Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-3-2026.pdf
PDF · 146.32 KB
Case nature
Subarea
8Co/3/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: VirtuOSS, s.r.o., so sídlom Bajzova 2, Bratislava, IČO: 44 719 779, zastúpeného: JUDr. Mária Karcolová, advokátka, so sídlom Panenská 8, Bratislava, proti žalovaným: H. V. B. T. Z. X. B. L. Q. Q.. Č.. XXXX, na R. B. XX V. B., zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území B. - F..Č.. J., okres B. D., vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, zastúpení správcom BYTOSERVIS spol. s r.o., so sídlom Bachova 7, Bratislava, IČO: 30 775 817, zastúpeným: Mgr. Andrej Maar, advokát, so sídlom Dunajská 8, Bratislava, o určenie neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov a nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.septembra 2025, č. k. 35C/47/2025-97, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že návrh zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým pozastavil účinnosť uznesení schválených ako prvé až desiate v poradí na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu B. XX V. B., ktorá sa uskutočnila dňa 05.06.2025 so začiatkom o 18:00 hod., a uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich z týchto uznesení, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 25 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Poukázal na to, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXXX na B. XX V. B., v katastrálnom území Z., zapísaného na LV č. XXXX. Žalovaní sú ostatní vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome. Namietal, že nie všetky osoby, údajne splnomocnené vlastníkmi bytov v bytovom dome sa na začiatku schôdze vlastníkov nepreukázali originálom ním udeleného plnomocenstva. Schôdza zo dňa 05.06.2025 nebola spôsobilá prijímať uznesenia, keďže sa jej zúčastnili vlastníci disponujúcimi len 17 hlasmi z celkového počtu 37 hlasov. V prezenčnej listine navyše dochádzalo k dodatočnému dopisovaniu osôb, zápisnica jasne neuvádza, kto bol počas celého konania prítomný a kto v priebehu schôdze odišiel alebo sa pripojil. V samotnej zápisnici sa uvádza aj to, že viacerí účastníci sami konštatovali neuznášaniaschopnosť schôdze. Neboli tak splnené podmienky podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Aj keby bola schôdza uznášaniaschopná prijaté uznesenia sa netýkali správy, údržby ani opráv spoločných častí a zariadení domu, ale smerovali výlučne k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva k nebytovému priestoru. Vlastníci schválili zákaz realizácie stavebných úprav v nebytovom priestore bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov, zákaz zmeny účelu užívania nebytového priestoru, zákaz inštalácie klimatizačných a iných technických zariadení, uloženie povinnosti uzavrieť so spoločenstvom vlastníkov zmluvu o vecnom bremene, ktorá by obsahovala množstvo záväzkov a sankcií, povinnosť nahradiť škody, ktoré mali vzniknúť ostatným vlastníkom v súvislosti s užívaním nebytového priestoru. Je neprípustné, aby uznesenie č. 1 zaviazalo vlastníkov bytov v bytovom dome, aby v budúcnosti udelili v ňom špecifikované súhlasy, a ukladalo povinnosti žalobcovi; uznesenie č. 2 jednostranne a ultimátne stanovilo podmienky
zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú by mal byť povinný uzavrieť; uznesenie č. 3 ukladalo mu povinnosť náhrady údajnej škody a povinnosť vypracovať návrh zmluvy; uznesenie č. 4 stanovilo, že vznikla škoda (o čom je oprávnený záväzne rozhodnúť len súd), a túto vyčísľovalo; uznesenie č. 8 mu uložilo povinnosť, aby spolu so správcom bytového domu navrhol návrh zmluvy na plochy vonkajšej steny bytového domu; uznesenie č. 9 ho vyzývalo, aby konal a zdržal sa konania za stanovených podmienok, a to všetko pod hrozbou ďalších právnych krokov, t.j. de facto pod nátlakom. Ide o zásahy, ktoré presahujú rámec správy domu podľa zákona č. 182/1993 Z.z., a predstavujú priame obmedzenie jeho vlastníckeho práva v rozpore s čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR. Zdôraznil, že všetky prevádzky v jeho priestoroch, vrátane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, majú riadne povolenia stavebných orgánov a RÚVZ a priestory boli vyhodnotené ako spôsobilé. Uznesenia sú preto nielen nad rámec zákonných kompetencií vlastníkov, ale aj v rozpore s dobrými mravmi a zásadou rovnakého obsahu vlastníckeho práva. Požadovaná zmluva o vecnom bremene by bola absolútne neplatná, keďže by ukladala povinnosti tretím osobám - nájomcom nebytového priestoru - a predstavovala by neprípustný nátlak. Podľa jeho názoru sú prijaté uznesenia absolútne neplatné, keďže ukladajú povinnosti bez právneho dôvodu a zasahujú do práv tretích osôb. Na základe uvedeného navrhol, aby súd rozhodol, že všetky uznesenia prijaté na schôdzi vlastníkov dňa 05.06.2025 sú neplatné. Spolu so žalobou sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd pozastaví účinnosť uznesení schválených ako prvé až desiate v poradí na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu B. XX V. B., ktorá sa uskutočnila dňa 05.06.2025 so začiatkom o 18:00 hod., a uloží žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich z týchto uznesení. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil skutočnosťami uvedenými vyššie a poukázal na to, že už samotná existencia vyššie uvedených uznesení zasahuje do jeho vlastníckeho práva a spôsobuje mu právnu neistotu. Žalovaní môžu požadovať ich plnenie, čo by znamenalo, že by nemohol vykonávať stavebné úpravy, meniť účel užívania priestoru, inštalovať technické zariadenia ani nakladať so svojím majetkom bez ich súhlasu. Uznesenia podľa neho navyše znižujú hodnotu nebytového priestoru a ohrozujú zmluvné vzťahy s nájomcami, ktorí v priestoroch prevádzkujú zdravotnícke zariadenia. Hrozí mu bezprostredná ujma, a preto je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery medzi účastníkmi. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325, § 328 ods. 1, § 329, § 333, § 334, § 336 CSP a mal za preukázané, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Dospel k záveru, že žalobca osvedčil základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia - preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán tým, že preukázal existenciu nebezpečenstva bezprostredne mu hroziacej ujmy a škody najmä s ohľadom na možnosť neprimeraného zásahu do jeho vlastníckych práv v prípade, ak by sa realizovali všetky prijaté obmedzenia vlastníkmi v rámci ich hlasovania, najmä keď platnosť týchto rozhodnutí je predmetom konania vo veci samej.
