Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-8Sa/106/2022

Uznesenie

Správny súd v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., proti žalovanému: Mesto Senec, so sídlom Mierové nám. 8, Senec, IČO: 00 305 065, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 28, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Správny súd v Bratislave priznáva žalovanému voči žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.09.2022, doručenou Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 19.09.2022 a postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.12.2022, sa žalobca domáhal preskúmania o určení počtu poslancov a určení volebných obvodov na volebné obdobie 2022-2026 a vydania uznesenia, ktorým by súd Mestského zastupiteľstva v Senci o určení počtu poslancov a určení volebných obvodov na volebné obdobie 2022-2026 (ďalej aj len „uznesenie MsZ“) zrušil, a nariadil zjednať zákonnú nápravu.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že v Meste Senec je v aktuálnom volebnom období (2018-2022) v Mestskom zastupiteľstve (ďalej len „MsZ“) zvolených 19 poslancov. Poslanci boli zvolení v komunálnych voľbách 10.11.2018 v 2 volebných obvodoch, z toho v prvom volebnom obvode 10 poslancov a v druhom volebnom obvode 9 poslancov. Volebné obvody boli geograficky a logicky určené - rozdelením na „sever“ a „juh“ mesta rešpektujúc hlavné dopravné tepny v intraviláne mesta a reflektovali aj záujmy, životné potreby a hlavné zóny pohybu jeho obyvateľov (napríklad školstvo, sociálne veci, občianska vybavenosť a služby).

3. Ďalej uviedol, že na zasadnutí MsZ v Senci dňa 11.05.2022 poslanci po búrlivej debate schválili nový návrh rozdelenia volebných obvodov, kde sa už neprihliadalo na aktuálne geografické rozdelenie mesta, ale „s poukazom na historické geografické vymedzenie dvoch volebných obvodov na základoch pôvodného (starého) mesta spred 20-30 rokov“ MsZ určilo dva volebné obvody, kde sa bude voliť 9 a 8 poslancov, ku ktorým pridalo tretí volebný obvod, kde sa budú voliť 4 poslanci. Tretí volebný obvod je geograficky zložený a „zlepený“ z lokalít a ulíc v meste, ktoré vznikli výstavbou v posledných 20 rokoch na rôznych miestach „pôvodného“ intravilánu mesta Senec, ktoré vznikli zahusťovaním výstavby, alebo boli vystavané ako developerské projekty v bezprostrednom susedstve „starého“ Senca, a ktoré sú medzi sebou vzdialené aj 6 km.

4. Matematicky sú volebné obvody stanovené na paritnom princípe cca 1000 hlasov : 1 poslanecký mandát. Avšak jednotlivé vymedzené súčasti volebného obvodu č. 3 nemajú podľa názoru žalobcu nič

spoločné a poslanec zvolený za takýto obvod nebude môcť obsiahnuť problémy takto roztrúseného volebného obvodu. Pre dokreslenie absurdnosti takéhoto určenia volebného obvodu žalobca uviedol, že osada Svätý Martin (súčasť mesta Senec, na žalobcom priloženej mape zvýraznená zeleným krúžkom), je vzdialená od mesta 6 km. Lokalita je zahrnutá v prvom volebnom obvode, s odôvodnením, že „nie je nová“. Novovybudované ulice, ktoré sú medzi touto osadou a ulicami pôvodného mesta, sú začlenené do tretieho obvodu. Žalobca tvrdil, že tak vznikla absurdná situácia, že je tu volebný obvod, ktorý nemá takmer žiadne spoločné životné záujmy. Ulice a lokality, ktoré sú teraz súčasťou tretieho volebného obvodu, boli pred 4 rokmi súčasťou prvého alebo druhého volebného obvodu. Podľa názoru žalobcu je nepochybné, že zákonodarca pri kreovaní zákona nemal v úmysle takúto formu určenia volebných obvodov.

