Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/238/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci starostlivosti o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. F., a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XXX, XXX XX E. E., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -114 zo dňa 19. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -114 zo dňa 19. augusta 2025 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 200,- € mesačne na sumu 230,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 15.02.2025. II. Zročné výživné za obdobie od 15.02.2025 do 19.08.2025 vo výške 194,98 € súd otcovi povoľuje splácať v splátkach po 20,- € mesačne popri bežnom výživnom až do úplného splatenia výšky zročného výživného pod hrozbou straty výhody splátok ak bude v omeškaní s platbou čo i len jednej z nich.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -56 zo dňa 11.11.2019, v časti určenia výživného na mal. A..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 03.02.2025 domáhala zvýšenia výživného na mal. A. zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.08.2025. S podaným návrhom nesúhlasil. 3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v správe zo dňa 04.04.2025 (ďalej aj ako „úrad“) uviedol, že bytové podmienky mal. A. a plnoletej dcéry H., ktoré žijú s matkou v spoločnej domácnosti, spĺňajú ich potreby. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Mal. A. je žiačkou základnej školy v E. F.. Matka uviedla výdavky spojené so štúdiom. Maloletá navštevuje volejbalový krúžok, s čím matke vznikajú náklady na športové oblečenie. Úrad kontaktoval otca za účelom pohovoru, avšak otec nespolupracoval, nebolo preto možné prešetriť jeho pomery. Záverom bolo odporučené návrhu matky

vyhovieť a otca zaviazať vyživovacou povinnosťou s ohľadom na potreby a vek mal. dieťaťa, ako aj s prihliadnutím na finančné možnosti a schopnosti otca. 4. Okresný súd sa oboznámil s obsahom spisu okresného súdu sp. zn. a sp.zn. , z ktorých je zrejmé, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom na mal. dieťa (v tom čase na mal. deti A. B. a H. B., ktorá je t.č. už plnoletá). Dokazovanie bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov a pripojených súdnych spisov týkajúceho sa mal. A. (sp. zn. a ) a výsluchom účastníkov. Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd preukázané, že od posledného rozhodovania o výške výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, a to najmä na strane mal. dieťaťa. Rodičia naďalej nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú A. a plnoletú dcéru H. zabezpečuje výlučne matka, otec sa nepodieľa na výchove a výžive detí žiadnym spôsobom, deti prakticky opustil. Z dôvodu neplatenia výživného bola matka nútená žiadať o náhradné výživné. 5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že naposledy súd rozhodoval o výživnom na mal. A. rozsudkom č.k. -93 zo dňa 19.07.2024. V tomto konaní okresný súd rozhodoval o návrhu otca ktorým žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť na mal. A. a v tom čase maloletú H.. Už v tomto konaní otec poukazoval na svoje slabé finančné pomery, viaceré exekúcie a svoj nízky príjem a zdravotné problémy. V tom čase neplatil výživné na maloleté deti a matka poberala náhradné výživné. Deti nenavštevoval, žiadnym spôsobom ich nekontaktoval a nepodieľal sa na ich výchove a výžive. „Otec bol v tom čase zamestnaný u zamestnávateľa - I. B. J. a vykonával betonárske práce. Hodinová sadzba predstavovala 4,50 €. Pracoval jeden až 2 pracovné dni v týždni. Uvádzal, že si intenzívne hľadá novú prácu. Výživné na mal. A. vo výške 200,- € mesačne bolo stanovené rozsudkom číslo konania - 56 zo dňa 11.11.2019 v rámci rozvodového konania rodičov. Maloletá A. bola v tom čase predškoláčka, navštevovala materskú školu. Otec pracoval v Nemecku s príjmom okolo 1500,- až 1700,- € mesačne v čistom. Matka bola zamestnaná v COOP jednota Žarnovica ako vedúca pobočky čistým príjmom 630,- € mesačne.“ 6. Oznámením úradu práce sociálnych vecí a rodiny bolo podľa okresného súdu preukázané, že matka je t.č. poberateľkou prídavkov na deti, vo výške 60,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť a poberateľkou náhradného výživného na maloletú A. vo výške 200,- Eur mesačne. Matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy od 09.08.2023 do 31.10.2023. Otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie naposledy od 28.10.2023 do 18.02.2024. Potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom zo dňa 13.03.2025 bolo preukázané, že otec nie je vlastníkom ani držiteľom žiadnych osobných motorových vozidiel a matka je držiteľom - vlastníkom osobného motorového vozidla Škoda Fabia rok výroby 2011. Zamestnávateľ otca I. B. J. oznámil okresnému súdu, že otec je zamestnaný len na nakladanie a vykladanie tovaru ráno do vozidla. Podľa potvrdenia o príjme otec dosiahol za obdobie od 01/25 - 02/25 spolu príjem 16,61 Eur v čistom a za rok 2024 od februára do decembra spolu príjem 81,40 Eur. Matka ukončila pracovný pomer v spotrebnom družstve COOP Jednota Žarnovica na vlastnú žiadosť dňa 02.08.2024. Zamestnala sa u zamestnávateľa Dráčik DIVI, s.r.o., IČO: 46 118 985, kde pracovala od 05.08.2024 a ukončila pracovný pomer dohodou k 31.03.2025. Jej príjem podľa potvrdenia zamestnávateľa bol za obdobie od 8/2024 - 12/2024 spolu 5860,56 Eur a v roku 2025 od 01/2025 - 03/2025 spolu vo výške 2714,65 Eur. Matka preukázala pracovnou zmluvou, že v čase rozhodovania okresného súdu bola zamestnaná u zamestnávateľa K. L. - MIRADOR od 11.08.2025. Podľa potvrdenia úradu práce bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 01.07.2025. 