2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, aby bol návrh zamietnutý. Uvideli, že žalobca neúplne opísal rozhodujúce skutočnosti preto súd nevychádzal pri rozhodnutí zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ale na základe neúplného skutkového stavu opísaného žalobcom bez osobitností prípadu, ktorých znalosť je nevyhnutná najmä s ohľadom na posúdenie proporcionality zásahu do práv žalovaných v pomere k zásahu do práv žalobcu, ktoré sa súd rozhodol dočasne chrániť. Z opisu skutkového stavu je zrejmé, že žalobca od roku 2015, keď vykonal zásah do spoločných častí bytového domu B. XX bez súhlasu vlastníkov bytového domu a bez povolenia stavebného úradu, trvalo porušuje vlastnícke práva žalovaných. Prebieha stavebné konanie, ktoré má dodatočne legalizovať nezákonne vykonané stavebné úpravy na stavbe bytového domu. V predmetnom konaní stavebný úrad napr. vyžiadal od správcu bytového domu projektovú dokumentáciu bytového domu, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava poukázal na to, že strany majú dosiahnuť dohodu o sporných právach a povinnostiach a žalobca v prebiehajúcom stavebnom konaní predložil presudorozhodnutia vlastníkov bytového o súhlase s čiernou stavbou žalobcu, na základe ktorého bolo vydané jedno z piatich zrušených rozhodnutí stavebného úradu. Okrem toho v konaní bola vykonaná ohliadka stavby, na ktorú žalovaní neboli pozvaní, kde stavebný úrad konštatoval odstránenie stavebných zmien, ktoré neboli odstránené a bola predložená pasportizácia stavby žalobcu, ktorá zmeny, ktoré žalobca vykonal v roku 2015 vydávala za pôvodný stav stavby v čase kolaudácie v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Opis skutkového stavu spolu s vydanými rozhodnutiami sú podstatné pre rozhodovanie súdu preto, nakoľko žalovaní sú vlastníkmi bytového domu a majú právo ale aj zákonnú povinnosť chrániť stavbu bytového domu pred neoprávnenými zásahmi. Žalovaní ako vlastníci bytového domu sú zodpovedný na udržiavanie stavby v stave zodpovedajúcom kolaudačnému rozhodnutiu a rovnako tak za užívanie stavby na účel, na ktorý je určený v kolaudačnom rozhodnutí. V snahe dosiahnuť so žalobcom dohodu, na ktorú ich vyzval Regionálny úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Bratislava sa rozhodli na schôdzi schváliť okrem iného aj podmienky, za ktorých sú ochotní dodatočne súhlasiť s nelegálnymi zásahmi do stavby ich bytového domu. Súd bez toho, aby svoje rozhodnutie primerane, resp. akýmkoľvek aj nedostatočným spôsobom vysvetlil, vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým bráni žalovaným v plnení zákonných povinností a uplatňovaní ochrany ich vlastníckych práv. Napadnuté rozhodnutie je nevykonateľné, nakoľko žalovaní nie sú v rozhodnutí uvedení. Označenie účastníkov v napadnutom rozhodnutí nezodpovedá označeniu účastníkov v žalobe. Z napadnutého rozhodnutia, ako samostatného dokumentu, musí byť zrejmé, kto sú účastníci konania. Z napadnutého rozhodnutia nie je možné určiť, kto sú žalovaní, teda komu vyplývajú z rozhodnutia súdu povinnosti. Na určenie, či sa na určitú osobu rozhodnutie vzťahuje alebo nevzťahuje nie je možné použiť odkaz na evidenciu nehnuteľností alebo iný zoznam, rovnako ako nie je možné žalovaného označiť odkazom na evidenciu nehnuteľností. Okrem toho okruh účastníkov označených v žalobe nemusí byť totožný s okruhom účastníkov, ktorí sú vlastníkmi bytov v čase vydania rozhodnutia. Súd však ani neuviedol, či sa rozhodnutie týka žalovaných, teda osôb označených v žalobe, alebo osôb ktoré sú vlastníkmi bytov v čase podania žaloby, alebo v čase vydania rozhodnutia súdu, alebo sa stanú vlastníkmi bytov v budúcnosti. Označenie účastníkov - ako ostatní vlastníci zapísaný na LV č. XXXX nezodpovedá označeniu, ktoré by bolo určité a nezameniteľné. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu zmätočné a preto nevykonateľné. Žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby ani návrhu na pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov. Napriek tomu, že žalobca sa schôdze vlastníkov dňa 5.6.2025 zúčastnil, o napadnutých rozhodnutiach nehlasoval. Žalobca nie je prehlasovaný vlastník. Z predloženej zápisnice zo schôdze vlastníkov žalobcom vyplýva, že žalobca nehlasoval o rozhodnutiach, ktorých pozastavenia účinnosti sa domáha. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že hlasoval proti prijatiu rozhodnutí ktorých pozastavenia účinnosti sa domáha a túto skutočnosť ani netvrdí. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Súd mal pred vydaním rozhodnutia posúdiť právo žalobcu domáhať sa obrátiť sa na súd proti výsledku hlasovania. Súd aktívnu legitimáciu žalobcu neposúdil, preto vo veci nedostatočne zistil skutkový stav na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci nesprávne rozhodol. Pre spravodlivé rozhodnutie z hľadiska proporcionality je potrebné zohľadniť osobitosti každého prípadu a každého rozhodnutia, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha. V predmetnej veci pri posudzovaní primeranosti zásahov žalovaných do vlastníckych práv žalobcov je potrebné zohľadniť právnu skutočnosť, ktorá nie je sporná, nakoľko bola potvrdená opakovane právoplatnými rozhodnutiami správnych orgánov a prokuratúry. Tou nespornou právnou skutočnosťou je, že žalovaní od roku 2014 trpia neoprávnené zásahy do vlastníckeho práva zo strany žalobcu alebo jeho právneho predchodcu. Vlastník nebytového priestoru žalobcu č. 1 na prízemí v bytovom dome na B. R. Č.. XX, V. B. mal úmysel vykonať stavebné zmeny na spoločných častiach, najmä v obvodových múroch bytového domu, nosných priečkach bytového domu, kde všade plánoval vytvoriť otvory a zmeniť funkciu priestorov z administratívy na zubnú ambulanciu. Vlastník bez súhlasu vlastníkov bytového domu a bez právoplatného povolenia vykonania stavebných zmien, tieto stavebné zmeny na spoločných častiach bytového domu vykonal a začal v