Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Csp-86-2025.pdf
PDF · 71.52 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/86/2025
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, IČO: 56 398 255, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., v spore o zaplatenie 68,04 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/86/2025-12 zo dňa 4.8.2025.
II. Konanie zastavuje.
III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.7.2025 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 68,04 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj nahradiť mu trovy konania.
2. Okresný súd Prešov vydal dňa 4.8.2025 platobný rozkaz č.k. 7Csp/86/2025-12, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 68,04 Eur, výdavky spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2,40 Eur a trovy konania vo výške 25 Eur.
3. Predmetný platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.
4. Podľa § 266 ods. 3 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako ,,CSP“), ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
5. Nakoľko sa súdu neporadilo doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk, súd platobný rozkaz zo dňa 4.8.2025 výrokom I. zrušil.
6. V priebehu konania, t.j. pri doručovaní platobného rozkazu bolo zistené, že žalovaný dňa XX.X.XXXX zomrel. Dedičské konanie po žalovanom bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 37D/905/2025 a uznesením sp.zn. 37D/905/2025-22 zo dňa 26.11.2025, právoplatné dňa 8.1.2026, zastavané v súlade s ustanovením § 188 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
7. Podľa § 7 ods. 1, prvá veta zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
8. Podľa § 7 ods. 2, prvá veta OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.
9. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 63 ods. 1-3 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
12. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Procesná subjektivita znamená spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon stranám sporu priznáva. V zmysle § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť účastníkmi konania predovšetkým fyzické osoby, pričom ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Súd je povinný skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník, má procesnú subjektivitu. Na nedostatok tejto procesnej subjektivity musí súd prihliadnuť kedykoľvek, v každom štádiu konania. Jej nedostatok je neodstrániteľný a má za následok zastavenie konania.
15. Ustanovenie § 63 Civilného sporového poriadku upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jej smrti, došlo počas konania. Ustálená judikatúra zastáva názor, že v prípadoch, ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, resp. aj v prípadoch, pokiaľ poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahy právne nástupníctvo inej osoby, je potrebné konanie zastaviť podľa § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomrelej strany, ktorým je osoba (osoby), ktorú právny poriadok dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomrelého podľa § 470 Občianskeho zákonníka.
16. Keďže žalovaný v priebehu konania zomrel, zanikla jeho procesná subjektivita. Súd však v danom prípade nemohol pokračovať v konaní, keďže žalovaný zanechal majetok iba nepatrnej hodnoty. Z dôvodu, že dedičské konanie po žalovanom bolo z tohto dôvodu zastavené, nedošlo k reálnemu dedeniu žiadneho majetku (na potenciálneho dediča neprešlo žiadne právo ani povinnosť poručiteľa). Keďže povaha veci za tejto situácie nedávala súdu inú možnosť ako zastaviť konanie pre nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v strate procesnej subjektivity žalovaného, súd konanie s poukazom na § 63 a § 161 Civilného sporového poriadku zastavil.
17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácií alebo charakterom procesnej situácie. Uvedené zákonné ustanovenie možno použiť iba výnimočne a existenciu, resp. neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné posudzovať komplexne so všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk.
23. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania musel súd zohľadniť tú skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že žalovaný počas konania zomrel a stratil tak svoju procesnú spôsobilosť. K zastaveniu konania tak došlo pre právnu skutočnosť nepričítateľnú žiadnej zo strán, pričom práve táto (smrť žalovaného) mala za následok, že v čase rozhodovania súdu jedinou stranou s procesnou subjektivitou zostal žalobca. Za tejto procesnej situácie však ani povinnosť nahradiť vzniknuté trovy by nebolo komu uložiť a potenciálne ju i vymôcť. V nadväznosti na to tak nastala výnimočná situácia, na základe ktorej nemohol súd priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania, preto súd aplikoval ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán.
24. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.