7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že mal preukázané výdavky na strane oboch rodičov na bývanie a ostatné základné potreby, ako je strava, hygienické potreby, primerané výdavky na oblečenie a obuv. Matka taktiež preukázala výdavky na stravu do školy pre mal. A. (obedy a desiaty spolu okolo 20,- Eur mesačne), výdavky na telefóny, TV a internet (okolo 80,- eur mesačne) a splátky úveru za byt, v ktorom s deťmi býva (po 250,- Eur mesačne). V prípade otca mal okresný súd okrem základných výdavkov preukázané, že má dlhy voči zdravotnej poisťovni a G. E., ktoré spláca v splátkach spolu po 70,- Eur mesačne. Nevlastní žiadny majetok a nemá úspory. Otec aj matka majú vyživovaciu povinnosť aj k plnoletej dcére H., ktorá bola prijatá na vysokoškolské štúdium dennou formou. 8. Okresný súd mal preukázané, že mal. A. je žiačkou základnej školy, nastupuje do 8. triedy. Má kožné problémy, inak je zdravá. Navštevuje volejbalový krúžok, s čím má matka zvýšené výdavky na športové oblečenie a poplatok 10,- Eur mesačne. Okresný súd mal tiež preukázané, že na mal. A. matka vynaloží priemerne okolo 150,- Eur na stravu v domácnosti a počas školského roka na obedy a desiaty v škole okolo 22,- Eur mesačne. Na hygienické potreby okresný súd považoval za primeranú a preukázanú sumu výdavkov priemerne okolo 20,- Eur mesačne, na oblečenie a obuv priemerne okolo 100,- Eur mesačne. V súvislosti so začiatkom školského roka má matka zvýšené výdavky na nákup školských pomôcok a školských poplatkov, ktoré bývajú pravidelne každý rok. Počas školského roka deti absolvujú

výlety a exkurzie, s čím sú taktiež spojené výdavky. Maloletá dostáva vreckové 20,- Eur mesačne a na mobil 7,- Eur mesačne. Čo sa týkalo mimoriadnych výdavkov, maloletá bola počas prázdnin v tábore, za čo matka platila 140,- Eur jednorazovo. Na bývanie matka preukázala výdavok 200,- Eur na zálohové platby a 50,- Eur za energie. Keďže v domácnosti bývajú 3 členovia, tak na mal. A. vychádza výdavok na bývanie v 1/3 z celkových výdavkov, t.j. 83,- Eur. Spolu tak mal okresný súd preukázané priemerné mesačné výdavky na základné životné potreby mal. dieťaťa okolo 412,- Eur, v čom nie sú zahrnuté jednorazové platby, ktoré ale nepochybne a preukázateľne matke vznikajú. 9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ otec tvrdil, že má výrazné zdravotné ťažkosti, ktoré mu bránia uplatniť sa na trhu práce, tak svoje tvrdenia nepreukázal. Predložil lekársku správu z roku 2023, ktorá nepreukazovala aktuálny zdravotný stav, preto okresný súd na tento dôkaz nemohol prihliadnuť. Taktiež nepreukázal, že si hľadá lepšie platenú prácu. Otec síce tvrdil, že plnoletá dcéra H. nie je jeho dcéra, avšak jeho otcovstvo doposiaľ zapreté nebolo, preto okresný súd ani tomuto tvrdeniu nemohol pripísať právny význam. 10. Okresný súd s poukazom na § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, pretože dospel k záveru, že (od posledného rozhodnutia o výživnom č.k. -56 zo dňa 11.11.2019, t.j. po takmer 6 rokoch) došlo najmä u mal. A. k takej podstatnej zmene pomerov, že je potrebné výživné zo strany otca zvýšiť, a to primerane jeho možnostiam a schopnostiam. Maloletá A. je oproti pôvodnému stavu (kedy navštevovala predškolské zariadenie) oveľa staršia a vyspelejšia. V L. s dospievaním majú mal. deti nové potreby a výdavky. Matke sa zvýšili výdavky na A. tým, že navštevuje školu, kde sú povinné platby a výdavky na školské potreby. Matka má výdavky aj na voľnočasové aktivity, vreckové, mobil. Medzi základné a nevyhnutné výdavky možno s istotou zaradiť výdavky na bývanie, stravu, zdravotnú starostlivosť, oblečenie a obuv. Matka je zamestnaná, s dohodnutým príjmom podľa pracovnej zmluvy 900,- Eur mesačne v hrubom. Zabezpečuje starostlivosť o obe dcéry a hradí všetky výdavky spojené s touto starostlivosťou. Otec sa na výchove a výžive detí žiadnym spôsobom nepodieľa. Deti nekontaktuje, aj keď počas predchádzajúcich súdnych konaní tvrdil, že by rád kontakt s dcérami obnovil, neurobil tak a nemá na to objektívne dôvody, či prekážky. Matka poberá zo štátu tzv. náhradné výživné. Otec nepreukázal, že by mal zdravotné problémy, ktoré by mu bránili zabezpečiť príjem na výživu mal. dieťaťa. Taktiež nepreukázal riadnym spôsobom