Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-104-2024.pdf
PDF · 101.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/104/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: OIL JPM, s.r.o., so sídlom Hodinínska cesta, Holíč, IČO: 31 644 945, právne zastúpený: Mgr. Mário Arbet, advokát, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX- XX zo dňa 25. júna 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 23.05.2024 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu zo dňa 23.05.2024 o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 211/2000 Z.z.“ alebo ako „zákon o slobode informácií“), v ktorej žalobca žiadal o sprístupnenie informácií, a to a) Eviduje sociálna poisťovňa momentálne platiteľa poistného pre osobu: A. B., nar.: 19.2.1979 C. XXXX/ XX XXX XX C. - D. E. A.? b) Ak eviduje platiteľa poistného, kto je týmto subjektom (identifikačné údaje)? c) Je v evidencii sociálnej poisťovne pri uvedenej osobe uvedená osoba zamestnávateľa? d) Je uvedená osoba v pracovnom alebo obdobnom pomere s nejakým zamestnávateľom? e) Eviduje sociálna poisťovňa v svojom informačnom systéme údaje o zárobku tejto osoby, a aké za aké obdobie, najmä výšku DVZ?
2. Žalovaný žiadosť zo dňa 23.05.202418 vybavil rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.05.2024, ktorým žiadosti o sprístupnenie požadovanej informácie podľa § 18 ods. 2 zákon o slobode informácií v znení neskorších predpisov v spojení s § 46 a § 47 Správneho poriadku nevyhovel.
3. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25. júna 2024, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie sociálnej poisťovne o odmietnutí sprístupnenia informácie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.05.2024 potvrdil.
II.
Žaloba
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti oboch rozhodnutí žalovaného, ktoré považoval za nezákonné, žiadal ich zrušiť a informácie sprístupniť.
5. Žalobca namietal poukaz žalovaného na § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., teda že ide o osobné údaje. Údaj o zamestnávateľovi však podľa názoru žalobcu nie je osobný údaj. Ďalším dôvodom pre neposkytnutie požadovaných údajov je nesprávny výklad § 170 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“). V zmysle § 170 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaný môže údaje poskytnúť bez súhlasu dotknutých fyzických a právnickým osôb tretím osobám, a to v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok. Žalovaný sa ale nesprávne domnieva, že uvedené ustanovenie sa týka výlučne postúpenia jeho vlastných pohľadávok. To však z uvedeného ustanovenia vôbec nevyplýva. V civilnom konaní platí rovnosť a ak by len žalovaný mohol takýmto oprávnením disponovať, išlo by o neprípustné zvýhodnenie jedného veriteľa nad ostatnými.
III.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
7. Žalovaný nemohol vyhovieť žalobcovi a sprístupniť mu informácie v ním požadovanej podobe, pretože sú informáciami, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a vykazujú znaky osobných údajov, súčasne sú informáciami zhromaždenými v informačnom systéme žalovaného, a žalobca nepredložil súhlas dotknutej osoby, ktorej sa údaje priamo týkajú a tiež neexistuje osobitný právny predpis, na základe ktorého by žalobcovi mohli byť informácie bez súhlasu dotknutej osoby poskytnuté a súčasne vo vzťahu k výnimke uvedenej v § 170 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., uvedené ustanovenie sa týka poskytovania údajov z informačného systému žalovaného v rozsahu potrebnom na výkon činnosti súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok žalovaného, a teda údaje sa nemôžu poskytnú žalobcovi na činnosť, ktorá priamo súvisí s činnosťou vymáhania pohľadávok.
IV.
Replika a duplika
8. V replike žalobca zotrval na argumentoch podanej žaloby.
9. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.
V.
Relevantná právna úprava
10. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
11. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
14. Podľa § 170 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom, na plnenie funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a údaje potrebné na hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a tvorbu a hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných politík (ďalej len "analytické údaje") vo vlastnom informačnom systéme. Používanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne.
15. Podľa § 170 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok a účastníkom konania o nároku na rodičovský dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok alebo o nároku na ich výplatu, ak ide o osobné údaje uvedené v rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie nároku na rodičovský dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok alebo nároku na ich výplatu. Na prenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho poistenia členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, Švajčiarskej konfederácie a štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Na poskytovanie osobných údajov v súvislosti s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby.
16. Článok 4 ods. 1 písm. a) NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „nariadenie GDPR“) na účely tohto nariadenia: „osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby.
17. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 18/2018 Z.z.“) osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.
