Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/89/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: MARKUS TEAM, s. r. o., so sídlom Rudohorská 6735/33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 52 529 487, zastúpený: Advokátskou kanceláriou NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798 proti žalovanému: EW3M s. r. o., so sídlom Masarykova 7261/27, 080 01 Prešov, IČO: 47 539 127, zastúpený: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, o zaplatenie 30.276,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 4. marca 2025, č.k. -158, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov zo 4. marca 2025, č.k. -158.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Žalobca žalobu o zaplatenie 30.276,00 eur s príslušenstvom skutkovo odôvodnil nezaplatením faktúr č. z 3.7.2023, č. VF23/025 z 31.7.2023, č. VF23/026 z 4.8.2023 a č. VF23/033 z 31.8.2023.

3. Žalovaný v podanom odpore navrhol žalobu zamietnuť, nárok žalobcu poprel v celom rozsahu. Uviedol, že faktúry sú neoprávnene vystavené a nedôvodné, keďže nie je preukázané ani dodanie pomocných prác, ani rozsah týchto prác. Faktúry potvrdzoval pán A., osoba v pozícii zástupcu stavbyvedúceho, pričom z obsahu objednávky č. 20290 zo dňa 31.5.2023 podpísanej žalovaným a žalobcom dňa 4.6.2023 a teda záväznej pre obidve zmluvné strany jasne a zreteľne vyplýva skutočnosť, že osoba oprávnená konať vo veciach technických, je pán B. a osoba oprávnená konať vo veciach rozpočtov a príprav, je pán C.. Z uvedeného dôvodu pán A. nebol oprávnený predmetné faktúry potvrdiť. Predmetné faktúry boli pánom A. potvrdené neoprávneným spôsobom úmyselne, za účelom poškodenia žalovaného. Dňa 12.10.2023, žalovaný vyzval žalobcu na preukázanie vykonania údajne poskytnutých prác, ktoré boli ním fakturované a rovnako k preukázaniu rozsahu predmetných údajne poskytnutých prác. Žalovaný reagoval vyjadrením zo dňa 31.10.2023 pričom nebol schopný vykonanie prác preukázať vôbec a do dnešného dňa ani nepreukázal. V rámci svojho vyjadrenia odkazoval na svedkov, ktorých nešpecifikoval, kamerové záznamy z vrátnice, ktoré žalovaný nemá k dispozícii a nevie sa k nim vyjadriť. Čo sa týka predloženej knihy príchodov a odchodov osôb z miesta výkonu prác, táto nebola predložená ku všetkým pracovníkom a ku všetkým dňom, aj pravdivosť predložených výpisov z knihy dochádzok je sporná, nakoľko ich potvrdzovala na to neoprávnená osoba pán A..

4. Žalobca v replike reagoval na obranu žalovaného, považuje ju za účelovú a zavádzajúcu. K tvrdeniu žalovaného, že pán A. nebol oprávnený konať vo veciach technických a faktúry potvrdiť uviedol, že pri osobnom objednávaní tovarov a služieb žalobcu bol za žalovaného osobne prítomný nielen pán A., ale aj pán B., ktorý jednoznačne súhlasil s objednávkami a výkonom prác. Tvrdenia žalobca potvrdzuje aj fakt, že faktúra zo dňa 3.7.2023 s č. VF23/019 s dátumom splatnosti do 3.8.2023, bola žalovaným zaplatená aj napriek tomu, že ju schválil a podpísal práve pán A.. Účelovosť konania žalovaného podporuje tiež skutočnosť, že k predchádzajúcim faktúram zo strany žalobcu nemal žalovaný žiadne námietky, aj napriek tomu, že boli schválené a podpísané pánom A. a žalovanému riadne doručené. Až po dátume splatnosti faktúr sa žalovaný začal odvolávať na neoprávnenosť faktúr z dôvodu nedostatku oprávnení pána A., čo je v rozpore s doterajšou praxou medzi klientami.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich vyjadreniach, poukázal na to, že údaje o vykonaných prácach absentujú a nie je možné ich akceptovať, keďže žalobcom predložené listinné dôkazy predstavujú iba tabuľky za jednotlivé mesiace, kde sú uvedené náhodné čísla v náhodné dni. Nie je uvedené, aké osoby boli údajne na stavenisku, nie je uvedené, aké práce a v akom rozsahu vykonávali a toto nie je žiadnym spôsobom preukázané. Nemožno akceptovať holý údaj o tom, že bolo odpracovaných napríklad hodín za mesiac august 2023 bez akýchkoľvek iných informácií o údajných odpracovaných hodinách a tieto ani neboli žiadnym relevantným spôsobom preukázané. Z dôvodu neplnenia svojich povinností voči žalovanému s pánom A. bola na stavenisku okamžite rozviazaná spolupráca. Osobná prítomnosť pána A., rovnako ako pána B. pri objednávaní tovarov a služieb žiadnym spôsobom nepreukazuje ako oprávnenie pána A. potvrdzovať súpisy prác ani faktúry, tak súhlas pána B. s uvedeným a už v žiadnom prípade reálne dodanie prác a opodstatnenosť faktúr. Ak pán B. so súpisom vykonaných prác súhlasil, bol by sa podpísal on v súlade s objednávkou ako osoba vo veciach technických, nie pán A.. V tomto kontexte došlo opäť k prekročeniu právomoci pána A.. Žalovaný uvedenú faktúru zaplatil nie z dôvodu potvrdenia pánom A., ktorý ani vtedy nebol na takéto potvrdzovanie oprávnený, ale z dôvodu, že konateľ žalovaného nemal pochybnosti o vykonaných prácach bagrom. Rovnako aj prílohy predmetnej faktúry vykazujú celkom zrejme inú kvalitatívnu úroveň, z ktorej je zrejmé akým strojom boli vykonané práce ako aj to aký pracovník vykonával práce bagrom. Tieto skutočnosti z faktúr a príloh, ktoré sú predmetom tohto konania nevyplývajú. Skutočnosť, že faktúra č. bola zaplatená nezakladá oprávnenie pána A. potvrdzovať výkazy prác. Žalovaný bez zbytočného odkladu oznámil svoj nesúhlas s prekročením právomoci pána A. a rozviazal s ním spoluprácu priamo na stavenisku.

6. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca a žalovaný ako podnikateľské subjekty pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvorili objednávku číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného pomocné stavebné práce s miestom výkonu diela – Štatistický úrad SR, Trieda SNP 75, Banská Bystrica v cene 9 eur/hod. Žalobca vystavil faktúry č. z 3.7.2023, č. VF23/025 z 31.7.2023, č. VF23/026 z 4.8.2023 a č. VF23/033 z 31.8.2023, ktoré žalovaný neuhradil. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval ako nesporné, že medzi stranami bola platne uzatvorená objednávka číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, na základe ktorej si sporové strany plnili svoje zmluvné povinnosti, sporným bolo oprávnenie pána A. odsúhlasiť prehľad odpracovaných hodín.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že ide o obchodnoprávny vzťah, zmluvu o dielo podľa a nasl. , na základe čoho vec právne posúdil podľa ustanovení , , upravujúcich postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy a zmluvné vzťahy, zastupovanie fyzickou osobou; ustanovení , upravujúcich zmluvu o dielo; ustanovení upravujúcich omeškanie so splnením peňažného záväzku, výšku úrokov z omeškania a enia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov upravujúcich sadzbu úrokov z omeškania (ďalej len „").

8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný účinne nepoprel nárok žalobcu v zmysle , pretože na pojednávaní sám uviedol, že dielo bolo odovzdané. Ak by žalobca práce nevykonal, nemohlo byť dielo odovzdané. K procesnej obrane žalovaného, v zmysle ktorej pán A. nebol oprávnený podpisovať odpracované hodiny, pretože podľa pôvodnej objednávky č. 20290 bola osoba oprávnená konať vo veciach technických pán B., súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že kontrolu vykonaných prác reálne uskutočňoval pán A., ktorý aj podpisoval

rozsah vykonaných prác. Uvedené vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka D. B. na pojednávaní. Ak teda pôvodná dohoda sporových strán hovorila o tom, že kontrolu vykonaných prác má vykonávať osoba, ktorá sa realizácie stavby v skutočnosti nezúčastňovala a táto kompetencia prešla na tretiu osobu, nemôže sa žalovaný dovolávať neplatnosti takto podpisovaných montážnych denníkov. Sám žalovaný nezabezpečil účasť ním vymedzenej oprávnenej osoby vo vzťahu k odsúhlasovaniu vykonaných prác a preto kontrolu vykonaných prác realizovala iná osoba. Z vykonaného dokazovania tak bola preukázaná obchodná prax, že kompetenciu v podobe kontroly vykonaných prác mal pán A.. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že osoba oprávnená kontrolovať rozsah vykonaných prác, odsúhlasovala za žalovaného oprávnená osoba. Konanie za podnikateľa podľa , je konaním na základe zastúpenia vyplývajúce z funkčného zaradenia fyzickej osoby v organizačnej štruktúre podnikateľa.

9. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania ohľadom predloženia zoznamov pracovníkov, pretože prílohou faktúr predložených súdu je prehľad odpracovaných hodín potvrdených pánom A., čo bolo potvrdené na pojednávaní aj svedeckou výpoveďou.

10. Súd prvej inštancie súčasne priznal žalobcovi právo na zákonný úrok z omeškania v zmysle v spojení s Nariadenia vlády č. 21/2013, t.j. úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúr a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 160,00 eur.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , kedy žalobca mal vo veci plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie, prípadne rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

13. Odvolanie žalovaný odôvodnil odvolacím dôvodom podľa (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), odvolacím dôvodom podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolacím dôvodom podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

14. V odvolaní žalovaný k odvolaciemu dôvodu podľa namietal, že súd nevykonal dôkaz – zoznam pracovníkov, ktorí mali práce predstavujúce nárok uplatňovaný v tomto konaní vykonávať a či títo pracovníci boli zamestnancami žalobcu alebo prípadne v nejakom inom obdobnom vzťahu so žalobcom, pretože v konaní aj napriek námietkam a tvrdeniam žalovaného, žalobca nikdy nepreukázal personálnu kapacitu na vykonanie prác vo fakturovanom rozsahu, a to ani prostredníctvom subdodávateľov. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania nepripustil, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia, či už priamo na pojednávaní, alebo v rozsudku, čím znemožnil žalovanému preukázať, že fakturované údaje o vykonaných prácach nereflektujú skutočnosť.

15. V odvolaní žalovaný k odvolaciemu dôvodu podľa namietal, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu v neprospech žalovaného napriek tomu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, kto presne vykonal práce, aké práce, v akom rozsahu, v aké dni, počet osôb a v akom vzťahu boli uvedené osoby so žalobcom. Obmedzil sa iba na súpis prác bez akýchkoľvek relevantných a overiteľných údajov, ktoré potvrdil pán A., s ktorým bola práve z uvedeného dôvodu ukončená spolupráca medzi ním a žalovaným, pričom prílohy k faktúram pozostávali len z neoverených tabuľkových údajov bez jasnej identifikácie osôb a činností. Citoval časť ods. 4 bodu rozsudku súdu prvej inštancie: „Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného – replike zo dňa 26.04.2024 uviedol, že žalobca disponuje faktúrami s údajmi o vykonaných prácach a odpracovaných hodinách, ktoré boli žalobcovi vystavované subdodávateľskou spoločnosťou, ktorá predmetné práce vykonávala.“ Zásadnou skutočnosťou je, že žalobca túto faktúru nikdy nepredložil do konania. Napriek tomu súd akceptoval existenciu a obsah údajnej faktúry len na základe tvrdenia žalobcu, bez overiteľného dôkazného základu, čo je v priamom rozpore so zásadou preukazovania tvrdení v civilnom sporovom konaní ( ). Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného – replike zo dňa 26.04.2024 ďalej uviedol, že: „V prípade potreby je taktiež vykonanie prác možné preukázať prostredníctvom

