Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-140-2024.pdf
PDF · 94.47 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/140/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX, právne zastúpená Mgr. Lukášom Kysuckým, advokátom so sídlom Žilina, Kamenná 3607/29, proti žalovaným: 1/ F. G. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX, 2/ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX, obaja právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Žilina, Framborská 253/21, o zriadenie vecného bremena, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42C/9/2021-251 zo dňa 19. apríla 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala (po pripustení zmeny petitu uznesením č. k. 42C/9/2021-183 zo dňa 31.8.2023) voči žalovaným 1/ a 2/ určenia, že je oprávnenou z vecného bremena spočívajúcom v práve prechodu in rem do pivničných priestorov rodinného domu súp. číslo XXXX, postaveného na parcele č. 4774/1, kat. územie C., zapísaného na LV č. XXXX cez vstup rodinného domu žalovaných 1/ a 2/ súpisné č. XXXX, postaveného na parcele č. 4774/2, zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie C., ktorý je vybudovaný na parcele č. 4774/4, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie C., ktorý vedie cez chodbu a schodisko rodinného domu žalovaných 1/ a 2/.
2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa si nesplnila svoju dôkaznú povinnosť preukázať polohu a rozsah vecného bremena, ktorého určenia sa vo svoj prospech domáhala. Poukázal pritom na ustanovenia § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 151o ods. 1 Obč. zák. a konštatoval, že tak, ako je pri vydržaní vlastníckeho práva predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak pri vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa tohto práva jeho presvedčenie, že oprávnene (a po stanovenú dobu) vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 3. Podľa názoru okresného súdu skutkový stav zistený vykonaný dokazovaním neopodstatňoval záver, že žalobkyňa vydržala právo vecného bremena spočívajúcom v práve prechodu in rem v prospech žalobkyne. Za nevyhnutnú podmienku pre určenie vydržania vecného bremena považoval existenciu aspoň putatívneho právneho titulu, pre ktorý sa môže osoba domnievať, že takéto právo k cudzej veci existuje. Notársku zápisnicu N 742/72, Nz 974/72 registrovanú Štátnym notárstvom v Žiline pod RI 687/72, ktorej predmetom bola deľba nehnuteľností pred domom žalobkyne a žalovaných, nepovažoval za právny titul odôvodňujúci dobromyseľnosť vydržania vecného bremena. Pre určenie
vydržania vecného bremena práva prechodu nepostačovala okresnému súdu len dohoda o vykonávaní tohto práva, pretože okrem iného za potrebnú pokladal i dobrú vieru nadobúdateľa, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Uzavrel preto, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, lebo nepreukázala existenciu takej dohody so žalovanými 1/ a 2/, resp. ich právnymi predchodcami, ktorá by opodstatňovala jej domnienku, že vydržaním nadobudla žalobou uplatnené právo.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli voči žalobkyni úspešní v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. 6. Namietala, že na základe Notárskej zápisnice N 742/72, Nz 974/72, reg. ŠT Žilina pod RI 687/72 nadobudla nehnuteľnosti, okrem iného aj rodinný dom, kde podľa bodu 8/ Notárskej zápisnice „sa zaviazala svojho otca ako odpredávateľa doživotne zaopatrovať, že mu poskytne bezplatné bývanie do smrti v odpredávanom rodinnom domčeku“. Od roku 1972 (predtým jej právni predchodcovia) využívala vstup do pivničných priestorov pod rodinným domčekom č. XXXX cez rodinný dom žalovaných 1/, 2/ súp. č. XXXX až do okamihu, kedy jej v tomto vstupe zabránili žalovaní 1/, 2/. 7. Odvolateľka zdôraznila, že v konaní tvrdí a dobrú vieru odvodzuje od Notárskej zápisnice N 742/72, Nz 974/72, reg. ŠN Žilina pod RI 687/72, ktorou bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo medzi spoluvlastníkmi a súčasne odkúpila nehnuteľnosti; po zrušení podielového spoluvlastníctva vstúpila do užívania ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka v rozsahu, ako tieto boli užívané do momentu uzavretia Notárskej zápisnice. Účastníkmi notárskej zápisnice bol H. I. – otec žalobkyne a žalobkyňa na strane jednej a J. I. – brat H. a K. I., L. D.. Išlo o blízky príbuzenský vzťah, kde sa účastníci konania dohodli o reálnej deľbe a užívaní nehnuteľností. Žalobkyňa súčasne od svojho otca nadobudla nehnuteľnosti, do ktorých úžitku vstúpila tak, ako boli užívané jej právnym predchodcom, a bola teda v dobrej viere, že rovnaké práva, ako mal jej otec jej pripadlo na základe danej notárskej zápisnice ako novej vlastníčke a toto realizovala od uvedeného roku, pri výkone tohto práva nebola nikým rušená. 