Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoP-74-2025.pdf
PDF · 154.64 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/74/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónia Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. X., B.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., dieťa rodičov: matka H. Y.č., B.. XX.XX.XXXX, O. X. G. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpená: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, a otec: N.. N. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. C. XXXX/X, U., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom Uhrova 18, 831 01 Bratislava, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/2/2024-232 zo dňa 06. marca 2025 takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok vo výrokoch II., III., IV., V., VI., VII. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej vo výške 250 eur mesačne od 01.09.2023 a úpravy styku otca s maloletou. Spolu s návrhom podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Žiadala, aby súd do skončenia konania o veci samej zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, uložil otcovi prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 160 eur mesačne; navrhla aj úpravu styku otca s maloletou každý nepárny týždeň od piatka od 14:30 hod. do nedele do 19:30 hod. a každý párny týždeň v piatok od 14:30 hod. do 19:30 hod.
2. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 14P/2/2024-22 zo dňa 09.01.2024 neodkladným opatrením zveril maloletú do skončenia konania vo veci samej do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok; zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 140 eur mesačne od vykonateľnosti tohto uznesenia, ktorej otec je povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred; v prevyšujúcej časti návrh matky na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom zamietol.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“, „súd“) rozhodol tak, že cit:
„I. Z v e r u j e mal. J. X., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. II. Z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. J. X., nar. X.X.XXXX sumou 200,- eur mesačne počnúc dňom 1.9.2023, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
III. Z a p o č í t a v a otcovi sumu 2 080,- eur ako splatenú časť výživného pre mal. dieťa za obdobie od 1.9.2023 do 28.2.2025. IV. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2023 do 28.2.2025 činí zo strany otca pre mal. J. 1 520,- eur, ktorý z a v ä z u j e otca zaplatiť do rúk matky do 30.9.2025. V. U p r a v u j e styk otca s mal. J. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každý nepárny týždeň od piatka 14:30 hod. do nedele 19:30 hod. a každý párny týždeň v piatok od 14:30 hod. do 19:30 hod.
- každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 14:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod.
- každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 29.12. od 15:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roku do 15:00 hod.
- počas letných prázdnin každý rok od 1.7. toho ktorého roku od 9:00 hod. do 12.7. toho ktorého roku do 17:00 hod. a od 15.8. toho ktorého roku od 9:00 hod. do 27.8. toho ktorého roku do 17:00 hod. VI. Matka je povinná vydať otcovi mal. dieťa v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne upravené a otec je povinný odovzdať matke mal. dieťa v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne upravené. VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
4. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v roku 2023 odišiel otec maloletej zo spoločnej domácnosti, odvtedy žije maloletá v spoločnej domácnosti len so svojou matkou. Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia predniesli na pojednávaní svoje návrhy týkajúce sa rozsahu styku otca s maloletou. Súd v zmysle rešpektovania práva dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi upravil styk maloletej s otcom vo výroku V. napadnutého rozhodnutia. Pri určení výšky výživného pre maloletú súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloletá navštevuje U. T. Š. U., žije s matkou, ktorá má príjem 850 eur mesačne (pracuje vo firme L. K., U..G..C.. ako W.) a poberá rodinné prídavky na maloletú v sume 60 eur mesačne. Otec pracuje ako SZČO v odbore L. a jeho mesačný príjem je vo výške 1.250 eur. Zároveň je spoločníkom a konateľom v dvoch obchodných spoločnostiach - O.H. H., U..G..C.. L. a O. H. X, U..G..C.. L., z ktorých podľa jeho vyjadrenia príjem nemá. Z predošlého manželstva má otec 2 vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom vo veku X a XX rokov, na ktoré uhrádza matke výživné v celkovej sume 260 eur. Súd zdôraznil, že každý rodič má povinnosť zabezpečiť výživu dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby, vrátane dlhov. Preto súd rozhodol o určení výživného v sume 200 eur mesačne od 01.09.2023 do budúcna, nakoľko mal za preukázané, že je v možnostiach otca (aj po odrátaní nevyhnutných výdavkov otca spojených s bývaním, cestovným, stravou, hygienickými potrebami a ošatením) platiť takto určené výživné. Súd prihliadol na osobnú starostlivosť maloletej zo strany matky, ktorá si takto plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Súd priznal výživné na maloletú od 01.09.2023 do budúcna, vypočítal otcove dlžné výživné za uvedené obdobie od 01.09. 2023 do 28.02.2025 v celkovej sume 1.520 eur. Otcovi odpočítal sumu 2.080 eur ako splatenú časť výživného pre maloleté dieťa za toto obdobie.
