu cenu 5.000,- €, ktorá mala byť podľa čl. III zmluvy zaplatená bankovým prevodom na účet povinného 1/ č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 15 dní od podpisu zmluvy; predmet kúpy povinný 1/ v zmysle čl. V bod 1 zmluvy odovzdal navrhovateľovi v deň podpisu zmluvy, t.j. dňa 13.09.2022; zmluvné strany sa čl. V bod 2 výslovne dohodli, že vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu prechádza z predávajúceho na kupujúceho momentom úplného zaplatenia kúpnej ceny podľa čl. III zmluvy; výpis z operácii je dokladom o zaplatení kúpnej ceny 5.000,- €, a to bez ohľadu na to, bola zaplatená bezhotovostným vkladom a nie bezhotovostným prevodom, rozhodujúce je, že tretia osoba (G. H.) uhradila v lehote 15 dní od uzavretia zmluvy sumu predstavujúcu kúpnu cenu 5.000,- € na účet povinného 1/ uvedený v zmluve, pričom žiaden právny predpis neukladá povinnosť označiť platby ich právnym dôvodom; keďže predmetom prevodu bolo vlastníctvo k hnuteľnej veci, na uzatvorenie kúpnej zmluvy ani nie je potrebná písomná forma; postačuje, že sa kupujúci s predávajúcim dohodnú na predmete kúpy a kúpnej cene; keďže v danej veci sa navrhovateľ ako kupujúci a povinný 1/ ako predávajúci dohodli na podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, a to na predmete kúpy (osobné motorové vozidlo zn. A. XXX, EČV C., VIN F.) a kúpnej cene (5.000,- eur, ktorá má byť uhradené v lehote 15 dní od uzavretia zmluvy na účet uvedený v zmluve), má súd za to, že došlo k vzniku kúpnej zmluvy; okamihom podpisu kúpnej zmluvy, faktickým odovzdaním motorového vozidla povinným 1/ tretej osobe, faktickým prevzatím motorového vozidla treťou osobou a zaplatením kúpnej ceny navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k motorovému vozidlu, a to pred začatím exekučného konania dňa 09.11.2023, kedy bol návrh oprávneného doručený súdu; na prevod vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu z povinného 1/ na navrhovateľa nemá žiadny právny význam skutočnosť, že nedošlo k prepisu v evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte; preto sú aj irelevantné námietky oprávneného o odstupe času, o tom, že nedošlo k zmene v evidencii držiteľov na príslušnom dopravnom inšpektoráte, o úhrade kúpnej ceny a účtovnej závierke povinného; neuvedenie prevodu vozidla v účtovej závierke povinného 1/, či skutočnosť, že povinný 1/ by mal disponovať ocenením predmetného motorového vozidla síce môže predstavovať pochybenie, ktoré nie je súladné so zákonom o účtovníctve, resp. daňovými zákonmi, ale nespôsobuje to, že by nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva navrhovateľom; oprávnený svoje tvrdenie o účelovej snahe vyňať vec podliehajúcej exekúcii z jej exekúcii nepodporil žiadnym dôkazom, čím neuniesol dôkazné bremeno; navyše navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu ešte pred začatím exekučného konania a vo vzťahu k jeho „lepšiemu právu“ nepripúšťajúcemu exekúciu je bez právnej relevancie, z akého dôvodu povinný 1/ previedol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu na navrhovateľa; vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval navrhovateľa za vlastníka motorového vozidla a za aktívne legitimovaného na podanie námietky neprípustnosti exekúcie, keďže navrhovateľ preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k veci, ktorej vylúčenia z exekúcie, sa domáha, a to pred začatím exekučného konania.
1.5 S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, že osobné motorové vozidlo A. XXX, EČV C., VIN F. vylúčil z exekúcie vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 56Ek/2534/2023 a súdnym exekútorom Mgr. Roman Vozár, Exekútorský úrad Bratislava pod sp. zn. 222EX 106/24 a navrhovateľovi (G. H.) náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy konania neuplatnil.
1.6 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 1, 2, 4 a 5 Exekučného poriadku v spojení s § 133 ods. 1, § 588 a § 601 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 200 Exekučného poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).
