Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Sas-3-2024.pdf
PDF · 115.76 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sas/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., C. D., nar. XX. XXXX XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX D., 2/ A. D., nar. XX. XXXX XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX D., 3/ F. C. D., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX D., právni nástupcovia G. D., nar. X. XXXXX XXXX, zomr. X. XXXXXXXX XXXX, naposledy bytom G. X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. februára 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.11.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť G. D. (ďalej aj „žiadateľ“) o invalidný dôchodok zo dňa 28.09.2023. Invalidný dôchodok nebol žiadateľovi priznaný, nakoľko podľa odborného lekárskeho posudku nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. Ako podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol použitý odborný lekársky posudok o invalidite zo dňa 28.09.2023 (ďalej aj „prvostupňový lekársky posudok“). Konštatované boli nasledovné ochorenia: Poškodenie nervus ulnaris I.dx., poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek, chronický polytopný vertebrogénny algický syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumboischiadický syndróm, stav po hemilaminektómii L4/5 a L5/S1 I.sin. Po zohľadnení odborných nálezov bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené ochorenie podľa Kapitoly XV – Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel G – postihnutie končatín, položka 29.7. – Nervus ulnaris – horná časť alebo dolná časť (25 – 35 %) na hornej hranici, teda s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 35 %. Posudkový lekár konštatoval, že žiadateľ je po operácii medzistavcových platničiek v driekovo- krížovej oblasti v roku 2000 s nutnosťou skorej revízie a odstránením sekvestra. Po operácii došlo k zlepšeniu stavu a v prípade potreby bol vyšetrený ortopédom. Do roku 2022 bol bez ortopedického a neurologického vyšetrenia. Od februára 2022 bol opakovane vyšetrovaný neurológom pre léziu n. ulnaris vpravo. V septembri 2022 podstúpil operáciu pre syndróm karpálneho tunela. Po operácii absolvoval rehabilitácie, tŕpnutie 4 a 5 prsta pretrvávalo. V objektívnom náleze bola popisovaná ľahká
porucha dynamiky v krčnej a driekovej oblasti. Polytopný vertebrogénny algický syndróm s miernym funkčným deficitom nebol posudkovo významný. K zvýšeniu percentuálnej miery nedošlo.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žiadateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že jeho zdravotný stav nebol posúdený v celistvosti, ale posudkový lekár sa zameral iba na jeho ruku. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.02.2024 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že odvolanie žiadateľa zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
4. Pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia žalovaná použila ako podklad pre rozhodnutie odborný lekársky posudok zo dňa 13.02.2024 (ďalej aj „lekársky posudok žalovaného“). V tomto posudkový lekár žalovanej nad rámec prvostupňového lekárskeho posudku dodal, že po operácii v roku 2022 pre syndróm karpálneho tuenla bol žiadateľ pooperačne bez komplikácii, bez motorického deficitu. Kontrolné elektromagnetické vyšetrenie verifikovalo blok vedenia v oblasti kubitálneho kanála vpravo s diskrétnym zlepšením. Po operácii žiadateľ absolvoval rehabilitáciu. Následne dodal, že samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nepodmieňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. V objektívnom klinickom neurologickom náleze (aj v priloženom náleze zo dňa 07.02.2024) boli šľachovo-okosticové reflexy symetrické, výbavné, nebol popisovaný úbytok svalovej hmoty, nebol prítomný motorický deficit až na už známu zníženú citlivosť v oblasti malíčka pravej ruky. Neboli celkovo prítomné poruchy citlivosti, neboli prítomné paretické prejavy, zdokumentované boli redukované rotácie v krčnej oblasti chrbtice o 1/3 rozsahu pohybu, teda ľahko redukovateľné, chôdza bola samostatná. Celkovo si stav s ľahko redukovanou kinetikou chrbtice nevyžiadal hospitalizačné preliečenie. Celkovo bola svalová sila pravej ruky dokumentovaná ako dobrá. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu bol rozhodujúcim zdravotným postihnutím to, ktoré bolo uvedené aj v prvostupňovom lekárskom posudku s rovnakou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Bolesti chrbtice svojím charakterom a klinickým priebehom nepodmieňovali percentuálne navýšenie. Nenapĺňali medicínsku a právnu podstatu uplatnenia § 71 ods. 6 a 8 zákona o sociálnom poistení.
II.
Správna žaloba, stanoviská
5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žiadateľ správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a násl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). V žalobe uviedol svoje presvedčenie o nesprávnosti záverov žalovanej a poukázal na svoje zdravotné ťažkosti. Požadoval, aby bol jeho zdravotný stav zhodnotený v celistvosti.
6. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila dňa 12.07.2024. Žalovaná zopakovala tvrdenia uvedené v preskúmavanom rozhodnutí a druhostupňovom lekárskom posudku. Mala za to, že druhostupňový lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnený, presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení a navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. Žiadateľ sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 06.09.2024. K vyjadreniu predložil lekárske správy, konkrétne RTG vyšetrenia zo dňa 16.08.2024 a z neurologického vyšetrenia zo dňa 22.08.2024.
8. Žalovaná sa k vyjadreniu žiadateľa nevyjadrila.
9. Žalovaná dňa 25.03.2025 správnemu súdu oznámila, že žiadateľ (pôvodný žalobca) G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX D., dňa XX.XX.XXXX zomrel. Správny súd z tohto dôvodu rozhodol o pokračovaní na strane žalobcu s 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, D., 2/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, D., 3/ F. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, D..
10. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.01.2026.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
11. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
12. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
13. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
14. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
15. Podľa § 293er ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Na zamestnanca podľa prvej vety sa ustanovenie § 37 ods. 2 nepoužije.
16. Podľa § 24 nariadenia vlády č. 102/2020 o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej aj „nariadenie vlády“).
17. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
18. Podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
20. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
21. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
23. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
24. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
25. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
26. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
27. Správny súd, konajúci prioritne podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP preskúmal správnu žalobu a konštatoval, že bola podaná oprávnenou osobou včas.
28. V súvislosti s uvedeným sa správnemu súdu žiada najsamprv upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v zmysle zákona o sociálnom poistení, posúdenie otázky vzniku invalidity, nie je otázkou právnou, ale otázkou výsostne odbornou medicínskou, na kvalifikované zodpovedanie ktorej sú logicky nevyhnutné odborné medicínske znalosti a skúsenosti, ktorými zaiste nedisponuje ani Sociálna poisťovňa, do kompetencie ktorej bolo zákonom zverené oprávnenie rozhodovať (nie posudzovať) o priznaní tohto „statusu“ invalidity a takýmito odbornými medicínskymi znalosťami nedisponuje ani správny súd. Z uvedených dôvodov zákon o sociálnom poistení zveril oprávnenie posúdiť s odbornou starostlivosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie mu invalidného dôchodku, akreditovaným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), o závery odborného lekárskeho posudku, ktorých sa potom opiera a dovoláva sa ho rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Samozrejme uvedené neznamená, žeby posudkový lekár mohol konať alebo prijímať svoje, pre ďalšie rozhodovanie Sociálnej poisťovne, podstatné závery svojvoľne, práve naopak, závery lekárskeho odborného posudku posudkového lekára o invalidite musia byť riadne, zrozumiteľne a v logických súvislostiach vzhľadom na všetky ním preskúmavané lekárke správy (§ 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) aj odôvodnené tak, aby boli postupy a uvažovanie posudkového lekára pri prijímaní týchto zverov preskúmateľnými (napr. aj iným kontrolným posudkom), a aby týmto jeho záverom v ich logických súvislostiach porozumel aj subjekt nedisponujúci medicínskou odbornosťou, t.j. tak žiadateľ o invalidný dôchodok, ktorého zdravotný stav sa posudzuje, ako aj Sociálna poisťovňa rozhodujúca na základe tohto medicínskeho posúdenia o priznaní invalidity, či správny súd toto rozhodnutie preskúmavajúci. Z uvedených dôvodov, aj správny súd, ktorý nie je dostatočne medicínsky erudovaný, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie
rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci nepriznania invalidity (v danom prípade rozhodnutia žalovanej), môže preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia, ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Inými slovami povedané, správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery posudkového lekára, ani ich meniť napr. v tom smere, žeby vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žiadateľom, toto oprávnenie správny súd nemá, správny súd môže posúdiť iba úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia odborného lekárskeho posudku v nadväznosti na ním zohľadnené a posudzované lekárske správy a iné podklady o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok.
29. Vzhľadom k uvedenému, správny súd argumentačne podporne poukazuje aj na vyjadrenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) v tomto smere, napr. v rozhodnutí sp. zn. 6 Ssk/36/2022 z 24.08.2022, podľa ktorého cit. „V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“
30. Okrem už uvedeného správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok na podklade lekárskych správ, nie na základe subjektívnych pocitov žiadateľa (t.j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t.j. tak, ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom na medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravým jedincom, ktorá miera poklesu je vo vzťahu k tomu, ktorému konkrétnemu ochoreniu taktiež objektívne zákonom určená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a to príslušným percentuálnym rozpätím. Inými slovami, posudkový lekár posudzuje možný vplyv konkrétneho ochorenia na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí toto ochorenie subjektívne prežíva či vníma na úrovni symptómov (napr. danosť rôzneho prahu vnímania a znášania bolesti pri tej istej príčine), čo môže byť ovplyvnené aj tým, aký je osobný postoj pacienta k ochoreniu, jeho spolupráca a akceptovanie nastavenej liečby a pod. (napr. ak pacient nespolupracuje pri nastavenej liečbe, subjektívne môže ochorenie vnímať ťažšie v porovnaní s pacientom, ktorý pri tej istej diagnóze liečbu plne akceptuje a pod.), samozrejme ak toto subjektívne vnímanie ochorenia neprerastie do ďalšej objektívne existujúcej medicínskej diagnózy.