svedkov, kamerových záznamov z vrátnice, ako aj knihou príchodov a odchodov osôb z miesta výkonu prác.“ K takému preukázaniu však nikdy nedošlo, rovnako ako tomu bolo pri spomínanej faktúre od subdodávateľskej spoločnosti. Rozsudok súdu je vnútorne rozporný a založený na záveroch, ktoré nemajú oporu v dôkazoch. Žalovaný už vo svojich vyjadreniach v konaní ozrejmil, prečo uhradil faktúru zo dňa 3.7.2023, a to práve z dôvodu, že práce boli presne špecifikované, vrátane stroja (bagra), ktorý bol použitý na vykonanie prác. Faktúry uplatnené v tomto konaní sú absolútne neurčité a predstavujú náhodné čísla o odpracovaných hodinách a počte osôb, ktoré práce vykonali, nie sú špecifikované osoby, ani práce, ani ich rozsah, a neexistujú žiadne iné dôkazy o vykonaní týchto prác, než súpis potvrdený pánom A., ktorého kredibilita bola v konaní spochybnená. Pre žalovaného je taktiež nepochopiteľné, ako je možné, že nárok žalobcu bol priznaný prvoinštančným súdom nie len z dôvodov opísaných v konaní a v tomto odvolaní, avšak absolútne nepochopiteľný je priznaný nárok v prípade faktúry č. VF23/033, ktorej príloha (súpis prác) obsahuje podpis, ktorý zjavne nie je podpisom pána A.. Tento fakt je ľahko overiteľný aj laickým porovnaním podpisov na iných dokumentoch, ktoré sú súčasťou spisu. Napriek tomu sa súd týmto zásadným rozporom nezaoberal, čím sa závery o spoľahlivosti predložených dôkazov javia ako arbitrárne a nedostatočne preskúmané. Žalovanému nie je zrejmé, na základe akých podkladov mohol súd priznať žalobcovi nárok napriek zásadnej pochybnosti o dôveryhodnosti a oprávnení pána A. podpisovať súpisy prác. Ak by aj pán A. bol oprávnený podpisovať súpisy prác, je nelogické a právne neudržateľné, aby boli tieto podpisy považované za dostatočné na preukázanie rozsahu vykonaných prác bez vykonania akéhokoľvek ďalšieho dokazovania, pričom žalovaný viackrát namietal vykonanie prác a ich rozsah. K rozsahu prác sa nevedel vyjadriť ani svedok pán B.. Žalovaný výslovne navrhol doplnenie dokazovania o zoznam osôb, ktoré mali práce vykonať, vrátane identifikácie právneho vzťahu a časového rozsahu, čo súd zamietol bez vecného odôvodnenia. Odôvodnenie rozsudku je mimoriadne stručné, nepreskúmateľné a neobsahuje konkrétne úvahy, prečo súd uprednostnil výpoveď svedka a neúplné prílohy pred riadne navrhnutým dokazovaním. Žalovaný namieta aj svojvoľný a skutkovo nepodložený záver súdu uvedený v ods. 27 rozsudku, ktorý citoval: „Žalovaný účinne nepoprel nárok žalobcu v zmysle . Žalovaný na pojednávaní sám uviedol, že dielo bolo odovzdané, z toho vyplýva, že žalobca vykonal práce, ak by práce nevykonal, nemohlo by byť dielo odovzdané. Ako to namieta žalovaný, tak predsa by dielo nebolo odovzdané.“ Takýto záver nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, je logicky i právne nesprávny a nereflektuje špecifiká skutkového stavu. V konaní nebolo preukázané, že by všetky fakturované práce boli žalobcom skutočne vykonané, ani to, či ich nebolo potrebné dodatočne dokončiť inou osobou. Súd úplne abstrahoval od možnosti, že práce mohol dokončiť iný subjekt (napr. samotný žalovaný, iný dodávateľ, prípadne zamestnanci investora). Zásadným problémom úvahy súdu je aj nesprávna kauzálna súvislosť medzi dokončením diela a výkonmi fakturovanými žalobcom. Ako opakovane uvádzal, prevažná časť fakturovaných prác spočívala v pomocných prácach, ako je zametanie staveniska či upratovanie, ktoré nemajú priame technické ani právne prepojenie s možnosťou odovzdať alebo prevziať dielo hlavným objednávateľom. Tvrdenie, že ak bolo dielo odovzdané, museli byť fakturované práce vykonané, je iba tvrdením a domnienkou súdu, bez akéhokoľvek skutkového alebo právneho základu, a súd k tomuto záveru dospel bez akéhokoľvek dôkazného podkladu, čím porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov ( ) i zásadu spravodlivého procesu. Žalovaný navyše nárok žalobcu opakovane popieral v celom rozsahu, a to ako skutkovo, tak aj právne, a preto nie je splnená podmienka fikcie uznania nároku podľa . Ak by pán A. bol oprávnenou osobou, ak takáto osoba potvrdí nesprávny súpis prác, v spore o zaplatenie za práce (ako v tomto konaní) je žalobca povinný preukázať, že práce boli skutočne vykonané v rozsahu uvedenom v súpise. Samotné potvrdenie súpisu oprávnenou osobou nie je dostatočným dôkazom, ak je spochybnená jeho správnosť (napr. chýbajú podpisy iných oprávnených osôb, údaje sú neoveriteľné a podobne). Žalovaný namietal nesprávnosť súpisu a žiadal doplnenie dôkazov (napr. zoznam pracovníkov, pracovnoprávne vzťahy, časový rozsah prác). Súd je povinný takéto námietky preskúmať a nemôže sa spoliehať výlučne na formálne potvrdenie súpisu. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal konkrétne údaje o vykonaných prácach (kto ich vykonal, kedy ich vykonal, aký bol rozsah prác), súpis obsahuje neoveriteľné údaje a podpis na súpise prác k faktúre č. VF23/033 je nečitateľný, je odlišný od podpisu pána A. a nie je možné identifikovať osobu, ktorá daný súpis podpísala. Ak by aj pán A. bol oprávnený súpis prác podpísať a tým rozsah prác potvrdiť, takýto súpis prác potvrdený oprávnenou osobou nie je možné bez ďalšieho považovať za správny, ak existujú pochybnosti o jeho pravdivosti. Podľa zásady dôkazného bremena ( ) a voľného hodnotenia dôkazov ( ) je súd povinný: overiť, či údaje v súpise zodpovedajú skutočnosti (napr. vykonanie prác, rozsah, osoby), zohľadniť námietky žalovaného, že údaje neodzrkadľujú realitu, pripustiť a vykonať navrhnuté dôkazy (napr. predloženie dokumentov – zoznam pracovníkov, ktorí mali práce predstavujúce nárok uplatňovaný

v tomto konaní vykonávať a či títo pracovníci boli zamestnancami žalobcu alebo prípadne v nejakom inom obdobnom vzťahu s žalobcom).