2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 04.11.2025; vyjadril názor, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v podrobnostiach oprávnený argumentoval, že: (1) pri vydávaní napadnutého uznesenia neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, v ktorom sa za predpoklad rozhodovania exekučného súdu o vylúčení veci stanovuje, že ide o postup pre prípad, ak sa nenaplní predpoklad § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda prípad, ak exekútor neupovedomí oprávneného o uplatnenom práve a nevyzve ho na vyjadrenie, či súhlasí so zastavením exekúcie; inak povedané, ak bola zaslaná oprávnenému výzva podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako v tomto spore, ktorá bola oprávnenému doručená dňa 29.05.2025 (a na ktorú reagoval dňa 29.05.2025 tak, že so zastavením exekúcie na dotknutý majetok nesúhlasí), je vylúčený postup podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku; exekučný súd tak nemôže sám rozhodovať o vylúčení veci z exekúcie, nakoľko neboli naplnené podmienky pre aplikáciu zmocňovacieho ustanovenia § 44 ods. 5 Exekučného poriadku; napadnutým uznesením preto rozhodol súd prvej inštancie protizákonne; (2) nebol dodržaný ani postup podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého platí, že súd na podnet exekútora po tom, ako oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie v časti postihujúcej namietanú vec, je povinný vyzvať toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní odo dňa doručenia výzvy podal osobitnú žalobu podľa Civilného sporového poriadku a toto exekútorovi osvedčil; o vylúčení veci sa rozhoduje v osobitnom civilnom sporovom konaní (ktoré nie je súčasťou exekučného konania); do dnešného dňa nemá oprávnený vedomosť o tom, že by súd vyzval tretiu osobu alebo našu spoločnosť na podanie takejto žaloby na príslušnom súde; preto súd nemôže v rámci prebiehajúcej exekúcie riešiť a rozhodovať o vylúčení veci z exekúcie, nakoľko na takýto záver je oprávnený iba a výlučne všeobecný súd podľa Civilného sporového poriadku, a to jedine a výlučne v konaní začatom na podklade žaloby podanej na výzvu v zmysle § 44 ods. 4 Exekučného poriadku a nie exekučný súd; exekučný súd si tak napadnutým uznesením privlastnil právomoc, ktorú v zmysle zákona (bez splnenia podmienok) nemá; (3) napadnuté uznesenie je celkovo zmätočné, keďže toto bolo nezákonne včlenené do exekučného nesporového konania; uvedené je neprípustné; stanovisko oprávneného k výzve exekútora evidentne obsahovalo okolnosti, ktoré popierali dôvody na vylúčenie veci z exekúcie, v čoho dôsledku vznikol spor a potreba ich dokazovania; očakával zákonný postup v zmysle § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, v dôsledku ktorého by bolo na rozhodnutie o sporných otázkach začaté civilné sporové konanie; v nesporovom exekučnom konaní súd nemôže rozhodovať o sporných otázkach, o ktorých navyše treba viesť osobitné dokazovanie; (4) poukázal aj na to, že ako sporová strana osobitného excindačného konania vedeného podľa Civilného sporového poriadku, by mal plné práva na spravodlivý súdny proces; o veci by sa pojednávalo, dokazovalo a absolvovali by aj prípadné riadne opravné konanie; toto mu však postup exekučného súdu absolútne uprel; uvedené vady znamenali zásadné porušenie § 44 ods. 4, 5, 6 a 9 Exekučného poriadku; na rozhodnutie exekučného súdu (i) neboli splnené procesné podmienky a súd mu (ii) nesprávnym procesným postupom znemožnil vykonávať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; (5) exekučný súd sa dopustil aj nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže ju vyhodnotil ako závisiacu iba na „jednoduchom právnom posúdení“; z jeho vyjadrenia je však zrejmé, že nešlo o právne posúdenie a už vôbec nie o jednoduché; vznikol tu totižto spor; spor o tom, či údajný prevod vozidla sa časovo uskutočnil pred exekúciou alebo nie; trval na tom, že nie a dôvody k tomu sformuloval v stanovisku; sporným vo veci teda nebolo právne posúdenie predloženej kúpnej zmluvy a či mohla vyvolať zmenu vlastníctva, ale kedy malo dôjsť k prevodu; to je skutková otázka, pričom sa o nej jednak nevykonalo žiadne dokazovanie (a závery súdu v bode 18 odôvodnenia napadnutého uznesenia o tom, že došlo „k faktickému odovzdaniu“ a „k faktickému prevzatiu“ vozidla pred začatím exekúcie sú predčasné; tieto nielen nevyplývajú z podania tretej osoby, ale nie sú ani podložené žiadnymi dôkazmi, čiže ich prijal súd svojvoľne a bez dokazovania) a jednak z jeho stanoviska jasne vyplýva, že predložené doklady považuje za účelové, majúce za cieľ zmariť vedenie exekúcie na riadne postihnutý majetok povinného; tieto tvrdenia kvalifikovane poprel, a to tak čo sa týka ich autenticity, ako aj hodnovernosti; boli teda kvalifikovane spochybnené a ako súkromné listiny sú preto nedostatočné na ustálenie skutkového záveru o ich autenticite bez vykonaného dokazovania; toto však súd prehliadol a rozhodnutie o skutkovej
