Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-149-2024.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/149/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcov: 1/ A. B. C., bytom vo Svite, Okružná č. 472/18, 2/ Royal Brabest Capital, a.s., so sídlom v Poprade, Sobotské námestie č. 1733/12, obaja zastúpení SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, proti žalovanej A. D., bytom v A., E. F. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova č. 1, o určenie neexistencie dlhov, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.9.2024 č.k. 9C/29/2023-338 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v časti zamietajúceho výroku vo vzťahu k žalobcovi v rade druhom.
M e n í rozsudok v časti zamietajúceho výroku vo vzťahu k žalobcovi v rade prvom tak, že v tejto časti rozsudok z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobcov, ktorým sa domáhali určenia, že dlh žalobcu v rade prvom voči žalovanej v sume 500.000 eur s prísl. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012 neexistuje a zároveň sa domáhali určenia, že ich spoločný dlh voči žalovanej vo výške 500.000 eur s príslušenstvom na základe Dohody o novácii záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 22.7.2020 neexistuje.
3. Vo vzťahu k nároku žalobcu na určenie neexistencie dlhu na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012 bol toho názoru, že v prípade určenia neexistencie dlhu z tejto zmluvy by sa neodstránil stav právnej neistoty medzi stranami sporu, a to z dôvodu, že v platnosti by ostali úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici, a to aj dohoda o novácii záväzku a pristúpení k dlhu. Podľa názoru súdu na základe Dohody o novácii záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 22.7.2020 pritom došlo k nahradeniu záväzku pôvodného, t.j. záväzku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012 a tým aj k zániku tohto pôvodného záväzku. Okrem toho v prípade posudzovania existencie záväzku na základe Dohody o novácii záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 22.7.2020 súd musí posudzovať ako otázku predbežnú otázku existencie platnosti záväzku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012, keďže pôvodný záväzok možno nahradiť novým len vtedy, ak je pôvodný záväzok platný a súčasne nie je možné vykonať exekúciu na podklade súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá obsahuje aj neexistujúci právny záväzok. Na
základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca v rade prvom nemá naliehavý právny záujem na určení neexistencie dlhu voči žalovanej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012.
4. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu v rade prvom, ktorým sa domáhal určenia neexistencie dlhu vo výške 500.000 eur na základe Dohody o novácii záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 22.7.2020 bol súd toho názoru, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
5. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vo vzťahu k žalobcovi v rade druhom, súd dospel k záveru, že tento nie je daný. Rozličné posúdenie naliehavosti právneho záujmu určenia neexistencie dlhu voči žalovanej na základe Dohody o novácii záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 22.7.2020 je dané tým, že na majetok žalobcu v rade druhom bol vyhlásený konkurz.
6. Predmetom konania ostalo rozhodovanie o žalobe žalobcu v rade prvom o určenie neexistencie dlhu voči žalovanej vo výške 500.000 eur na základe Dohody o novácii záväzku a pristúpenie k dlhu zo dňa 22.7.2020.
7. V konaní nebolo sporné, že žalobca v rade prvom ako dlžník uznal záväzok voči žalovanej ako veriteľovi vo výške 500.000 eur vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012 vo forme notárskej zápisnice.
8. Uznanie dlhu žalobca v rade prvom potvrdil, že mu žalovaná poskytla pôžičku vo výške 500.000 eur a v Notárskej zápisnici zo dňa 22.7.2020 výslovne vyhlásil, že od žalovanej v tomto konaní prevzal peňažné prostriedky ako bezúročnú pôžičku. O tom, že mu bola poskytnutá uvedená pôžička, urobil vyhlásenie aj v Dohode o novácii záväzku zo dňa 22.7.2020.
9. Súd mal za preukázané, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil skutočnosť, že od žalovanej peňažné prostriedky vo výške 500.000 eur ku dňu 15.11.2012 prevzal, a teda že došlo medzi ním a žalovanou k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke. Súd považoval dohodu o novácii a pristúpení k záväzku za platne uzatvorenú, pretože v konaní nebola preukázaná neexistencia pôvodného záväzku zo Zmluvy o pôžičke z 15.11.2012. Súd preto žalobu aj v tejto časti zamietol, a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, teda z dôvodu nepreukázania skutočnosti, že dlh žalobcu v rade prvom voči žalovanej, ktorý mal žalobca v rade prvom plniť na základe Dohody o novácii záväzku a pristúpení k dlhu zo dňa 22.7.2020, neexistuje.