8. Nesúhlasila so záverom okresného súdu o neakceptovaní notárskej zápisnice ako právneho titulu odôvodňujúceho dobromyseľnosť vydržania vecného bremena. Výprosa (prekaristická držba), ktorú okresný súd uvádzal, vylučuje vydržanie vecného bremena, takýto právny stav však nebol tvrdený ani žalobkyňou, ani žalovanými a vypočutými svedkami, nevyplýva zo žiadnych dôkazov a okresný súd ho bližšie nezdôvodnil. Podľa odvolateľky všetky hmotnoprávne podmienky vydržania splnila, bola oprávnenou držiteľkou a v dobrej viere, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu jej patrí. 9. S poukazom na úradný záznam z 18.10.2018, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa prechádza do svojej pivnice cez dom súp. č. XXXX a žalovaní 1/, 2/ majú z domu súp. č. XXXX priechod do pivnice domu č. XXXX a v rozpore s tvrdením okresného súdu, ktorý konštatoval, že „nie je teda pravdou tvrdenie žalobkyne, že žalobkyňa sa nemôže iným spôsobom dostať do pivničných priestorov, ktoré sú postavené pod rodinným domom č. XXXX, postaveného na KNC 4774“, tvrdila že iný vstup objektívne a reálne neexistuje. 10. Záverom žalobkyňa argumentovala, že rozsah vecného bremena vyšpecifikovala v petite žaloby jasne, zrozumiteľne a určito, pretože výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu je možné realizovať iba spôsobom uvedeným v žalobe. Rozsah vecného bremena nebol medzi účastníkmi sporný, žalovaní namietali neexistenciu práva prechodu žalobkyne; k rozsahu výkonu a k spôsobu výkonu, nevzniesli žiadne námietky, ktorými by tento rozsah spochybňovali. Táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Súdom žiadaný geometrický plán považovala z technického hľadiska nemožné zabezpečiť, pretože tieto plány slúžia na vyznačenie inakosti časti pozemku k celku, avšak nie je ním možné zameriavať právo prechodu v stavbe na rôznych stupňoch podlažia.
11. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že okresný súd správne poznamenal, že nevyhnutnou podmienkou pre určenie vydržania vecného bremena je existencia aspoň putatívneho právneho titulu, pre ktorý sa môže osoba domnievať, že takéto právo k cudzej veci existuje. Nepostačuje tvrdenie žalobkyne, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu od roku 1972 v presvedčení, že toto nadobudla dotknutou notárskou zápisnicou. Uvedené tvrdenie ani nepovažovali za pravdivé, pretože z výpovede žalovanej 2/ na pojednávaní dňa 19.3.2024 vyplynulo, že žiadna dohoda medzi jej starým otcom a H. I. nebola, pretože ešte jej stará mama a ani mana nemohla žalobkyňu a jej právnych predchodcov zo spornej pivnice vyhnať. Dané tvrdenie nebolo v konaní spochybnené/vyvrátené.
12. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o úradnom zázname z 18.10.2018, z ktorého možno vyvodiť záver, že žalovaní sú si vedomí práva žalobkyne prechodu do pivnice pod domom, žalovaní uviedli, že daný výklad je absurdný. Obsah záznamu vyhodnotili opačne, keď konštatovali, že toto právo žalobkyne nikdy neexistovalo, jej prechod do pivnice zo strany žalovaných bol len tolerovaný, preto jediným logickým krokom žalobkyne bolo, uzatvoriť túto dohodu (o vybudovaní samostatného vchodu do pivnice). 13. Poukázali tiež na čl. 20 Ústavy SR, v zmysle ktorého vlastnícke právo sa garantuje a nútené obmedzenie vlastníckeho práva je zatiaľ možné iba v nevyhnutnej miere. Táto nevyhnutná miera obmedzenia vlastníckeho práva musí byť bližšie špecifikovaná v požadovanom geometrickom zameraní jeho polohy a rozsahu.
14. Žalobkyňa v následnej písomnej reakcii zotrvala na podanom odvolaní. Dobrá viera žalobkyňa sa podľa nej vzťahuje ku všetkým okolnostiam objektívne existujúcim, z ktorých vyplýva, že výkon práva prechodu, ktorého sa žalobou domáha, jej patrí a toto vykonávala od roku 1972 až do roku 2021, do ktorej doby jej vo výkone práva nikto nebránil, toto bolo rešpektované a nedochádzalo k žiadnym nezhodám medzi oprávnenou z vecného bremena žalobkyňou a povinnými z vecného bremena. V pivničných priestoroch má plynový kotol, plynomer, vodomer, ku ktorým nemá zabezpečený žiadny iný prístup, nie je možné vykonať ich revízie a vzhľadom k technicko-konštrukčnému riešeniu jej rodinného domu nie je možné vybudovať vstup do pivnice.