31. Posudkový lekár po preskúmaní všetkých žiadateľom jemu predložených lekárskych správ a iných podkladov o zdravotnom stave žiadateľa, tieto preskúma a zistí, či u žiadateľa možno konštatovať dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku, na podklade týchto lekárskych správ u neho indikovaného ochorenia, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvá u žiadateľa dlhšie ako jeden rok, a ktoré súčasne u žiadateľa spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), ktoré ochorenia sa nachádzajú v zozname ochorení uvedených „tematicky“ (t.j. podľa príbuznosti postihnutých orgánov alebo časti tela) v jednotlivých položkách kapitol prílohy č. 4 k zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár označí takéto ochorenie, za, pre posúdenie
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tzv. „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ u žiadateľa, následne toto „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ priradí podľa jeho charakteru k príslušnému písmenu, príslušnej položky v kapitole prílohy č. 4 k zákona o sociálnom poistení, pri písmene príslušnej položky a kapitoly, ktorej je už zákonom určené percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri tom ktorom konkrétnom „rozhodujúcom zdravotnom postihnutí“, pričom iba v rámci tohto rozpätia posudkový lekár môže určiť pri konkrétnom žiadateľovi, konkrétny percentuálny pokles jeho schopnosti pri tomto ochorení vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného je zrejmým, že k tomu, aby bolo transparentným, akými úvahami sa posudkový lekár pri určení konkrétnej percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u konkrétneho žiadateľa z uvedeného percentuálneho spektra (od - do) riadil, musí posudkový lekár svoje úvahy aj zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť. Treba mať na pamäti, že ak by konkrétny žiadateľ trpel viacerými ochoreniami, ktoré každé z nich by bolo možné zaradiť do zoznamu ochorení v prílohe č. 4 k zákona o sociálnom poistení, tak pri každom jednom z nich, z k nemu prislúchajúceho percentuálneho rozpätia, posudkovým lekárom určenej konkrétnej percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, pre záver, či táto osoba týmito ochoreniami trpiaca má o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda či je invalidnou, sa jednotlivé takto určené percentuálne miery nesčítavajú (§ 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Súčasne je však významným, že takto kvôli tomu ktorému konkrétnemu „rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu“ žiadateľa určenú (najvyššiu) percentuálnu mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, možno túto percentuálnu mieru navýšiť o najviac 10%, ak žiadateľ trpí aj inými ochoreniami, ktoré síce nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, avšak vzhľadom k ich závažnosti ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení), odôvodnenie charakteru a závažnosti, ktorých v interakcii s ich možným vplyvom na pokles miery vykonávať zárobkovú činnosť, je opäť na posudkovom lekárovi, aby zrozumiteľne a presvedčivo vo svojom posudku vysvetlil, z akého dôvodu „bolo“ alebo „nebolo“ možné tieto ďalšie ochorenia vzhľadom k ich charakteru a závažnosti, zohľadniť pri „navýšení“ alebo „nenavýšení“ k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu už určenej percentuálnej miery poklesu žiadateľa vykonávať zárobkovú činnosť.
32. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok z dôvodu, že žiadateľ nedosiahol mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
33. Zdravotný stav žiadateľa bol posúdený dvoma posudkovými lekármi, pričom obaja určili ako rozhodujúce zdravotné postihnutie to isté ochorenie – podľa kapitoly XV – Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel G – postihnutie končatín, položka 29.7. – Nervus ulnaris – horná časť alebo dolná časť (25 – 35 %) na hornej hranici, teda s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 35 %.
34. Žiadateľ v priebehu súdneho konania namietal skutočnosť, že posudkoví lekári zohľadnili iba zdravotné postihnutie, ktoré bolo určené za rozhodujúce a týka sa jeho ruky. Tvrdí, že posudkoví lekári nezohľadnili ostatné zdravotné postihnutia, najmä však bolesti chrbtice, ktorými žalobca trpí a požaduje, aby boli zohľadnené aj tieto.
35. Správny súd v súvislosti s touto námietkou dáva do pozornosti spôsob určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je detailne a zrozumiteľne objasnená v bode 31 tohto rozsudku.
