Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-54-2025.pdf
PDF · 97.66 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/54/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľa - manžela: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXXX/X, F., právne zastúpeného: JUDr. Soňa Suchánová, advokátka so sídlom Námestie sv. Anny 7269/20B, Trenčín, IČO 42 378 443, a manželky navrhovateľa: G. G. C., B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXXX/X, F., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: E. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na odvolanie manželky navrhovateľa voči rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/46/2024 - 114 zo dňa 16. októbra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že (I.) rozviedol manželstvo účastníkov konania, (II.) maloletú E. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, so striedaním v týždenných intervaloch, (III.) obom rodičom ponechal výkon rodičovských práv a povinností v celom rozsahu, (IV.) otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, splatnou vždy vopred do 15. dňa mesiaca k rukám matky, a (V.) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Prvostupňový súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané hlboké a trvalé narušenie manželských vzťahov, ktoré už nebolo možné obnoviť. Zistil, že manželia dlhodobo nežili vo funkčnom manželstve, intímne sa nestýkali, nehospodárili spoločne a medzi nimi pretrvávali opakované konflikty, ktorými bola vystavovaná aj maloletá. Obaja účastníci zhodne uviedli, že o obnovenie manželského spolužitia nemajú záujem a manželstvo považovali za definitívne rozvrátené. Prvostupňový súd preto dospel k záveru, podľa ktorého boli splnené podmienky pre rozvod manželstva podľa Zákona o rodine. Vo vzťahu k úprave pomerov k maloletej prvostupňový súd konštatoval, že maloletá opakovane vyjadrovala želanie tráviť čas s oboma rodičmi rovnako, striedanie počas leta jej vyhovovalo a prebiehalo bez problémov. Prvostupňový súd považoval takúto formu starostlivosti za zodpovedajúcu jej potrebám, stabilite a citovým väzbám. Prihliadol na to, že otec si zabezpečil samostatné bývanie, ktoré umožňovalo praktickú realizáciu starostlivosti. Návrh na znalecké dokazovanie odmietol ako nadbytočný, keďže mal za preukázané, že maloletá zvládala striedanie dobre, mala kladný vzťah k obom rodičom a jej problémy spôsobovalo najmä vystavovanie hádkam rodičov, nie samotný spôsob starostlivosti. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o výživnom dospel k záveru, podľa ktorého napriek rovnakému rozsahu striedavej osobnej starostlivosti bolo potrebné určiť vyživovaciu povinnosť otca. Zistil, že
príjem otca pozostáva z výsluhového dôchodku vo výške 1 844,76 eur mesačne a zo mzdy vo výške 1 308 eur mesačne, ku ktorým si uplatňoval aj daňový bonus 140 eur mesačne, takže jeho celkový disponibilný mesačný príjem predstavoval približne 3 152,76 eur. Otec zároveň disponoval jednorazovým majetkovým príjmom 24 000 eur z predaja garáže. Na strane výdavkov mal preukázané, že otec platil nájom za prenajatý byt 630 eur, hypotekárny úver 216,77 eur, elektrinu 40 eur, poistenie bytu 9,98 eur, sporenie 10 eur, doplnkové dôchodkové sporenie 75 eur, životné poistenie 40 eur, všetko mesačne, PZP a havarijné poistenie 400 eur ročne. Okrem toho v plnom rozsahu hradil aj pravidelné výdavky na maloletú (mesačne školné vo výške 340 €, stravu 8 €, oblečenie približne 50 € a bežné potreby približne 30 €, ročne uskladnenie pupočníkovej krvi 78,26 €). Na strane matky súd prvej inštancie zistil výrazne nižšie príjmové pomery. Matka mesačne poberá invalidný dôchodok 425 eur a prídavok na dieťa 60 eur. Iný príjem nemala, hoci mala predpoklad možného budúceho zárobku približne 900 eur brutto ako pedagogický asistent, čo však nebolo aktuálne. Matka nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty a jej pravidelné výdavky tvorilo najmä poistenie 20 eur a cestovné spolu s maloletou 40 eur mesačne. Konštatoval, že na výdavkoch na maloletú sa matka podieľala len týmto cestovným, keď ju vozila do školy. Prvostupňový súd zdôraznil, že pri striedavej osobnej starostlivosti nie je rozhodujúci len rozsah starostlivosti, ale aj výrazné rozdiely v životnej úrovni rodičov. Keďže otec mal niekoľkonásobne vyšší príjem a zároveň zabezpečoval všetky pravidelné finančné potreby maloletej, považoval za potrebné určiť výživné tak, aby životná úroveň dieťaťa bola porovnateľná v oboch domácnostiach. Prihliadol pritom k stanovisku kolízneho opatrovníka. Na základe toho prvostupňový súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, pričom túto sumu označil za primeranú veku dieťaťa, jeho potrebám a príjmovým možnostiam rodičov, a zároveň za najefektívnejší spôsob dorovnania životnej úrovne počas striedavej starostlivosti. Prvostupňový súd rozhodol o trovách konania podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z., ďalej len „CMP“). Vyhodnotil, že v konaní neboli splnené podmienky, ktoré by umožňovali priznať náhradu trov jednej strane.
2. Manželka - matka podala v zákonnej lehote odvolanie proti výroku IV. rozsudku o výživnom a žiadala, aby odvolací súd zvýšil výživné zo 100 eur na 150 eur mesačne. Zopakovala, že jej jediným príjmom bol invalidný dôchodok a prídavok na dieťa spolu 485 eur mesačne, pričom pre svoj nepriaznivý zdravotný stav (skleróza multiplex a prekonaná cievna mozgová príhoda) má obmedzené možnosti zamestnať sa a prípadný príjem by podľa nej nepresiahol približne 900 eur. Zdôraznila výrazný rozdiel v príjmoch rodičov. Namietala, že daňový bonus otec dlhodobo nepoužíval na potreby dieťaťa, pričom v skutočnosti prispievala na výdavky maloletej viac, ako konštatoval prvostupňový súd. Poukázala aj na to, že kolízny opatrovník odporučil výživné vo výške 150 eur mesačne. Tvrdila, že výživné určené prvostupňovým súdom nezodpovedalo odôvodneným potrebám dieťaťa ani rozdielnym pomerom rodičov, a preto navrhla jeho zvýšenie. Odvolanie doplnila vyjadrením, v ktorom namietala, že prvostupňový súd jednostranne vychádzal z tvrdení otca, bez toho, aby si overil ich pravdivosť, a jej tvrdenia buď ignoroval, alebo bez dôkazov spochybnil. Tvrdila, že otec sa voči nej dlhodobo správal agresívne, ponižujúco a kontrolujúco, čo podľa nej negatívne ovplyvnilo psychický stav maloletého dieťaťa. Podľa nej konflikty v rodine vyvolával otec a manipuloval dcéru proti nej. Poprela tvrdenia otca o jej správaní, najmä o jej častom odchádzaní z domu pred vypuknutím pandémie. Podľa matky súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj otázku školskej dochádzky dieťaťa, keďže maloletá bola na individuálnom vzdelávaní a nebola povinná denne dochádzať do školy. Namietala tiež spôsob, akým otec komunikuje so školou a podľa nej ju pred učiteľmi diskredituje a kontroluje. Opísala, že otec jej podľa jej tvrdenia bránil v kontakte s dcérou, kontroloval jej pohyb a zasahoval do jej súkromia. Tvrdila, že otec neplnil striedavú starostlivosť tak, ako ju prezentoval pred prvostupňovým súdom. Matka uvádzala dlhodobé správanie otca, ktoré vnímala ako manipuláciu, zastrašovanie a izoláciu od rodiny, vrátane situácií spojených s jej zdravotným stavom, pri ktorých jej podľa jej tvrdenia neposkytol pomoc. Uviedla aj incidenty, ktoré vnímala ako fyzické napadnutie. Tvrdila, že otec odmieta odbornú pomoc pre maloletú a jeho správanie podľa nej vedie k zhoršeniu stavu dieťaťa. Poukázala tiež na prebiehajúce trestné oznámenie pre podozrenie z týrania blízkej a zverenej osoby. Namietala, že otec jej dodnes nevrátil osobné dokumenty a materiály, hoci ho k tomu súd vyzval. Záverom poprela tvrdenia otca o príčinách rozpadu manželstva a jeho správanie považovala za zodpovedné za pretrvávajúce konflikty v rodine.