priestore prevádzkovať činnosť v rozpore s funkciou určenou v kolaudačnom rozhodnutí. Tento stav trvá už 10 rokov, odkedy žalobca bez povolenia stavebného úradu užíva nebytový priestor v rozpore s účelom určeným v kolaudačnom rozhodnutí. Súd by pri rozhodovaní mal starostlivo zvažovať, či 10 trvajúci zásah do vlastníckych práv žalovaných zo strany žalobcu nie je adekvátnym dôvodom z hľadiska proporcionality, aby žalovaný zasahovali do vlastníckych práv žalobcu. Zároveň by súd mal proporcionalitu zvažovať aj z pohľadu toho, či zákazom vykonania rozhodnutí schôdze vlastníkov nezabráni jednak výkonu zákonných práv žalovaných a jednak správcu bytového domou. Súd pri vydaní rozhodnutia mal zároveň posúdiť a svoju úvahu uviesť v odôvodnení rozhodnutia, aká forma výkonu rozhodnutí schôdze vlastníkov môže zasiahnuť do práv žalobcu a tiež či tento výkon rozhodnutí schôdze nezasiahne neproporcionálne do práv žalovaných. Pri tom všetkom mal súd zohľadniť osobitnosti prípadu, ktoré spočívajú v tom, že žalobca už 10 rokov porušuje práva žalovaných ako majoritných vlastníkov bytového domu B. XX. Žalobca urobil do stavby bytového domu niekoľko dverných otvorov, s ktorými žalovaní nesúhlasili. Žalobca užíva svoj nebytový priestor v bytom dome spôsobom, ktorý odporuje účelu určenému v kolaudačnom rozhodnutí. Ďalšom právnou skutočnosťou, ktorú je potrebné zohľadniť na základe princípu proporcionality je skutočnosť, že Odvolací orgán v rozhodnutí podľa opisu skutkového stav v bode 18 upozornil na povinnosť stavebného úradu o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi stavebného konania. Žalovaní a žalobca sú účastníkmi stavebného konania, v ktorom podľa výslovne vyjadreného právneho názoru Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava sa má stavebný úrad vždy pokúsiť o dosiahnutie dohody účastníkov. Žalovaní preto na schôdzi vlastníkov, ktorá je zákonom predpísaným priestorom na vyjadrenie vôle vlastníkov bytového domu formou rozhodnutí schôdze vyjadrili svoju vôľu, kedy sú pripravení a ochotní sa so žalobcom
dohodnúť. Z rozhodnutia súdu nie je zrozumiteľné ani jasné, ako majú so žalobcom dosiahnuť dohodu, pokiaľ odhlasovanie podmienok dohody je neoprávneným zásahom do práv žalobcu. Súd zákazom výkonu rozhodnutia schôdze vlastníkov zasiahol do vlastníckych práv žalovaných, ktoré žalobca už 10 rokov porušuje a poskytol porušovaniu vlastníckych práv žalovaných právnu ochranu. Zároveň súd zabránil, aby sa vlastníci bytov na schôdzi vlastníkov dohodli na podmienkach dohody, ktorých sú ochotní súhlasiť so zmenou stavby, ktorá im patrí. Treba zdôrazniť, že žalovaní nerozhodovali v žiadnom prípade o zásahu do vlastníckych práv žalobcu ale o podmienkach, za ktorých by boli ochotní dodatočne súhlasiť s nezákonným zásahom žalobcu do ich vlastníckych práv. Okrem nedostatku v proporcionalite súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil ako jednotlivé rozhodnutia schôdze vlastníkov sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo škody. Súd uviedol v bode 6 napadnutého rozhodnutia, že žalobcovi hrozí škoda, neuviedol však aká škoda. Pritom treba zdôrazniť, že žalovaní na schôdzi vlastníkov nezasahovali do vlastníckych práv žalobcu, pretože nosné priečky bytového domu nie sú vo vlastníctve žalobcu ale vo vlastníctve všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalovaní sú tí, ktorým hrozí škoda neoprávneným zásahom žalobcu do ich vlastníckych práv, pretože na spoločných častiach bytového domu, ktoré nepatria žalobcovi, žalobca bez súhlasu vlastníkov a bez povolenia stavebného úradu vykonal stavebné zmeny, ktoré doteraz neodstránil. Jednotlivé rozhodnutia je potrebné posudzovať individuálne. Súd sa jednotlivými rozhodnutiami nezaoberal vôbec. Pri každom z rozhodnutí, ktorého vykonateľnosť bola rozhodnutím súdu pozastavená je potrebné preukázať, že sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. Odôvodnenie je nedostatočné a neobsahuje individuálne posúdenie jednotlivých uznesení, čo môže zakladať vadu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nepreskúmateľnosť rozhodnutia). Tvrdenie žalobcu, že samotná existencia uznesení zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a hrozí mu bezprostredná ujma, nemôže byť dostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd mal obmedziť len tie uznesenia, ktoré sa priamo týkajú zásahov do vlastníckeho práva žalobcu (napr. zákaz stavebných úprav, povinnosť uzavrieť vecné bremeno), nie aj tie, ktoré smerujú k vnútorným organizačným otázkam domu a najmä zdôvodniť, pred akým zásahom do vlastníckych práv žalobcu chráni. Tiež treba zdôrazniť, že mnohé z napadnutých rozhodnutí vôbec žalobcu k ničomu nezaväzujú. Pri rozhodnutí 1 je úplne zrejmé, že toto rozhodnutie žalobcu nezaväzuje ani aby niečo konal, ani aby niečo strpel. Z rozhodnutia 2, 3, 4 nevyplývajú povinnosti žiadnej osobe, pretože iba deklarujú podmienky zmluvy o zriadení vecného bremena, ako dohody o ktorej uzatvorenie sa majú strany vždy pokúsiť v zmysle rozhodnutia Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava pod bodom 18 opisu skutkového stavu. Uznesenie 5 vyjadruje právo žalovaných zvoliť si právneho zástupcu v správnych a súdnych konaniach. Žalovaných v týchto konaniach zo zákona zastupuje správca, vlastníci zaviazali správcu, aby zvolil konkrétneho advokáta, aby zastupoval ich práva. Z rozhodnutia súdu nevyplýva, či súd trvá na tom, aby žalovaný nemali v konaní právneho zástupcu. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie zmätočné a preto nevykonateľné. Ak však súd mal za cieľ, aby si žalovaní nemohli v tomto alebo v inom konaní zvoliť právneho zástupcu, súd tak zasiahol nie iba do vlastníckych práv žalovaných, ale aj to ústavných práv, ktoré napadnutý, rozhodnutím obmedzuje. Nehľadiac na nespornú právnu skutočnosť, že voľbou právneho zástupcu žalovaní nezasahujú do vlastníckych práv žalobcu, neohrozujú ho, ani mu nehrozí bezprostredná ujma. Súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, ako môže voľba právneho zástupcu zasiahnuť do práv žalobcu alebo mu spôsobiť hrozbu škody, ak z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie zmätočné a nevykonateľné. Rozhodnutie č. 6 upravuje právo vlastníkov bytov na zvolenie si osobitných zástupcov za účelom dosiahnutia dohody so žalobcom, pričom na uzatvorenie dohody vyzýval strany Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava pod bodom 18 opisu skutkového stavu. Súd bez zdôvodnenia, ako toto rozhodnutie zasahuje do vlastníckych práv žalobcu a je spôsobilé zasiahnuť vlastnícke práva žalobcu označil ako neúčinné. Súd nie iba zasahuje do práv žalovaných ale svojim rozhodnutím bráni výkonu ústavných práv a realizácii dosiahnutiu základného nástroja demokratickej spoločnosti pri riešení sporov, ktorým je dohoda. Súd okrem odňatia práva žalovaných na právne zastúpenie, marí účastníkom konania dosiahnuť dohodu, na ktorú ich vyzýva v stavebnom konaní orgán, ktorý má právomoc v stavebnom konaní konať a rozhodnúť. K rozhodnutiu 7, súd žiadnym spôsobom neuviedol, ako zasahuje vypracovanie statického posudku a projektovej dokumentácie bytového domu do práv žalobcu, ani ako je statický posudok alebo projektová dokumentácia spôsobilá spôsobiť žalobcovi škodu. Zásahmi žalobcu do nosných konštrukcií bytového domu sa stavby bytového domu zmenila. Zásahy žalobcu do nosných konštrukcií bytového domu, ktoré sú spoločnými časťami bytového domu môžu bezprostredne ohroziť život, zdravie a majetok žalovaných. Žalobca spravil bez stavebného povolenia a bez súhlasu vlastníkov bytového domu v rozpore so zákonom nový vchod do bytového domu. Nezákonnosť postupu žalobcu potvrdzuje 5 zrušených rozhodnutí stavebného úradu a protest prokurátora. Preto sa žalovaný aspoň rozhodli spracovať projekt bytového domu a požiadať o odborné vyhodnotenia vplyvu neoprávnených
zásahov žalobcu do nosných konštrukcií bytového domu. Nie je možné z napadnutého rozhodnutia jednoznačne zistiť, či, ani prečo zakazuje vlastníkom bytového domu spracovať statický posudok ich bytového domu. V danom prípade došlo nesporne k zmene stavby bytového domu, ktorý zmenu nosných konštrukcií bytového domu vykonal bez súhlasu vlastníka stavby a bez povolenia. Vlastník stavby je povinný uchovávať projektovú dokumentáciu domu skutočného vyhotovenia bytového domu. Túto projektovú dokumentáciu vyžadoval stavebný úrad do správcu v stavebnom konaní žalobcu. Súd zakazuje vlastníkom bytov nie iba vykonávať svoje vlastnícke právo, brániť sa proti zásahom do svojho vlastníckeho práva, ale aj plniť si zákonné povinnosti. Z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné, okrem toho bráni žalovaným plniť si svoje zákonné povinnosti. Aj v tomto prípade súd neprihliadal na princíp proporcionality, keď ohrozenie vlastníckeho práva žalobcu spracovaním projektovej dokumentácie bytového domu postavil pred zákonnú povinnosť vlastníka stavby bytového domu uchovávať počas živnosti bytového domu projektovú dokumentáciu a spracovať si statický posudku, ktorý môže odhaliť konštrukčnú chybu bytového domu, ohrozenie život, zdravia a majetku žalovaných, resp. aj žalobcu. Napadnutým rozhodnutím súd poskytuje právnu ochranu pred vypracovaním projektovej dokumentácie stavby bytového domu s odôvodením, že ide o zásah do vlastníckych práv žalobcu a projektová dokumentácia bytového domu môže žalobcovi spôsobiť hrozbu ujmy. Súd nemá právomoc zakazovať vlastníkovi stavby obstarať projektovú dokumentáciu domu a v tejto časti je rozhodnutie súdu nevykonateľné a zmätočné. Tým, že súd neuviedol žiadny dôvod, ako môže spracovanie projektu bytového domu zasiahnuť do vlastníckych práv žalobcu, súd rozhodol vo veci na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu. Uznesenie č. 8 žalobcu žiadnym spôsobom nezaväzuje. Nad rámec opisu skutkového stavu žalobca má umiestnenú na fasáde bytového domu reklamu, pričom za plochu neplatí nájomné. Uznesenie hovorí o tom, že správca bytového domu spoločne so žalobcom navrhnú uzatvorenie zmluvy. Takého uznesenie nezaväzuje žalobcu na uzatvorenie zmluvy, nezasahuje do jeho vlastníckych práv, nemôžu mu spôsobiť žiadnu škodu, súd svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, najmä neuviedol, ako môže zasiahnuť predloženie návrhu zmluvy o užívaní plochy na umiestnenie reklamy do vlastníckych práv žalobcu. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu zmätočné. Uznesenie č. 9 má deklaratórnu povahu, žalovaní vyzvali žalobcu na uzatvorenie dohody, ktorou sa by legalizovali nezákonné porušenia vlastníckych práv žalovaných zo strany žalobcu trvajúce 10 rokov. Uznesenie č. 10 upravuje nákup dozimetra, ktorým mala zmerať intenzita radiácie v bytovom dome. V bytovom dome sa nachádza zdroj inozačného žiarenia v nebytovom priestore, ktorý užíva na účel, na ktorý nebol skolaudovaný a navyše užívateľ nebytového priestoru bez povolenia vlastníka a stavebného úradu stavebne zasiahol do nosných priečok bytového domu, tak že do nich urobil otvory, ktoré nie sú povolené. Tento právny stav je nesporný a vyplýva z predložených zrušujúcich rozhodnutí správnych orgánov. Pokiaľ radiácia prekročí povolené hranice, bude ohrozené, resp. poškodené zdravie žalovaných. Upozorňujeme v tejto časti aj na zásadu proporcionality, súd z dôvodov, ktoré neuviedol, chráni žalobcu pred kúpou dozimetra, ktorý môže odhaliť ohrozenie zdravia žalovaných. Súd kladie poškodenie vlastníckeho práva žalobcu, ktorý používa zdroj ionizačného žiarenia v neskolaudovaných priestoroch, pred ochranu zdravia žalovaných, ktorých vlastnícke práva sú sústavne porušované žalobcom už 10 rokov. Z rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo nákup dozimetra, merača intenzity radiácie za 550 eur, môže ohroziť vlastnícke právo žalobcu, alebo ako to priamo do jeho vlastníckych práv zasahuje. Rozhodnutie