Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Csp-41-2025.pdf
PDF · 135.39 KB
Case nature
Area
Subarea
35Csp/41/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 2 640,17 EUR s príslušenstvom,
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.640,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 12,25% ročne zo sumy 2.640,17 eur do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.2.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 640,17 EUR a úroku z omeškania vo výške 12,25 % ročne z dlžnej sumy od 22.10.2024 do zaplatenia, titulom neuhradenia poskytnutého úveru vo forme povoleného prečerpania. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21.10.2024 medzi postupcom Tatra banka, a. s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 30.4.2003 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“ ) postupcu v znení dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, podmienky čerpania, podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca dňa 9.7.2024 vypovedal Zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2 640,17 EUR, ktorá pozostávala z istiny v tejto výške. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné príslušenstvo v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s vykonávacím predpisom.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Zmluva o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, Zmluva o bežnom účte zo dňa 30.4.2003, Výpoveď zmluvy o účte a predžalobná výzva
zo dňa 9.7.2024, Odpis z podacieho hárku, Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s., Platobná história, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024, Pokus o zmier zo dňa 12.2.2025.
4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov a dôkazov doručených v priebehu konania.
5. Žalovaný sa k žalobe a prílohám, ktoré mu boli doručené v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.1.2026, na ktoré sa strany sporu neustanovili. Právny zástupca žalobcu pred pojednávaním doručil elektronicky súdu písomné podanie zo dňa 22.12026, ktorým ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 29.1.2026 a žiadal, aby súd v záujme hospodárnosti konania s prihliadnutím na skutkový a právny stav veci rozhodol o žalobe na základe predložených dôkazov bez osobnej účasti sporových strán. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Vzhľadom na uvedené súd pojednával v neprítomnosti strán sporu.
7. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
8. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
9. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
10. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Podľa CSP súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v CSP vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v CSP presúva na procesné strany.
11. Výnimočne súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli (tzv. príklon k vyšetrovaciemu princípu), ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to zákon explicitne umožňuje. Ide, okrem iného, aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám.
12. Súd primárne pristúpil k otázke skúmania vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.
13. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
15. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
16. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
17. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe účastníka záväzkovoprávneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v ust. § 524 a nasl.. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.
18. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. zákona č. 129/2010 Z. z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
21. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu, upravujúcich konkurzné konanie, alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.
22. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného predpisu.
23. Zásadná otázka, ktorú súd riešil, bola otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlá postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky podľa ustanovení § 92 ods.8 zák. č. 438/2001 Z. z. (ďalej len „Zákon o bankách“). Zákon o bankách umožňuje postúpiť bankovú pohľadávku iba v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po písomnej výzve na splnenie, výzva musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní. Súd dospel k záveru, že v zmysle Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť, ktorá je už splatná. V odseku 7 § 92 Zákona o bankách sa upravuje možnosť použitia inštitútu postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Súd nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je totiž výlučne oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt. Podľa názoru súdu pôsobenie bánk, na ktoré dohliada Národná banka Slovenska opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad Centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Národná banka Slovenska neudelila povolenie na vykonávanie bankových činností spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.
24. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý musí vyhovovať zákonným podmienkam platnosti. Zmluva o postúpení pohľadávky pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu a splnenie zákonom vyžadovaných náležitostí vôle a prejavu a nesmie svojim účelom alebo obsahom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať, alebo sa priečiť dobrým mravom ( § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka). Zároveň, musí ísť o postupiteľnú pohľadávku, t.j. takú, ktorej postúpenie nevylučuje § 525 Občianskeho zákonníka a musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Zmluva o postúpení pohľadávky je teda absolútne neplatná, pokiaľ nebola uzavretá v písomnej forme vyžadovanej zákonom, ďalej pre absenciu náležitostí vôle a prejavu, alebo, ak jej predmetom je nepostupiteľná pohľadávka podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo iná pohľadávka, ktorej postúpenie zákon výslovne zakazuje (napr. predkupné právo podľa § 604 alebo právo na dôchodok podľa ust. § 844 Občianskeho zákonníka).
25. V danej veci nebolo sporné a nikto nespochybňoval, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je platná z hľadiska dodržania formy ako aj zákonom vyžadovaných náležitostí vôle a jej prejavu a tiež z hľadiska zrozumiteľnosti, určitosti, identifikovateľnosti a existencie postúpenej pohľadávky. Spornou bola otázka, či pohľadávka bola postupiteľná.
26. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. bola splatná, teda existujúca pohľadávka, preto je toto postúpenie platné. Žalobca a jeho právny nástupca, teda súčasný žalobca, je aktívne legitimovaný v tomto spore na podanie predmetnej žaloby. Banka musí splniť výslovne stanovené podmienky v zmysle zákona o bankách (§ 92 ods. 8) a tento postup pôvodný veriteľ - banka dodržala. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že v čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní (tvrdenie žalobcu žalovanou nerozporované) a veriteľ ešte pred postúpením pohľadávky zaslal žalovanému výpoveď zmluvy a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy.