svoj príjem, keďže tvrdil, že jeho príjem od zamestnávateľa je okolo 350,- Eur, avšak podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa dosiahol otec za posledných 12 mesiacov priemerný príjem 7,81 Eur mesačne v čistom. Otec nepreukázal ani vedľajšie príjmy z brigád. Už počas konania o zníženie výživného okresný súd poukazoval na ponuky práce zverejnené na internete, ktoré ponúkali prácu v jeho odbore a ktorá bola aj primerane ohodnotená. Otec však ani počas tohto konania nepreukázal, že by sa reálne o lepšie platenú prácu zaujímal. Taktiež nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že aj matka v poslednom období viackrát menila prácu, pričom zabezpečuje aj starostlivosť o dve deti, s čím sú spojené viaceré prekážky pri výkone práce. Bola schopná nájsť si za krátky čas vždy novú prácu, aby tak mohla zabezpečiť výživu detí. Otec dlhodobo poukazuje na svoju zlú finančnú situáciu, avšak nepreukázal, že by vynakladal akúkoľvek snahu na jej zlepšenie. Okresný súd preto vychádzal z potencionality jeho príjmu, a teda, že musí dosahovať príjem minimálne vo výške vyčíslených výdavkov. Je zrejmé, že nemožno vychádzať len z deklarovaného príjmu otca, pretože by nebol schopný platiť svoje záväzky, ktoré sám uvádza a nemohol by pokryť ani svoje základné potreby, ako je strava, hygiena, bývanie. Okresný súd „preto vychádzal pri rozhodovaní z potencionality príjmu otca, a teda, že je schopný dosahovať minimálne príjem vo výške deklarovaných výdavkov, t.j. cca 1066,- € mesačne (strava 350 €, lieky 20 €, cestovanie do práce 40 €, bývanie 350 € nájomné a 180 € energie, 70 € splátky dlhov, 56,62 € telefón).“ 11. Okresný súd uviedol, že pri určovaní samotnej výšky výživného vychádzal z kritérií uvedených v § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, z odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj možností, schopností a majetkových pomerov osoby povinnej platiť výživné. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákupy, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Výhradne matka dlhodobo zabezpečuje celkovú starostlivosť o maloletú a hradí všetky výdavky spojené s touto starostlivosťou, ktoré zďaleka nie sú len v takej výške, ako bolo vyčíslené vyššie, keďže okrem bežných a pravidelných, vznikajú aj mimoriadne a nepredvídané výdavky. Okresný súd poukázal na to, že pri rozhodovaní vzal do úvahy len základné a nevyhnutné výdavky, ako je bývanie, strava, ošatenie, obuv, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a voľný čas. Je však zrejmé, že deťom rodič, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť, bežne platí okrem pravidelných potrieb aj mimoriadne výdavky, tábory, výlety, nepravidelné poplatky do školy, športové potreby a podobne. Otec nemá objektívne prekážky, prečo sa s maloletou dcérou nekontaktuje, v každom prípade zostáva

faktom, že otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o dieťa, neplatí výživné ani mu inak neprispieva, ani nezakupuje darčeky pri príležitosti sviatkov. 12. Pri zmene pomerov súd obligatórne prihliada aj na objektívny nárast životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Tzv. valorizačná klauzula obsiahnutá v § 78 ods. 3 Zákona o rodine ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá, napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Je nevyhnutné prijať záver, že za obdobie od poslednej úpravy výšky výživného nastal aj objektívny vysoký nárast životných nákladov, čo je preukázateľné okrem iného aj štatistickými údajmi (napríklad miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla v roku 2022 oproti predchádzajúcemu roku v priemere 12,8 %, v roku 2023 10,5 % a v roku 2024 2,8 %). 13. Zo strany otca bolo určené výživné zodpovedajúce jeho zisteným možnostiam a schopnostiam. Obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). Okresný súd poukázal na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojich mal. detí. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. 14. K argumentáciám otca okresný súd uzavrel, že nemožno pri rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa prihliadnuť na výdavky, ktoré u povinného nie je nevyhnutné vynaložiť, ako je napríklad splácanie dlhov otca. Okresný súd návrhu matky vyhovel a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. A. na sumu 230,- Eur mesačne, z dôvodu zvýšených výdavkov na školu a najmä z dôvodu zvýšených životných nákladov. Spolu s prídavkom na deti a výživným zo strany matky táto suma výživného dokáže pokryť základné a nevyhnutné výdavky mal. dieťaťa pri preukázaní zmeny pomerov už v čase podania návrhu (15.02.2025), preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca už od tohto dátumu. „Otcovi vzniklo od podania návrhu, t.j. od 15.02.2025 do dňa rozhodnutia súdu 19.08.2025 zročné výživné vo výške 194,98 Eur, ktoré súd otcovi povolil vzhľadom na jeho situáciu splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne popri bežnom výživnom až do úplného splatenia výšky zročného výživného pod hrozbou straty výhody splátok ak bude v omeškaní s platbou, čo i len jednej z nich. Zročné výživné bolo vypočítané nasledovne: bolo preukázané, že otec na výživu mal. dieťaťa neplatí. Rozdiel medzi výškou výživného, ktorá bola otcovi pôvodne určená a zvýšenou výškou výživného je 30,- Eur. „Zameškané výživné za pomernú časť mesiaca február 2025 - teda za 14 dní predstavuje sumu 14,98 € (30/28 = 1,07 x 14), za mesiace 03/25 až 08/25, t.j. 6 x30 = 180,- €. Dlh spolu je 180 + 14,98 = 194,98 €.