Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/50/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Eriky Zajacovej a sudkyne A. B. C. v právnej veci žalobcu: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. F. XX, právne zastúpený Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 53, Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. F. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. marca 2025, č. k. -90, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného ako predávajúceho podľa kúpnej zmluvy, ktorej text špecifikoval žalobca v žalobe. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil porušením predkupného práva spoluvlastníka podľa , ktoré žiadal reparovať práve tým, že mu žalovaný ponúkne protiprávne nadobudnuté spoluvlastnícke podiely na predaj ( ZO).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a OZ a konštatoval viacero dôvodov, pre ktoré nebolo možné žalobe vyhovieť. Vychádzajúc zo skutkového zistenia, že žalovaný nadobúdal svoj spoluvlastnícky podiel postupne od viacerých spoluvlastníkov súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že aj keď predkupné právo žalobcu porušené bolo, prislúcha mu bez existencie dohody s ostatnými dotknutými spoluvlastníkmi právo vykúpiť z prevádzaných podielov len časť pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel. Keďže žalobca podľa žaloby uplatnil záujem o celý podiel žalovaného, bolo to podľa súdu prvej inštancie nad rámec jeho predkupného práva a žalobe nebolo možné z tohto dôvodu vyhovieť.

3. Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby uviedol súd prvej inštancie skutočnosť, že návrh kúpnej zmluvy, tak ako bol predložený súdu je zmätočný, pretože označuje za predávajúceho žalobcu a za kupujúceho žalovaného, teda zmluvné strany sú uvedené opačne, než zodpovedá porušeniu predkupného práva.

4. Napokon súd prvej inštancie považoval za významné pre zamietnutie žaloby aj skutočnosť, že v priebehu konania došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela jedna z pôvodných podielových spoluvlastníčok so žalovaným, ako aj skutočnosť, že pri jednom zo spoluvlastníckych podielov nadobúdal žalovaný podiel od osoby blízkej. Napriek oboznámeniu žalobcu s týmito skutočnosťami na to žalobca žiadnym spôsobom procesne nereagoval a ním uplatnený žalobný petit ostal nezmenený.

Naďalej sa domáhal nahradenia prejavu vôle ohľadom celého podielu žalovaného na dotknutej nehnuteľnosti. Záver o nevyhnutnosti reakcie žalobcu na túto okolnosť podporil súd prvej inštancie odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 28.06.2016.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobe vyhovieť. V prvom rade namietal záver súdu prvej inštancie o možnosti uplatniť nároky z porušenia predkupného práva pri pasivite ostatných spoluvlastníkov len v rozsahu podielu dotknutého spoluvlastníka a takýto výklad považoval za neúmerne oslabujúci funkciu zákonného predkupného práva spoluvlastníkov. Túto otázku podrobne rozviedol s poukazom na účel predkupného práva, doktrínu, judikatúru a komparatívne východiská vo vzťahu k rozhodovacej praxi v Českej republike. V otázke rozsahu práva žalobcu na uplatnenie nárokov z porušeného predkupného práva namietal žalobca aj nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie, keď ten podľa žalobcu nedostatočne zohľadnil jednoznačný fakt, že žiaden ďalší spoluvlastník už nemal reálny záujem nadobudnúť prevádzané podiely a najmä fakt, že po všetkých realizovaných prevodoch spoluvlastníckych podielov porušujúcich predkupné právo žalobcu ostali ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností už iba žalobca a žalovaný. Podľa žalobcu je za danej situácie žalobca oprávnený domáhať sa prevodu celého podielu od žalovaného.

7. Ďalej žalobca namietal ako príliš formalistický postup súdu prvej inštancie, keď tento považoval zjavný omyl v označení strán kúpnej zmluvy za dôvod pre zamietnutie žaloby a prípadné upozornenie na túto chybu za porušenie rovnosti strán sporu.

8. Ako nesprávny skutkový záver namietal žalobca aj zohľadnenie odstúpenia od jednej z kúpnych zmlúv, ktorými žalovaný nadobúdal spoluvlastnícke podiely, pretože ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie svedčil zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností naďalej iba v prospech žalovaného a nebolo ani začaté žiadne katastrálne konanie, ktoré by malo mať za následok spätný zápis vlastníckeho práva na základe odstúpenia od zmluvy.

9. Napokon žalobca namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil postupné nadobúdanie spoluvlastníckych podielov žalovaným na základe samostatných zmlúv od rôznych osôb a okolnosti jednotlivých prevodov. Pokiaľ iba v dvoch z nich išlo o prevod od blízkej osoby a súd prvej inštancie dospel k záveru, že v takom prípade žalobcovi predkupné právo nesvedčilo, mal súd prvej inštancie podľa žalobcu posúdiť oddelene nárok vo vzťahu k zvyšným prevodom, pri ktorých žalobca predkupné právo mal. podľa žalobcu mal súd prvej inštancie posúdiť zvlášť tie prevody, kde žalobca predkupné právo mal a zvlášť tie, kde bolo žalobcove predkupné právo porušené, a ohľadom nich žalobe vyhovieť. V tomto smere žalobca považoval za potrebné doplniť skutkové zistenia odvolacím súdom a na základe nich nanovo zhodnotiť, či má žalobca uplatnený nárok aspoň v pomernej časti. V tejto súvislosti žalobca deklaroval pripravenosť upraviť petit, aby zodpovedal zisteniam odvolacieho súdu.