27. Po tom ako súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný, pristúpil k posúdeniu podstatných skutkových tvrdenia strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:
28. Dňa 30.4.2003 právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, číslo účtu:
2617010689, na základe ktorej sa zaviazal pre žalovaného zriadiť a viesť osobný účet, vydať mu platobnú kartu k účtu a poskytnúť povolené prečerpanie.
29. Písomným podaním zo dňa 9.7.2024 označeným ako Výpoveď zmluvy o účte právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že napriek jeho predchádzajúcim výzvam je žalovaný k 4.7.20242 neustále v nepovolenom prečerpaní na účte č.: XXXXXXXXXX vedenom v E. F. a vyzval ho na zaplatenie sumy nepovoleného prečerpania, ktoré vzniklo dňa 28.2.2023 a ktoré predstavuje ku dňu 4.7.2024 sumu 2 640,17 EUR do 7 kalendárnych dní od vystavenia tejto výzvy. Zároveň právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že využíva svoje právo a vypovedá Zmluvu o bežnom účte a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k účtu, na základe ktorej v banke vedie bežný účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom na základe tejto výpovede banka zruší účet v deň uplynutia výpovednej doby, t.j. po uplynutí dvoch mesiacov po doručení výpovede. Predmetná výpoveď bola žalovanému odoslaná dňa 9.7.2024.
30. Z výpisu z účtu žalovaného predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania dňa 28.2.2023, pričom z podania žalobcu doručeného súdu dňa 14.4.2025 mal za preukázané, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal počas existencie povoleného prečerpania sumu 2 833,60 EUR a uhradil sumu 1 180 EUR. Žalovanému boli zároveň počas existencie povoleného prečerpania vyúčtované poplatky v celkovej výške 216,54 EUR a úroky vo výške 769,92 EUR. Pohľadávka žalobcu tak pozostáva z výberov z účtu vo výške 1 653,60 EUR, z poplatkov vo výške 216,65 EUR a úrokov vo výške 769,92 EUR.
31. Zo Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.10.2024 súd zistil, že spoločnosť Tatra banka, a.s. ako postupca postúpila na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka súbor peňažných pohľadávok špecifikovaných v prílohe č. 1 k tejto Zmluve k dátumu 21.10.2024. Z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému vo výške 2 640,17 EUR, ktorá je predmetom tohto konania. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi.
32. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
34. Podľa § 708 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
35. Podľa § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
36. Podľa § 711 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažných prostriedkov na účte.
37. Podľa § 713 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
38. Podľa § 715 ods. 1, 3, 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Zostatok bežného účtu vyplatí banka majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.
39. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
40. Podľa § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytnutie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
41. Podľa § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než je prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
42. Podľa § 503 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
43. Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len zákon č. 71/1986 Zb.) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
44. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 71/1986 Zb., spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
45. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 71/1986 Zb., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
46. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1986 Zb., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
47. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1986 Zb., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
48. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1986 Zb.,zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
49. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
50. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
51. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
52. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
53. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokov z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
54. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zmluva o bežnom účte je vždy zmluvou obchodnou a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán a záväzkový vzťah, ktorý na jej základe vznikne je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi v celom rozsahu Obchodným zákonníkom. K podstatným častiam zmluvy o bežnom účte patrí záväzok banky zriadiť pre klienta, ktorý je v prejednávanej veci spotrebiteľ, bežný účet, určenie doby, od ktorej bude bežný účet zriadený, určenie meny na ktorú má byť zriadený s tým, že peňažné prostriedky uložené na bežnom účte vedenom bankou na základe zmluvy o bežnom účte nie sú vo vlastníctve majiteľa účtu ani inej osoby, ktorej peňažné prostriedky prípadne boli vložené či poukázané na účet tak, ako je tomu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, kedy banka poskytuje spotrebiteľovi úver, či pôžičku vo výške na ktorej sa vzájomne dohodnú. Peňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o bežnom účte patria banke a majiteľ účtu má výlučne pohľadávku z účtu peňažného ústavu, ktorá je majetkovou hodnotou.
