Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-90-2025.pdf
PDF · 107.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/90/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., N. J.. X, XXX XX H., dieťa rodičov matky S.. Z. Q. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W.. Č. M. XX, XXX XX H., bytom H. X, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou PhD., advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 040 01 Košice a otca F. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. X, XXXX H., G. Y. XX, XXX XX H., právne zastúpeného Mgr. Tomášom Čerepánom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, 040 01 Košice, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 82P/83/2024 - 168 zo dňa 9.6.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Návrhom doručeným súdu dňa 6.6.2024 sa otec domáhal zverenia maloletého F. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bez určenia výživného. Matka sa vyjadrila k návrhu dňa 10.9.2024 a uviedla, že s návrhom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 6.8.2024 uviedol, že podľa otca maloletý často strieda domácnosti, a to mu nevyhovuje, preto podal návrh na striedavú osobnú starostlivosť. Úrad odporúčal na základe prejaveného názoru maloletého dieťaťa návrh na striedavú osobnú starostlivosť zamietnuť.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom pod sp. zn. 82P/83/2024
- 168 dňa 9.6.2025 tak, že: I. Návrh otca na zverenie maloletého F. P. do striedavej osobnej starostlivosti z a m i e t a .
II. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice 1, sp.zn. 21P/49/2017 zo 04.12.2019 v časti dohody rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému F. P., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým F. každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15,00 hod. do 19,00 hod.
Osobitná úprava styku otca s maloletým počas prázdnin a sviatkov týmto nie je dotknutá.
III. Z v y š u j e výživné otca pre maloletého F. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc od 10.09.2024 do budúcna.
Dlžné výživné pre maloletého F. vo výške 408,- eur za obdobie od 10.09.2024 do 31.05.2025 je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 3 dní od doručenia rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané po tom, ako citoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine, že pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a prihliadne ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Pritom dbá súd na rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvoma rodičmi. Súd hodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a podrobne skúmal, či sú splnené zákonné podmienky na zverenie maloletého F. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a dospel k záveru, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého, obaja majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa. Matka so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila, čo zdôvodnila tým, že pre maloletého je prioritou príprava do školy, preto sa so synom v nedeľu a v pondelok, predtým než odchádzal do domácnosti otca učili, prostredie otca nie je stabilné s poukazom na vzťahové problémy otca a jeho partnerky a otec nevníma dostatočne potreby dieťaťa. Otec svoj návrh na zmenu starostlivosti odôvodnil tým, že syn ho o to žiadal, pretože mu vadí časté striedanie domácnosti a svojím právom rovnocenne sa starať o dieťa. Maloletý sa súdu jasne vyjadril, že si neželá striedavú osobnú starostlivosť, súhlasil však, že počas dvoch mesiacov si vyskúša zotrvanie v starostlivosti otca od utorka do nedele. Po uplynutí dvoch mesiacov však rozhodne uviedol, že si neželá takto rozbehnutú starostlivosť a súhlasil s tým, že bude u otca od štvrtka do nedele a ďalší týždeň vo štvrtok poobede. Maloletý ako uviedol dáva do popredia svoje školské povinnosti a prípravu do školy, ktorú chce vykonávať v domácnosti matky. Maloletý je vo veku, kedy ešte vyžaduje pomoc s prípravou do školy, absolútne dôveruje matke, v jej domácnosti pociťuje istotu a stabilitu. Jeho vzťah k otcovi je mierne narušený z dôvodu, že maloletý si uvedomil, že otec opisuje skutočnosti v rozpore s realitou, pričom otec synov názor na zmenu starostlivosti vôbec nerešpektoval, čo u syna vyvolalo rozladenie až sklamanie. Maloletý je podľa súdu prvej inštancie rozumovo veľmi vyspelý, plne chápe predmet konania a aj o akú zmenu by v jeho živote išlo. Súd sa stotožnil s tvrdením otca, že maloletého preťažuje časté striedanie domácnosti so všetkými školskými potrebami, preto upravil otcovi široký styk tak, aby sa tento problém odstránil. Osobitnú úpravu sviatkov a prázdnin súd ponechal tak, ako bolo uvedené v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/49/2017 z 4.12.2019, pretože rodičia ju meniť nežiadali. Súd prvej inštancie zároveň poukazuje v odôvodnení rozhodnutia na to, že nevykonal dokazovanie, ktoré navrhol otec, teda ustanoviť znalca za účelom posúdenia najvhodnejšej starostlivosti o maloletého, nakoľko vykonanie tohto dokazovania považoval za nehospodárne, neúčelné. Z dokazovania mal súd prvej inštancie jasne preukázané podstatné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie veci, ako aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Matka navrhla zvýšenie výživného na maloletého na sumu 300 eur od podania návrhu, t.j. od 10.9.2024 do budúcna. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je podľa súdu prvej inštancie zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. Pri poslednom určovaní výživného navštevoval maloletý materskú škôlku, teraz navštevuje II. stupeň základného vzdelávania. Primerané bežné mesačné výdavky na maloletého F. boli zo strany matky vyčíslené na sumu približne 723,50 eur. Okrem týchto výdavkov matka na dieťa vydáva aj mimoriadne výdavky na športové oblečenie, výstroj, oslavy narodenín, bicykel, letný tábor, dioptrické okuliare, mobil, tablet, ktorých výška nie je zanedbateľná. Súd prvej inštancie pri určení výživného použil Metodiku výpočtu výšky výživného zverejneného na stránke MS SR, kde výživné na maloleté dieťa vo veku od 10 do 14 rokov pri dvoch vyživovacích povinnostiach otca je 16 %. Súd vychádzal z príjmu otca za obdobie 7/2024 až 3/2025 vo výške 1578 eur a zvýšil výživné zo sumy 170 eur na sumu 250 eur od 10.9.2024. Zároveň určil aj výšku dlžného výživného, ktorú vo výške 408 eur je otec povinný zaplatiť do troch dní od doručenia rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 52 CMP.