16. V odvolaní žalovaný k odvolaciemu dôvodu podľa namietal, že súd nesprávne právne posúdil účinky uzatvorenej objednávky č. 20290, najmä článku upravujúceho osoby oprávnené odsúhlasovať vykonané práce. D. E. A. nebol oprávnený potvrdiť súpis vykonaných prác. Uvedené vyplýva jednoznačne z písomnej zmluvnej dokumentácie, ktorá má prednosť pred akoukoľvek praxou. Súd pochybil, keď na existenciu obchodnej praxe usudzoval iba z výpovede svedka a jediného prípadu skoršieho plnenia, pričom dôvod plnenia bol pri posudzovaní oprávnenia pána A. irelevantný. Okrem skutočnosti, že nešlo o ustálenú obchodnú prax a ani o zaužívané pravidlo správania účastníkov obchodných vzťahov, v zmysle citovaného rozhodnutia žiadna obchodná prax v danom prípade neexistuje – išlo o výnimočný prípad, ktorý žalovaný po zistení nesúladu okamžite napravil rozviazaním spolupráce s pánom A., a aj ak by tak neučinil, konanie pána A. bolo v rozpore so zmluvnou úpravou a nebolo spôsobilé nadobudnúť formu obchodnej zvyklosti. Podľa platí, že ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Súd tak namiesto výslovného zmluvného dojednania (o ktorom mal žalobca nepochybne vedomosť, keďže zmluvu o dielo, kde je uvedená osoba vo veciach technických, sám so žalovaným uzavrel) uprednostnil faktické správanie, čo predstavuje hrubý zásah do princípu zmluvnej autonómie. V ods. 27. až 29. rozsudku súd uviedol, že kontrolu vykonaných prác reálne uskutočňoval pán A., ktorý ich aj podpisoval, a na základe vlastnej domnienky dospel k záveru, že išlo o obchodnú prax. Táto úvaha je však vecne aj právne nesprávna. Žalobca v konaní nepreukázal konkrétne pracovnoprávne, funkčné ani organizačné zaradenie p. A. v štruktúre žalovaného. Neexistuje teda právny základ pre aplikáciu . Súd ignoroval, že .3 objednávky č. 20290 zo dňa 31.05.2023 výslovne ustanovuje: „Táto zmluva sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou zmluvných strán formou písomného (v listinnej forme) a očíslovaného dodatku k tejto zmluve podpísaného oboma zmluvnými stranami.“ Súd tak bez akéhokoľvek písomného dodatku k zmluve akceptoval „zmenu“ oprávnenej osoby na základe výlučne faktického správania a jednostrannej výpovede svedka, čím porušil princíp zmluvnej istoty a formálnych požiadaviek na zmenu zmluvného ustanovenia.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. K odvolacím námietkam žalovaného uviedol, že súd sa v ods. 28. odôvodnenia rozsudku vysporiadal s návrhom žalovaného na dokazovanie personálnych kapacít žalobcu bez toho, aby boli označené dôkazy, ktoré žalovaný navrhoval vykonať. Žalobcu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom dodania diela spočívajúceho vo výkone pomocných stavebných prác, pričom cena diela bola dojednaná vo forme odplaty za jednu osobohodinu práce. Žalobca rozsah odpracovaných hodín preukázal prehľadom odpracovaných hodín potvrdených stavbyvedúcim žalovaného pánom A.. Súd správne odmietol vykonanie dokazovania predložením zoznamu pracovníkov žalobcu vykonávajúcich práce, keďže uvedený návrh nesmeroval k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, keďže z hľadiska vzniku nároku na zaplatenie ceny diela je rozhodujúce preukázanie vykonania diela a nie mená osôb, ktoré dielo vykonali. Žalobca preukázal, že predmet diela spočíval vo vykonávaní pomocných stavebných prác bez toho, aby bolo dielo určené čo do výsledku, nakoľko pri diele spočívajúcom vo výkone „pomocné stavebné práce pri demontáži a montáži okien, prípadne iné pomocné práce v súvislosti s upratovaním, naskladňovaním materiálu“ ako uvádzal svedok B. na pojednávaní dňa 4.7.2024 ani nie je objektívne možné vymedziť dielo čo do výsledku. Rozhodujúci tak bol rozsah vykonania diela meraný v merných jednotkách, ktorými bola jedna osobohodina práce. Počet odpracovaných osobohodín pritom žalobca preukázal prehľadom odpracovaných hodín potvrdeným stavbyvedúcim žalovaného pánom A.. Žalovaný v odvolaní uvádza, že „Rozsudok súdu je vnútorne rozporný a založený na záveroch, ktoré nemajú oporu v dôkazoch“, neuvádza však v čom spočíva vnútorná rozpornosť rozsudku. Namieta, že faktúra zo dňa 3.7.2023 mala iné obsahové náležitosti, vrátane presnej špecifikácie prác a stroja (bagra), ktorý práce vykonával. Faktúra zo dňa 3.7.2023 však nebola faktúrou za pomocné stavebné práce v zmysle objednávky žalovaného číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, ale faktúrou za výkopové práce bagrom, cena ktorých nebola závislá od počtu odpracovaných osobohodín. Uvedená faktúra v konaní slúžila ako dôkaz skutočnosti, že dielo za žalovaného preberal pán A., stavbyvedúci žalovaného s čím bol žalovaný uzrozumený, túto skutočnosť pôvodne nenamietal a prevzatie stavebných prác pánom A. akceptoval. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že podpis na faktúre VF23/033 nie je podpisom pána A., ide o novú skutočnosť,

