Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sf-32-2024.pdf
PDF · 111.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PO-2S/96/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Eriky Klimekovej v právnej veci žalobcu: A. B. - Club Hotel OLYMPIA, IČO: 14 285 410, s miestom podnikania v C., C. XXX/XX, právne zastúpeného: JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 461723/2020 zo dňa 06.10.2020 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 461723/2020 zo dňa 06.10.2020 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania a kasačného konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 11.12.2020 doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej a j pôvodný správny súd) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 461723/2020 zo dňa 06.10.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102939616/2019 zo dňa 18.12.2019 (ďalej aj prvostupňové správne rozhodnutie alebo rozhodnutie správcu dane), ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 769 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznanie úplnej náhrady trov konania a priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
administratívne konanie
2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014. Kontrola bola vykonaná na základe žiadosti Colného úradu Prešov, pričom požiadavka na vykonanie daňovej kontroly vychádzala zo záverov miestneho zisťovania vykonaného dňa 23.10.2017 na predajnom mieste Club Hotel OLYMPIA v Poprade, počas ktorého zamestnanci Colného úradu Prešov nadobudli dôvodné podozrenie z pozmeňovania kontrolných záznamov v elektronickej registračnej pokladni (ďalej aj ERP). Predmetná ERP bola zabezpečená za účelom vykonania technickej expertízy, ktorú následne vykonal Colný úrad Bratislava, oddelenie certifikácie a forénznej analýzy. Podľa výsledkov technickej expertízy žalobca vykonával tlač falošných pokladničných dokladov vo veľkom rozsahu a opakovane minimálne od 30.06.2008 do 23.10.2017.
3. Súčasťou administratívneho spisu je Žiadosť o vykonanie daňovej kontroly zo dňa 22.01.2018 adresovaná správcovi dane zo strany Colného úradu Prešov, ktorej prílohou je Zápisnica o miestnom
zisťovaní č. 1406203/2017 zo dňa 23.10.2017 a Technická expertíza elektronickej registračnej pokladnice č. 3449/2018 zo dňa 03.01.2018.
4. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 101712492/2018 zo dňa 04.09.2018. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie doručený žalobcovi dňa 06.09.2018. Žalobca doručil správcovi dane písomné pripomienky k protokolu, ktoré boli prerokované na ústnom pojednávaní, o čom bola spísaná zápisnica zo dňa 08.11.2018.
5. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102302014/2018 zo dňa 21.11.2018, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane na DPH v sume 2769 eur za zdaňovacie obdobie november 2014.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100783420/2019 zo dňa 03.04.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia správcu dane bola skutočnosť, že správca dane dostatočne nezistil skutkový stav, pričom mu zároveň vytkol, že nereflektoval na návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania.
7. Správca dane následne vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie - vypočul bývalých zamestnancov žalobcu, ako svedka vypočul D. C. E., zamestnanca Asseco Solutions, a.s., a vykonal ústne pojednávanie so zamestnancami Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali technickú expertízu (D. F. G. H. a Bc. por. A. E.). Na všetkých ústnych pojednávaniach sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu. Správca dane nahliadol do zápisníc o ústnych pojednávaniach s inými zamestnancami žalobcu, ktoré boli vykonané v rámci daňových kontrol na DPH za rok 2015, 2016, 2017 a na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 a rok 2016, o čom vykonal v administratívnom spise úradný záznam.
8. Na základe vykonaného dokazovania vydal správca dane dňa 18.12.2019 nové rozhodnutie č. 102939616/2019, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 769 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2014. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia podrobne opísal priebeh administratívneho konania a skutkové zistenia. Uviedol, že na základe výsledkov technickej expertízy elektronickej registračnej pokladnice č. 7171020729358002 vydanej Colným úradom Bratislava č. 3449/2018 zo dňa 03.01.2018 bolo zistené porušenie § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že žalobca ako daňový subjekt nepriznal DPH z dokladov evidovaných ERP, ktoré sa neukladali do fiskálnej pamäte (boli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne cez špeciálny typ platby Hotovosť*). Tieto doklady neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané tržby ani DPH.
9. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 24.04.2020 rozhodnutím č. 100806677/2020 (ďalej aj rozhodnutie zo dňa 24.04.2020), tak že potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102939616/2019 zo dňa 18.12.2019. Rozhodnutie žalovaného bolo expedované žalobcovi dňa 24.04.2020 a doručené mu bolo dňa 09.05.2020.
10. Dňa 04.06.2020 doručil žalovaný žalobcovi Oznámenie č. 100950632/2020 zo dňa 27.05.2020, ktorým oznámil žalobcovi, že rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 má považovať za bezpredmetné, a to z dôvodu, že dňa 01.05.2020 bol správcovi dane doručený návrh žalobcu na prerušenie daňových konaní (okrem iných aj predmetného daňového konania). Podľa § 8 ods.1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov bolo daňové konanie prerušené od 02.05.2020 do skončenia mimoriadnej situácie z dôvodu pandémie COVID-19.
11. Následne dňa 06.10.2020 žalovaný opakovane rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. 461723/2020 (ďalej aj rozhodnutie zo dňa 06.10.2020), ktorým znovu potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102939616/2019 zo dňa 18.12.2019. Vydanie tohto rozhodnutia odôvodnil nasledovným spôsobom: „Keďže daňový subjekt podal dňa 01.05.2020 podľa § 8 ods.1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov žiadosť o prerušenie tohto daňového konania, Finančné riaditeľstvo SR oznámením č. 100950632/2020 zo dňa 27.05.2020 daňovému subjektu oznámilo, že doručené rozhodnutie je bezpredmetné, pretože odvolacie konanie je v súlade so zákonom č. 67/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov prerušené a po pominutí mimoriadnej situácie bude doručené opätovne v súlade s daňovým poriadkom.“ V odôvodnení zároveň podrobne uviedol priebeh
konania a skutkové zistenia správcu dane. Konštatoval, že zistenie skutkového stavu správcom dane bolo dostatočné, pričom prvostupňové rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci. súdne konanie
12. V správnej žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie zo dňa 06.10.2020 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. Konkrétne namietal: a. žalovaný o odvolaní žalobcu proti provostupňovému rozhodnutiu správcu dane rozhodol dvoma rozhodnutiami - v poradí prvé vydal rozhodnutie č. 100806677/2020 zo dňa 24.04.2020 a následne dňa 06.10.2020 vydal žalobou napadnuté rozhodnutie; b. nulitu napadnutého rozhodnutia (ako aj prvostupňového rozhodnutia), nakoľko žalobca nebol vo vydaných rozhodnutiach správne označený - v rozhodnutiach nebol uvedený jeho kompletný názov „A. B. - Club Hotel OLYMPIA“, ale iba „A. B.“; c. nulitu protokolu z daňovej kontroly, pretože neobsahuje označenie sídla správcu dane; d. nezákonnosť dôkazov, z ktorých žalovaný pri vydávaní rozhodnutia vychádzal - konkrétne dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní (výsluchy svedkov, ako aj zamestnancov colnej správy, ktorí vykonali odbornú expertízu ERP); e. hodnotenie výpovedí svedkov, ktoré žalovaný dezinterpretoval, a teda odôvodnenie rozhodnutia nemá podľa žalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní; f. nezákonný prenos dôkazného bremena na žalobcu, nakoľko žalovaný nesie v tomto daňovom konaní dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností, a síce že žalobcovi vznikla daňová povinnosť na základe toho, že reálne prijímal zdaniteľné plnenia; g. žalovaný vychádzal aj z dôkazov - výpovede svedkov, ktoré nie sú relevantné pre skúmané zdaňovacie obdobie; h. žalovaný nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a zároveň aj v rozpore s ich skutočným obsahom; i. v daňovom konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by potvrdil prítomnosť nefiskálnej tlačiarne v prevádzke žalobcu v posudzovanom zdaňovacom období; j. spochybnil výsledky expertízy ERP, nakoľko z jej obsahu nemal za preukázané, že falošné pokladničné doklady boli reálne vytlačené; k. nebolo rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti proti zamestnancom správcu dane a zároveň boli vykonané výsluchy svedkov v čase, kedy o tejto námietke nebolo rozhodnuté; l. výsluch svedkov - zamestnancov colnej správy bol vykonaný nezákonným spôsobom (bol vykonaný v čase, kedy nebolo rozhodnuté o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti a zároveň správca dane vypočúval oboch svedkov naraz); m. správcom dane nebola preukázaná reálna existencia tržby a jej prijatie žalobcom na základe falošných podkladničných dokladov, v konaní absentoval akýkoľvek dôkaz, ktorý by preukazoval túto skutočnosť, preto napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu; n. žalovaný nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania a tento postup náležite neodôvodnil
- žalobca navrhoval vykonať znalecké dokazovanie týkajúce sa ERP nezávislým súdnym znalcom, žalobca zároveň vytkol žalovanému, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na vykonanom znaleckom dokazovaní ERP; o. žalovaný vychádzal vo svojom rozhodnutí z výsledkov miestneho zisťovania dňa 23.10.2017, avšak podľa názoru žalobcu v danom prípade absentuje časový súvis týchto zistení so zdaňovacím obdobím, ktoré je predmetom tohto konania.