18. Podľa § 78 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 18/2018 Z.z. osobné údaje o dotknutej osobe možno získať od inej fyzickej osoby a spracúvať v informačnom systéme len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby; to neplatí, ak poskytnutím osobných údajov o dotknutej osobe do informačného systému iná fyzická osoba chráni svoje práva alebo právom chránené záujmy, oznamuje skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti dotknutej osoby, alebo sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona podľa § 13 ods. 1 písm. c) a e). Ten, kto také osobné údaje spracúva, musí vedieť preukázať úradu na jeho žiadosť, že ich získal v súlade s týmto zákonom (ods. 6). Ak dotknutá osoba nežije, súhlas vyžadovaný podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu môže poskytnúť jej blízka osoba. Súhlas nie je platný, ak čo len jedna blízka osoba písomne vyslovila nesúhlas (ods. 7).
VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku
19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
20. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 29. januára 2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 8. decembra 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.
VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom
21. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25.06.2024, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného o odmietnutí sprístupnenia informácie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.05.2024.
22. Správny súd uvádza, že zákon č. 211/2000 Z. z. predstavuje predpis verejného práva, upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom č. 211/2000 Z. z., ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.
23. Povinná osoba nemá povinnosť sprístupniť akúkoľvek žiadanú informáciu. Informáciu povinná osoba sprístupní iba v takom prípade, ak ju má k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.) a súčasne nie je daný niektorý zo zákonných dôvodov pre obmedzenie prístupu k informáciám vymedzený v § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z. z.
24. Z § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. teda vyplýva, že povinná osoba má povinnosť poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii. Zákon č. 211/2000 Z. z. neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľov informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Takisto jej zákon neukladá povinnosť spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie.
25. V prejednávanej veci bolo kľúčovým posúdenie, či žalovaný môže sprístupniť údaje o zamestnávateľovi A. B. a údaje o jeho zárobku. V žiadosti žalobca uviedol, že ako advokát zastupuje obchodnú spoločnosť OIL JPM, s.r.o., ktorá uzatvorila zmluvu o odbere PHM s obchodnou spoločnosťou JuKol prof s.r.o., a teda jeho činnosť tak priamo súvisí s činnosťou vymáhania pohľadávok. Klient žalobcu súčasne uzatvoril ručiteľský záväzok s p. A. B., ktorý je konateľom predmetnej obchodnej spoločnosti a zo strany JuKol prof s.r.o. nebola klientovi žalobcu, ani po dátume splatnosti uhradená kúpna cena za odobratý tovar. Tým prišlo k porušeniu zákonnej povinnosti kupujúceho plniť si svoje záväzky a klient žalobcu si splatnú pohľadávku vymáha súdnou cestou, a to voči ručiteľovi predmetného záväzku. Žalovaný odmietol sprístupniť požadované informácie a to s poukazom na § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., § 2 zákona č. 18/2018 a § 170 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
26. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí má správny súd za to, že žalovaný postupoval v prejednávanej veci v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z., zákonom č. 461/2003 Z.z. ako aj nariadením GDPR, keď žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií nevyhovel. Žalobca sa nestotožnil s posúdením žalovaného, že údaj o zamestnávateľovi je osobný údaj a zastáva názor, že v zmysle nariadenia GDPR údaj o zamestnávateľovi osobným údajom nie je. V danej veci správny súd poukazuje na článok 4 ods. 1 písm. a) nariadenia GDPR a uvádza, že osobným údajom je vždy jednoznačný („formálny“) identifikátor, o ktorom v zásade nie sú pochybnosti, avšak osobným údajom je tiež aj „informačný obsah“ viažuci sa ku konkrétnej osobe. Je potrebné upozorniť na to, že samotný fakt, že na základe zmieneného „informačného obsahu“ sa nevie v danom okamihu vyjadriť konkrétne meno osoby, ktorej sa tieto informácie týkajú, ešte nemusí jednoznačne znamenať, že nejde o informačný obsah majúci povahu osobného údaja. Údaj o zamestnávateľovi A. B., ako aj požadovaný údaj o zárobku A. B., sú preto podľa názoru správneho súdu údaje, ktoré sa týkajú jeho osobnosti a súkromia. V danom prípade ide o znaky, ktoré tvoria sociálnu a ekonomickú identitu fyzickej osoby, a preto nesprístupnenie požadovaných údajov žalobcovi považuje správny súd za správne. Údaj o zamestnávateľovi sa považuje za osobný údaj, ak je spojený s konkrétnou identifikovateľnou osobou (čo by bol aj prejednávaný prípad).