otázke (kedy malo dôjsť k prevodu vlastníctva k vozidlu) si prisvojil v rámci exekúcie bez toho, aby mal k tomu zákonný podklad; (6) zároveň sa súd prvej inštancie dopustil aj inej vady, kedy bez skutkového, či právneho základu konštatuje, že údajne svoje tvrdenie o účelovej snahe vyňať vec podliehajúcu exekúcii „nepodporil žiadnym dôkazom“, čo v prvom rade nie je pravda, keďže okrem iného poukázal na (i) riadne štátom vedený register vlastníkov vozidiel, ktorý svedčal v jeho prospech a (ii) riadne štátom vedené registre účtovných závierok, taktiež svedčiace v jeho prospech; nerozumie tomu, že uvedené súd prehliadol a nepovažoval za dostatočné (čím vlastne poprel akúkoľvek dôkaznú hodnotu štátnych evidencií a riadneho plnenia si povinností voči štátu), ako ani arbitrárnemu konštatovaniu súdu o bagatelizovaní „pochybenia“ pri rešpektovaní daňových, či účtovných zákonov povinným a prípadnou ľahkovážnou treťou osobou (ak nešlo o úmyselné antedatovanie) až do takej miery, že takéto „pochybenie“ nehodnotí v neprospech povinného a tretej osoby, ale v jeho neprospech; a hneď za tým prezentuje, že údajne na potvrdenie jeho argumentácie o účelovosti ich konania neprodukovali „žiadny dôkaz“; (7) súd nemôže pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku vykonávať dokazovanie, nanajvýš môže urobiť jednoduché právne posúdenie; produkovanie „dôkazov“ v tomto štádiu exekúcie je teda bez právneho významu a ani nie je jeho povinnosťou, keďže mu zákon takúto náležitosť v rámci § 44 ods. 2 až 4 Exekučného poriadku pre vyjadrenie k výzve súdneho exekútora neukladá; zo žiadneho ustanovenia § 44 Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť zdôvodňovať oprávneného nesúhlas (stanovisko) k námietke vylúčenia veci z exekúcie; jedinou možnou sankciou za jeho dokonca úplnú absenciu je iba to, že exekučný súd ju môže vyhodnotiť ako relevantnú okolnosť pri postupe podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku - a to pri zodpovedaní otázky, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné; nemôže však sám rozhodnúť o vylúčení veci; osobitne, ak je nevyhnutné pre ustálenie akejkoľvek okolnosti vykonať dokazovanie; spochybnenie hodnovernosti predložených súkromných listín tretej osoby oprávneným je takou okolnosťou, ktorá vyvolá nevyhnutnosť viesť dokazovanie v sporovom konaní; (8) vo svojom vyjadrení jasne pomenoval zásadné body, pre ktoré nebol dôvod na vylúčenie veci z exekúcie; odôvodnenie napadnutého uznesenia je teda rozkolísané natoľko, že si v zásadných otázkach protirečí; na jednej strane súd svoje oprávnenie rozhodnúť zakladá na závere o jednoduchom právnom posúdení, na druhej strane nám vyčíta neunesenie dôkazného bremena; ak ale na jednej strane vníma okolnosti, ktoré je potrebné dokazovať a považuje to za podstatné pre svoje rozhodnutie, vyvracia tým záver o tom, že sa jedná o jednoduchú otázku, o ktorej je možné rozhodnúť aj bez potreby dokazovania; odôvodnenie tak pôsobí selektívne, pričom súd sa rozhodol v nesporovom konaní prijímať skutkové závery bez vykonaného dokazovania; v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku nie je exekučný súd oprávnený pri rozhodovaní podľa § 44 Exekučného poriadku zaujímať stanoviská k sporným skutkovým otázkam, o ktorých sa vyžaduje viesť dokazovanie, navyše predstavujú spor medzi oprávneným a treťou osobou; to však v tejto veci urobil prezentujúc, že ide iba o jednoduché právne posúdenie; postup súdu prvej inštancie je teda nezákonný; (9) na základe uvedeného navrhol zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Povinní 1/ a 2/, tretia osoba ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania oprávneného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní oprávneného podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