13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.03.2021 poukázal na skutkové zistenia z administratívneho konania. Vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že v napadnutom rozhodnutí bol podrobne uvedený spôsob používania ERP zistený v prevádzke žalobcu, skutkový stav bol teda v konaní zistený dostatočne. Žalobné námietky považoval za nedôvodné a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. K žalobnej námietke týkajúcej sa vydania duplicitného rozhodnutia o odvolaní uviedol, že sa zhoduje s námietkami v odvolacom konaní považoval ich za neopodstatnené.
14. Žalobca v replike zo dňa 21.04.2021 zopakoval a zdôraznil časť žalobných námietok uvedených v správnej žalobe.
15. Pôvodný správny súd uznesením č. k. 2S/96/2020-279 zo dňa 27.04.2021 priznal správnej žalobe odkladný účinok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.05.2021.
16. Následne dňa 02.06.2022 pôvodný správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci samej č.k. 2S/96/2020-289, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. 461723/2020 zo dňa 06.10.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č. 102939616/2019 zo dňa 18.12.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane bolo vykonanie dokazovania správcom dane vo vyrubovacom konaní v rozpore s § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.
17. Proti rozsudku pôvodného správneho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sfk/128/2022 zo dňa 30.05.2024 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/96/2020-289 zo dňa 02.06.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Kasačný súd dospel k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Prešove vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po vrátení veci správnemu súdu v ďalšom konaní uložil žalobu nanovo posúdiť a vecne prejednať.
18. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo „úd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. 5Sf/32/2024.
právne posúdenie veci správnym súdom
19. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 29.01.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 19.01.2026), ktorým rozhodnutie žalovaného č. 461723/2020 zo dňa 06.10.2020 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
20. Podľa § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009 Z. z. alebo Daňový poriadok), ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
21. Podľa § 63 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, je právoplatné.
22. Podľa § 63 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z., rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.
23. Podľa § 63 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z., rozhodnutie je vydané dňom vykonanie úkonu smerujúceho k jeho doručeniu; rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, je vydané dňom jeho podpísania osobou uvedenou v odseku 3 písm. f).
24. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, daňové konanie sa prerušuje na žiadosť daňového subjektu odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti do skončenia obdobia pandémie.
25. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
26. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol dvoma rozhodnutiami – rozhodnutím zo dňa 24.04.2020 a následne opakovane rozhodnutím zo dňa 06.10.2020 (napadnuté rozhodnutie).
27. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodnutím zo dňa 24.04.2020. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené
dňa 09.05.2020. Následne dňa 04.06.2020 doručil žalovaný žalobcovi Oznámenie č. 100950632/2020 zo dňa 27.05.2020, ktorým oznámil žalobcovi, že rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 má považovať za bezpredmetné, a to z dôvodu, že dňa 01.05.2020 bol správcovi dane doručený návrh žalobcu na prerušenie konania. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.10.2020 opakovane rozhodol o odvolaní žalobcu, ktorým znovu potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102939616/2019 zo dňa 18.12.2019.
28. Je nevyhnutné konštatovať, že zákon č. 563/2009 Z. z. nepredpokladá situáciu, ktorá nastala v preskúmavanom daňovom konaní. Z jeho znenia vyplýva, že Finančné riaditeľstvo rozhodne o odvolaní daňového subjektu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu tak, že vydá rozhodnutie.