5. Žalobca mal za to, že v tomto prípade ide o klasický prípad tzv. „volebnej geometrie“ (angl. „Gerrymandering“), ktorej cieľom je zámerné manipulovanie s pravidlami určenia volebných obvodov tak, aby bol politický názor určitej voličskej skupiny oslabený, marginalizovaný. V tomto prípade ide o potlačenie politického vplyvu a volebných preferencií čerstvých prisťahovalcov v meste Senec, obývajúcich primárne práve oblasti vystavané s ostatných rokoch, a ktorí na základe takto určeného volebného obvodu č. 3 majú možnosť zvoliť do MsZ iba 4 poslancov. Takto ustanovenými volebnými obvodmi, najmä vymedzením volebného obvodu č. 3 podľa jeho názoru došlo k marginalizácii aktívneho volebného práva tých obyvateľov mesta Senec, ktorí sa prisťahovali v posledných dekádach, a tiež možností uplatnenia pasívneho volebného práva účastníkov konania t. j. tých osôb, ktoré sa vo vymedzenom území uchádzajú o hlasy voličov, resp. sú svojimi občianskymi aktivitami známi najmä medzi „prisťahovalcami“.

6. Záverom žalobca uviedol, že bol podaný p. G. E. podnet na preskúmanie Mestského zastupiteľstva v Senci o určení počtu poslancov a určení volebných obvodov na volebné obdobie 2022-2026 na Okresnú prokuratúru Bratislava III, so sídlom Vajnorská 47 v Bratislave, podľa ustanovenia o prokuratúre. Prokurátor predkladateľa dňa 22.08.2022 upovedomil o odložení podnetu, s poukazom na rozhodovaciu právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

7. Žalobca v žalobe označil ako ďalších účastníkov konania B. G. E. a E. D.. Podľa účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie . Toto vymedzenie účastníctva predstavuje výnimku oproti všeobecnému vymedzeniu účastníkov správneho súdneho konania v v tom zmysle, že účastníkmi konania nebudú ďalší účastníci v zmysle , že ak by sa aj ten istý iný zásah orgánu verejnej správy vzťahoval alebo týkal viacerých osôb, účastníctvo by nepatrilo tej osobe, ktorá by žalobu nepodala (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1234 s.). Z tohto dôvodu súd s ďalšími účastníkmi označenými v žalobe nekonal.

8. Žaloba bola pôvodne podaná (postúpená) na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.10.2025 poukázal na to, že z legálnej definície iného zásahu orgánu verejnej správy ako aj z judikatúry jednoznačne vyplýva, že definičné vymedzenie iného zásahu orgánu verejnej správy sa týka len faktického postupu orgánu verejnej správy a len pri jeho činnosti, ktorá má povahu výkonu verejnej správy. Pod iný zásah preto nie je možné podradiť rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Žalovaný zastával názor, že vydanie uznesenia MsZ, ako opatrenie orgánu verejnej správy sui generis, resp. aplikácia jeho ustanovení, nespĺňa pojmové znaky legálnej definície iného zásahu orgánu verejnej správy. O nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy možno hovoriť v prípade, ak ide o postup, ktorý nie je založený na žiadnom konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočíva vo faktickej činnosti proti dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti, čo v prejednávanej veci podľa názoru žalovaného nie je splnené. Konštatoval, že žalobca sa preto v tomto konaní nemôže domáhať ochrany pred údajnou nezákonnosťou uznesenia MsZ prostredníctvom žaloby podľa . Premet žaloby, tak ako ho žalobca vymedzil, nie je podľa prípustný.

10. Poukázal na to, že žalobca v žalobe netvrdil ani nepreukázal žiadny priamy nezákonný zásah žalovaného voči jeho osobe, ktorý by trval, alebo by hrozilo jeho opakovanie. Tvrdenie, že žalovaný vydal uznesenie MsZ, nemožno podľa názoru žalovaného považovať za nezákonný zásah orgánu verejnej správy. Žalobca v žalobe zároveň netvrdil ani nepreukázal, že by určenie nezákonnosti uznesenia MsZ bolo dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Žalovaný konštatoval, že preto sa žalobca v tomto konaní nemôže domáhať určenia nezákonnosti uznesenia MsZ, ktoré naviac nemožno považovať za iný zásah orgánu vernej správy.