súdu nie je v tejto časti žiadnym a už vôbec nie primeraným spôsobom odôvodnené, preto je napadnuté rozhodnutie zmätočné. V rozhodnutí konkrétna hrozba obmedzenia vlastníckych práv nie je uvedená ani v náznaku, či už pre všetky napadnuté uznesenia alebo pre každé napadnuté rozhodnutie konkrétne. Vzhľadom na obsahovú odlišnosť napadnutých uznesení, súd mal povinnosť zdôvodniť obmedzenie účinnosti každého uznesenia samostatne. Samotné konštatovanie hrozby škody bez špecifikácie druhu hrozby a škody nie primeraným spôsobom odôvodnením rozhodnutia súdu. V mnohých prípadoch z rozhodnutia nie je zrejmé, ako majú žalovaní rozhodnutie nevykonávať. Žalobcovia napr. v rozhodnutí 9 vyzvali žalobcu aby neporušoval práva vlastníkov bytov, nie je zrejmé, ako je možné toto uznesenie nevykovať. Ďalšie napadnuté rozhodnutie bráni vlastníkom uzatvoriť so žalobcom dohodu o riešení sporných práv a povinnosti, prípadne o kúpe dozimetra na zistenie radiácie v dome, spracovanie statického posudku o posúdení stavby bytového domu do zásahoch do nosných konštrukcií bytového domu. Z napadnutého rozhodnutia súdu vôbec nie je zrejmé, čoho sa majú žalovaní zdrať v kontexte s obsahom neúčinných rozhodnutí schôdze. Hrozbu zásahu do vlastníckych práv žalobcu treba vždy vykladať aj v kontexte toho, že v roku 2015 vykonal bez povolenia stavebného úradu stavebné zmeny na spoločných častiach bytového domu - okrem iného aj vybúral ďalší vchod do bytového domu a tieto nepovolené zásahy do stavby bytového domu doteraz neodstránil. Žalobca tak preukázateľne už 10 rokov zasahuje nezákonne do vlastníckych práv žalovaných. Súhlas vlastníkov je potrebný vždy vtedy, keď sa rozhoduje
o veciach, ktoré ovplyvňujú všetkých vlastníkov, technický stav domu, stavebnú integritu domu, vzhľad domu, spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, spoločné priestory, investície, atď.. Takým prípadom sú aj stavebné zmeny zasahujúce do spoločných častí domu za účelom zmeny účelu užívania nebytového priestoru, kedy sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov a rozhodnutie je právne účinné, ak sa dosiahne zákonom požadovaný počet hlasov. Žiadne rozhodnutie, ktoré by vyžadovalo rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou nebolo predložené. Vlastníci bytov nemajú povinnosť s načierno vykonanými stavebnými zásahmi žalobcu do nosných konštrukcií domu súhlasiť. Majú právo sa rozhodnúť či súhlasia alebo nesúhlasia. Žalobca nepreukázal bezprostredne hroziacu ujmu; samotná existencia uznesení ešte neznamená, že vlastnícke právo žalobcu je ohrozené alebo poškodené. Ani v žalobe ani v rozhodnutí súdu nie je primeraným a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnené, ako jednotlivé rozhodnutia schôdze zasahujú do vlastníckych práva žalobcu, a ako sú spôsobilé žalobcu bezprostredne poškodiť. Žalobca najmä nepreukázal, aká ujma mu vykonaním každého konkrétneho rozhodnutia hrozí. Odôvodnenie neobsahuje žiadne zdôvodnenie, ako napadnuté rozhodnutia môžu porušiť vlastnícke práva žalobcu, prečo súd obmedzuje zákonné vlastnícke aj procesné práva žalovaných, prečo žalovaným bráni v plnení zákonných povinností vlastníkov bytovho domu, ani aká škoda hrozí žalobcovi výkonom napadnutých rozhodnutí schôdze. Zásah do vlastníckych práv žalovaných: uznesenie plošne pozastavuje účinnosť všetkých rozhodnutí schôdze (1-10), hoci niektoré z nich sa netýkajú priamo žalobcu (napr. voľba advokáta, vytvorenie pracovnej skupiny, obstaranie dozimetra, statický posudok). Súd mal vyhodnotiť primeranosť individuálne. Chýbajúca proporcionalita: súd nezdôvodnil, prečo je potrebné „zmraziť“ aj uznesenia, ktoré nemajú bezprostredný dopad na žalobcovo vlastnícke právo, čím nadmerne obmedzil aj práva ostatných vlastníkov. Nejasnosť vo výroku: súd nešpecifikoval, na aký čas sa pozastavenie účinnosti uznesení vzťahuje, iba odkázal na všeobecné pravidlo CSP o trvaní do skončenia veci samej.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že nesúhlasí s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, nakoľko za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytového priestoru je potrebné okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi vlastníkov prítomný a hlasoval proti, považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi bol prítomný, ale nehlasoval (zdržal sa). Opačný výklad, podľa ktorého by právo napadnúť rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov prislúchalo len vlastníkovi, ktorý sa hlasovania zúčastnil, by bol v rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu, poskytovanú v režime čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. Žalobca sa Schôdze vlastníkov riadne, od počiatku zúčastnil a vyjadril svoje stanovisko k prerokovávaným bodom programu. Považoval za absolútne irelevantné, či žalobca nakoniec na schôdzi vlastníkov hlasoval alebo sa rozhodol prejaviť svoj názor nehlasovaním - zdržaním sa hlasovania. Zápisnica zo schôdze vlastníkov je zmätočná, neúplná a nedostatočne určitá a nakoľko nešpecifikuje, ktoré osoby sa schôdze vlastníkov zúčastnili od počiatku, ktoré prišli až dodatočne a ktoré schôdzu vlastníkov v jej priebehu/pred hlasovaním opustili. Súčasne nedostatočne určuje výsledky hlasovania, ktoré neboli riadne menne overené a zaznamenané a sú tak de facto nepreskúmateľné a neverifikovateľné, a to aj vo vzťahu k samotnému žalobcovi. Žalovaní absolútne opomenuli skutočnosť, že ustanovenie § 133 ods. 1 CSP sa aplikuje na obsah podávanej žaloby a jeho účelom jeho dostatočná identifikácia osôb, s ktorými má byť spor vedený a vo vzťahu ku ktorým má súd konať. Na druhej strane však § 236 CSP požiadavkou na „označenie strán“ bez bližšej špecifikácie vyjadruje subjektívnu záväznosť uznesení, ktorá je odvodená z materiálnej stránky právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorá sa prejavuje predovšetkým v záväznosti rozhodnutia, resp. záväznosti výroku