27. K námietke, že žalovaný si nesprávne vyložil § 170 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Správny súd konštatuje, že zákon č. 461/2003 Z.z. je osobitným právnym predpisom, ktorý upravuje činnosť žalovaného ako verejnoprávnej inštitúcie vrátane postupu pri vymáhaní a postupovaní pohľadávok žalovaného. Zákon č. 461/2003 Z.z. sa vzťahuje výlučne na žalovaného a tento zákon nie je všeobecným právnym predpisom vo vzťahu k pohľadávkam, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný postupuje pri vymáhaní a postupovaní pohľadávok výlučne podľa zákona č. 461/2003 Z.z. (§ 148, § 149 zákona č. 461/2003 Z.z.), a teda § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka sa na žalovaného nepoužije. Z dôvodu, že zákon č. 461/2003 Z.z. sa vzťahuje výlučne na žalovaného, nemôže tento zákon všeobecne upravovať poskytovanie údajov z informačného systému akýmkoľvek tretím osobám na postúpenie a vymáhanie pohľadávok. Ustanovenie § 170 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého je možné bez súhlasu dotknutých osôb poskytnúť údaje tretím osobám údaje z informačného systému, a to len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok sa vzťahuje výlučne na pohľadávky žalovaného, ktoré postupuje a vymáha podľa § 148 a 149 zákona č. 461/2003 Z.z. a za tretie osoby sa považujú právnické osoby, s ktorými žalovaný uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok.
28. Správny súd navyše pripomína, že žalovaný poskytuje zo svojho informačného systému údaje aj na účely vymáhania pohľadávok tretím stranám, ale to už na základe osobitných predpisov, ktoré ukladajú žalovanému takéto povinnosti (napr. Exekučný poriadok). V prípade, že žalobca vymáha svoju splatnú pohľadávku súdnou cestou, žalovaný poskytne súčinnosť na základe žiadosti súdu. Obsah požadovaných informácií žalovaný nie je oprávnený sprístupniť na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z.
29. Vo vzťahu k § 170 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. k zákonu č. 211/2000 Z.z. správny súd uvádza, že zákon č. 211/2000 Z.z. je všeobecným právnym predpisom poskytujúcim spoločnú úpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje špeciálna úprava. Zákon o sociálnom poistení však otázku zhromažďovania, zverejňovania a ochrany osobných údajov upravuje osobitne, teda špeciálne upravuje v § 170 a § 171. V danom prípade teda ide o konkrétnu úpravu utvárania a používania informačného systému a zároveň vymedzenie spôsobu používania, spracovávania a poskytovania údajov zhromažďovaných v informačnom systému Sociálnej poisťovne. Údaje zo svojho informačného systému môže žalovaný poskytnúť vyslovene len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak zákon o sociálnom poistení alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Z dôvodu, že požadované informácie môžu obsahovať osobné údaje alebo údaje z informačného systému žalovaného, tak by poskytnutím týchto údajov došlo k zásahu do práva dotknutých osôb v rozpore či už so zákonom č. 461/2003 Z.z. (ako lex specialis) tak aj so zákonom č. 211/2000 Z.z. (ako lex generalis). Teda informácie o zamestnávateľovi konkrétnej osoby a údaje o zárobku A. B. sú informáciami, ktoré sa týkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, informáciami v informačnom systéme žalovaného, ktorý ich môže poskytovať len v súlade s § 170 zákona č. 461/2003 Z.z. a na základe týchto informácií či už jednotlivo alebo vo vzájomnej spojitosti možno dospieť k identifikácií konkrétnych osôb a ich údajov. Vzhľadom na to, že v súlade s § 170 zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaný nedisponuje súhlasom dotknutých osôb, na základe ktorého by mohol žalovaný požadované informácie poskytnúť a taktiež neexistuje osobitný predpis, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného požadované informácie sprístupniť bez súhlasu dotknutých osôb, bol záver žalovaného o neposkytnutí požadovaných informácií správny. Navyše správny súd dodáva, že žalovaný ako povinná osoba nemá povinnosť si takýto súhlas dotknutej osoby v súvislosti s podanou žiadosťou o sprístupnenie informácií vyžiadať.
30. Správny súd po preskúmaní administratívneho a súdneho spisu zistil, že nevyhovenie žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií z vyššie uvedených dôvodov zodpovedalo zákonnej úprave a ich neposkytnutie tak podľa názoru správneho súdu nepredstavuje negatívny zásah do práva žalobcu na informácie. Rovnako tak správny súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na odvolanie žalobcu. Správny súd v procese preskúmavania predmetných rozhodnutí nevzhliadol absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej správy vo veci rozhodol. Žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné žiadosti žalobcu vyhovieť, a to aj v kontexte s účelom a zmyslom zákona č. 211/2000 Z.z., vec po právnej stránke správne posúdil a aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 211/2000
Z.z., zákona č. 461/2003 Z.z., nariadenia GDPR ako aj zákona č. 18/2018 Z.z.. Na základe uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
31. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP tak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.
32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.