11. Žalovaný namietal, že žalobca v žalobe neuvádza ani nepreukázal, aké jeho konkrétne subjektívne práva boli údajným iným zásahom žalovaného, spočívajúcim vo vydaní uznesenia MsZ, dotknuté, t. j. nepreukázal, že je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby podľa . Zdôraznil, že právne bez významu nie je ani skutočnosť, že žalobca bol kandidátom pre voľby do mestského zastupiteľstva za prvý volebný obvod, pričom namieta nezákonnosť uznesenia MsZ vo vzťahu k spôsobu vytvorenie tretieho volebného obvodu z geografického hľadiska. Žalovaný preto namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby podľa .

12. Žalovaný ďalej namietal včasnosť podania žaloby. Tvrdil, že za iný zásah orgánu verejnej správy žalobca považuje prijatie uznesenia MsZ, o ktorom uvádza, že toto bolo prijaté dňa 11.05.2022 po búrlivej debate poslancov, teda zjavne tam bol žalobca účastný, keď vie čo jeho prijatiu predchádzalo, preto sa dá predpokladať, že sa o údajnom „zásahu žalovaného“ dozvedel už dňa 11.05.2022. Oznámenie o určení počtu poslancov a utvorení volebných obvodov pre voľby do orgánov samosprávy obcí, ktoré predložil do konania žalobca, bolo žalovaným zverejnené dňa 13.06.2022. Uviedol, že žaloba žalobcu bola doručená na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dňa 19.09.2022, teda zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, počítanej ako od prijatia uznesenia MsZ, tak aj od jeho zverejnenia žalovaným.

13. Žalovaný mal za to, že z vyššie uvedeného vyplýva, že prijatie uznesenia MsZ, resp. aplikácia jeho ustanovení žalovaným, nespĺňa pojmové znaky legálnej definície iného zásahu orgánu verejnej správy. Zastával názor, že uznesenie MsZ nie je ani rozhodnutím orgánu verejnej správy a zároveň nemá ani charakter opatrenia orgánu verejnej správy zameraného priamo proti žalobcovi, keďže sa priamo ani sprostredkovane nedotýka subjektívnych práv, právnych záujmov ani povinností žalobcu.

14. Žalovaný tiež poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe, že pred podaním žaloby bol občanom mesta F. G. E., z rovnakých dôvodov ako sú uvedené v žalobe, podaný podnet na Okresnú prokuratúru Bratislava III, na preskúmanie zákonnosti uznesenia MsZ. Uviedol, že prokurátor podnet občana E. odložil bez prijatia právneho prostriedku prokurátorského dozoru s odôvodnením, že podľa je v konaniach vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy daná právomoc Najvyššieho správneho súd Slovenskej republiky. Podľa prokurátora z obsahu podnetu vyplýva, že oznamovateľ namieta nie len zákonnosť uznesenia MsZ, ale aj porušenie ústavnosti v štádiu prípravy volieb. Podľa judikatúry citovanej prokurátorom voľby v širšom zmysle zahŕňajú aj prípravu na voľby, súčasťou ktorej je aj tvorba volebných obvodov. Samotné uznesenie MsZ, ktorým boli v rámci prípravy na voľby do orgánov územnej samosprávy vytvorené volebné obvody, preto podľa názoru prokuratúry patrí z hľadiska jeho obsahu do rozhodovacej právomoci Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

15. V nadväznosti na uvedené žalovaný konštatoval, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný ani na podanie žaloby o neústavnosti alebo nezákonnosti napadnutých volieb do mestského zastupiteľstva v štádiu ich prípravy podľa . Podotkol, že žalobca kandidoval za 1. volebný obvod, pričom napáda spôsob kreácie 3. volebného obvodu, a zároveň nedoložil k žalobe žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že je aktívne vecne legitimovaný podať žalobu. Taktiež dodal, že v konaní o neústavnosti alebo nezákonnosti napadnutých volieb do mestského zastupiteľstva nemôže byť Mesto Senec žalovaným, preto nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia v konaní o žalobe podľa .