6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
III. Obsah odvolania matky a otca a vyjadrení k odvolaniam
7. Proti výrokom II., IV., V. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Namietala, že otec svoje príjmy účelovo upravuje tak, aby sa navonok javili ako nižšie. Spoločnosť O.H. H., U..G..C.. má za rok 2023 deklarovaný obrat vo výške 170.871 eur, pričom zisk vykazuje len vo výške 1.178 eur. Práca otca, H., je pritom prácou s vysokou pridanou hodnotou, ktorá neobnáša žiadne výrobné alebo väčšie obstarávacie náklady. Samotný otec si z tejto spoločnosti ako „subdodávateľ“ ročne oficiálne vypláca len sumu 18.755 eur, čo predstavuje 1.562 eur pred zdanením. Ako spoločník si otec zisk nevypláca vôbec, čo aj sám otec pri výsluchu uviedol. Z uvedeného je zrejmé, že účtovné výsledky slúžia len na optimalizáciu daňových výdavkov a preukazovania nižšieho skutočného príjmu pre účely výživného (otec platí výživné aj z iného bývalého vzťahu). Predpokladať, že H. spoločnosť dosiahne pri obrate 170.871 eur zisk len 1.178 eur ročne,
t.j. 98 eur mesačne, je úplne iluzórne. V záujme maloletého dieťaťa súd nemôže vychádzať z účtovne deklarovaných príjmov, ale je oprávnený stanoviť výšku príjmov otca na základe vlastnej racionálnej úvahy. Ak by z obratu 170.871 eur predstavoval zisk po zdanení hoci len 50 %, stále by polovica zisku po zdanení pripadajúca na otca predstavovala sumu presahujúcu 42.000 eur ročne, t.j. cca 3.500 eur mesačne, keďže otec je spoločníkom s podielom 1/2. Minimálne z takejto sumy mal súd určovať výživné. Matka namieta aj časť výroku V. rozsudku, ktorým súd určil styk otca s dieťaťom počas letných prázdnin v trvaní 2x 11 dní. Matka rozumie potrebe otca a maloletej udržiavať vzájomný vzťah, čoho dôkazom je aj to, že rodičia si dieťa vo svojich domácnostiach striedajú. Považuje však za úplne absurdné určiť počas letných prázdnin rozsiahlejší režim stretávania, než požadoval samotný otec. Súd síce nie je v tomto type konania návrhmi účastníkov viazaný, ale nemôže ani vychádzať z predpokladu, že rozumie potrebám dieťaťa lepšie, než samotní rodičia. Dieťa na takéto dlhé odlúčenie od matky nie je zvyknuté, ani matka si nevie predstaviť byť 11 dní odlúčená od dieťaťa za situácie, kedy s ňou otec nekomunikuje ani telefonicky. Počas konania nastala absurdná situácia, kedy otec odmietal matke prezradiť adresu svojho nového bydliska s odôvodnením, že mu to žiaden zákon neprikazuje. V dôsledku toho mu matka po dobu takmer dvoch mesiacov neodovzdávala dcéru, nakoľko ani len nevedela, kde sa dieťa bude zdržiavať. Až po dôraznom napomenutí sudcom, otec matke aj súdu uviedol svoju novú adresu. Súd mal tiež zvážiť skutočnosť, že otec chronicky mešká s platením výživného, čím dostáva svoje vlastné dieťa do postavenia veriteľa svojho vlastného otca. V čase podania tohto odvolania otec dlží na výživnom za mesiace marec a apríl. Matka súčasne doložila do spisu lekárske nálezy, z ktorých preukázateľne vyplýva, že otec vracia dieťa matke už po dvoch dňoch zanedbané po hygienickej a zdravotnej stránke. Rozhodnutie o rozšírenom styku otca s maloletou je za takýchto skutkových okolností úplne neprimerané. Matka sa nebráni styku otca s maloletou v rozsahu 2 týždňov počas letných prázdnin v ideálnom čase od 15. do 22. júla a od 15. do 22. augusta. Tento režim na začiatok úplne postačuje s tým, že v budúcnosti bude možné tento styk primerane rozšíriť. Maloletá toho času nie je vôbec pripravená na taký dlhý čas strávený len s otcom, ako určil súd. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že priznal výživné a dlžné výživné v zmysle navrhovaného petitu a stretávanie otca s maloletou počas letných prázdnin úpravy v zmysle obsahu tohto odvolania.