III. Odvolanie otca, vyjadrenie účastníkov konania
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolal vo výrokoch I, II. a III. otec maloletého F., a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Podľa otca sú výroky v rozpore so záujmom maloletého F., pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice sp. zn. 21P/49/2017 zo dňa 14.12.2019, podľa ktorého fungoval styk päť rokov. Spokojná bola aj matka aj syn, ktorý pred súdom dal impulz na plnohodnotnú striedavú starostlivosť. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie vykonal dva výsluchy s maloletým, pričom syn odmietol striedavú osobnú starostlivosť a z toho vychádzal aj súd prvej inštancie a celé rozhodnutie pritom vychádzalo výlučne z neobjektívnych vyjadrení syna. Podľa odvolateľa dochádza u syna k manipulácii zo strany matky a jej manžela a predovšetkým nátlaku zo strany matky. Na otázku nátlaku môže dať odpoveď podľa otca iba znalec z odboru psychológie aj s poukazom na to, aká forma styku je pre maloleté dieťa - F. najvhodnejšia. Zamietnutie jeho návrhu na znalecký posudok považuje otec za obmedzenie práv otca na spravodlivé konanie. Súd sa pritom opieral v rozhodnutí o vyjadrenie maloletého F., že sa mu lepšie pripravuje do školy v domácnosti matky. Pritom otec poukazuje na to, že výsledky študijné dokazujú, že vzdelávanie prebieha skvelo aj v otcovej domácnosti. Pedagógom je nielen on samotný, ale aj jeho partnerka. Ďalej argumentuje odvolateľ tým, že zúžením styku došlo k obmedzeniu emočnej naviazanosti otca a syna. Ide o rozhodnutie nie v najlepšom záujme syna, pričom maloletý vyslovil, že mal strach z manžela matky, ako aj chcel, aby nebola matka nahnevaná, keď vypovedal na súde. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal naplnenie podmienok na spravodlivé rozhodnutie a nesprávne zohľadnil všetky relevantné okolnosti nevyhnutné pre rozhodnutie, ktoré bude v najlepšom záujme maloletého F.. Odvolaním napadnuté rozhodnutie navrhol zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie, respektíve podľa § 388 CSP zmeniť rozhodnutie a maloletého F. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti v súlade s otcovým návrhom zo dňa 6.6.2024.
5. K podanému odvolaniu otca sa vyjadrila písomným stanoviskom z 4.9.2025 matka maloletého, ktorá uviedla, že celé odvolanie podľa nej sa týka otázky striedavej osobnej starostlivosti, pričom postoj maloletého vyplynul práve z tlaku otca na maloletého syna. Ona návrh na zúženie styku podala práve z dôvodu prejavenej vôle syna. Túžba striedavej osobnej starostlivosti je túžbou otca, nie syna. Syn bol vypočúvaný kolíznym opatrovníkom, súdom za prítomnosti psychologičky, vyskúšal si striedavú starostlivosť v trvaní dvoch mesiacov a z jeho vyjadrenia súd nenadobudol dojem o jeho manipulácii matkou. Dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania podľa nej nie je v konaní. V škole má syn výborné študijné výsledky a k samotnému zúženiu prakticky došlo o jeden deň oproti pôvodnému rozhodnutiu z roku 2019. Matka považuje odvolanie otca za nedôvodné.
6. Kolízny opatrovník sa vyjadril stanoviskom zo dňa 8.9.2025, pričom uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím súd rozhodol v najlepšom záujme maloletého F.. Kolízny opatrovník zotrval na písomných a ústnych vyjadreniach počas konania.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia § 362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané, s poukazom na ustanovenie § 359 CSP proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli súdu dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch I., II. a III. Pritom potvrdil aj výrok IV. o trovách konania súdu prvej inštancie a v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP rozsudok v týchto výrokoch I., II., III. a IV. ako vecne správny a zákonný potvrdil.