36. Posudkový lekár v odbornom posudku jednoznačne určil, ktoré zdravotné postihnutie považuje za rozhodujúce. Zároveň sa vyjadril aj k ďalším zdravotným postihnutiam, ktorými žiadateľ trpel, teda bolestiam chrbtice. Vo vzťahu k týmto uvádza, že samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nepodmieňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedený záver pritom opiera o zdravotnú dokumentáciu žiadateľa o invalidný dôchodok. Konkrétne uviedol, že v objektívnom klinickom neurologickom náleze (aj v priloženom náleze zo dňa 07.02.2024) sú šľachovo-okosticové reflexy symetrické, výbavné, nebol popisovaný úbytok svalovej hmoty, nebol prítomný motorický deficit až na už známu zníženú citlivosť v oblasti malíčka pravej ruky. Neboli celkovo prítomné poruchy citlivosti, ani paretické prejavy, zdokumentované boli redukované rotácie v krčnej oblasti chrbtice o 1/3 rozsahu pohybu, teda ľahko redukovateľné, chôdza bola samostatná. Celkovo si stav s ľahko redukovanou kinetikou chrbtice nevyžiadal hospitalizačné preliečenie. Celkovo
bola svalová sila pravej ruky dokumentovaná ako dobrá. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu bolo tak rozhodujúcim zdravotným postihnutím to, ktoré bolo uvedené v prvostupňovom lekárskom posudku s rovnakou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Bolesti chrbtice svojím charakterom a klinickým priebehom nepodmieňovali percentuálne navýšenie. Nenapĺňali medicínsku a právnu podstatu uplatnenia § 71 ods. 6 a 8 zákona o sociálnom poistení.
37. Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o aké dôkazné prostriedky žalovaná oprela svoje rozhodnutie. Posudkoví lekári zároveň aj s prihliadnutím na už konštatované dostatočne odôvodili stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na hornej hranici zákonného rozpätia. Posudkový lekár podrobne a najmä zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil závery, ku ktorým dospel pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase. V prejednávanom prípade je zrejmé, že posudkový lekár posúdil zdravotný stav žiadateľa na základe všetkých odborných nálezov, ktoré mal k dispozícii a tieto riadne vyhodnotil, a svoje závery náležite zdôvodnil.
38. Pokiaľ ide o ostatné zdravotné postihnutia, aj tieto posudkový lekár vyhodnotil, pričom z jeho záverov vyplynuli konkrétne dôvody, pre ktoré nie je možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z posudku vyplýva, že bolesti chrbta, ktorými žalobca trpel svojím charakterom a klinickým priebehom nepodmieňujú percentuálne navýšenie. Nenapĺňajú medicínsku a právnu podstatu uplatnenia § 71 ods. 6 a 8 zákona o sociálnom poistení.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že lekárske posudky zohľadnili celú lekársku dokumentáciu a bolo v nich náležitým spôsobom objasnené, ktoré zdravotné postihnutie bolo považované za rozhodujúce vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň aj to, prečo sa posudkoví lekári priklonili k hornej hranici percentuálneho rozpätia. Z tohto dôvodu správny súd zastáva názor, že žalovaná zistila zdravotný stav žiadateľa v dostatočnej miere na účely posúdenia jeho zdravotného stavu. Závery žalovanej majú oporu v zdravotnej dokumentácii žiadateľa a súd tak konštatuje, že žalovaná správnym spôsobom určila rozhodujúce zdravotné postihnutie a aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z tohto dôvodu považuje správny súd predmetnú námietku za nedôvodnú.
40. V súvislosti s lekárskymi správami, ktoré žiadateľ predložil súdu v priebehu konania, správny súd opakovane zdôrazňuje, že zákon o sociálnom poistení zveril oprávnenie posúdiť s odbornou starostlivosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie mu invalidného dôchodku, akreditovaným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Navyše podľa § 135 ods. 1 S.s.p. na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 29.02.2024 a teda na účely lekárskej posudkovej činnosti boli relevantné lekárske správy predložené, respektíve vyžiadané do tohto dátumu. Z tohto dôvodu na lekárske správy, ktoré žalobca doložil v priebehu správneho súdneho konania, a ktoré sú navyše datované ku dňu 16.08.2024, resp. 22.08.2024 správny súd nemôže prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 S.s.p. Aj prípadné zhoršenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok, dokumentované po vydaní preskúmavaného rozhodnutia bez ďalšieho neindikuje jeho nezákonnosť.
41. Správny súd tak preskúmal prvostupňové rozhodnutie a správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nie len v zmysle tvrdení v jej obsiahnutých, ale aj neformálne v zmysle § 203 SSP a nevzhliadol žiadny dôvod nezákonnosti týchto rozhodnutí. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je potrebné v súlade s § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.
42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovia nemali v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.