10. Záverom odvolania žalobca poukázal na to, že napadnutý rozsudok popiera zmysel predkupného práva, keďže za stavu jednoznačného porušenia predkupného práva žalobcu sa žalobca nedomohol nápravy. Apeloval preto na odvolací súd, aby uprednostnil materiálnu spravodlivosť a ochranu spoluvlastníckych vzťahov pred formalizmom, ktorého sa mal dopustiť súd prvej inštancie.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Považoval za správne závery súdu prvej inštancie ohľadom rozsahu nárokov žalobcu z porušenia predkupného práva zodpovedajúcich v posudzovanom prípade iba veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. K tejto otázke citoval viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a odbornú literatúru. Zároveň žalovaný považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobe nebolo možné vyhovieť, pokiaľ žalobca navrhoval nahradiť prejav vôle aj vo vzťahu k tým prevodom, pri ktorých žalovaný nadobúdal od blízkych osôb, teda tam, kde k porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo.

12. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa .

13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie založil zamietnutie žaloby na viacerých samostatných dôvodoch. V prvom rade na tom, že žalobca nemal predkupné právo v rozsahu, v akom sa domáha nahradenia prejavu vôle vyplývajúceho z porušenia predkupného práva. To jednak pre mnohosť spoluvlastníkov (viac ako dvaja) a z toho vyplývajúci rozsah nárokov z porušenia predkupného práva zodpovedajúci len podielu žalobcu, a tiež preto, že žalobca namieta a uplatňuje nároky aj z prevodov, ku ktorým došlo medzi blízkymi osobami. Ďalším dôvodom vedúcim súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby bolo opačné označenie zmluvných strán v texte kúpnej zmluvy, ku ktorej mal byť nahradený prejav vôle žalovaného.

14. K poslednému uvedenému zjavnému omylu v texte kúpnej zmluvy možno uviesť, že pri takto zjavnom formálnom pochybení v obsahu žaloby prichádza do úvahy postup súdu podľa a nasl. , teda výzva súdu upozorňujúca na nedostatok žaloby s možnosťou jeho odstránenia a nejednalo by sa teda o porušenie rovnosti strán sporu.

15. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že v inom závere bolo napadnuté rozhodnutie správne, a to v závere o nemožnosti súdu zasahovať do obsahu právneho úkonu, ku ktorému žalobca žiada nahradiť prejav vôle žalovaného, resp. o nemožnosti nahradiť prejav vôle len ohľadom časti zmluvy, ktorá je predmetom žaloby. Pri nespornej skutočnosti, že k niektorým žalobcom namietaným prevodom spoluvlastníckych podielov došlo medzi blízkymi osobami je zrejmé, že vo vzťahu k nim žalobca predkupné právo nemal, a nemohol sa preto najmenej v tomto rozsahu dôvodne domáhať od žalovaného prevodu takto nadobudnutých spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ žalobcom navrhovaný text kúpnej zmluvy uvedenú skutočnosť nezohľadňoval a žalobca žiadal nahradiť prejav vôle žalovaného k prevodu celého spoluvlastníckeho podielu žalovaného, nebolo možné žalobe vyhovieť iba v časti, ako sa domnieva žalobca vo svojom odvolaní. Záver, že o žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne je konzistentne vyriešený judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. zo dňa 30.04.2025) a je súladný aj s rozhodovacou praxou Ústavného súdu, na ktorú správne poukázal aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ().

16. Vzhľadom na uvedené bolo dostatočným dôvodom zamietnutia žaloby v celom rozsahu, pokiaľ žalobca trval na nahradení prejavu vôle k prevodu celého spoluvlastníckeho podielu žalovaného pri nespornom skutkovom východisku, že v časti namietaných prevodov sa jednalo o prevody medzi blízkymi osobami, teda o prevody, v rozsahu ktorých žalobou uplatnené právo žalobcovi nesvedčalo. Akokoľvek tu v nejakom rozsahu existujú nároky žalobcu z porušenia predkupného práva, pokiaľ obsah zmluvy, na ktorej žalobca žiadal nahradiť prejav vôle žalovaného presahuje existujúci rozsah nárokov žalobcu, nemohol súd prvej inštancie rozhodnúť vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax inak, než zamietnuť žalobu v celom rozsahu. Súčasne nie je možné v odvolacom konaní poskytnúť žalobcovi priestor na zosúladenie navrhovaného obsahu zmluvy so skutočnosťami vyplývajúcimi z prevodov medzi blízkymi osobami, ako to žalobca navrhuje v odvolaní, pretože zmena žaloby je v odvolacom konaní neprípustná ( ).

17. Riešenie ostatnej žalobcom nastolenej otázky tzv. „prirastania spoluvlastníckych podielov“ pri pasivite ostatných spoluvlastníkov sa pri závere uvedenom v predchádzajúcom odseku stáva nadbytočným, pretože ani jej prípadné riešenie v súlade s názormi žalobcu by nemohlo viesť k inému záveru, než je konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku.

18. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a odvolací súd ho preto potvrdil, a to vrátane rozhodnutia o trovách konania zodpovedajúceho princípu úspechu vo veci ( ).

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).