55. Zmluva o bežnom účte je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže ju uzatvárala na jednej strane banka ako podnikateľ poskytujúci peňažné služby a na strane druhej fyzická osoba nepodnikateľ v pozícii spotrebiteľa. Ide o pomenovaný zmluvný typ, ktorým sa veriteľ v pozícii dodávateľa zaviazal poskytnúť dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom určitý rozsah služieb vrátane vedenia bežného účtu, na ktorý si žalovaný vkladal svoje peňažné prostriedky z jeho voľnou dispozíciou, ale aj s dispozíciou banky, pokiaľ jej dal príkaz na úhradu v prospech tretích osôb a pokiaľ mal na účte dostatok vlastných finančných prostriedkov. Ak však banka zrealizovala jeho príkazy a na účte dostatok finančných prostriedkov nemal, musela použiť svoje vlastné a tým okamihom žalovanému poskytla úver. Tým istým okamihom došlo aj k nepovolenému prečerpaniu a žalovaný bol povinný prečerpanú sumu ihneď žalobcovi vrátiť, čo neurobil. Súčasťou povinnosti banky je pri vedení tohto účtu prijímať peňažné prostriedky a vykonávať z neho úhrady v zmysle príkazov majiteľa účtu. Bežný účet má obvykle charakter účtu, ktorého majiteľ môže disponovať s čiastkami , ktoré sa na ňom nachádzajú len do ich vyčerpania pokiaľ nemá s bankou dohodu o tom, že je možné z účtu čerpať finančné prostriedky aj po vyčerpaní denného limitu, čím majiteľ účtu získava možnosť, tzv. dovoleného prečerpania finančných prostriedkov vo väčšom rozsahu než ich v skutočnosti na účet vložil. Tieto prostriedky potom čerpá tak, ako by si vzal úver, avšak bez potreby uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere.
56. V zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 Obchodného zákonníka prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku, avšak len v rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s debetným zostatkom sa uzatvára úverová zmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere (§ 497 až 507 Obchodného zákonníka), ak v samotnej zmluve nie je stanovené inak.
57. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že aj napriek skutočnosti, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide totiž o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typický občiansko-právny vzťah. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Ináč povedané, pri právnej úprave spotrebiteľských vzťahov to znamená, že ak zmluvnou stranou je fyzická osoba, ktorá inak spĺňa predpoklady pre jej kvalifikovanie ako spotrebiteľ, aj vtedy, ak sa vzťah inak posudzuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka, postavenie špeciálneho predpisu pri posudzovaní ochrany práv spotrebiteľa majú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tie isté závery platia aj vtedy, ak zmluvné strany dohodou upravia, že ich vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Takéto dojednanie teda nemôže vylúčiť (zmenšiť) práva vyplývajúce pre spotrebiteľa z právnej úpravy upravujúcej jeho postavenie v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Preto nebude použiteľné žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré by zhoršovalo postavenie spotrebiteľa.
58. Hlavný právny vzťah je však založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov, ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto do úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka.To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
59. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe uzavretej zmluvy záväzkový právny vzťah v súlade s § 708 Obchodného zákonníka pričom právny predchodca žalobcu zriadil a viedol pre žalovaného peňažný účet. Právny predchodca žalobcu zároveň poskytol žalovanému možnosť čerpať peňažné prostriedky v rozsahu prevyšujúcom sumu vlastných prostriedkov žalovaného na bežnom účte, čím mu poskytol kontokorentný úver závislý na bežnom účte. Povinnosťou žalovaného bolo plniť povinnosti zmluvou dohodnuté, predovšetkým zabezpečiť na bežnom účte dostatok vlastných peňažných prostriedkov, čo by žalobcovi umožnilo uhrádzať z nich automaticky splácanie záväzkov zo zmluvy. Žalovaný prekročil debetný limit tým, že prečerpal peňažné prostriedky nad rozsah dohodnutej výšky úveru, v dôsledku čoho mu právny predchodca žalobcu vypovedal túto zmluvu písomným podaním zo dňa 9.7.2024.
60. Žalovaný žiadne skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval. Vzhľadom na uvedené preto súd vychádzajúc zo skutkového stavu uvedeného žalobcom a preukázaného ním predloženými listinami mal za to, že tento skutkový stav je nesporný a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd preto vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 2 640,17 EUR.
61. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
62. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
63. 26. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
64. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
65. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
66. Keďže žalovaný nezaplatil svoj záväzok riadne a včas (v lehote splatnosti), má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny aj nárok na úrok z omeškania. Žalobca v podanej žalobe žiadal o priznanie úroku z omeškania vo výške 12,25 % ročne od 22.10.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky právnym predchodcom žalobcu žalobcovi, aj napriek tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania už pred týmto dňom. Výšku úroku z omeškania súd priznal na základe vyššie citovaných ustanovení nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 2 640,17 EUR od 22.10.2024.
67. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
68. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
70. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
71. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
72. Je nutné poznamenať, že žalovaný po celú dobu konania zostal nečinný aj napriek doručovaniu písomností súdom zákonom stanoveným postupom. Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jej prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne
pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.
73. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2 640,17 EUR a súd mu priznal sumu 2 640,17 EUR. Žalobca tak bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, percentuálne vyjadrenej na 100 %. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
74. Podľa § 262 ods.1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).