3. Manžel - otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý výrok o výživnom potvrdiť. Podľa neho z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú hradil
výlučne on, a to najmä školné, stravné, oblečenie, veci osobnej potreby a všetky náklady na bývanie v byte, ktorý rodičia spoločne užívajú. Zároveň uviedol, že od septembra 2024 uhrádza aj nájomné za ďalší byt vo výške 630 eur mesačne, ktorý prenajal po dohode na pojednávaní s cieľom vytvoriť pokojné prostredie pre maloletú počas striedavej starostlivosti. Matka však podľa neho odmietala tento byt využívať, hoci by jej to dočasne pomohlo preklenúť obdobie bez príjmu. Uviedol, že v praxi hradí nielen všetky výdavky na maloletú, ale aj 100 % nákladov na bývanie matky a dieťaťa. Tvrdil, že matka prispieva len cestovným približne 20 eur mesačne a zároveň si sporí do vlastných investičných produktov. Podľa otca by zvýšenie výživného pri striedavej starostlivosti znamenalo pre neho neprimeranú finančnú záťaž, keďže už v súčasnosti financuje dve domácnosti a všetky potreby maloletej. Podľa otca matka nepreukázala aktívne hľadanie zamestnania, hoci to tvrdí už od marca 2024. Poukázal tiež na opakované zmeny jej právnych zástupcov, ktoré podľa neho prispeli k meniacej sa argumentácii matky v konaní. Matkine tvrdenia o tom, že otec používal daňový bonus pre vlastnú potrebu, poprel. Rozsiahle osobné tvrdenia matky podľa neho nesúvisia s podstatou odvolania, avšak poprel jej obvinenia z údajného týrania, neposkytnutia pomoci či schválností. Uviedol, že matka opakovane podáva trestné oznámenia, ktoré sú po jeho vysvetlení políciou odmietané. Záverom potvrdil, že podľa jeho názoru výživné určené prvostupňovým súdom zodpovedá potrebám dieťaťa, pomerom rodičov a skutočnej finančnej záťaži, ktorú nesie on.
4. Matka vo svojej replike zásadne odmietala tvrdenia otca považujúc ich za nepravdivé a účelové. Tvrdila, že pravidelne financovala stravu, oblečenie, obuv, osobné a školské potreby, lieky a vitamíny, pričom tieto výdavky vedela doložiť. Uvádzala tiež, že v minulosti významne finančne prispela na rodinné zázemie, keď poskytla 55 000 eur na kúpu bytu a vybavila ho vlastným zariadením. Namietala tvrdenie, podľa ktorého si platí investičné poistenie „na úkor dieťaťa“, keďže ho hradila z peňazí požičaných od svojho otca. V spojitosti s prenajatým bytom uviedla, že podľa nej nejde o riešenie v záujme dieťaťa, ale o pokus otca ovplyvniť súd, pričom tvrdila, že otec byt ani nevyužíval spôsobom, ako ho prezentoval, a naďalej býval v spoločnom byte, kde podľa jej vyjadrenia pokračoval v agresívnom a manipulatívnom správaní, vrátane fyzických útokov. Matka opísala, že otec sa podľa nej počas dlhých období o dcéru nezaujímal a neprispieval na jej výdavky, zatiaľ čo ona hradila všetku starostlivosť z invalidného dôchodku a s pomocou