8. K odvolaniu matky zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník. Poukázal, že s rodičmi maloletej sa uskutočnili 2 konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb v L. v celkovom rozsahu 5 hodín. Rodičia uviedli, že v súčasnosti kontakt dcéry s otcom prebieha podľa dohody rodičov každý druhý víkend od piatka do nedele a v piatok prvého týždňa popoludní, kedy ju otec vyzdvihne v materskej škole a večer ju dovezie k matke. Tento model styku majú rodičia nastavený prakticky od rozchodu a ten kopíruje kontakt otca s jeho staršími deťmi, aby sa podporovali súrodenecké vzťahy. S týmto modelom je matka stotožnená a podporuje ho. Otec však prezentoval, že by tento styk rád rozšíril o 1 deň - štvrtok, s čím matka nesúhlasila. Nevylučuje však túto možnosť do budúcna. Podľa psychologičky u oboch pretrvávajú ešte emócie súvisiace s rozpadom vzťahu, vzájomnou nedôverou a bojom o moc či peniaze. V prevažnej miere však sú rodičia spôsobilí vzájomne komunikovať a kooperovať. K definitívnej dohode ohľadom styku otca s dcérou však nedospeli. Súdom určená suma výživného 200 eur je primeraná aktuálnym výdavkom dieťaťa a súčasným možnostiam otca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v časti výživného potvrdil a vzhľadom na nízky vek dieťaťa odporúčal styk otca s maloletým dieťaťom v trvaní 1 týždeň v júli a 1 týždeň v auguste.
9. Otec podal odvolanie proti výrokom II., IV. a V. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Namietal, že súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, neodôvodnil ani spätné priznanie výživného, úvahy a závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a súd prvej inštancie nebral do úvahy viacero podstatných skutočností. Poukázal, že nemá výhrady voči úprave styku počas sviatkov a počas letných prázdnin. Otec má výhrady voči úprave styku počas bežných týždňov. Na pojednávaní pred súdom v decembri 2024 vysvetlil, že v týždni, kedy má otec maloletú dcéru v starostlivosti len v piatok, nemôže ju odovzdávať matke v čase o 19:30 hod., nakoľko v tom čase má v starostlivosti aj ďalšie 2 maloleté deti, ktoré žijú v obci U.H., cca 30 minút autom od bydliska otca. Všetky deti otca sú zvyknuté, že trávia piatkové poobedie s otcom a starou matkou, ktorá tiež žije v obci U.. Otec má 2 staršie deti v starostlivosti do 20:00 hod., kedy ich v U. odovzdá ich matke, až následne vie cestovať s maloletou dcérou do L., kedy ju odovzdá matke. Otec navrhoval čas odovzdávania maloletej v piatok o 20:30 hod., čo pre ňu nie je neskoro, nakoľko je zvyknutá byť v tom čase hore aj u matky. Otec od začiatku konania žiadal, aby maloletá prespala o jednu noc navyše počas nepárneho týždňa.
Otec namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil výdavky matky na maloletú. Poukázal, že výdavok 210 eur mesačne na súkromnú škôlku nie je nevyhnutné vynaložiť; matka nezdôvodnila, prečo maloletá nemôže navštevovať aj štátnu škôlku. Matka vynakladá 1/4 zo svojho príjmu na tento výdavok, ktorý nie je opodstatnený. Súd v odôvodnení rozhodnutia medzi výdavky maloletej započítal aj školské výdavky a cestovné do školy napriek tomu, že ich maloletá vzhľadom na svoj vek ešte nemá. Súd nesprávne posúdil a zohľadňujú ďalšie 2 vyživovacie povinnosti otca. Súd medzi výdavky otca síce zahrnul výživné na jeho ďalšie 2 maloleté deti vo výške 260 eur, avšak nijako nezohľadnil aj ostatné výdavky, ktoré otec na tieto maloleté deti má. Otec im nad rámec výživného zakupuje potrebné veci vo výške cca 200 eur mesačne; súd nezohľadnil výdavky otca vo výške 45 eur mesačne na dochádzanie za deťmi. Súd medzi výdavky otca nesprávne zahrnul aj splátku úveru vo výške 500 eur, nakoľko ide o splátku úveru obchodnej spoločnosti, kde je otec spoločníkom s podielom 50 %. Spoločnosť zakúpila na úver pozemok za účelom jeho ďalšieho predaja. Otec nemal doposiaľ z danej transakcie žiaden príjem a aj hodnota pozemku je negovaná výškou bankového úveru. Súd prvej inštancie nesprávne určil príjem matky, ktorá sama v priebehu konania uvádzala vyšší príjem ako je ten určený súdom. V zmysle citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR pri určení výšky výživného