ktorú žalovaný neuvádzal v prvoinštančnom konaní. Nie sú teda splnené podmienky ustanovenia na uplatnenie procesnej obrany žalovaného spočívajúcich v námietke osoby podpísanej na prehľade odpracovaných prác v odvolacom konaní. Žalovaný ďalej uvádza, že „nie je Žalovanému zrejmé, na základe akých podkladov mohol súd priznať žalobcovi nárok v 100 % výške, a to napriek zásadnej pochybnosti o dôveryhodnosti a oprávnení pána A. podpisovať súpisy prác“. Súd prvej inštancie sa však k uvedeným pochybnostiam žalovaného dostatočne a zrozumiteľne vyjadril v odôvodnení rozsudku, v ods. 27. Súd teda nemal pochybnosť o oprávnení pána A. podpisovať montážne denníky, súpis vykonaných prác a prehľady odpracovaných hodín, nakoľko to bol práve pán A., kto bol stavbyvedúcim stavby, žalovaným, poverený na kontrolu kvality a rozsahu vykonávaných prác. Uvedenú skutočnosť potvrdil tak svedok B., ako aj konateľ žalovaného F. C. na pojednávaní dňa 4.3.2025. Pán A. tak bol pôvodne zamestnancom, neskôr živnostníkom vykonávajúcim činnosť stavbyvedúceho pre žalovaného, ktorý v zmysle vyjadrenia konateľa žalovaného prideľoval na stavbe práce žalobcovi. Konanie za podnikateľa podľa ustanovenia , je tak konaním na základe zastúpenia vyplývajúceho z funkčného zaradenia fyzickej osoby v organizačnej štruktúre podnikateľa. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poprel nárok žalobcu, pričom poukazoval na skutočnosť, že žalobca nepreukázal vznik svojho nároku na zaplatenie ceny diela v rozsahu 30.276,00 eur. Žalovaný však neuviedol vlastné skutkové tvrdenia týkajúce sa dodania diela a vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela, hoci uvedené skutkové okolnosti sa týkajú vnímania žalovaného. Žalovaný neuviedol, či žalobca nevykonal dielo vôbec alebo ho vykonal v menšom rozsahu a ak v menšom rozsahu tak v akom. Z uvedeného dôvodu je popretie žalovaného poukazovaním na nepreukázanie skutočností tvrdených žalobcom právne neúčinné. Popretie žalovaného je účinné výlučne v prípade, ak by žalovaný uvádzal vlastné skutkové tvrdenia ohľadom vykonania diela. Žalovaný však žiadne vlastné skutkové tvrdenia neuvádza. Od účinnosti nie je postačujúca obrana žalovaného spočívajúca v námietke, že žalobca nepreukázal svoj nárok. Naopak skutkové tvrdenie rovnako zaťažuje aj žalovaného, ktorý je povinný uviesť vlastné skutkové tvrdenia ohľadom uplatneného nároku. Žalovaný však žiadne vlastné skutkové tvrdenia v konaní neprodukoval. Žalovaný namieta nepravdivý súpis prác, pričom tvrdí, že sa nemožno uspokojiť s formálnym potvrdením súpisu. Súpis prác vyhotovený žalobcom a potvrdený žalovaným je nepochybne listinou preukazujúcou dodanie prác a ich rozsah. Nie je zrejmé aký iný dôkaz by mal žalobca predložiť za účelom preukázania uvedených skutočností. Potvrdený súpis prác, rovnako ako dodací list alebo protokol o prevzatí slúži ako potvrdenie o skutočnostiach, ktorých pravdivosť nie je medzi stranami podpisujúcimi uvedené listiny sporná. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktoré citoval a následne uviedol, že pokiaľ žalovaný popiera pravdivosť alebo pravosť listiny – prehľadu vykonaných prác potvrdeného stavbyvedúcim žalovaného, je povinný toto svoje tvrdenie preukázať a to predložením alebo navrhnutím dôkazov preukazujúcich nepravdivosť listiny. Žalovaný však žiadne vlastné dôkazy svedčiace o dodaní diela v inom ako žalobcom tvrdenom rozsahu nepredložil a ani nenavrhol. Žalovaný dokonca neuniesol ani bremeno tvrdenia ohľadom rozsahu vykonania diela žalobcom, keď sa v konaní obmedzil na popieranie tvrdení žalobcu. Ak žalovaný namieta odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci podľa ustanovenia , keď tvrdí, že súd nesprávne právne posúdil konanie pána A. ako konanie za žalovaného, žalobca poukázal na to, že pán A. bol stavbyvedúcim, ktorý bol oprávnený zadávať žalobcovi pokyny na vykonanie diela, čo vyplýva aj z výpovede konateľa žalovaného F. C.. Žalobca nesúhlasí so závermi žalovaného o tom, že určením osoby oprávnenej konať vo veciach technických, žalovaný určil jedinú osobu oprávnenú kontrolovať a preberať stavebné práce v mene žalovaného. Ak teda žalovaný určil ako osobu vo veciach technických pána B. neznamená to, že na preberanie prác nemohol určiť ďalšiu osobu, stavbyvedúceho pána A.. Bol to pritom žalovaný, kto nezabezpečil prítomnosť pána B. na stavbe a nahradil ho stavbyvedúcim pánom A.. O zaradení pána A. na plnenie úloh stavbyvedúceho na stavbe G. H. I. pritom nemožno mať žiadnu pochybnosť. Uvedené zaradenie pána A. potvrdil tak svedok B. ako aj konateľ žalovaného F. C.. Určením pána A. za stavbyvedúceho stavby Štatistický úrad BB nadobudol pán A. oprávnenie podpísať prehľad vykonávaných prác. Žalovaný napokon sám akceptoval konanie pána A. pri prevzatí stavebných prác ako konanie v mene žalovaného, keď faktúru vystavenú na základe pánom A. potvrdeného záznamu o prevádzke stroja uhradil. Žalobca sa tak mohol spoliehať, že dielo preberá žalovaný tak v prípade, keď by dielo prebral pán B. ako osoba oprávnená vo veciach technických podľa objednávky, ako aj v prípade, keď by dielo prebral pán A. ako stavbyvedúci určený žalovaným, nakoľko obe tieto osoby takýmto oprávnením disponovali, jedna na základe objednávky a druhá na základe svojho zaradenia ako stavbyvedúci u žalovaného. Pokiaľ žalovaný namieta, že zmluvu o dielo bolo možné meniť len písomnými dodatkami, čo vyvodzuje z bodu 5.3 objednávky č. 20290 zo dňa 31.5.2023 je potrebné uviesť, že určenie pána A. za stavbyvedúceho

nie je zmenou objednávky č. 20290 zo dňa 31.5.2023, aj keby sme ju považovali za písomnú zmluvu o dielo. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že určenie pána A. ako stavbyvedúceho a osobu oprávnenú preberať dielo (stavebné práce) je v rozpore s dohodou strán o písomnej zmene objednávky č. 20290, potom platí, že žalovaný sa nedovolal neplatnosti takejto zmeny zmluvy o dielo (objednávky č. 20290) ako to predpokladá ustanovenie a súčasne žalovaný ani nie je oprávnený dovolávať sa neplatnosti takejto zmeny zmluvy o dielo (objednávky č. 20290), nakoľko neplatnosť sám spôsobil, keďže to bol práve on, kto vymenoval pána A. za stavbyvedúceho.

18. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal, vyjadrenie žalobcu mu bolo doručené 15.6.2025.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa – a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a relevantných odvolacích námietok žalovaného v podanom odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre správne a úplne zistenie skutkového stavu prejednávanej veci. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu odvolateľa a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd udáva:

22. Odvolací dôvod podľa (neúplnosť zistenia skutkového stavu) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý – hoci bol navrhovaný – nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

23. Odvolací súd k odvolacej námietke neúplnosti zistenia skutkového stavu uvádza (ak žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz – zoznam pracovníkov, ktorí mali práce predstavujúce nárok uplatňovaný v tomto konaní vykonávať a či títo pracovníci boli zamestnancami žalobcu alebo prípadne v nejakom inom obdobnom vzťahu so žalobcom, pretože v konaní aj napriek námietkam a tvrdeniam žalovaného žalobca nikdy nepreukázal personálnu kapacitu na vykonanie prác vo fakturovanom rozsahu, a to ani prostredníctvom subdodávateľov), že takýto odvolací dôvod je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že stranou sporu navrhnutý dôkaz bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Súd prvej inštancie tento návrh na doplnenie dokazovania nepripustil, pretože prílohou faktúr predložených súdu je prehľad odpracovaných hodín potvrdených pánom A., čo bolo potvrdené na pojednávaní aj svedeckou výpoveďou (ods. 28. odôvodnenia súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu).

24. Zoznam pracovníkov, ktorí mali práce predstavujúce nárok uplatňovaný v tomto konaní vykonávať a či títo pracovníci boli zamestnancami žalobcu alebo prípadne v nejakom inom obdobnom vzťahu so žalobcom, ktorým chcel žalovaný preukázať, či žalobca mal personálnu kapacitu na vykonanie prác vo fakturovanom rozsahu alebo túto mal prostredníctvom subdodávateľov, nie je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, najmä s ohľadom na vykonané dokazovanie.

25. Súd prvej inštancie mal dostatočne preukázaný skutkový stav (prehľad odpracovaných hodín potvrdených pánom A., svedecká výpoveď na pojednávaní) a zároveň pre rozhodnutie v prejednávanej veci ani návrh na preukázanie personálnej kapacity nemal relevantnú súvislosť s predmetom konania.

Personálna kapacita žalobcu alebo jeho subdodávateľov z hľadiska predmetu uzavretej zmluvy o dielo – pomocné stavebné práce (Objednávka číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, č.l. 118 spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu) resp. pomocné stavebné práce pri demontáži a montáži okien, pomocné práce v súvislosti s upratovaním, naskladňovaním materiálu (výpoveď svedka D. B. na pojednávaní dňa 4.7.2024, č.l. 114 spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu) podľa odvolacieho súdu nemá vplyv na záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a ani na záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie, ktorá bola dohodnutá ako fixná (pevne) podľa počtu hodín. Z charakteru stavebných prác vyplýva, že nešlo o špecializované (kvalifikované) práce, na ktoré sú potrebné špecializované zručnosti z hľadiska ich osobitosti (aj žalovaný v odvolaní potvrdil, že prevažná časť fakturovaných prác spočívala v pomocných prácach, ako je zametanie staveniska či upratovanie). Žalovaný tak ani v odvolacej námietke, okrem všeobecného tvrdenia (žalobca nikdy nepreukázal personálnu kapacitu na vykonanie prác vo fakturovanom rozsahu), relevantnosť navrhnutého dôkazu (právne významná skutočnosť) nevymedzil.

26. Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení o vykonávaní dokazovania.

27. V zmysle každé súdne rozhodnutie musí mať svoj skutkový a právny základ. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospel posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi, predovšetkým ale dokazovaním.

28. Úlohou súdu v rámci dokazovania je určiť čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude preukazovať a ktoré dôkazy súd vykoná t.j. aktívne nevyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej" či „materiálnej" pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Pre súd je rozhodujúcim to, aký skutkový stav vyplynul zo zhromaždených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech. Toto sa žiada opakovane zdôrazniť aj v súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nesprávnych skutkových zistení.

29. K odvolacej námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov, ak žalovaný namieta (žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, kto presne vykonal práce, aké práce, v akom rozsahu, v aké dni, počet osôb a v akom vzťahu boli uvedené osoby so žalobcom, obmedzil sa iba na súpis prác bez akýchkoľvek relevantných a overiteľných údajov, ktoré potvrdil pán A., s ktorým bola práve z uvedeného dôvodu ukončená spolupráca medzi ním a žalovaným, pričom prílohy k faktúram pozostávali len z neoverených tabuľkových údajov bez jasnej identifikácie osôb a činností), odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dal v dôvodoch rozhodnutia odpoveď, akým spôsobom hodnotil dôkazy relevantné pre zodpovedanie nastolených otázok.

30. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie konštatuje správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci mal preukázané, že kontrolu rozsahu vykonaných stavebných prác uskutočňoval E. A.. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav výsluchom svedka D. B., kedy uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že kontrolu vykonaných prác reálne uskutočňoval pán A., ktorý aj podpisoval rozsah vykonaných prác. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na jeho výpoveď (č.l. 113 súdu prvej inštancie – poznámka

odvolacieho súdu), že na stavbe vykonával prácu projektového manažéra a kontrolu stavebných prác vykonával E. A. ako stavbyvedúci. Navyše, aj podľa výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného F. J. C. na pojednávaní dňa 4.3.2025, E. A. bol poverený ako zastupujúci stavbyvedúci na stavbe (diele) – Štatistický úrad SR, Trieda SNP 75, Banská Bystrica, ktorý aj práce na stavbe prideľoval (č.l. 155 spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu).