3.3 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
4.1 Odvolanie žalobcu je dôvodné.
4.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že k rozhodnutiu o vylúčení veci (motorového vozidla) z exekúcie dospel súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
4.3 Inštitút vylúčenia veci z exekúcie je upravený v ustanovení § 44 Exekučného poriadku a slúži na to, aby sa ustálilo, či môže byť nejaká majetková hodnota postihnutá exekúciou, pretože sa nedá vylúčiť, že úkony súdneho exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná; právom k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže byť za určitých okolností aj záložné právo; na podanie námietok (prípadne žaloby na vylúčenie veci z exekúcie) je teda v zmysle § 44 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený (aktívne vecne legitimovaný) ten, kto tvrdí, že má právo k veci, ktorá bola postihnutá exekúciou a toto právo na danú vec nepripúšťa výkon exekúcie; takúto osobu zároveň zaťažuje dôkazné bremeno o existencii práva k veci nepripúšťajúcej exekúciu; oprávnenou na vznesenie návrhu na vylúčenie veci z exekúcie je v zmysle vyššie uvedeného spravidla tretia osoba odlišná od oprávneného a povinného.
4.4 V zmysle § 44 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku môže o vylúčení veci z exekúcie rozhodnúť priamo exekučný súd v prípade, že rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu; súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris), pričom ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu.
4.5 Pojem „jednoduché právne posúdenie veci“ Exekučný poriadok ani Civilný sporový poriadok nedefinuje. Jednoduché právne posúdenie veci však ako pojem procesného práva predpokladá situáciu, kedy je aplikácia práva na zistený skutkový stav jednoznačná a nevyžaduje zložité právne úvahy, pričom účastníci konania (sporové strany) sa nerozchádzajú v ťažiskových skutkových tvrdeniach. Jednoduchému právnemu posúdeniu veci teda musí zjavne predchádzať aj nesporný skutkový stav (ako predpoklad jednoduchého právneho posúdenia).
4.6 Z hľadiska posudzovaného prípadu je zrejmé, že medzi oprávneným a treťou osobou, ktorá uplatnila námietku neprípustnosti exekúcie ohľadne hnuteľnej veci (motorového vozidla) bol spor ohľadne skutkových tvrdení o okamihu uzavretia kúpnej zmluvy a tvrdeného zaplatenia kúpnej ceny. Na odstránenie spornosti skutkových tvrdení súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie (nemohol vykonať). Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o jednoduchom právnom posúdení veci ako predpoklad pre aplikáciu ustanovenia § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože bez doplnenia dokazovania nie je možné v tejto fáze exekučného konania dospieť k záveru o splnení podmienok na vylúčenie spornej hnuteľnej veci z exekúcie. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie ako exekučný súd postupovať podľa § 44 Exekučného poriadku (okrem ustanovenia § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, na aplikáciu ktorého nie sú splnené podmienky).
5. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne exekučný súd v rámci rozhodnutia o trovách exekučného konania.
6. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.