8. Odvolací súd sa vo výrokoch rozsudku, ktoré neboli napadnuté odvolaním, ako aj v ostatných výrokoch stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia vo všetkých častiach napadnutého rozsudku bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd má za to, že dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí sú presvedčivé a odvolacie dôvody, ktoré uviedol odvolateľ v odvolaní s ohľadom na zrušenie, respektíve zmenu samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom zverenia maloletého F. do striedavej osobnej starostlivosti, ako aj zmeny určenia výživného s uvedenými dôvodmi sa už súd prvej inštancie v odvodnení svojho rozhodnutia zaoberal, tieto dôvody vyargumentoval, pričom odvolací súd má za to, že samotné odvolacie dôvody neboli spôsobilé toho, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie v napadnutých výrokoch zrušil, respektíve zmenil.
9. Súd prvej inštancie uvedené dôvody, ktoré uvádza odvolateľ v odvolaní posúdil a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa týmito dôvodmi konkrétne zaoberal, pričom správne rozhodol o samotnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým F.. Osobitnou úpravou styku otca s maloletým počas prázdnin a sviatkov sa týmto nezaoberal, nakoľko táto zostala nedotknutá oproti rozhodnutiu z roku 2019. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného pre maloletého, a to zo sumy 170 eur na sumu 250 eur, ktoré je povinný otec prispievať k rukám matky od 10.9.2024 do budúcna. O dlžnom výživnom výške 408 eur rozhodol tak, že je povinný otec uvedené zaplatiť do troch dní od doručenia rozsudku. Zároveň ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania s poukazom na ustanovenie § 52 CMP. Argumenty, ktoré uviedol otec v odvolaní sa vyslovene týkali striedavej osobnej starostlivosti, na ktorej má otec eminentný záujem, a to s poukazom na to, že išlo o samotný návrh maloletého F.. Počas konania bolo preukázané, že maloletý F. nezvláda prechody z jednej domácnosti do druhej, čím argumentoval, avšak uviedol, že striedavú osobnú starostlivosť si chce vyskúšať na obdobie dvoch mesiacov, pričom po uplynutí uvedenej doby vyslovil tak pred kolíznym opatrovníkom, ako aj pred sudkyňou za prítomnosti psychologičky, že striedavú osobnú starostlivosť nechce. Žiadal, aby bol upravený styk otca s ním, a to tak, že prevažne by sa mohol a mal pripravovať na školu v domácnosti matky, kde mu to viacej vyhovuje. V domácnosti otca argumentoval maloletý, že má otec priateľku a nachádza sa tam sestra, ktorú má otec s uvedenou priateľkou, ktorá sa narodila 19.4.2022. Zároveň maloletý potvrdil aj tú skutočnosť, že matka spolu so svojím manželom majú chlapca, narodeného 8.2.2019.
10. Súd prvej inštancie predovšetkým poukázal na najlepší záujem maloletého F., ktorý bol v tomto konaní prvoradý. Z uvedeného vyjadrenia maloletého vychádzal aj pri samotnom určení rozsahu styku otca s maloletým F., pričom na akceptáciu otca o rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti súd uvedený návrh nevzal v úvahu, nakoľko bol v rozpore s názorom maloletého F.. Súd sa stotožnil s tvrdením otca, že maloletého preťažuje časté striedanie domácnosti so všetkými školskými potrebami, a preto upravil otcovi široký styk tak, aby sa tento problém odstránil, pričom určil styk otca s maloletým od štvrtka do nedele v nepárny kalendárny týždeň a vo štvrtok poobede v párny kalendárny týždeň, čo predovšetkým podľa súdu prvej inštancie vystihuje právo dieťaťa na starostlivosť rodiča, ktorému nie je zverené a rešpektuje pritom jeho aktuálne vývinové potreby a umožní maloletému naplno sa venovať príprave do školy a mimoškolskej činnosti. Miesto a spôsob odovzdávania maloletého rodičmi sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu nezmenil, rovnako ako sa nezmenilo ani stretávanie sa otca s maloletým počas sviatkov a školských letných prázdnin. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, s ktorým sa bezpochyby stotožnil odvolací súd, predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predovšetkým rozhodnutie súdu v čase roku 2019, kedy bolo rozhodované o výživnom. Na základe vykonaného dokazovania a preukázaných nákladov zo strany matky ako mesačných výdavkov na maloletého F. v rozsahu 723,50 eur na mesiac, pričom do uvedeného matka zarátala všetky výdavky spojené so školou, ako aj s krúžkami a samotné potreby maloletého počas školskej aj mimoškolskej činnosti. Zároveň poukázal odvolací súd na správne vyhodnotenie 16 % z príjmu na výživu maloletého dieťaťa z výšky mesačného príjmu otca v rozsahu 1578 eur, z čoho vychádza vypočítaná suma výživného.
11. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu zároveň vyjadril ku všetkým podstatným okolnostiam podaného návrhu a vyjadril sa aj ohľadom všetkých dôvodov, ktoré uvádzal navrhovateľ vo svojom návrhu, pričom v prvom rade vzal v úvahu najlepší záujem dieťaťa a jeho vyjadrenie, ktoré bolo vykonané jednak pred kolíznym opatrovníkom, ako aj pred sudkyňou dvakrát.
12. Odvolací súd argumentuje aj tým, že už vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo preukázané, že v minulosti bol nastavený jednak styk otca s maloletým, ako aj určené výživné v roku 2019, kedy bol maloletý ešte len žiakom materskej škôlky. V súčasnej dobe je žiakom II. stupňa základnej školy, pričom sa aj jeho náklady na školskú, mimoškolskú činnosť, ako aj životné a náklady zvýšili. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti v celom rozsahu posúdil a z týchto vychádzal aj pri stanovení výživného tak, ako to konštatoval odvolací súd vyššie. Matka maloletého vyčíslila pritom všetky náklady, ktoré má na maloletého F..
13. Podľa odvolacieho súdu na záver súdu prvej inštancie predovšetkým vplývalo vyjadrenie maloletého F., ktorý radikálne odmietol striedavú osobnú starostlivosť vzhľadom k tomu, že lepšie sa mu pripravuje na školskú dochádzku v domácnosti matky. Z uvedeného názoru maloletého súd prvej inštancie správne vychádzal, keď návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť na základe uvedeného názoru maloletého aj zamietol.
14. Odvolací súd poukazuje na to, že čo sa týka samotného plnenia vyživovacej povinnosti v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, postupoval súd prvej inštancie bezpochyby správne a v súlade s uvedenými ustanoveniami, pričom dôvodil tým, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samé sa živiť. Obaja rodičia majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Všetky tieto skutočnosti posúdil súd prvej inštancie, pričom vychádzal z priemerného mesačného príjmu otca 1578 eur, ako aj z osobnej starostlivosti matky a výživné zo sumy 170 eur zvýšil na 250 eur.
15. Odvolací súd zároveň poukazuje na vyjadrenia tak otca ako navrhovateľa, matky, ako aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý návrh na striedavú osobnú starostlivosť navrhol súdu prvej inštancie zamietnuť.
16. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal a z tohto skutkového stavu zároveň vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne opakoval vo svojom rozhodnutí, pričom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 7, ods. 2 CSP sa s týmto skutkovým stavom, ako aj odôvodnením samotného rozhodnutia stotožňuje. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, pričom z ustálenej rozhodovacej praxe súdov bezpochyby vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, pričom poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo/98/2018 zo dňa 29.01.2020. Odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno preto posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08 a IV. ÚS 372/08.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho k tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky zákonné kritéria rozhodné pre stanovenie správneho rozsahu tak zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, ako aj rozhodnutie o zvýšení výživného na maloletého F.. Pritom odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP dodáva.
18. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami, ako aj so záverom rozhodnutia súdu prvej inštancie o zverení maloletého F. do osobnej starostlivosti matky a príslušného zvýšenia výživného zo sumy 170 na 250 eur poukazuje odvolací súd na zistený skutkový stav, ako aj obsah napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a má za to, že boli splnené a správne posúdené všetky okolnosti, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie zistené a ktoré súd prvej inštancie aj na základe týchto skutočností správne rozhodol, keď zveril maloletého F. do osobnej starostlivosti matky a zvýšil výživné na neho. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, pričom vyhodnotil osobný záujem maloletého F., ktorý bol zverený do starostlivosti matky a ktorý de facto svoj názor uviedol aj pred kolíznym opatrovníkom, ako aj pred súdom dvakrát v danom konaní.
19. Odvolací súd zároveň poukazuje na posúdenie pomerov rodičov, ako aj na samotný názor maloletého, na základe ktorého súd prvej inštancie správne a v rozsahu príslušných ustanovení Zákona o rodine, ako aj Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku rozhodol. K námietkam otca v odvolaní odvolací súd argumentuje tým, že predmetom tohto konania je podľa odvolacieho súdu najlepší záujem maloletého F., ktorý bol správne, ako uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, zverený do osobnej starostlivosti matky, určený rozšírený styk maloletého s otcom a zvýšené výživné zo sumy 170 eur na sumu 250 eur správne a v súlade so zákonom.
20. Nakoľko odvolací súd nezistil dôvod na zmenu, respektíve na zrušenie samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zákonné potvrdil. Zároveň potvrdil aj výrok IV., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania.
21. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP, nakoľko s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).