by mal súd prvej inštancie prihliadnuť aj na sumu prídavkov na dieťa a na sumu daňového bonusu, ktoré poberá matka, a prihliadnuť aj na to, do akej miery sú potreby maloletej hradené z týchto zdrojov. Otec zdôraznil, že aj on zabezpečuje maloletej osobnú starostlivosť, poukázal, že matka dieťa otcovi odovzdáva len v oblečení, ktoré má na sebe a on je dcére nútený zabezpečiť oblečenie, hračky, bicykel, korčule a podobne. Súdom prvej inštancie určený príjem otca je neodôvodnený a nesprávne určený. Spoločnosť O. H., U..G..C.. je obchodná spoločnosť, ktorá zastrešuje pre klientov komplexné projektovanie pozemných stavieb. Formálne sa to nazýva „generálny projektant“. Preto má vo výsledku vysoký obrat, ale zároveň má aj vysoké náklady, lebo pokrýva veľké množstvo nákladov, a teda výsledný zisk je naozaj minimálny. Náklady sú okrem vybavenia ateliéru (kancelárie), ktoré je enormne drahé (hardware, software, odborná literatúra, školenia a podobne), aj to, že vypláca tzv. profesie, ktoré sú vzhľadom na nedostatok profesistov drahé. Projekt ako taký sa skladá štandardne z cca 15 profesií (napr. architektúra, statika, požiarna bezpečnosť, vodovod, kanalizácia, elektroinštalácia a pod.). Otec ako živnostník a oprávnená osoba na profesiu H. vie zabezpečiť len jeho prácu za časť H.. Tú má otec zaplatenú formou faktúry, ktorú spoločnosti vystavuje ako SZČO. Takto svoju prácu spoločnosti fakturujú aj všetky ostatné profesie, čo vyplýva aj z otcom predloženého zoznamu výdavkových faktúr spoločnosti. Následne spoločnosť O. H., U..G..C.. „pozberá“ všetky tieto časti projektovej dokumentácie, zastreší ich ako generálny projektant pre klienta a vystaví celkovú faktúru. To, ale neznamená, že otec ako spoločník spoločnosti má z toho príjem. Otec mal z projektu príjem len ako jedna z profesií. Otec v konaní predložil, aký je bežný príjem v jeho profesii a aj inzerovaný plat v iných architektonických kanceláriách. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení (bod 69.) uvádza úvahu o potenciálnych príjmoch otca, no tie nijako nekonkretizuje a neuvádza, k akým záverom o potenciálnych príjmoch otca dospel. Otec má za to, že ním navrhovaná suma výživného 160 eur mesačne zodpovedá potrebám maloletej a súčasne jeho schopnostiam a možnostiam. Otec namietal, že súd prvej inštancie priznal výživné spätne, čo však neodôvodnil. V konaní neboli dokazované žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na strane matky, ktorá bola plne spôsobilá podať návrh aj skôr. Toto rozhodnutie súdu je v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie, či otec uhrádzal výživné v čase od 01.09.2023 do 01.01.2024, otec od júna 2022 na základe dohody s matkou platil výživné na maloletú vo výške 140 eur mesačne a uhrádzal TV službu v hodnote 15 eur mesačne. V mesiacoch september až december 2023 otec výživné s matkou započítal s peniazmi, ktoré matka zinkasovala v otcovom mene. Otec poskytol pôžičku najlepšej kamarátke matky Q.. Tá požičané peniaze vrátila matke, aby ich odovzdala otcovi. Matka peniaze otcovi neodovzdala, a tak došlo k ich započítaniu s výživným na maloletú. Na základe týchto skutočností otec zastáva názor, že výška dlžného výživného, nie je určená správne. Otec navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; prípadne, aby odvolací súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej vo výške 160 eur mesačne a to počnúc dňom podania návrhu zo strany matky; následne správne určil výšku dlžného výživného a rozšíril stretávanie sa otca s maloletou oproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o každý párny týždeň od štvrtka 14:30 hod. do piatku 20:30 hod. a v nepárnom týždni od štvrtka od 14:30 hod. do nedele do 19:30 hod.
10. Matka v replike k odvolaniu otca zotrvala na všetkých doterajších vyjadreniach.
Odvolaciemu súdu zaslala matka tiež oznámenie, že bola voči otcovi nútená podať návrh na začatie exekúcie o vymoženie dlžného výživného. Zastáva názor, že ak rodič nie je ochotný dobrovoľne platiť svojmu dieťaťu súdom ani len určené výživné, javí sa byť sporným a účelovým jeho súčasné tvrdenie, že mu záleží na rozvíjanie vzťahu medzi ním a dieťaťom.