“ Rozhodnutím o zvýšení vyživovacej povinnosti zároveň došlo k zmene rozsudku, ktorým bolo naposledy určené výživné na mal. deti, a to rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -56 zo dňa 11.11.2019 v časti určenia bežného výživného na mal. A.. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 15. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, ktorý namietal, že so zvýšením výživného na 230 Eur nesúhlasí, pretože, nie je schopný, nech sa akokoľvek snaží dať dokopy ani predchádzajúcu sumu 200 Eur, keďže sa jeho finančná situácia radikálne zmenila, suma 200 Eur bola stanovená dohodou, v tom čase však pracoval v zahraničí a neplatil si bývanie. Po návrate na Slovensko si podal žiadosť o zníženie výživného, nakoľko bol nezamestnaný, ale ani v tom prípade mu nebolo vyhovené, napriek tomu, že nemal žiadny príjem. Vo všetkých procesoch je pridelená tá istá sudkyňa, z ktorej správania má dojem, že je voči nemu od začiatku zaujatá a evidentne pridržiava na strane matky dieťaťa a neprihliada ani na tabuľkový systém na výpočet výživného, ani v čase, keď bol úplne bez príjmu. Tak isto neprihliadala na jeho zdravotné dôvody, preukázal ich v čase, keď mu začali, ale žiaľ teraz už k doktorovi nemôže ani ísť, nakoľko nemá ani na vyrovnanie dlhu v zdravotnej poisťovni, takže za vyšetrenie musí platiť a na to žiaľ nemá, ostáva mu len trpieť od bolesti. 16. V odvolaní otec uviedol, že okresný súd nesprávne vychádzal z potenciality jeho príjmu a určil, že je schopný dosahovať príjem vo výške 1066 Eur, pritom uviedol, že jeho výdavky sú oveľa väčšie než prijem a že nedokáže platiť ani svoje výdavky. Pri niektorých je v omeškaní a na niektoré si musí požičiavať, čím sa dostal do veľkej zadlženosti, ktorú nemá šancu dobehnúť. Tento mesiac vyplatil určené výživné spolu „na obe 520 eur“ a neostalo mu na nič, žiadne zo svojich ostatných výdavkov nevyplatil, nemá ani

na jedlo a hrozí mu vysťahovanie z nájmu, čím sa stane bezdomovcom. A v prípade, že mu ostane takto vysoké výživné, každý mesiac to bude mať takto zle, nebude mať kde a začo ani bývať. 17. Otec v odvolaní uviedol, že okresný súd nesprávne určil výživné na základné fiktívneho platu, ktorý našiel na profesii a neprihliadal na skutočnosť, že on nepracuje ani nikdy nepracoval ako živnostník, tak nie je možné zarobiť sumu od 2400 do 3500, ako sa okresný súd vyjadril a tak isto prax vo svojom odbore nemá žiadnu, nikdy túto prácu nevykonával. Matka výdaje a potreby dieťaťa prehnane precenila, nie je možné, aby dieťa okrem obedov v škole a celého dňa, čo nie je doma, ale v škole, mesačne prejedlo 150 Eur, to nepreje ani dospelá osoba a okrem toho vreckové a mobil dieťa nemusí v jej veku mať vôbec. Krúžky tiež nie sú povinné a sú zbytočné. Oblečenie sa nekupuje tak často, hlavne ak má dieťa staršiu sestru, oblečenie sa prenáša na súrodencov, čo je to bežná vec. V ktorej domácnosti sa každý jeden mesiac dieťaťu kupuje oblečenie v sume 100 Eur? To sa kupuje max raz za štvrť/pol roka. Tak isto kozmetika na dieťa nebude každý mesiac za 30 Eur. Čo sa týka tábora, tam chodia deti, ktorých rodičia si to môžu dovoliť, on na takéto výdavky nemá financie a nesúhlasí s prispievaním na tábor a iné dovolenky. Ak matka dieťa chce dať do tábora, tak on s tým nesúhlasí a v prípade, ak dieťa tábor navštívi, nech si to financuje matka sama. Navrhol, aby bolo odvolanie posúdené tak, že bude napadnuté rozhodnutie zo dňa 19.08.2025 zrušené, a aby bolo výživné znížené. 18. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení (č.l. 130 spisu) uviedol, že v konaní sp.zn. „22P/16/2025 Okresný súd Žiar nad Hronom vydal dňa 19.08.2025 rozsudok, ktorým návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vyhovel a otca zaviazal prispievať na výživu sumou 230,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň okresný súd rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 15.02.2025 do 19.08.2025 vo výške 194,98 Eur, povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne popri bežnom výživnom až do úplného splatenia celej výšky. Úrad má za to, že okresný súd pri rozhodovaní správne a úplne zistil skutkový stav veci a vykonaným dokazovaním dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci.“ Kolízny opatrovník sa stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom, vedeného pod sp.zn. zo dňa 19.08.2025. 19. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka (č.l. 133 spisu), ktorá uviedla, že argumenty, ktoré uvádza odporca vo svojom odvolaní sú zavádzajúce, ba priam až klamlivé a nemali by mať vplyv na rozhodnutie súdu, ktoré bolo zákonné a spravodlivé. Zvýšenie výživného o 30.- Eur mesačne korešponduje s terajšou situáciu a pomôže dieťaťu k lepšiemu vývinu a vývoju a celé konanie okresného súdu ohľadom zvýšenia výživného bolo zákonné a správne. K jeho práci v zahraničí si položila otázku, že prečo tam skončil, nakoľko v posledných mesiacoch, keď volával domov, bol neustále pod vplyvom alkoholu, čo bol vlastne aj jeden z dôvodov rozvodu a zrejme aj z toho má nejaké zdravotné problémy, ktoré ona však nemôže potvrdiť, nakoľko keď prišiel na Slovensko, už nechodil domov a chodil nevie kam. Nechápe, prečo spomína dlh na nejakom poistnom, veď zarábal a ona mu nikdy nepovedala, že si nemá platiť nejaké potrebné poplatky a vždy, či keď prišiel domov, alebo telefonoval, počas ich vzťahu, sa ho pýtala, či má uhradené všetky záväzky, a pokiaľ nie, tak ich uhradila ona. K jeho príjmu uviedla, že podľa jej názoru má dostatočný príjem, aby zvládal platiť súdom určené výživné, ktoré je plnej výške použité na potreby ich spoločného dieťaťa, na jeho výchovu, vývoj a ostatné potreby a ako môže byť vysťahovaný z podnájmu, keď vlastníčkou bytu, v ktorom býva, je jeho priateľka, s ktorou má dieťa, to je tiež podľa nej zavádzajúca informácia v jeho odvolaní. Keď jej neplatil výživné, tieto peniaze jej chýbali a musela si nájsť ďalšiu prácu, aby dokázala pokryť všetky nevyhnutné potreby a poplatky, nakoľko nemá žiadneho partnera, ktorý by sa postaral o ňu a jej deti, čo však neskutočne vplývalo na psychický vývoj detí, keďže bola stále, či už v jednej alebo druhej práci, a tak musela odísť a hľadať si iné, lepšie zamestnanie a musela požiadať rodičov, aby jaj príležitostne finančne pomohli. „K bodu 4 odvolania by som uviedla, že nech si pán B. zájde do obchodu a pozrie sa na súčasné ceny a neviem či si on myslí, že akémukoľvek dieťaťu stačí len obed v škole a už viac počas dňa nemusí jest' a v dnešnej dobe aby dieťa nemalo mobilný telefón už nie je v podstate ani možné a pokiaľ si p. B. myslí, že dieťa nepotrebuje mobilný telefón, tak ja si myslím, že ani p. B. nepotrebuje mobilný telefón. Vreckové dieťaťu sa má dávať a to aj podľa psychológov, tak neviem odkiaľ to vzal p. B., že ho nepotrebuje. Krúžky pre deti sú tak isto dôležité ako pravidelná návšteva školy, veď práve takéto zariadenia pomáhajú k ďalšiemu vývoju dieťaťa. Som zvedavá, že ako mu odpovie jeho partnerka, keď bude ich spoločné dieťa v takom veku ako A., že mu nedajú najesť, lebo má obed v škole, že mu nedajú vreckové, že nebude mať mobil. keď ho majú všetky deti, že nebude chodiť na žiadne krúžky, lebo sú zbytočné a taktiež nebude chodiť ani na žiadne dovolenky a do žiadnych táborov, lebo jemu ako otcovi sa to zdá zbytočné a on by tieto peniaze evidentne použil nejako inak, zrejme pre vlastnú potrebu. Ďalej by som uviedla, že medzi deťmi je vyše šesť ročný vekový rozdiel a dokonca sa každá narodila v inom období, tak predsa už len z logického hľadiska nemôžu byť veci dobré na nosenie a to nehovorím o tom, že neviem o niekom,

kto by doma držal veci šesť rokov a veci ktoré jej kupujem, nekupujem v drahých módnych butikoch ale taktiež nemôžem dopustiť aby sa pre svoj vzhľad v škole stala terčom nejakého šikanovania, čo všetci vieme, že v dnešnej dobe je aktuálna téma. Na záver by som ešte uviedla, že doposiaľ mi neuhradil ani výživné za ktoré bol odsúdený a teraz čo poslal výživné, tak ho poslal až po splatnosti a tento mesiac taktiež neuhradil výživné v termíne, čo svedčí o tom ako tento pán mieni dodržiavať rozhodnutia súdu a preto by som váženému súdu navrhla, aby odvolanie Petra B. zamietol a ponechal výživné tak ako bolo uvedené v rozsudku.“ 20. Matka vo svojom vyjadrení (č.l. 134 spisu) uviedla, že k správe kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. žiadne pripomienky nemala. 21. Kolízny opatrovník vo vyjadrení (č.l. 137 spisu) uviedol, že „Súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.08.2025, vyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu a otca zaviazal zvýšeným výživným zo 80% sumy životného minima na sumu 230 € mesačne. Zároveň súd rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 15.02.2025 do 19.08.2025 vo výške 194,98€, ktoré povolil otcovi splácať v splátkach po 20€ mesačne popri bežnom výživnom až do úplného splatenia celej výšky. Úrad sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, nakoľko pri určovaní výživného prihliadol na najlepší záujem mal. dieťaťa. Úrad naďalej zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 06.10.2025.“ 22. Matka vo vyjadrení na č.l. 140 spisu uviedla, že „Voči vyjadreniu kolízneho opatrovníka nemám námietky a súhlasím s ním.“ 23. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom

- otcom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ). 24. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolania otca a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na , odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže mu preto dať za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 25. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa / . 26. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd teda nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako okresný súd. 27. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine ( a , veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

28. Okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, v súvislosti s návrhom otca na dokazovanie sa zameral predovšetkým na prípadnú zmenu pomerov u otca, matky, maloletej A. a na rast životných nákladov, pričom nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného rozsudkom. Naposledy súd rozhodoval o výživnom na mal. A. rozsudkom č.k. -93 zo dňa 19.07.2024. V tomto konaní súd rozhodoval o návrhu otca, ktorým žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť na mal. A. a v tom čase maloletú H.. Už v tomto konaní otec poukazoval na svoje slabé finančné pomery, viaceré exekúcie a svoj nízky príjem a zdravotné problémy. V tom čase neplatil výživné na maloleté deti a matka poberala náhradné výživné. Deti nenavštevoval, žiadnym spôsobom ich nekontaktoval a nepodieľal sa na ich výchove a výžive. Otec bol v tom čase zamestnaný u zamestnávateľa - I. B. J. a vykonával betonárske práce. Hodinová sadzba predstavovala 4,50 Eur. Pracoval jeden až 2 pracovné dni v týždni. Uvádzal, že si intenzívne hľadá novú prácu. Výživné na mal. A. vo výške 200,- Eur mesačne bolo stanovené rozsudkom č.k. -56 zo dňa 11.11.2019 v rámci rozvodového konania rodičov. Maloletá A. bola v tom čase predškoláčka, navštevovala materskú školu. Otec pracoval v Nemecku s príjmom okolo 1500,- až 1700,- Eur mesačne v čistom. Matka bola zamestnaná v COOP Jednota Žarnovica ako vedúca pobočky čistým príjmom 630,- Eur mesačne. 29. Ako vyplýva z a nasl. , konanie o zmene výživného (aj úpravy styku) patrí medzi mimosporové, nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle Zákona o rodine, v spojení s , predstavuje práve zmena pomerov hmotnoprávnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. 30. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie neobstojí, keďže po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov okresný súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom - rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -93 a č.k. -56 zo dňa 11.11.2019, t.j. po takmer 6 rokoch, došlo najmä u mal. A. k takej podstatnej zmene pomerov, že je potrebné výživné zo strany otca zvýšiť, a to primerane jeho možnostiam a schopnostiam. Odvolací súd v zhode s okresným súdom po vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že k takýmto kvalifikovaným zmenám pomerov, odôvodňujúcim zvýšenie vyživovacej povinnosti matky došlo, pričom sa primerane odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku s dôrazom na jeho ods. 13. až 15. 31. Ak aj otec (mimo iného) v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. 32. Hodnotenie dôkazov v zmysle je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. 33. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledkov hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov tak matky, ako i otca. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádzalo zo schopností,

možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliadalo sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, čo automaticky neznamená právo na rovnakú životnú úroveň. 34. K svojim vyššie uvedeným záverom odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z článku 6 základných princípov , v spojitosti s a , súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003 sp. zn. , všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania. I keď má súd povinnosť zistiť skutočný stav veci, toto nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, a preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosť tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). Zistený skutkový stav v intenciách už naďalej nie je potrebné overovať vykonaním ďalších dôkazov. Toto by bolo aj v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, ak by súd ďalej zisťoval to, čo bolo preukázané predloženými dôkazmi. Pokiaľ účastník v takomto type konania namieta, že skutočný stav bol iný, je povinný aspoň relevantne skutkový stav predloženými dôkazmi spochybniť, pričom toto nemôže ponechať na povinnosť súdu podľa , k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. 35. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu, vo väzbe na odvolaciu argumentáciu otca dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne, zákonne a v súlade s ustálenou judikatúrou a jeho rozhodnutie je potrebné ako vecne správne cez úpravu rdiť. Pripomína odvolací súd, že maloletá A. je oproti obdobiu predchádzajúcej úpravy výživného staršia, školopovinná a jej potreby sa prirodzene rozšírili, a to čo do rozsahu aj charakteru. Nástup do školy priniesol povinné platby, pravidelné výdavky na školské pomôcky a stravovanie, ako aj náklady na záujmové aktivity, primerané vreckové a bežné telekomunikačné náklady (mobilný telefón) zodpovedajúce jej veku a sociálnym štandardom, ktoré okresný súd dostatočne vyhodnotil v ods. 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z uvedeného ods. 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd dostatočne vyhodnotil výdavky a stotožňuje sa odvolací súd s určením, že medzi nevyhnutné výdavky, ktoré sú súčasťou odôvodnených potrieb dieťaťa, patria tiež náklady na bývanie, zdravotnú starostlivosť, oblečenie a obuv. Tieto potreby sú v súlade s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa a Zákona o rodine. Z obsahu spisu vyplýva, že matka je zamestnaná s dohodnutým hrubým mesačným príjmom 900 Eur, osobne zabezpečuje každodennú starostlivosť o obe deti, z ktorých A. je maloletá a H. plnoletá a hradí všetky ich výdavky spojené s ich výchovou a zabezpečením. Otec sa na výžive a výchove detí dlhodobo nepodieľa, deti nekontaktuje a nepreukázal žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu bránili v aktívnom výkone rodičovských povinností, ktorý záver v odvolaní ani osobne nenamietal. Matka je preto odkázaná aj na náhradné výživné. Za tejto skutkovej situácie, podľa výsledkov odvolacieho súdu v odvolacom konaní, okresný súd správne pristúpil k určeniu výživného tak, aby odrážalo reálne potreby dieťaťa a zároveň schopnosti a možnosti povinného rodiča ( a Zákona o rodine). V rovine týchto záverov odvolací súd odkazuje najmä na ods. 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v Vo vzťahu k odvolacej námietke otca k okresným súdom aplikovanému princípu potencionality príjmu, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v posudzovanom prípade bolo nevyhnutné vychádzať z potenciálneho príjmu otca, nie z ním znižovaného deklarovaného príjmu. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe platí, že pri určovaní výživného súd neprihliada výlučne na fakticky vykazovaný príjem povinného rodiča, ale aj na príjem, ktorý by mohol dosahovať pri primeranom využití svojich schopností, možností, pracovnej spôsobilosti a dostupných príležitostí na trhu práce. Povinný rodič si nemôže bez následkov zvoliť taký spôsob života, či pracovné zaradenie, ktorým sa vyhýba plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti k dieťaťu; riziko pasivity, voľby nižšie odmeňovanej práce bez objektívnych dôvodov či nevyužitia kvalifikačných a pracovných možností nemôže byť prenesené na dieťa. V prejednávanej veci otec nepreukázal žiadne závažné zdravotné, alebo iné objektívne

obmedzenia, ktoré by mu znemožňovali získať primerané zamestnanie, naopak, z obsahu spisu vyplýva, že nepredložil dôkazy o sústavnom a vážnom hľadaní lepšieho pracovného uplatnenia. Pokiaľ otec deklaroval, že jeho príjem je približne 350 Eur mesačne, pričom z potvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že jeho priemerný čistý príjem za relevantné obdobie predstavoval len 7,81 Eur mesačne a zároveň uvádzal pravidelné mesačné výdavky približne 1 066 Eur (strava, lieky, cestovné, nájomné, energie, splátky, telefón), tak tento zásadný rozpor medzi tvrdenými príjmami a životnými nákladmi, nebol podľa okresného súdu, ale ani odvolacieho súdu logicky udržateľný a nepochybne indikuje buď neúplné tvrdenia o príjmoch, alebo nevyužitý príjmový potenciál. Okresný súd preto vecne správne, za takejto skutkovej situácie, vychádzal najmenej z výšky otcom uvádzaných vlastných výdavkov, a to ako z dolnej hranice jeho reálne dosiahnuteľného (alebo skutočne dosahovaného) príjmu. Takýto prístup okresného súdu je podľa odvolacieho súdu v súlade s judikatúrnymi zásadami o hodnotení schopností a možností povinného rodiča a podľa odvolacieho súdu ho je možné považovať za racionálny korektív voči účelovo deklarovaným nízkym príjmom. Pokiaľ otec v odvolaní tvrdil, že nie je schopný platiť ani pôvodné výživné a jeho pomery sa zhoršili, tak tieto tvrdenia, nie sú podložené dôkazmi o objektívnych prekážkach výkonu práce, ani preukázanými aktivitami smerujúcimi k zvýšeniu príjmu, s dôrazom na to, že samotné tvrdenie o nízkom príjme, ešte neznamená preukázanie tejto skutočnosti. nepostačuje. Pripomína odvolací súd, že zmena pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine musí byť preukázaná, nie iba tvrdená a musí mať trvalejší a podstatný charakter. 