29. S rozhodnutiami vydanými podľa zákona č. 563/2009 Z. z. sú spojené tri vlastnosti - platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť. Zatiaľ čo právoplatnosť a vykonateľnosť sú definované v § 63 ods. 9 a 10 zákona č. 563/2009 Z. z., platnosť je vymedzená právnou teóriou. Za platné v zmysle právnej teórie sa považuje také rozhodnutie, ktoré je riadne doručené alebo oznámené. Zákon č. 563/2009 Z. z. v § 63 ods. 11 stanovil, že rozhodnutie je vydané dňom vykonania úkonu smerujúceho k jeho doručeniu.
30. V prejednávanej veci nebola spornou skutočnosť, že rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 bolo žalobcovi doručené v čase, kedy bolo konanie prerušené. Podľa § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. počas prerušenia konania lehoty neplynú, čo však neznamená, že by počas prerušenia konania boli vylúčené všetky úkony, ktoré by vznik lehôt do budúcna zakladali.
31. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný vydal a expedoval rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 ešte pred prerušením daňového konania. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 09.05.2020. Z uvedeného má súd za nepochybné, že toto rozhodnutie sa stalo platným. Nakoľko podľa § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. sa rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 nemohlo počas prerušenia konania stať právoplatným, keďže právoplatnosť ako finálna konečnosť riadneho konania nemôže nastať počas prerušenia konania, v danom prípade nastala až po tom, ako prerušenie konania pominulo.
32. Je zároveň nevyhnutné uviesť, že Oznámenie č. 100950632/2020 zo dňa 27.05.2020, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 „je bezpredmetné“, nie je možné považovať za jeho zrušenie, nakoľko takýto postup nevyplýva zo zákona č. 563/2009 Z. z. Vychádzajúc zo zákona č. 563/2009 Z. z. zrušenie už vydaného rozhodnutia odvolacieho orgánu prichádza do úvahy v rámci prieskumu rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 77 zákona č. 563/2009 Z. z.) a vyslovene za podmienok zakotvených v tomto ustanovení (ktoré však v prejednávanom prípade dané neboli).
33. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V prejednávanom prípade je zjavné, že žalovaný konal mimo zákonného rámca, keď oznámil prípisom žalobcovi, že má považovať rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 za „bezpredmetné“, a to bez jeho zrušenia zákonom ustanoveným spôsobom. Uvedené oznámenie nie je svojím charakterom spôsobilé vyvolať žalovaným v ňom deklarované právne účinky, navyše na strane žalobcu spôsobilo stav značnej právnej neistoty.
34. Keď teda žalovaný opätovne rozhodol o podanom odvolaní žalobcu rozhodnutím zo dňa 06.10.2020, rozhodol v tej istej veci, o ktorej už bolo rozhodnuté (rozhodnutím zo dňa 24.04.2020). Takýto postup je nevyhnutné jednoznačne hodnotiť ako v rozpore so zákonom. Vydanie viac ako jedného rozhodnutia o tej istej veci orgánom verejnej správy je nepochybne nezákonné z dôvodu porušenia základných zásad a princípov správneho konania, predovšetkým princípu ne bis in idem (pozn.: nie dvakrát o tom istom). Tento princíp je síce explicitne zakotvený pre oblasť trestania, vrátane správneho trestania (čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, č. 50 Charty základných práv Európskej únie), avšak má aj širší dosah, a to v kontexte čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a ňom artikulovanej požiadavke na zachovávanie právnej istoty (napr. nález Ústavného súdu sp. zn. PL ÚS 7/2017 z 31.05.2017). Uplatňuje sa tak aj v správnom a správnom súdnom konaní. Procesne je tento princíp premietnutý aj do rôznych procedurálnych noriem zakotvujúcich prekážku litispendencie alebo prekážku veci rozhodnutej (§ 62 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.). V tejto konkrétnej situácii je dané špecifikum, kedy bolo dvakrát o tej istej veci rozhodnuté v rámci jedného odvolacieho konania. Vychádzajúc z oznámenia žalovaného č. 100950632/2020 zo dňa 27.05.2020 daňová kontrola bola podľa § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. prerušená od 02.05.2020. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, dokedy bolo konanie prerušené, avšak preskúmavané rozhodnutie je datované
06.10.2020 a bolo expedované dňa 07.10.2020. (Vychádzajúc z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. teda bolo vydané dňa 07.10.2020.) Z uvedeného je možné vyvodiť, že v tomto čase už žalovaný pokračoval v daňovom konaní. Vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.04.2020, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 09.05.2020, nadobudlo právoplatnosť najneskôr dňa 06.10.2020, nakoľko ide o rozhodnutie druhostupňové, proti ktorému nemožno podať odvolanie (§ 74 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z.). Na základe uvedeného je tak nevyhnutné dospieť k záveru, že žalovaný vydal rozhodnutie vo veci, v ktorej už bolo ním skôr právoplatne rozhodnuté.
