Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoEk-23-2025.pdf
PDF · 97.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoEk/23/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci exekučného konania oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/X, D. E., právne zastúpený Mgr. Richardom Kováčom, advokátom, so sídlom Coboriho 1, Nitra, IČO: 50 825 721, o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/979/2009-44 zo dňa 16.09.2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 23Er/979/2009-52 zo dňa 24.09.2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, v napadnutom výroku I. a II., týkajúcom sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie, ako aj vo výroku IV., týkajúcom sa náhrady trov konania, p o t v r d z u j e .
Povinnému n e p r i z n á v a voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú (I.), exekúciu zastavil (II.), súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal (III. – výrok opravený opravným uznesením, ako aj nenapadnutý odvolaním) a povinnému priznal nárok na náhradu trov konania (IV.). Právne svoje rozhodnutie vo výrokoch I. a II. odôvodnil poukazom na § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom dňa 02.11.2009 oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinného. Exekučné konanie sa začalo dňa 02.11.2009. Dňa 10.11.2017 doručil povinný súdu podnet na zastavenie exekúcie. K podaniu povinného sa oprávnený nevyjadril. Dňa 03.05.2021 pôvodný súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Nakoľko v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje návrh povinného na zastavenie exekúcie relatívnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie, súd vyzval povinného, aby sa vyjadril, či vzhľadom na vydanie upovedomenia trvá na návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný súdu
oznámil, že na podanom návrhu trvá. Súdny exekútor si po výzve súdu trovy exekúcie neuplatnil, nakoľko neprevzal spis po pôvodnom súdnom exekútorovi. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 13286/09, ktorý vydal dňa 19.08.2009 Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len "rozhodcovský súd"), právoplatný dňa 05.10.2009 a vykonateľný dňa 08.10.2009.
3. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bola dňa 24.10.2008 uzavretá zmluva o úvere č. 4281827, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Súčasťou zmluvy bolo aj vyhlásenie povinného, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, označenom ako rozhodcovská doložka, bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/ B (ďalej len ,,rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon š. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Na základe tejto rozhodcovskej doložky, pretože v konaní nebolo preukázané, že by bola uzavretá rozhodcovská zmluva, sa viedlo rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom na základe ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia. Z formulárového znenia zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru však vyplývalo, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože povinný ju osobitne s veriteľom nevyjednal, mal možnosť iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Iný záver nemožno vyvodiť ani s poukazom na uvedené znenie zmluvy a ani všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť bolo nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho nútila sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, ak jeho začatie na rozhodcovskom súde inicioval veriteľ. Spotrebiteľovi v takom prípade nebolo umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechával ho výlučne na vôli navrhovateľa. Podľa názoru súdu v prípade, ak spotrebiteľská zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní a zároveň táto podmienka nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, išlo o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav nerovnovážny a pre spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nebol viazaný. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom k tomu bolo možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná. V súlade s vyššie uvedeným súd prvej inštancie ako exekučný súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení.
4. Vzhľadom na to, že súdny exekútor si trovy exekúcie nevyčíslil, súd mu ich nepriznal (výrok III.). S poukazom na § 9a Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) bolo potrebné vychádzať zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a aplikovať aj ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd priznal povinnému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). (výrok IV).
5. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku I. a II., podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, vytýkajúc vadu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. f), h) a majúc za to, že zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a má povahu absolútneho obchodu. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Priamo na prednej strane Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Oprávnený si predložením Zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatíva možnosti riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Pokiaľ by súd nevyhovel argumentácii oprávneného, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného a časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Tvrdil, že rozhodcovská doložka bola tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžadovala od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, preto bol oprávnený toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Písomné vyjadrenie zo strany povinného nebolo podané.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II., týkajúcom sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie, v spojení s opravným uznesením, ako aj naň nadväzujúcom výroku IV., týkajúcom sa náhrady trov konania, ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice zo dňa 02.11.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky vo výške 1.129,86 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol Rozsudok Stáleho rozhodcovské súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, vedený pod sp. zn. SR 13286/09 zo dňa 19.08.2009, právoplatný dňa 05.10.2009 a vykonateľný dňa 08.10.2009. Dňa 30.11.2009 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Podaním zo dňa 07.11.2017 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho súd prvej
inštancie zisťoval, či nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, ako aj tú skutočnosť, či povinný na návrhu na zastavenie exekúcie trvá. Následne rozhodol napadnutým uznesením.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v spojení s opravným uznesením dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v odôvodnení rozhodnutia sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 2 CSP.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vo výrokoch I. a II., odvolací súd dodáva, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.
14. V danej právnej veci išlo teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Na uvedenom nezmenila nič ani tá skutočnosť, že išlo o zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Rovnako tak nebolo možné vychádzať z toho, že dlžník sa oboznámil a súhlasil so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nakoľko tieto na znak súhlasu nepodpísal. Dlžník v zmluve vyslovene podpísal splnomocnenie, poskytnutie finančných prostriedkov a taktiež zmluvu, avšak oprávnený nepreukázal, že by sa dlžník oboznámil aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úver a mal možnosť niektoré z nich neprijať. Oboznámenie sa so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nie je ani prekážkou oprávnenia súdu aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods. l tejto smernice má kogentnú povahu.
15. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
16. Rozhodcovská zmluva/resp. doložka je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila
uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.
17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa (povinného), keďže toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Teda iba v prípade, že by bola rozhodcovská doložka so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania v celom rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská doložka je dojednaná platne.
18. Odvolací súd iba zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže následne v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v tomto prípade. Uvedené vyplýva aj priamo z rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, v znení: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovať podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
19. Táto rozhodcovská doložka síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, avšak ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca) druhá strana (žalovaný) sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská doložka vylučuje. Odvolací súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (povinnému) domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
20. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zakotvilo pre exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak ak dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil súd prvej inštancie až v štádiu prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vydal predmetné uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
21. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd posúdil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., II., ako aj naň nadväzujúcom výroku IV. v spojení s opravným uznesením ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnému povinnému nepriznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil v rámci odvolacieho konania (žiadne písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného doručené súdu nebolo).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).