37. V odvolaní otec namietal, že okresný súd vychádzal z „fiktívnej mzdy“, či z ponúk práce v odvetví, v ktorom nemá prax, ktorú námietku odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom rozhodujúce pre odvolací súd v tejto rovine bolo, že otec je práce schopný, bez preukázaných objektívnych prekážok a nepreukázal primerané úsilie o získanie stabilného a primerane odmeňovaného zamestnania. Skutočnosť, že v minulosti určitý druh práce nevykonával, sama osebe nevylučuje povinnosť využiť dostupné a primerané pracovné príležitosti. Odvolací súd nepovažuje výdavky matky na maloleté dieťa za prehnané. Strava vo výške približne 150 Eur mesačne zahŕňa aj jedlá mimo školského stravovania (raňajky, desiata, olovrant, večera) a zodpovedá cenovej realite. Vreckové a primerané telekomunikačné náklady sú v dnešných podmienkach bežnou a odôvodnenou súčasťou sociálneho a komunikačného fungovania školopovinného dieťaťa. Záujmové (krúžkové) aktivity, ako aj príležitostné tábory sú legitímnou súčasťou všestranného rozvoja dieťaťa; výživné nie je limitované iba na biologické prežitie, ale má pokrývať aj primeraný sociálny, kultúrny a osobnostný rozvoj (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci, vzhľadom na skutkové okolnosti, argument, že oblečenie má byť zásadne dedené po súrodencovi a nenakupované pravidelne, neobstojí, keďže táto argumentácia otca nepremietla skutočnosť, že deti rastú, oblečenie a obuv sa opotrebúvajú a sezónne vybavenie je potrebné obnovovať. 38. K odvolacím námietkam otca vo vzťahu k jeho tvrdeniam ohľadom nepriaznivého zdravotného stavu odvolací súd uvádza, že otec nepredložil aktuálnu relevantnú zdravotnú dokumentáciu, ktorá by potvrdzovala dlhodobé obmedzenia vylučujúce pracovnú spôsobilosť. Odvolací súd síce vníma túto argumentáciu otca, avšak sama skutočnosť, že si neuhradil dlh voči zdravotnej poisťovni a z tohto dôvodu nevyužíva zdravotnú starostlivosť, nemôže byť vyhodnotená odvolacím súdom ako objektívna prekážka, keďže je dôsledkom jeho vlastného postupu, ktorého dôsledky nie je možné v žiadnom prípadne prenášať na maloleté dieťa. 39. Ak otec v odvolaní namietal, že okresný súd neprihliadol na tzv. orientačné tabuľky Ministerstva spravodlivosti SR na výpočet výživného, tak takýto postup okresného súdu, podľa odvolacieho súdu, nepredstavuje chybný ani nezákonný postup, pretože tieto tabuľky nemajú záväzný charakter a súd ich môže zohľadniť len pomocne, nie ako záväznú normu. Tabuľky slúžia výlučne ako orientačný metodický nástroj na podporu jednotnosti rozhodovacej praxe, avšak nemôžu nahrádzať individuálne posúdenie konkrétnych pomerov účastníkov podľa § 62 a § 75 Zákona o rodine. Individuálne posúdenie pomerov maloletej A. bolo nevyhnutné aj preto, že jej potreby sa výrazne zmenili v súvislosti s nástupom na školskú dochádzku, rastom dieťaťa a rozšírením jej sociálnych a vzdelávacích aktivít. Takéto zmeny nemožno vždy presne subsumovať pod všeobecné percentuálne rozmedzia uvedené v tabuľkách, ktoré sú navrhnuté pre typové, nie atypické alebo nadpriemerne zaťažené situácie. Súd prvej inštancie, preto správne vyhodnotil reálne výdavky matky na dieťa, ktoré zahŕňali povinné školské náklady, náklady na stravu, hygienu, oblečenie, obuv, voľnočasové aktivity a primeranú telekomunikačnú vybavenosť maloletej , pričom tieto náklady sú v plnom súlade s tým, čo judikatúra označuje za „odôvodnené potreby“. Odvolací súd tak uzatvára, že okresný súd postupoval správne, keď orientačné tabuľky nepoužil mechanicky, ale namiesto toho vykonal individuálne hodnotenie potrieb maloletého dieťaťa, pričom jeho rozhodnutie bolo založené na komplexnom a presnom zhodnotení skutkového stavu,

v súlade s judikatúrou aj zákonom. Námietka otca týkajúca sa údajného „ignorovania tabuľkového systému“ okresným súdom bola, preto odvolacím súdom vyhodnotená ako nedôvodná. 40. Otec v odvolaní namietal, že zákonná sudkyňa je voči nemu zaujatá. K tvrdenej zaujatosti sudkyne, však podľa zistení odvolacieho súdu odvolanie neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti objektívne spochybňujúce nestrannosť. Pripomína odvolací súd, že subjektívna nespokojnosť s výsledkom konania nezakladá dôvod na záver o zaujatosti. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu ani túto odvolaciu námietku otca nemohol vyhodnotiť ako relevantnú vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu okresného súdu. 41. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia, tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú A., odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 42. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. 43. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v odrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii, podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov mal. Nely ako osobitne zákonom chráneného subjektu, vytknúť. 44. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 45. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že v mimosporových konaniach upravených platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení , CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle , ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal. 46. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle , ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 47. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.