11. Otec zaslal písomnú dupliku k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, k replike matky k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a k odvolaniu matky. Zastáva názor, že súdu prvej inštancie podrobne zdokladoval svoje príjmy. Dávať tržby obchodnej spoločnosti do súvisu s pridanou hodnotou práce H. ako fyzickej osoby je len účelové zavádzanie a nemá to žiadnu logiku. Otec opakovane a konštantne počas konania vysvetľoval, že spoločnosť O.H. H., U..G..C.. pôsobí ako tzv. „generálny projektant“, ktorý si od ďalších subdodávateľov objednáva služby, ktoré si vyžaduje zadanie od klienta, a ktorým musí za ich prácu aj zaplatiť odmenu. Spoločnosť bola založená len za účelom poskytnutia komplexnej služby zákazníkovi, ktorý takto nemusí riešiť niekoľkých projektantov (tzv. profesistov) naraz, preto sa spoločnosti nedarí dosahovať vysoké zisky. Ak by si spoločnosť pýtala od klientov viac peňazí, nebola by už konkurencieschopná. Otec má prevažnú časť svojich príjmov z jeho práce H. ako SZČO, kde nemá žiadne vysoké náklady. Zo súm, ktoré otec fakturuje ako SZČO, uhrádza všetky svoje výdavky, a to je jeho príjmom. Otec v konaní predložil aj ponuky práce, kde H. dosahujú podobný mesačný príjem ako otec, čiže príjem otca zodpovedá štandardu v danom odvetví a vzdelaniu otca. Argumentoval, že druhý spoločník otca dosahuje rovnaký príjem ako otec, pričom nie je rozvedený, má fungujúcu rodinu, a tiež nemá dôvod znižovať si príjem. Tvrdenie matky o tom, že súd nemá vychádzať z účtovných príjmov preukázaných otcom, je v rozpore so zákonom ako aj so súdnou praxou. Výpočet sumy 3.500 eur ako príjmu otca v odvolaní matky je nelogický, ignoruje fakty a prekrúca skutočnosť. V rámci vykonaného dokazovania predložil dôkaz - knihu záväzkov spoločnosti O.H. H., U..G..C.., tá predstavuje kompletný zoznam výdavkov spoločnosti v roku 2024. Z výdavkov spoločnosti je zjavné, že spoločnosť nemôže dosahovať zisk 50 % z obratu. K námietke matky, že otec sa nevie postarať o maloleté dieťa, otec poukázal, že má ďalšie 2 maloleté deti, o ktoré sa staral aj po dobu 11 dní, a to aj v čase, kedy mali deti vek podobný veku maloletej. Poukázal, že počas uvedeného obdobia otec rád umožní matke kontakt s maloletou, aby rozptýlil obavy matky. V konaní nebolo preukázané nič, čo by spochybnilo schopnosť otca sa o maloletú riadne postarať. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že maloleté dieťa zvládne byť s otcom aj týždeň, preto ani dlhšie obdobie preň nebude problém. Otec argumentoval, že rozsudok súdu má smerovať k úprave do budúcnosti, a teda prvé takéto dlhšie obdobie stretávania sa otca s maloletou nastane najskôr v lete roku 2026, a to už bude mať maloletá o rok viac a bude viac zvyknutá na odlúčenie od matky. Plnenie vyživovacej povinnosti otca nemá žiaden súvis s rozsahom stretávania sa otca s maloletou. Pri platbách výživného je problém na strane banky matky, keďže otec peniaze odoslal, boli odpísané z jeho účtu, no banka matky transakciu nespracovala a matka o neprijatí platby otca neinformovala. Tvrdenia matky o zanedbaní starostlivosti o maloletú zo strany otca sú účelové. Opätovne otec poukázal, že má ďalšie 2 deti, o ktoré sa stará, aj staral sa o nich aj vo veku maloletej a pri nich sa žiadne zanedbania zo strany otca nevyskytli. Rozhodnutie o širšom stretávaní sa počas letných prázdnin otca s maloletou je primerané, zodpovedá súdnej praxi. Maloletá určite je, aj bude na dlhšie obdobie s otcom pripravená najmä s ohľadom na aplikovateľnosť napadaného výroku najskôr v roku 2026. Otec zastáva názor, že odvolanie matky je v celom rozsahu nedôvodné.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania a zistil, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu alebo potvrdenie podľa ustanovení § 387 a § 388 CSP.
13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľov, považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc
zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolateľmi bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti, na určenie sumy výživného a sumy dlžného výživného zo strany otca tak, ako o nich rozhodol súd prvej inštancie; tiež či súd prvej inštancie upravil rozsah styku maloletej s otcom v súlade so záujmom maloletého dieťaťa.
15. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca aj matky odvolací súd dospel k záveru o nedostatočnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie, predovšetkým vo vzťahu k správnemu zisteniu príjmov otca a jeho životnej úrovne. Súd sa vo svojom rozhodnutí nevyrovnal s rozhodujúcimi kritériami určovania vyživovacej povinnosti rodičia voči dieťaťu.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že otec vykonáva H. činnosť na základe živnosti. Súdu prvej inštancie predložil daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2023, z ktorého vyplýva príjem zo živnosti v sume 20.890 eur a výdavky v sume 16.568,61 eur; preukázateľne zaplatené poistné z príjmov v sume 4.034,61 eur a základ dane z príjmov v sume 4.321,39 eur. Otec súdu v písomnom predložení dokladov zo dňa 05.03.2025 uviedol, že za rok 2024 v daňovom priznaní fyzickej osoby podnikateľa mal príjem v sume 18.755 eur a výdavky v sume 14.043,40 eur, základ dane v sume 4.711,57 eur; mesačné odvody do Sociálnej poisťovne v sume 237,02 eur, do zdravotnej poisťovne v sume 107,25 eur. Príjem zo živnosti má vo výške cca 1.560 eur mesačne. Otec tiež uviedol, že ako fyzická osoba si za rok 2023 a rok 2024 ako výdavky uplatnil paušálne výdavky a uhradené odvody.
17. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
18. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
19. Odvolací súd poukazuje, že v prípade samostatne zárobkovo činných osôb je situácia špecifická. Je vhodné podotknúť, že hrubý fakturovaný príjem nie je možné stotožňovať s čistým príjmom. U fyzickej osoby, ktorá je oprávnená podnikať na základe živnostenského oprávnenia, súdy primárne žiadajú ku konaniu doložiť daňové priznanie za rok predchádzajúci roku, v ktorom bol podaný na súd návrh vo veci výživného. Dôležitým, čo si treba v daňových priznaniach všímať na účely určenia príjmu je to, aké mal daňový subjekt zaevidované nielen príjmy, ale i výdavky a dopytovať sa, čo všetko je vo výdavkoch zahrnuté; ďalej si treba všímať základ dane a daň na úhradu; či je tu daňový preplatok, resp. nedoplatok; výšku výdavkov za posudzovaný zdaňovací rok je vhodné porovnať s výdavkami za rok predchádzajúci posudzovanému zdaňovaciemu roku. Pokiaľ daňový subjekt účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, súd žiada doložiť aj peňažný denník, hlavnú knihu, knihu pohľadávok, knihu záväzkov, súvahu, výsledovku a ďalšie pomocné knihy (ak je ich vedenie potrebné). Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva obsahuje tieto súčasti: výkaz o príjmoch a výdavkoch, výkaz o majetku a záväzkoch.
20. Je povinnosťou súdu práve podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákona o rodine skúmať a hodnotiť charakter výdavkov a spoľahlivo zistiť, či skutočne išlo vzhľadom na predmet podnikania o výdavky nevyhnutné, potrebné na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov. Nie každý výdaj povinného rodiča, aj keď je inak uznaný daňovými predpismi, je z hľadiska jeho podnikania nevyhnutný do tej miery, že by nebolo možné od neho odôvodnene požadovať, aby z takto vynaložených prostriedkov prednostne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Preto je dôležité, aby súd sám po dôslednom výsluchu otca ustálil dôvodnosť nevyhnutných výdajov, a tak stanovil jeho reálny príjem
z podnikateľskej činnosti po posúdení dôvodných výdajov, alebo aby pristúpil k využitiu znaleckého posudku z odboru ekonómie.
21. Otec na výzvu súdu preukázania jeho príjmov a výdajov predložil faktúry otca ako dodávateľa projekčných prác a inžinierskej činnosti za obdobie od 01/2024 až 07/2024; 10/2024-11/2024 pre odberateľa O.H. H., U..G..C.. L. (č.l. 67-79; č.l. 128-131); pre odberateľa T. V., U..G..C.. L. (č.l. 127); daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2023 (č.l. 80), knihu záväzkov ku dňu 31.12.2024 spoločnosti O. H., U..G..C.. L., daňové priznanie za rok 2024 spoločnosti C., U..G..C.. L..
22. Z obsahu spisu aj z obchodného registra vyplýva, že otec je konateľ a má 50 % obchodný podiel v spoločnostiach C., U..G..C.. L. (do 06.02.2024 pod názvom O. H. X, U..G..C.. L.) a O. H., U..G..C.. L.. V obchodnej spoločnosti L., U..G..C.. P. U. má otec 50 % obchodný podiel. Avšak súd prvej inštancie ustálil jeho čistý mesačný príjem v sume 1.250 eur len z príjmu zo živnosti; uspokojil sa s tvrdením otca, že aj keď je konateľom a 50 % spoločníkom v obchodných spoločnostiach, z nich príjem nemá žiadny.
