Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoEk-23-2025.pdf
PDF · 82.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoEk/23/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o vymoženie 877,56 Eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 75Er/387/2017 – 21 zo dňa 17.7.2025, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3 Smernice Rady 93/13/EHS. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 22.6.2016. Právny predchodca oprávneného spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvoril s povinným dňa 3.3.2001 zmluvu, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky. Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 27.12.2013 dohodu o uznaní záväzku, v ktorej povinný uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy vo výške 877,36 Eura a náklady na inkasné konanie vo výške 148,66 Eura. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným bola uzavretá rovnako, ako dohoda o uznaní záväzku, teda vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, nakoľko jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa iba údaje o bydlisku povinného, podpisy oprávneného a povinného. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Vzhľadom na to súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a ním citovanú zákonnú úpravu, žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 3 EP zamietol.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený v odvolaní namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje zdôvodnenie, prečo skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, je pre súd neprijateľná. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak obsahovo a formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, a mohol ju odmietnuť. Poukázal tiež na to, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Tiež vyslovil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a
bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP)), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné (§ 387 ods. 2 CSP):
6. V zhode s názorom súdu prvej inštancie aj odvolací súd uvádza, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011). Exekučný súd je oprávnený preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, či doložky. Rozhodcovská doložka (zmluva) je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
7. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS v čl. 3 ods. 2 upravuje, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zákonodarca negatívnu definíciu individuálne dojednanej zmluvnej podmienky koncipoval s ohľadom na materiálne znaky uvedené v smernici Rady 93/13/EHS, pričom samotné definičné prvky založil na kumulácií stavu, že spotrebiteľ sa mal možnosť oboznámiť so zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy a súčasne nemohol ovplyvniť ich obsah. Uvedená kumulácia je významná avšak rozhodujúcim znakom je práve nemožnosť ovplyvniť obsah dojednávanej zmluvnej podmienky. Popri tom skutočnosť, či sa spotrebiteľ mal možnosť s takouto zmluvnou podmienkou oboznámiť pred podpisom zmluvy alebo nie, nie je právne relevantná. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Celá zmluva je vopred predformulovaná dodávateľom a sú v nej dopísané len osobné údaje povinného a dátum a miesto podpisu. V prípade pochybností o individuálnosti dojednania zmluvnej podmienky platí fikcia, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dojednanú. Na uvedenom nedostatku nič nemení ani možnosť spotrebiteľa dodatočne od tejto zmluvy odstúpiť.
8. Odvolací súd konštatuje, že text spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 27.12.2013 bol nesporne predtlačený. Bol veriteľom vopred pripravený, pričom takáto rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. V spotrebiteľskej právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti
rozhodovacieho procesu, nakoľko o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom v zmluve niet ani zmienky. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako dohoda o uznaní záväzku. Oprávnený nepreukázal, za akých okolností došlo k uzavretiu dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluvy, či sa tak stalo z iniciatívy povinného, alebo mu tieto dokumenty boli predložené na podpis oprávneným, do akej miery a či vôbec mu boli vysvetlené právne dôsledky dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluvy, či k vykonaniu tohto právneho úkonu zo strany povinného skutočne došlo slobodne, určite, vážne a zrozumiteľne. Uvedené pochybnosti neodstraňuje ani oprávneným predložený dotazník, nakoľko ani tento dotazník nepreukazuje, že povinný bol riadne poučený o význame a dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. V dotazníku, ktorý je takisto predformulovaný oprávneným, je povinným uvedené, že mu boli vysvetlené podmienky rozhodcovského konania, najmä súdny poplatok, písomnosť konania, možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku, možnosť odstúpiť od zmluvy. Povinnému však nebol vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, ani povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladaním viacerých formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe dlžníka - spotrebiteľa, pričom na zakladanie viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase so spotrebiteľom používa rôzne formuláre (napr. zmluva o úvere, dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská zmluva), vyššie uvedený záver (že nejde o individuálne uzavretú zmluvu) musí dodávateľ vyvrátiť (§ 53 ods. 3 OZ), avšak inak, ako len poukazom na to, že použil formulár legitimizovaný zákonom. Pri nezmenenej metodike uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, ani v tomto prípade odvolací súd nezistil odklon od dlhoročne používanej formy („predloženia listiny na podpis“), a preto nezistil v predmetnej veci individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy.
9. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu.
10. Neprijateľnosť, teda neplatnosť, takéhoto dojednania znamená, že v konečnom dôsledku rozhodol rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Ak oprávnený nemá titul vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou, potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie.
11. Odvolací súd v predmetnej veci nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“ 12. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 425 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial).
13. Nedôvodná je aj odvolacia argumentácia oprávneného týkajúca sa dodržania podmienok stanovených zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keďže tento zákon nadobudol účinnosť 1.1.2015 a rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 27.12.2013.
14. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok E. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok F. a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
15. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne uzavrel, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, a teda je neplatná a vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).