rozhodnutia pre určitý počet subjektov, ktoré sú dostatočne identifikované a ktorými môžu byť (v čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti) nielen strany sporu označené pôvodne v žalobe, ale aj ich právny nástupcovia, ktorí sa nimi stali počas konania alebo po právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Označenie žalovaných v uznesení je tak správne a postačujúce, umožňujúce identifikovať konkrétne osoby, na ktoré by sa malo neodkladné opatrenie vzťahovať. Poznamenal, že taktiež žalovaní použili rovnaké označenie žalovaných v odvolaní. V rámci odvolania žalovaní obsiahlo popisujú podľa nich relevantný skutkový stav veci, konania a rozhodnutia v minulosti vedené a vydané v súvislosti s NP. Okrem skutočnosti, že tento popis nie je úplný a plne súladný s objektívnymi skutočnosťami a prezentuje len subjektívny pohľad a názor (niektorých) zo žalovaných, považujeme túto argumentáciu za absolútne irelevantnú vo vzťahu k meritu predmetného sporu, ako aj podstate a významu nariadeného neodkladného opatrenia. V danom prípade sa totiž nejedná o súdne konanie o správnej žalobe napádajúcej konania a rozhodnutia vedené a vydané podľa Stavebného zákona a/alebo Správneho poriadku. Za podstatné v danom prípade vo väzbe na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zaoberať sa skutočnosťami svedčiacimi o dôvodnosti žaloby a návrh na nariadenie bezodkladného opatrenia, resp. danosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, a to tak na strane žalobcu,
ako aj tretích osôb. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov nie je zrejmé, kto konkrétne pri jednotlivých bodoch programu schôdze vlastníkov hlasoval, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o formálnej platnosti uznesení - rozhodnutí vlastníkov. Mal za to, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia správne zohľadnil skutočnosť, že v konaní vo veci samej bude potrebné riadne preskúmať, či napadnutými uzneseniami nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalobcu a/alebo tretích osôb, z dôvodu čoho by bolo možné uznesenia kvalifikovať ako rozporné s dobrými mravmi, a teda neplatné. V konaní vo veci samej súd taktiež vyhodnotí určitosť, či neurčitosť uznesení - rozhodnutí vlastníkov, ktorá môže byť taktiež dôvodom neplatnosti žalobou napadnutých uznesení. Vzhľadom na potrebu ochrany práva oprávnených záujmov žalobcu a tretích osôb a s odkazom na skutočnosť, že pozastavením účinnosti uznesení, ktoré zákon priamo predpokladá, nedôjde k žiadnej podstatnej škode na strane žalovaných (princíp proporcionality), súd správne dospel k záveru, že dočasné pozastavenie účinnosti uznesení do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej je dôvodné. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť ku konaniu zo strany žalovaných vo vzťahu k žalobcovi a dotknutým tretím osobám spojenému aj s vynakladaním výdavkov a následným vznikom ďalších konfliktov medzi stranami, čo nie je do preskúmania platnosti uznesení žiaduce. Z uvedeného je zrejmé, že boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne, keďže nepozastavením účinnosti uznesení by sa mohol zmariť účel konania vo veci samej. Odvolanie obsahuje zavádzajúce právne argumenty a irelevantné skutkové tvrdenia o konaniach vedených v minulosti stavebným úradom a úkonoch, resp. samotných rozhodnutiach súvisiacich s NP. Žaloba totiž vychádza jednak zo skutočností, ktoré preukazujú formálne nedostatky pri prijímaní uznesení, ale najmä zo skutočnosti, že uznesenia prijaté na schôdzi vlastníkov neprimerane zasahuje do práv žalobcu a/alebo tretích osôb. Zmätočnosť prezenčnej listiny a zápisnice zo schôdze vlastníkov vyvoláva pochybnosti o oprávnenosti hlasovania a platnosti uznesení. Žalobca odmieta tvrdenia, že uznesenia majú len informačný účel a údajne nemohli zasiahnuť do práva žalobcu a/alebo tretích osôb. Absenciou pozastavenia účinnosti uznesení reálne hrozí zhoršenie postavenia žalobcu a/alebo dotknutých tretích osôb. Práve rozhodnutie vlastníkov je krajne neproporciálne a hrubo zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcov a/alebo tretích osôb. Nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je právo žalobcu ako prehlasovaného vlastníka obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol. Je nesporné, že žalobca je prehlasovaný vlastník a že žalobu podal v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Takisto možno zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa týkajú priebehu schôdze vlastníkov, považovať za osvedčené, že hlasovanie o sporných uzneseniach sprevádzali okolnosti, ktoré môžu viesť k záveru o neplatnosti hlasovania (zmätok v počte prítomných a hlasujúcich či nejasnosti v tom, kto a či vôbec hlasoval). V predmetnom prípade bola zachovaná proporcionalita medzi nárokom uplatňovaným žalobcom a obmedzením práva žalovaných vykonávať práva vyplývajúce z uznesení. Neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom nezasahuje do práv žalovaných, ale naopak, v súlade s účelom občianskeho súdneho konania sa podieľa na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu žalobcu v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Právo na súdnu ochranu by totiž nemohlo byť úplné, keby absentovala možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho ochranu iným spôsobom, než predbežným zásahom súdu, bez uskutočnenia regulárneho (klasického) procesu. Žalobca žiadnym spôsobom negatívne nekoná vo vzťahu k podstate bytového domu, jeho spoločným častiam a zariadeniam, a ani tak do budúcna neplánuje učiniť. Žiadnym spôsobom tak nezasahuje do vlastníckych práv žalovaných a nespôsobuje žalovaným škodu. V prípade, ak žalovaní zastávajú opačný názor, sú oprávnení využiť na svoju ochranu prípustné právne prostriedky, avšak nie neprimerané zásahy do práv a oprávnených záujmov žalobcu a dotknutých tretích osôb v zmysle žalobou napadnutých uznesení.
4. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.
5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
7. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že žalobca na základe ním tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených listinných dokladov dostatočne hodnoverne neosvedčil dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha, a ani nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.
8. V preskúmavanej veci sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal pozastavenia účinnosti rozhodnutí (uznesení) schválených ako prvé až desiate v poradí na schôdzi dňa 05.06.2025 vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome B. XX V. B. a uložiť žalovaným zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich z týchto uznesení.
9. Je nepochybné, že žalobca je vlastníkom nebytového priestoru na č. X na prízemí bytového domu na B. R. XX V. B. a žalovaní sú ostatnými vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome. Žalobca osvedčil, že dňa 05.06.2025 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, zo zápisnice ktorej pod bodom 8) vyplýva, že na základe písomného hlasovania vlastníkov boli schválené viaceré uznesenia tak, že za ne hlasovalo 20 vlastníkov, žiadny sa nedržal a 2 nehlasovali. Žalobca uviedol, že na schôdzi nehlasoval.
10. V tejto súvislosti je tak dôvodná námietka žalovaných, že žalobcu nemožno považovať za prehlasovaného vlastníka na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorému prináleží domáhať sa, aby rozhodol o predmete hlasovania súd. Z obsahu zápisnice zo schôdze nevyplýva, že by sa zdržal hlasovania niektorí z vlastníkov, pričom podľa zápisnice nehlasovali dvaja vlastníci, a týchto nie je možno považovať za prehlasovaných.
11. Žalobca neosvedčil ani zásadné formálne (procesné) nedostatky priebehu schôdze, ktoré by boli spôsobilé založiť neplatnosť hlasovania. Z prezenčnej listiny zo schôdze vyplýva, že okrem žalovaných 1/ a 2/ boli zastúpení aj žalovaní 33/ a 34/, pričom je v prezenčnej listene uvedené meno ich zástupcu s poznámkou (spln.). Námietky žalobcu, že nie je možné určiť, či plnomocenstvá boli udelené, zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení žalobcu. Rovnako je nenáležitá námietka žalobcu, že prezenčná listina nepreukazuje, aký počet vlastníkov (ktoré konkrétne osoby) sa hlasovania zúčastnili, vzhľadom na pohyb vlastníkov. Ničím nie je podložené tvrdenie žalobcu o tom, že jednotliví vlastníci konali pri hlasovaní v omyle, a teda neplatne. Nebolo žalobcom osvedčené, že by zápisnica zo schôdze bola vyhotovená v rozpore so zákonom. Odvolací súd nepovažoval za osvedčené tvrdenie žalobcu, že zápisnica zo schôdze je zmätočná, neúplná, nedostatočná či neurčitá z hľadiska zaznamenania priebehu schôdze a hlasovania.
12. Vo vzťahu k vecným (obsahovým) nedostatkom uznesení pre ich rozpor s § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. odvolací súd poukazuje na to, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome hlasujú aj o súhlase so stavebnou úpravou, ktorou sa zasahuje do spoločných častí domu, do spoločných zariadení domu, do príslušenstva alebo do priľahlého pozemku, a o súhlase so stavebnou úpravou bytu alebo nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome, príslušenstva alebo priľahlého pozemku (§ 14b ods. 1 písm. l), m).
13. Žalovaní preukázali, že v súvislosti s tým, že od roku 2015, keď žalobca vykonal zásah do spoločných častí bytového domu B. XX bez súhlasu vlastníkov bytového domu a bez povolenia stavebného úradu, prebieha stavebné konanie, ktoré má dodatočne legalizovať nezákonne vykonané stavebné úpravy na
stavbe bytového domu. V predmetom konaní Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava poukázal na to, že strany majú dosiahnuť dohodu o sporných právach a povinnostiach. V snahe dosiahnuť so žalobcom dohodu, na ktorú ich vyzval Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, sa vlastníci bytov v bytovom dome rozhodli na schôdzi schváliť podmienky, za ktorých sú ochotní dodatočne súhlasiť s nelegálnymi zásahmi do stavby ich bytového domu.
14. Z uvedeného je zrejmé, že hlasovanie vlastníkov na schôdzi sa týkalo spoločných častí bytového domu, do ktorých má žalobca svojimi stavebnými úpravami zasahovať bez právoplatného stavebného povolania a bez súhlasu vlastníkov bytového domu. Odvolací súd tak nepovažoval za osvedčené hlasovanie o takých veciach na schôdzi, ktoré zjavne nepatria do pôsobnosti § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Navyše prijaté uznesenia len deklarujú predmet a rozsah navrhovanej dohody v stavebnom konaní, žalobcu k ničomu nezaväzujú. Vlastníci sa dohodli na podmienkach, za ktorých budú súhlasiť s legalizáciou stavebných úprav a so zmenou účelu užívania stavby, ktoré sú predmetom stavebného konania dlhodobo prebiehajúceho. Uvedené rozhodnutia svojou vykonateľnosťou nijako nezasiahnu do vlastníckeho práva žalobcu k nebytovému priestoru. Ide len o návrh podmienok budúcej dohody zo strany vlastníkov bytov, a je na žalobcovi, či k tejto za odsúhlasených podmienok pristúpi. Na základe schválených uznesení žalobca nie je povinný zaťažiť nebytový priestor vecným bremenom a je na žalobcovi, či pristúpi za odsúhlasených podmienok k zmluve o zriadení vecného bremena. Pre osvedčenie naliehavej potreby nariadenia neodkladného opatrenia je bez relevancie, či prijaté uznesenia zasahujú aj do práv tretích osôb. Z ničoho nevplýva povinnosť žalobcu podpísať dohodu s ostatnými vlastníkmi za stanovených podmienok. Nie je vôbec zrejmé, ako uznesenia č. 3, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 majú zasahovať do vlastného práva žalobcu k nebytovému priestoru.