23. Pre úplné zistenie príjmu otca bolo povinnosťou súdu v rámci vyšetrovacej zásady zabezpečiť si aj ďalšie verejne prístupné doklady otca ako podnikateľa aj obchodných spoločností, v ktorých je otec konateľom a spoločníkom - účtovné závierky, výkazy majetku, záväzkov, výkazy pohľadávok, strát za rozhodné obdobie. Následne súd skúma nevyhnutnosť uplatnených výdavkov, ktoré mohli mať za následok zníženie zisku, zisťuje, aký majetok má povinný rodič, či nedošlo k znižovaniu príjmu a možnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti. V prípade, ak by súd potreboval ešte ďalšie listinné dôkazy, ktoré si sám nemôže zabezpečiť a povinný rodič nepredloží takéto podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, nepreukáže alebo nesprístupní, má súd aplikovať ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
24. Rovnako pre súd má výpovednú hodnotu aj zistenie ohľadom nerozdeleného zisku obchodnej spoločnosti. Ten predstavuje zisky z bežných a minulých rokov. Výška nevyplateného zisku ovplyvňuje posudzovanie majetkovej bonity rodiča ako podnikateľa. V rámci súdnej praxe sa zvyšuje počet prípadov, kedy si rodič úmyselne nevypláca zisk z firmy, kumuluje si na firemnom účte finančné prostriedky a čerpá ich na chod osobného bežného života. Pri príjmoch podnikateľov treba osobitne vyhodnocovať aj ich vozové parky v rámci firiem, nakoľko je bežné, že podnikateľ má jedno motorové vozidlo, ktoré užíva čisto na súkromné účely, a pritom všetky výdavky naň hradí z firemných prostriedkov.
25. Pokiaľ sa súdu nepodarí vôbec určiť príjem a rodičia sa nedohodnú, súd ustáli potencionálny príjem povinného rodiča.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Odvolací súd zdôrazňuje, že základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ustanovení § 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potenciálny príjem) povinnej osoby. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný) príjem, ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/14/2021 zo dňa 31. marca 2021; sp.zn. 6CdoR/2/2024 zo dňa 17. júla 2024).
28. Pri uplatnení daného princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu, a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018).
29. Pri posudzovaní potenciality príjmov povinného musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Treba mať zároveň na pamäti, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp (§ 35, § 36 CMP), preto súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť navrhovateľa, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov. Teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať, pri existencii objektívne preukázaných skutočností (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 469
- 480).
30. Odvolací súd argumentuje, že určenie výšky vyživovacej povinnosti súdom v prípade, ak sa rodičia nedohodli, vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného vyplýva, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Pod pojmom „schopnosti a možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča, ale súd komplexne posudzuje jeho možnosti. Je to tak z dôvodov, aby sa rodič nemohol zbavovať vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napr. tým, že príjme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, príp. sa zbavuje svojho majetku. Možnosti a schopnosti rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne, na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu a podobne. V tejto súvislosti nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, a potreby detí v istom veku sa môžu odlišovať. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky výdavky, ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa, ako napr. strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť a pod.
31. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
32. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
33. Súd prvej inštancie musí aplikovať na zistený skutočný stav aj právnu úpravu týkajúcu sa určenia vyživovacej povinnosti rodičovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá v napadnutom rozsudku absentovala.
34. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere. Rovnaká životná úroveň samozrejme nespočíva v matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k dispozícií rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože sú v zásade potreby dospelého človeka v produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby dieťaťa a najmä sú odlišné. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícií. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Práve táto zásada je správne premietnutá do výšky stanoveného mesačného výživného.
35. Z vyššie opísaných dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o výživnom, o dlžnom výživnom a o trovách konania.
36. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie vyžiadať si od otca dôkazy, z ktorých možno objektívne zistiť jeho príjmy, výdaje a majetkové pomery v súvislosti s príjmami z inej než závislej činnosti spolu s ďalšími listinami, na základe ktorých posúdi nevyhnutnosť uplatnených výdavkov za rozhodné obdobia pre posúdenie nároku maloletého dieťaťa na výživné. Pri stanovení výšky výživného súd po zistení skutočného stavu správne prihliadne a vyhodnotí aj životnú úroveň otca, ktorá sa premieta do hodnotenia pri stanovení výšky výživného, aj rozsah osobnej starostlivosti, ktorú poskytuje otec maloletému dieťaťu.