15. Napokon žalovaní v písomnom stanovisku 1/ a 2/ zhrnuli, že žalobkyňa vo vzťahu k požadovanému určeniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nepreukázala existenciu ani právneho titulu a ani existenciu dobromyseľnosti výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, pričom tieto predpoklady považovali za nevyhnutné pre jeho určenie.
16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecnej správny.
17. Pri nezmenenom skutkovom stave, tak ako ho ustálil súd prvej inštancie, sa krajský súd odchýlil od právneho posúdenia účinkov uzavretej dohody o urovnaní. Okresný súd sa touto dohodou zaoberal v bode 21. odôvodnenia svojho rozsudku konštatujúc, že v advokátskej kancelárii M. I. bola dňa 18.10.2018 spísaná dohoda medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala vybudovať si na vlastné náklady samostatný vchod aj so schodiskom do pivnice pod domom č. s. XXXX z parcely KNC č. 4774/4, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej 2/, a to najneskôr do 2 mesiacov od právoplatného povolenia príslušného stavebného úradu na vybudovanie otvoru a schodiska do stavby č. súp. XXXX. 18. Následne však súd prvej inštancie nespojil s týmto právnym úkonom spojený obligatórny zákonný následok.
19. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. 20. Podľa § 585 ods. 3 OZ doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. S poukazom na aplikáciu § 382 CSP odvolací súd vyzval sporové strany.
21. S poukazom na § 382 CSP odvolací súd vyzval sporové strany na vyjadrenie k možnej aplikácii predmetného inštitútu urovnania. 22. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s takouto právnou kvalifikáciou dohody, nakoľko v čase jej uzavretia podľa nej neexistovali sporné ani pochybné práva, ktoré by bolo potrebné urovnávať. 23. Podľa žalovaných nemožno aplikovať § 585 OZ, nakoľko „na výzvu krajského súdu“ realizovali dňa 22.11.2025 stretnutie so žalobkyňou, u ktorej však nebola vôľa uzavrieť dohodu o urovnaní.
24. Opísané vyjadrenie žalovanej strany je zjavným nepochopením procesných súvislostí aplikácie § 382 CSP. Výzva odvolacieho súdu totiž nesmerovala k tomu, aby sa sporové strany následne (v reakcii na výzvu súdu) pokúsili uzatvoriť dohodu o urovnaní, ale k tomu, aby sa vyjadrili k možnej právnej kvalifikácii vo vzťahu k už uzavretej dohode o urovnaní.
25. Evidentne nesprávnou je aj argumentácia, na základe ktorej predmetné právne posúdenie odmieta strana žalujúca. Ak by totiž medzi sporovými stranami skutočne neexistovali sporné otázky (ako tvrdí žalobkyňa), je nepochopiteľný dôvod ich stretnutia a dojednania zachyteného v úradnom zázname z 18.10.2018. Jeho predmetom totiž nie je nič iné, než urovnanie vzájomných vzťahov práve a len v súvislosti so sporným prechodom žalobkyne do pivničných priestorov svojho obydlia cez dom žalovaných. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 (č. l. 101 a nasl. spisu) v tejto spojitosti vyplývajú zhodné tvrdenia oboch strán, že otázka vstupu do pivničných priestorov žalobkyne cez dom žalovaných je konfliktom dlhoročným (napr. žalobkyňa: „Odkedy zomrela mama žalovanej 2/ začali tieto problémy“, žalovaná 2/: „Moja mama nikdy nesúhlasila s tým, že žalobkyňa má chodiť do pivnice cez náš rodinný dom...oni ju ignorovali“). Napokon dokonalou ilustráciu existencie spornosti je samotná žaloba a jej skutkové vymedzenie, v rámci ktorého žalobkyňa - v príkrom/priamom rozpore so svojím vlastným tvrdením o absencii sporných práv - opisuje dlhodobé zamedzovanie prístupu žalovanými do jej pivničných priestorov. Inak povedané, práve to, čo bolo medzi stranami sporné v čase uzatvárania dohody o urovnaní, je obsahom ustáleného skutkového deja i v samotnom/tomto súdnom konaní.