15. Žalobca tak dostatočne presvedčivo neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorého ochrany sa domáha nariadením neodkladného opatrenia o pozastavení účinnosti schválených rozhodnutí vlastníkov týkajúcich sa ich návrhu na uzavretie dohody o vzájomných právach a povinnostiach v stavebnom konaní, na ktorú boli vyzvaní príslušným orgánom. Na základe tvrdení žalobcu o formálnych a vecných nedostatkoch uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov nemožno dostatočne usudzovať na pravdepodobnosť úspechu jeho žaloby vo veci samej. Odvolací súd preto nepovažoval za splnenú základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcu v osvedčení takých konkrétnych skutkových okolností, pri ktorých možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti úspechu žaloby podanej vo veci samej.
16. V danom prípade tiež absentuje naliehavá potreba nariadiť neodkladné opatrenie navrhované na zamedzenie účinkov rozhodnutí vlastníkov. Takéto neodkladné opatrenie totiž nie je nevyhnutne potrebné z hľadiska zabezpečenia ochrany práv žalobcu. V prípade realizácie rozhodnutí prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov nebude žalobca vystavený bezprostrednej hrozbe vzniku ujmy na jeho vlastníckych či majetkových právach, nedôjde tak výkonom predmetných uznesení u žalobcu k takému nezvratnému stavu na jeho majetku, ktorý by nebolo možné dodatočne reparovať.
17. Žalobca ako vlastník nebytového priestoru bez súhlasu vlastníkov bytového domu a bez právoplatného povolenia na vykonanie stavebných zmien, tieto stavebné zmeny na spoločných častiach bytového domu vykonal a začal v priestore prevádzkovať činnosť v rozpore s funkciou určenou v kolaudačnom rozhodnutí. V danom prípade je zjavné, že hrozbe ujmy je vystavený majetok v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov k spoločným častiam a zariadeniam domu, ktorú sa vlastníci snažia odvrátiť aj odsúhlasením podmienok uzavretia dohody so žalobcom v súvislosti s uplatňovaním si svojich práv v stavebnom konaní.
18. Žalobca tak dostatočne hodnoverne; svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dokladmi; neosvedčil ani nevyhnutnosť naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a žiadnymi relevantnými skutočnosťami neosvedčil bezprostrednosť reálneho ohrozenia jeho práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie ich súdnej ochrany ním požadovaným spôsobom. V posudzovanom prípade tak prevážil záujem na zabezpečení ochrany práv vlastníkov k spoločnému majetku, ktoré sa tu dostávajú do kolízie s individuálnymi majetkovými právami žalobcu. V danom prípade teda odvolací súd nepovažoval za opodstatnené uprednostniť osobný záujem žalobcu na ochrane jeho práv k nebytovému priestoru pred ochranou spoločného majetku vlastníkov.
19. Naliehavosť potreby nie je daná ani z hľadiska zabezpečenia ďalšieho nerušeného postupu konania, pretože nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia nemôže dôjsť k nereparovateľnému zhoršeniu či k oslabeniu majetkových práv žalobcu, a preto nie je daná naliehavá potreba úpravy vzťahov v záujme efektívneho zabezpečenia ochrany práv žalobcu, ktorých sa domáha v základnom konaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uzavrel, že žalobca neosvedčil také právo prehlasovaného vlastníka, ktorého porušenie alebo ohrozenie by bolo nevyhnutne potrebné chrániť neodkladným opatrením a ani naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitú úpravu pomerov spôsobom žalobcom navrhovaným pre eliminovanie nebezpečenstva bezprostredne mu hroziacej majetkovej ujmy vykonateľnosťou na schôdzi prijatých uznesení.
20. Dočasné pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov je len osobitným druhom neodkladného opatrenia, na ktoré sa použijú ustanovenia § 324 a nasl. C.s.p., vrátane nutnosti osvedčenia nevyhnutnej a naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov a osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
21. Odvolací súd sa tak stotožnil so žalovanými, že zákazom výkonu rozhodnutia schôdze dôjde k neprimeranému zásahu do spoluvlastníckych práv žalovaných, ktoré žalobca porušuje a k poskytnutiu právnej ochrany porušovaniu vlastníckych práv žalovaných žalobcom. Navrhovaným neodkladným opatrením by sa zabránilo vlastníkom bytov dohodnúť si podmienky dohody, za ktorých sú ochotní súhlasiť so zmenou stavby, ktorá im patrí. Dôvodná je tiež námietka odvolateľov, že žalovaní na schôdzi nerozhodovali o zásahu do vlastníckych práv žalobcu, ale o podmienkach, za ktorých by boli ochotní dodatočne súhlasiť s nezákonným zásahom žalobcu do ich spoluvlastníckych práv k spoločným častiam bytového domu; nosné priečky bytového domu nie sú vo vlastníctve žalobcu ale vo vlastníctve všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Možno prisvedčiť žalovaným, že oni sú tí, ktorým hrozí škoda neoprávneným zásahom žalobcu do ich vlastníckych práv, pretože na spoločných častiach bytového domu, ktoré nepatria žalobcovi, žalobca bez súhlasu vlastníkov a bez povolenia stavebného úradu vykonal stavebné zmeny.
22. Všeobecné označenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v zmluve spôsobom, že ide o vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s konkrétnym súpisným číslom, označením vchodov bytového domu a s uvedením presnej adresy, na ktorej sa bytový dom nachádza (ulica, súpisné číslo a orientačné číslo, obec), ako účastníkov právneho úkonu (vzťahu), spĺňa zákonnú podmienku určitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2022 sp. zn. 3Obdo/25/2022 uverejnené pod R 13/2023)
23. So zreteľom na vyššie uvedené závery odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že návrh zamietol.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).