37. Proti výroku V. napadnutého rozsudku podali odvolanie otec aj matka. Otec žiadal rozšírenie styku s maloletou cez bežný týždeň, matka namietala rozsah styku otca s maloletou počas letných prázdnin .
38. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.
39. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
40. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta, je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky pre tento styk, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom) musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda, ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v "najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané. Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že „styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho voľnočasových aktivitách“. (uznesenie ÚS ČR, sp.zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14.03.2017).
41. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 38 ods. 1 CMP, § 43 ods. 1 Zákona o rodine). Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (§ 38 ods. 2 CMP). Vyjadrenie názoru maloletého nie je podmienené vekovou hranicou, ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť, a to primárne samostatne. Spôsob zisťovania názoru maloletého sa ponecháva na rozhodnutí súdu, zákon však predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti maloletého. Je pravdou, že v konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (Uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci I. ÚS 268/02).
42. Z uvedeného vyplýva, že súd výpoveď dieťaťa ako účastníka konania v mimosporovom konaní nehodnotí ako každý iný vykonaný dôkaz, ale naň „prihliadne“, t.j. neznamená to, že ho do rozhodnutia nekriticky preberie. Súd je vždy povinný rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa, ktorý nie vždy musí korešpondovať so zisteným názorom alebo prianím dieťaťa, dokonca s ním v niektorých prípadoch môže byť aj v rozpore (rozhodnutie ESĽP vo veci Mandet a Francúzsko zo 14. januára 2016). ESĽP v tejto veci zdôraznil, že vnútroštátne súdy postupovali správne, keď za stredobod svojich úvah považovali najlepší záujem dieťaťa, i keď ten bol v danom prípade v rozpore s názorom a prianím dieťaťa.
43. Je potrebné si uvedomiť, že názor dieťaťa je len jedným z kritérií hodnotenia jeho najlepšieho záujmu, od ktorého sa odvíjajú rozhodnutia súdov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých. Malo by byť vždy povinnosťou súdu skúmať dôvody odmietavého postoja dieťaťa voči jeho vlastnému rodičovi. Rodinné väzby sú tie najsilnejšie, nie je preto možné ignorovať pretrvávajúci stav vo vzťahoch medzi rodičmi a maloletými deťmi.
44. Odvolací súd zastáva názor, že rozsah úpravy styku otca s maloletou nie je upravený na základe dostatočne zisteného skutočného stavu, preto odvolací súd zrušil aj výrok V. napadnutého rozhodnutia.
45. Otec v odvolaní namietal priznanie výživného na maloletú od 01.09.2023, a nie až od podania návrhu matky na súd. Zastáva názor, že matka neuviedla žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ani súd nevykonal žiadne dokazovanie či otec uhrádzal alebo neuhrádzal výživné v čase od 01.09.2023 do 01.01.2024.
46. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
47. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 77 Zákona o rodine vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa v ods. 1 ako podmienky na priznanie výživného, je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Znenie § 77 Zákona o rodine striktne vyžaduje od navrhovateľa preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto pokiaľ sa u oprávnenej osoby nevyskytnú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v objektívnej nemožnosti podať návrh, napr. v nepriaznivom zdravotnom stave navrhovateľa, je oprávnený v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ povinný podať návrh čo najskôr pri naplnení zákonných predpokladov. Ak súd vyhodnotí, že v tej-ktorej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (dôvody, ktoré vyhodnocuje súd v každom konaní individuálne), potom súd takýto návrh zamietne (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/26/2022 zo dňa 30.01.2024).
48. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadnu úvahu, že boli matkou preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pre priznanie výživného na maloletú dňom 01.09.2023, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo výrokoch II. a IV.
49. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
50. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
51. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie
všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
52. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I.ÚS 265/05).
53. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV.ÚS 14/07).
54. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
55. Keďže súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal s kritériami určovania výživného, aj rozsahu styku otca s maloletou, založil tým jeho nepreskúmateľnosť. Z tohto dôvodu pristúpil odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku vo výrokoch II., III., IV., V., VI., VII. postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP). Zvoleným procesným postupom odvolací súd usiloval o zachovanie dvojinštančnosti súdneho konania a súčasne o materiálne naplnenie práva účastníkov konania na súdnu ochranu.
56. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať vyššie predostretými výhradami odvolacieho súdu ohľadom vysporiadania sa s kritériami určovania výživného, rozsahu styku otca s maloletou v súlade s názorom maloletej v zmysle § 38 Zákona o rodine, zohľadniť rozsah osobnej starostlivosti matky aj otca o maloletú, ustáliť výšku oprávnených výdavkov matky na maloletú, a najmä vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami oboch rodičov. Následne súd opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým Zákon o rodine.
57. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).