26. Žiada sa na tomto mieste východiskovo vymedziť, že urovnanie predstavuje zmluvu, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Predmetom urovnania môže byť každý záväzok, ktorého niektorý prvok alebo stránka je sporná alebo pochybná. Pritom stačí, ak je spornosť alebo pochybnosť celkom subjektívnej povahy, keď sa teda takou javí len niektorej zo strán, hoci inak je objektívne zrejmá. Môže sa zakladať aj na jednostrannom alebo obojstrannom omyle. Urovnaním sa zo záväzkového vzťahu strán odstraňuje to, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné, a to nie vyšetrením a zistením skutočného stavu sporného prvku v ich vzťahu, ale zrušením záväzku, ktorý má tieto nedostatky a jeho nahradením novým záväzkom. 27. Dohoda o urovnaní, ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, pritom musí spĺňať elementárne náležitosti právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. OZ. Z hľadiska určitosti Občiansky zákonník popri identifikácii účastníkov, podpismi potvrdenom vyjadrení ich vôle, ak bola dohoda o urovnaní uzavretá písomne a riadnom označení predmetu pokonávky (ktorý doterajší záväzok sa urovnáva a nahrádza), nevyžaduje pre tento úkon žiadne ďalšie osobitné náležitosti.
28. Nadväzne je v osobitostiach súdenej veci evidentné, že strany si v texte zmluvy (jej článku I., č. l. 64 spisu) z 18.10.2018 zreteľne vymedzili, čo je medzi nimi sporné -„A. B. prechádza do svojej pivnice schodami, ktoré vedú cez dom č. súp. XXXX“ (dom patriaci žalovaným – pozn. odvol. súdu)...“manželia B. majú z domu č. súp. XXXX priechod do pivnice pod domom č. XXXX“ (dom patriaci žalobkyni – pozn. odvol. súdu) a následne – články II. a III. dohody - jednoznačne formulovali záväzok nový, a to že :
- A. B. (žalobkyňa ) sa zaväzuje vybudovať si na vlastné náklady samostatný vchod aj so schodiskom do svojej pivnice pod domom č. XXXX, a to z novovytvorenej parcely, ktorá bude odčlenená z KN-C parcely č. 4774/4, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a F. B., najneskôr do 2 mesiacov od právoplatného povolenia príslušného stavebného úradu,
- manželia B. (žalovaní) sa zaväzujú neužívať časť pivnice pod domom č. súp. XXXX a najneskôr dňom povolenia užívania nového vonkajšieho schodiska zamurovať prechod/dvere medzi stavbou č. súp XXXX a č. súp XXXX,
- obe strany súhlasili s tým, aby si A. B. dala vypracovať geom. plán a odčlenila si z KN-C parc. č. 4774/4 nevyhnutnú časť, ktorá bude slúžiť ako vstup do pivnice pod domom č. súp. XXXX, pričom F. B. súhlasí s tým, aby vo vyčlenenej časti bola A. B. výlučnou vlastníčkou.
29. Výkladom opísaného znenia dohody z 18.10.2018 je možné nepochybne dospieť k záveru, že zmluvné stany pristúpili k širšiemu/komplexnému – t. j. vrátane súvisiaceho/nevyhnutného prevodu vlastníckeho práva k časti pozemku patriaceho žalovanej 2/ na žalobkyňu – usporiadaniu/riešeniu vzájomných vzťahov (v zmysle § 585 OZ) vyplývajúcich z problematického prechádzania žalobkyne cez domovú nehnuteľnosť žalovaných. Zmluvné strany totiž exaktne pomenovali/špecifikovali všetky zákonom vyžadované náležitosti dotknutého inštitútu, t. j. tak okolnosti, v ktorých spočíva spornosť ich vzájomných vzťahov, ako aj záväzok, ktorý ich nahrádza. 30. Právnym dôsledkom tejto dohody je teda/potom zánik záväzku z tvrdeného vecného bremena a jeho nahradenie novým záväzkom (záväzkami) vyplývajúcim z urovnania, definovaným v bode 28. tohto odôvodnenia.
31. Zhrnúc doteraz konštatované, žalobkyňa s ohľadom na platne dojednanú (hmotno-právnu) pozíciu, ktorú na základe dohody o urovnaní získala (právo odčleniť si časť parcely patriacej žalovanej 2/, právo požadovať neužívanie jej pivnice a zamurovanie prechodu a povinnosť vybudovať si na vlastné náklady schodisko/vstup), zvolila nevhodný/nesprávny procesný prostriedok – žalobu o určenie vecného bremena. Táto (žaloba) sa totiž opiera o zaniknutý/nahradený záväzok, čo (logicky) viedlo odvolací súd k potvrdeniu (vecnej správnosti) napadnutého zamietajúceho meritórneho výroku. 32. Nadväzne možno uzavrieť, že predložená dohoda o urovnaní je relevantným titulom uplatnenia nároku žalobcu.
33. Rozhodnutie o trovách konania má svoj základ v § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaným 1/ a 2/ v dôsledku ich procesného úspechu vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. 34. O konečnej/konkrétnej výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.