10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
11. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Žalobcovia sú toho názoru, že záver súdu, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že dlh zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012 nevznikol a ku dňu podpísania uznania dlhu neexistoval, je daný len následkom postupu súdu, ktorý nevykonal dokazovania navrhované žalobcami a ak určité dôkazy a skutkové tvrdenia vykonal a posúdil ich, tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa ich názoru pôvodný záväzok založený v Zmluve o pôžičke zo dňa 15.11.2012 platný nebol. Rozsudok súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie bol uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 30.9.2024 č.k. 6Odk/134/2024 vyhlásený konkurz na majetok žalobcu v rade prvom – tzv. osobný bankrot. Pohľadávky v tzv. osobnom bankrote môžu v zákonnej lehote popierať iba konkurzní veritelia, správca konkurznej podstaty takéto oprávnenia nemá. Žalovaná si pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, prihlásila aj v konkurznom konaní a pohľadávka nebola v zákonnej lehote nikým popretá, to znamená, že pre účely konkurzného konania sa považuje za zistenú a bude v rámci konkurzu riadne uspokojená. Jej pohľadávka voči žalobcovi v prvom rade sa pre účely konkurzného konania považuje za zistenú v celom prihlásenom rozsahu 568.972,60 eura. Rovnako poukázala na tú skutočnosť, že na majetok žalobcu v rade druhom
bol vyhlásený konkurz a preto nemôže existovať jeho naliehavý právny záujem po vyhlásení konkurzu na požadovanom určení. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalobcovi v rade druhom potvrdil a vo vzťahu k žalobcovi v rade prvom konanie zastavil a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
15. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné považovať za správne, ak súd žalobu o určenie neexistencie dlhu zamietol jednak pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení a zároveň vo vzťahu k žalobcovi v rade prvom z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.
16. Odvolanie žalobcov nemožno považovať za dôvodné, a to v dôsledku novôt v odvolacom konaní spočívajúcich vo vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu v rade prvom – osobného bankrotu uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 30.9.2024 č.k. 6OdK/134/2024 a vo vzťahu k žalobcovi v rade druhom treba za novotu v odvolacom konaní považovať právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 12.11.2024 č.k. 5Cbi/1/2024, ktorým súd v rámci tzv. incidenčného sporu určil, že žalovaná v tomto konaní je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania úpadcu – žalobcu v rade druhom v tomto konaní.
17. Ako bolo vyššie uvedené, po vyhlásení rozsudku, teda v rámci odvolacieho konania bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu v rade prvom – osobný bankrot. Právny režim preskúmania a uspokojenia pohľadávky žalovanej voči žalobcovi v rade prvom sa spravuje preto zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Súdu z úradnej činnosti je známe, že žalovaná si svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, prihlásila v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 6OdK/134/2024.
18. Podľa § 167l ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť len iný prihlásený veriteľ. Ustanovenia § 32 ods. 3, 5, 6, 8, 10, 12 až 16 a 18 sa použijú primerane.
19. Žalovaná si pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, prihlásila v konkurznom konaní a ako je zrejmé z registra úpadcov, nebola popretá, nakoľko ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 167l ods. 5, pohľadávky v tzv. osobnom bankrote môžu v zákonnej lehote popierať iba konkurzní veritelia, pričom správca konkurznej podstaty takéto oprávnenie nemá. Vzhľadom na to, že pohľadávka v zákonnej lehote nebola nikým popretá, pre účely konkurzného konania sa považuje za zistenú a v rámci konkurzného konania bude aj uspokojená.
20. Pohľadávka žalovanej voči žalobcovi v rade prvom sa pre účely konkurzného konania považuje za zistenú v celom prihlásenom rozsahu 568.972,70 eura a v rámci konkurzu, ako bolo uvedené, bude uspokojená.
21. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
22. Vzhľadom na to, že na majetok žalobcu v rade prvom bol vyhlásený konkurz, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, odvolací súd postupom podľa § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. rozsudok vo vzťahu k žalobcovi v rade prvom zrušil a konanie zastavil.
23. Vo vzťahu k žalobcovi v rade druhom je potrebné uviesť, že vzhľadom na skutočnosť, že pre účely konkurzu vyhláseného na jeho majetok uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 6.12.2023 č.k. 2K/31/2022 sa pohľadávka žalovanej vo vzťahu k žalobcovi v rade druhom, ktorá je predmetom tohto konania, považuje za zistenú vo výške 577.808 eur a táto bude uspokojená z rozvrhu výťažku. Je tomu tak preto, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 12.11.2024 súd v rámci tzv. incidenčného sporu určil, že žalovaná je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania
úpadcu žalobcu v rade druhom, na základe dohody o novácii záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 22.7.2020.
24. Za takejto situácie možno konštatovať, že žalobca v rade druhom nemá právny záujem na požadovanom určení neexistencie dlhu, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 rozsudok vo vzťahu k nemu ako vecne správny potvrdil.
25. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade žalovaná, preto odvolací súd uložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
26. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).