rodiny. Tvrdila, že do prenajatého bytu neodchádza, pretože má strach z narastajúcej agresivity otca a z jeho správania má obavu o svoju bezpečnosť. Namietala tvrdenia o „nadštandardných vzťahoch“ s jej rodinou a uvádzala, že podľa nej sa naopak otec dlhodobo riadi pokynmi vlastnej matky. Rovnako poprela tvrdenia, že počas pandémie pravidelne cestovala, keďže lockdown a prísne reštrikcie to neumožňovali. K otázke práce uvádzala, že si prácu aktívne hľadala, poskytla súdu aj doklady o podaných žiadostiach a pracovala príležitostne, pričom vzhľadom na svoj zdravotný stav aj starostlivosť o maloletú musela výber prispôsobovať svojim možnostiam. Opisovala aj dlhodobé konflikty v domácnosti, ktoré podľa nej vyvolával otec, pričom jeho správanie vnímala ako psychické a fyzické násilie. Matka zároveň predložila výsledky psychologického vyšetrenia maloletej z októbra 2024, podľa ktorého dieťa vykazovalo úzkostné, frustrované a maladaptívne prejavy, zvýšenú tenziu a ťažkosti v správaní, čo psychológ označil za následok záťaže prameniacej z rodinných konfliktov. Podľa nej otec dlhodobo prekrúca fakty, uvádza zavádzajúce tvrdenia a snaží sa ovplyvniť súd, pričom ona sama konala vždy v najlepšom záujme dieťaťa.
5. Otec v odvolacej duplike opakovane uviedol, že počas celého manželstva aj po jeho rozvrate zabezpečoval všetky podstatné výdavky na dieťa aj domácnosť, s tým, že od jesene 2024 financuje aj druhé bývanie za účelom zmiernenia napätia v spoločnom byte. Skutočnosť, že matka túto možnosť pôvodne odsúhlasila, následne však odmietla, podľa neho zvýšila jeho finančnú záťaž. Uvádzal, že matka prezentuje nepravdivé tvrdenia o rozsahu jeho starostlivosti, keďže podľa jeho opisu v uvedených obdobiach riadne zabezpečoval každodennú starostlivosť, školské povinnosti aj lekársku starostlivosť o maloletú. Opätovne poprel obvinenia z agresivity, manipulácie či fyzických útokov. Psychologický nález dieťaťa podľa neho nepreukazuje jeho závadné správanie, ale je výsledkom nestabilného prostredia a náhlych rozhodnutí matky. Uviedol množstvo situácií, v ktorých podľa neho matka bez ohlásenia menila režim, presúvala dieťa alebo prerušila jeho aktivity. Správanie matky považoval za konfliktogénne, nekoordinované a pre dieťa zaťažujúce, zatiaľ čo on sa podľa svojich slov snaží o stabilitu a konštruktívny postup.
Podľa otca matka nepreukázala aktívne hľadanie zamestnania; do rodinného rozpočtu za roky manželstva neprispievala a jej súčasný postup hodnotil ako nekonštruktívny. Zdôraznil, že on sám ju finančne podporoval a prispieval aj po rozvode. Vyjadril ochotu odovzdať matke jej uložené súbory z externého disku, ak sa obnoví osobná komunikácia. V podaní zo dňa 10.09.2025 oznámil, že od 01.02.2025 sa matka zamestnala na dva pracovné úväzky ako učiteľka a asistentka v škole, s funkčným platom 861,50 eur a 465 eur.