31. Zároveň, ak žalovaný ako odvolateľ pripúšťa, že ak by aj E. A. bol oprávnený podpisovať súpisy prác (je nelogické a právne neudržateľné, aby boli tieto podpisy považované za dostatočné na preukázanie rozsahu vykonaných prác bez vykonania akéhokoľvek ďalšieho dokazovania, kedy viackrát namietal vykonanie prác a ich rozsah), odvolací súd opakovane uvádza, že predmetom uzavretej zmluvy o dielo boli pomocné stavebné práce (objednávka číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, č.l. 118 spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu) resp. žalobca vykonával viac-menej pomocné stavebné práce pri demontáži a montáži okien, pomocné práce v súvislosti s upratovaním, naskladňovaním materiálu (výpoveď svedka D. B. na pojednávaní dňa 4.7.2024, č.l. 114 spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu). Žalovaný v odvolaní tiež sám uvádza, že prevažná časť fakturovaných prác spočívala v pomocných prácach, ako je zametanie staveniska či upratovanie. Z charakteru dohodnutých pomocných stavebných prác teda vyplýva, že nešlo o špecializované (kvalifikované) práce, na ktoré sú potrebné špecializované zručnosti, ale o práce podľa tzv. normohodín. Zároveň bola medzi stranami cena za dielo (pomocné stavebné práce) dohodnutá ako fixná (pevne) podľa počtu hodín. Ak teda E. A. ako stavbyvedúci resp. zástupca stavbyvedúceho podpísal rozsah vykonaných prác podľa počtu hodín a osôb, ide o dostatočné preukázanie rozsahu vykonaných prác. Pomocné stavebné práce – zametanie staveniska, upratovanie, naskladňovanie materiálu, potom ako dielo bolo odovzdané a práce boli vykonávané priebežne počas trvania zmluvy, je reálne možné preukázať len dennou kontrolou na stavbe a podpisom rozsahu prác z hľadiska normohodín. Aký iný dôkaz by mal súd prvej inštancie vykonať za účelom preukázania žalobcom tvrdených skutočností. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie tak zodpovedajú vykonaným dôkazom a zohľadňujú námietky žalovaného (údaje neodzrkadľujú realitu) aj v kontexte toho, že žalovaný počas celého konania pred súdom prvej inštancie a ani pred odvolacím súdom neuviedol vlastné skutkové tvrdenia týkajúce sa dodania diela a vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela t.j. či žalobca nevykonal dielo vôbec resp. ho vykonal v menšom rozsahu, ak v menšom rozsahu tak v akom a pod.

32. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie preto zodpovedá zásadám formálnej logiky a aj po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vychádza z relevantných dôkazov produkovaných v spore.

33. Ak žalovaný v odvolacej námietke namieta podpis E. A. na súpise prác k faktúre č. (je nečitateľný, odlišný od podpisu pána A. a nie je možné identifikovať osobu, ktorá daný súpis podpísala), odvolací súd konštatuje, že ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré nemožno v odvolaní použiť, pretože neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a odvolateľ nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní na súde prvej inštancie podľa .

34. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

35. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (súd nesprávne právne posúdil účinky uzatvorenej objednávky č. 20290, najmä článku upravujúceho osoby oprávnené odsúhlasovať vykonané práce, E. A. nebol oprávnený potvrdiť súpis vykonaných prác) odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním vec právne posúdil podľa ustanovení , , upravujúcich postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, zmluvné vzťahy a zastupovanie; ustanovení , upravujúcich zmluvu o dielo; ustanovení upravujúcich omeškanie so splnením peňažného záväzku, výšku úrokov z omeškania a enia č. 21/2013, ktoré (ustanovenia) na spor správne aplikoval.

36. Zmluva o dielo upravená v a nasl. je samostatný pomenovaný zmluvný typ, ktorý zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah medzi dvomi podnikateľmi, z ktorých je jeden zhotoviteľ (ten, kto sa zaväzuje vykonať určité dielo) a objednávateľ (ten, ktorý sa zaväzuje zaplatiť cenu za vykonanie diela). Zmluva o dielo má konsenzuálny charakter a pre jej platnosť zákon nevyžaduje písomnú formu. Legálnu definíciu zmluvy o dielo obsahuje priamo ustanovenie v ods. 1 . Zmluva o dielo je teda vymedzená ako záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a zároveň ako záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Zákon zároveň v stanovuje, že dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Pri stavbách vždy pôjde o zmluvu o dielo. Náležitosti zmluvy o dielo možno rozdeliť do dvoch základných skupín, a to podstatné náležitosti a nepodstatné alebo ďalšie náležitosti. Medzi podstatné náležitosti možno zaradiť najmä: vymedzenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu zmluvy a určenie ceny za vykonanie diela. Zákon dáva zmluvným stranám možnosť stanoviť si v zmluve cenu za vykonanie diela určenou sumou, ktorá môže byť buď fixná, napríklad cenníková cena alebo cena podľa rozpočtu, ktorá bude predstavovať do určitej miery pohyblivú zložku. Okrem týchto dvoch spôsobov stanovenia ceny, zákon určuje, že je možné zmluvu o dielo uzatvoriť platne aj bez určenia ceny, avšak strany musia výslovne v zmluve prejaviť vôľu uzavrieť zmluvu aj bez určenia ceny resp. spôsobu jej určenia. Medzi ďalšie podstatné náležitosti zmluvy o dielo okrem určenia ceny za vykonanie diela patrí záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu (odplatu) za vykonanie diela a dostatočne určité vymedzenie diela, ktoré sa má zhotoviť. (K., P., Hučková, R., Kubinec, M. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2025, s. 1520 – 1523).

37. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri posudzovaní nároku žalobcu mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o spor obchodnoprávnej povahy, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, kedy žalobca a žalovaný ako podnikateľské subjekty pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvorili objednávku číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného dielo – pomocné stavebné práce s miestom výkonu diela Štatistický úrad SR, Trieda SNP 75, Banská Bystrica, v cene 9 eur/hod. Z uvedeného dôvodu, pretože ide o obchodnoprávny vzťah, súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia zmluvy o dielo podľa a nasl. na základe uzavretej písomnej objednávky číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, v prejednávanej veci teda nešlo o písomne uzavretú zmluvu o dielo.