35. Súd zároveň odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/4/2021 zo dňa 24.02.2022, ktorý aj keď nie v skutkovo identickej veci, vyslovil právny názor týkajúci sa aplikácie vyššie uvedeného princípu v správnom konaní: „Princíp ne bis in idem je pre tieto dôvody tak zásadný, že jeho porušenie nemôžu správne súdy prehliadať. Platí to v situácii, keď správny orgán tento princíp porušil už v čase, keď vydával svoje rozhodnutie či opatrenie, tak aj v situácii, keď takéto napätie s princípom ne bis in idem nastalo neskôr v dôsledku okolností, ktoré boli mimo vplyvu žalovaného orgánu verejnej správy, ako v práve posudzovanej veci. V takejto situácii správny súd musí, a to aj mimo žalobných námietok, vždy prihliadať na existenciu prekážky založenej rešpektom k princípu ne bis in idem.“
36. Je nepochybné, že ponechanie vedľa seba dvoch rozhodnutí v tej istej veci výrazným spôsobom narúša právnu istotu a zasahuje do práv účastníka administratívneho konania. V prejednávanom prípade to bolo práve rozhodnutie zo dňa 06.10.2020, ktoré bolo vydané žalovaným v rozpore s vyššie uvedeným princípom ne bis in idem, na základe nezákonného postupu žalovaného v konaní. Súd vyhodnotil túto nezákonnosť ako tak závažnú, že mala nevyhnutne dopad na napadnuté rozhodnutie, ktoré v jej dôsledku trpí vadou nezákonnosti. Súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z ustanovenia § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu nebolo pre právne posúdenie veci súdom relevantné neskoršie zrušenie rozhodnutia zo dňa 24.04.2020 Krajským súdom v Prešove (rozsudkom sp. zn. 1S/37/2022 zo dňa 08.12.2022), ktoré ako také nemohlo konvalidovať procesné pochybenia a nezákonný postup žalovaného, ktorý spočíval v tom, že o odvolaní žalobcu rozhodol opakovane aj napriek tomu, že rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 v čase vydania rozhodnutia zo dňa 06.10.2020 nebolo zákonným spôsobom zrušené a nadobudlo právoplatnosť. Rovnako súd nepovažoval za relevantnú skutočnosť, že rozhodnutie zo dňa 06.10.2020 bolo svojím obsahom zhodné s rozhodnutím zo dňa 24.04.2020, keďže formálne bolo žalovaným vydané pod novým číslom a dátumom rozhodnutia, teda nie je možné dospieť ani k záveru, že žalovaný opakovane doručoval rozhodnutie zo dňa 24.04.2020.
37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nakoľko súdom preskúmavané rozhodnutie trpí tak závažnou vadou jeho nezákonnosti, v dôsledku ktorej toto rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané, súd sa nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami žalobcu a neposudzoval jeho zákonnosť v zmysle ďalších žalobných bodov.
38. Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Zároveň rozhodol o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie a to s ohľadom na zachovanie subjektívnych práv žalobcu na rozhodnutie o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (§ 191 ods. 4 SSP). Súd pri posudzovaní tejto otázky zohľadnil predovšetkým tú skutočnosť, že rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/37/2022 zo dňa 08.12.2022 bez vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalovaný po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z.
39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému (§ 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP) s ohľadom na to, že nárok na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania sa posudzuje komplexne (spoločne) podľa konečného výsledku konania.
40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).