6. Kolízny opatrovník sa v odvolacom konaní nevyjadril.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP v spojení s § 3 ods. 5 CMP), preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP napadnutý výrok IV. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podaného odvolania a konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne vyhodnotil zistený skutkový stav a aplikoval právne normy upravujúce vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu zodpovedá požiadavkám § 220 ods. 2 CSP, je preskúmateľné a odvolací súd sa s jeho závermi v celom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné:
8. Matka v odvolaní namietala najmä nesprávne vyhodnotenie svojich príjmových a osobných pomerov, potrieb maloletého dieťaťa a rozsahu plnení oboch rodičov, pričom požadovala zvýšenie výživného na 150 eur mesačne. Odvolací súd však z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie posúdil pomery rodičov komplexne - prihliadol na reálne a preukázané príjmy, majetkové pomery, rozsah osobnej starostlivosti a preukázané výdavky súvisiace s maloletou. Prvostupňový súd správne konštatoval výrazný príjmový nepomer rodičov, avšak rovnako správne zohľadnil aj skutočnosť, že otec v rozhodnom období hradil najvýznamnejšie položky súvisiace s odôvodnenými potrebami dieťaťa (školné v súkromnej škole, stravné, školské pomôcky, oblečenie, bežné životné potreby, zdravotné výdavky a voľnočasové aktivity). Matka naopak preukázala len hradenie cestovného a niektorých drobných položiek, ktoré súd prvej inštancie primerane zohľadnil.
9. Pokiaľ matka namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na jej zdravotný stav a sťaženú možnosť pracovného uplatnenia, odvolací súd konštatuje, že tieto okolnosti prvostupňový súd správne zohľadnil. Rozhodujúce však je, že reálne a preukázané plnenia otca už samy osebe dorovnávali životnú úroveň maloletého dieťaťa v podmienkach striedavej osobnej starostlivosti, a to vo výraznom rozsahu.
10. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že aj pri čisto kvantitatívnom pohľade na podiel rodičov zo spisu vyplýva, že odôvodnené potreby dieťaťa predstavovali sumu približne 696 eur mesačne. Podiel rodičov podľa ich reálnych príjmov (príjem otca približne 3 152 eur, príjem matky približne 425 eur) predstavoval pomer približne 88 % ku 12 %. Ak by sa preto podiel na výdavkoch určoval výlučne podľa tohto pomeru príjmov, zodpovedal by podiel otca približne sume 610 eur mesačne. Z dokazovania vyplynulo, že otec v rozhodnom období preukázateľne hradil výdavky približne vo výške 560 eur mesačne. Výživné 100 eur mesačne tak primerane dopĺňa rozdiel medzi reálne platenými výdavkami a teoretickým podielom podľa príjmov, pričom zohľadňuje aj prirodzenú variabilitu potrieb dieťaťa a skutočnosť, že otec výšku výživného nenamietal. Uvedené platí o to viac, ak sa matka medzičasom zamestnala a jej finančná situácia sa oproti stavu ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie zjavne zlepšila.
11. Za týchto okolností matkou požadované zvýšenie výživného na 150 eur mesačne nenašlo oporu v skutkových zisteniach ani v právnom posúdení veci. Výživné určené súdom prvej inštancie primerane reflektuje rozdielne príjmové a výdavkové pomery rodičov, zodpovedá potrebe dorovnania životnej úrovne dieťaťa v oboch domácnostiach a je v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
12. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rodičia vo svojich podaniach uvádzali viaceré tvrdenia a polemiky smerujúce aj k skutkovým okolnostiam a hodnotiacim záverom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, najmä pokiaľ išlo o dôvody rozvratu manželstva a ďalšie vzájomné
spory nesúvisiace s výživným. Keďže výrok o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý a samotné odôvodnenie rozhodnutia nie je samostatne preskúmateľné v odvolacom konaní (§ 358 CSP), tieto námietky nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu; ak niektorý z účastníkov namieta nesprávnosť odôvodnenia, môže sa nápravy domáhať len postupom podľa § 224 CSP pred súdom prvej inštancie. Uvedené tvrdenia preto neboli pre posúdenie výroku o výživnom právne významné a odvolací súd sa nimi nezaoberal.
13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v ostatných výrokoch zostáva týmto rozhodnutím nedotknuté.
14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, pričom neboli zistené dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).