38. Konanie za podnikateľa podľa je konaním na základe zastúpenia vyplývajúce z funkčného zaradenia fyzickej osoby v organizačnej štruktúre podnikateľa. Na to, aby mohla určitá osoba konať za podnikateľa, je potrebné, aby boli kumulatívne naplnené dva zákonné predpoklady, poverenie osoby určitou činnosťou a činnosť pri prevádzkovaní podniku. Ustanovenie teda predstavuje zákonnú nevyvrátiteľnú právnu domnienku, v zmysle ktorej osoba, ktorá bola podnikateľom pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku, ním (podnikateľom) bola súčasne splnomocnená na všetky právne úkony, ku ktorým pri vykonaní tejto činnosti obvykle dochádza. Je irelevantné, v akom (právnom) vzťahu je poverená osoba k podnikateľovi, poverenie sa nemusí zakladať na fixnom, napr. pracovnoprávnom vzťahu, ale aj na vzťahu obchodnoprávnom.

39. Súd prvej inštancie správne aplikoval aj ustanovenia , v zmysle ktorého E. A. ako stavbyvedúci/zástupca stavbyvedúceho, ktorého poverenie vyplývalo z pracovnoprávneho vzťahu, neskôr obchodnoprávneho vzťahu, bol oprávnený potvrdiť vykonané práce. V jeho prípade boli kumulatívne naplnené dva zákonné predpoklady, poverenie osoby určitou činnosťou a činnosť pri prevádzkovaní podniku. Ak žalovaný spochybňuje poverenie E. A. ako stavbyvedúceho, keďže na objednávke číslo 20290 zo dňa 31.5.2023 je uvedená osoba oprávnená konať vo veciach technických D. B., odvolací súd uvádza, že nejde o rozpor v posúdení skutkového stavu. Ako už odvolací súd uviedol, aj z výpovede svedka D. B. (č.l. 113 súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu) vyplýva, že na stavbe vykonával prácu projektového manažéra a kontrolu stavebných prác vykonával E. A. ako stavbyvedúci. Uvedený skutkový záver potvrdzuje výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného F. J. C. na pojednávaní dňa 4.3.2025 (E. A. bol poverený ako zastupujúci stavbyvedúci na stavbe), aj tvrdenie žalovaného v podanom odpore (uvedené faktúry potvrdzoval p. A., osoba v pozícii zástupcu stavbyvedúceho). Zároveň, samotná objednávka číslo 20290 zo dňa 31.5.2023, nie je zmluvou o dielo, ale len objednávkou žalovaného, k podpisu písomnej zmluvy o dielo medzi stranami teda nedošlo. Z uvedeného dôvodu, nemožno podľa odvolacieho súdu vychádzať z nejakého písomného zmluvného dojednania, ktoré by bolo možné medzi stranami meniť len písomne, ako to tvrdí žalovaný. Zmluvu o dielo

v písomnej forme odsúhlasenej/podpísanej zmluvnými stranami, ktorá predstavuje písomné zmluvné dojednanie, že len D. B. bol oprávnený konať za žalovaného, žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nepredložil.

40. V prejednávanej veci tak E. A. ako stavbyvedúci/zástupca stavbyvedúceho bol poverený určitou činnosťou a táto činnosť súvisela s prevádzkovaním podniku, z čoho vyplýva, že bol súčasne splnomocnený na úkony, ku ktorým pri vykonaní tejto činnosti obvykle dochádza. K týmto úkonom patrí organizácia, riadenie a koordinácia stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, určovanie stavebných prác, dávanie pokynu týkajúceho sa stavebných prác, vrátane preberania stavebných prác. Ako správne uviedol žalobca, ide o oprávnenie stavbyvedúceho podľa o územnom plánovaní a stavebnom priadku platného a účinného v rozhodnom čase. Iný výklad oprávnení E. A., ktorý bol stavbyvedúcim/zástupcom stavbyvedúceho, tak ani podľa odvolacieho súdu nie je možný. Nič na tom nemení ani prípadne prekročenie rozsahu poverenia podľa žalovaného, keďže k ukončeniu poverenia E. A. došlo až po vykonaní prác zo strany žalobcu v auguste 2023 (výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného F. J. C. na pojednávaní dňa 4.3.2025, č.l. 155 spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu), pričom k uvedenému dňu (4.3.2025) si žalovaný voči nemu ešte stále neuplatnil avizovanú náhradu škody. Uvedené konštatovanie tak podľa odvolacieho súdu oprávnene vzbudzuje pochybnosti o skutočnom zámere žalovaného uplatňovať voči E. A. nárok na náhradu škody resp. vyvodenie zodpovednosti za porušenie jeho povinností.

41. V odvolacom konaní teda odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov (v kontexte s namietanou neúplnosťou zistenia skutkového stavu, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, že skutkové zistenia zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, že stranou sporu navrhnutý dôkaz nebol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, že nedošlo k chybnému hodnoteniu dôkazov a nie je ani logický rozpor v hodnotení dôkazov. Odvolací súd, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie v odvolacom konaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ), konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy postupom podľa a nasl. a v súlade so zásadami právnej praxe.

42. Z hľadiska procesnej ekonómie zároveň odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalovaného na zodpovednosť ako odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania ( ). Odvolací súd nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa (resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie. Na základe odvolacej argumentácie žalovaného tak podľa odvolacieho súdu nebol vytvorený dostatočný priestor na odklon od záverov okresného súdu, že žalobca preukázal rozsah vykonaných pomocných stavebných prác.

43. Ak teda žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa ; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ; že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ; odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

44. Správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na úhradu zákonných úrokov z omeškania, tak ako to požadoval žalobca, kedy ich priznal od splatnosti jednotlivých faktúr, a to podľa , keďže žalovaný bol s úhradou svojho záväzku v omeškaní a toto omeškanie žalovaného ako dlžníka s plnením trvá aj naďalej.

45. Súd prvej inštancie správne posúdil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry podľa , Nariadenia vlády č. , teda spolu vo výške 160,00 eur (4 faktúry x 40,- eur), keďže za omeškanie s uhradením každej faktúry (pohľadávky) vznikol samostatný nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov podľa .

46. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa .

47. Odvolací súd podľa potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania voči neúspešnému žalovanému podľa ako vecne správny.

48. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa 77 ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa . V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).