16. Ďalej žalovaný poukázal na to, že až na výnimky je v správnom súdnictve možné preskúmavať rozhodnutia alebo postup orgánov verejnej správy len z hľadiska dodržania zákonnosti. Tvrdil, že v prípade určenia volebných obvodov uznesením MsZ neboli porušené žiadne ustanovenia zákona o obecnom zriadení, , na ktorý zákon o obecnom zriadení odkazuje, ani iného právneho predpisu Slovenskej republiky. Vzhľadom na počet obyvateľov mesta Senec 20.425 bol obecným zastupiteľstvom určený počet poslancov na volebné obdobie 2022 – 2026 na 21 poslancov,

čo je v súlade s zákona o obecnom zriadení. Poznamenal, že ukladá povinnosť vytvoriť volebné obvody aj určiť počty poslancov, ktorí v nich majú byť zvolení, podľa jediného kritéria tak, aby každému poslaneckému mandátu zodpovedal približne rovnaký počet obyvateľov obce s trvalým pobytom vo volebnom obvode (t. j. na každého poslanca zastupiteľstva má pripadať bez ohľadu na volebný obvod približne rovnaký počet obyvateľov). Obecné zastupiteľstvo preto môže pri stanovení volebných obvodov i počtov v nich volených poslancov uplatniť iné kritériá, ak neohrozia približnú rovnakosť počtov obyvateľov pripadajúcich na každý poslanecký mandát (). Konštatoval, že jediné zákonné kritérium pre vytvorenie volebných obvodov bolo žalovaným dodržané, keďže na jedného poslanca mestského zastupiteľstva v každom volebnom obvode pripadá 976 obyvateľov. iné podmienky pre vytvorenie volebných obvodov neurčuje.

17. Z uvedeného mal žalovaný za to, že zákonnosť nemohla byť porušená žalovaným určením volebných obvodov bez prihliadnutia na prirodzené územné hranice, škálu spoločných záujmov obyvateľov a ich oblasť prirodzeného ekonomického a sociálneho záujmu, ktoré namieta žalobca v žalobe, keďže právny poriadok takýto predpoklad legálnosti vo vzťahu k vytvoreniu volebných obvodov neupravuje. Konštatoval, že uznesenie MsZ preto z dôvodov uvedených žalobcom v žalobe nemožno označiť za nezákonné ani za predpokladu, že by tieto tvrdenia boli pravdivé.

18. Žalovaný taktiež zdôraznil, že žaloba je neprípustná ak smeruje proti rozhodnutiu, opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy, vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa . Podľa správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade týchto právnych aktov absentuje priamy dotyk na subjektívnych právach fyzických a právnických osôb. Pod slovami „ak zákon neustanoví inak“ je potrebné rozumieť preskúmavanie zákonnosti uznesení zastupiteľstiev podľa až 356 . Na uznesenie zastupiteľstva sa síce primerane použijú ustanovenia zákona týkajúce sa rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy ( ), no uznesenie predsa len predstavuje špecifický správny akt, prostredníctvom ktorého zastupiteľstvo prejavuje svoju vôľu a realizuje verejnú správu v jednotlivých veciach, ako aj vo veciach bez konkrétneho adresáta, dovnútra orgánu územnej samosprávy ako i navonok. Tomu nakoniec zodpovedá aj osobitný režim súdneho prieskumu, ktorý nie je spojený s ochranou subjektívnych práv, ale ochranou zákonnosti, pretože aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie žaloby proti uzneseniu má len prokurátor ( ). V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

19. Žalovaný mal za to, že v prejednávanej veci sú splnené všetky dôvody na odmietnutie žaloby. Konštatoval, že žaloba bola žalobcom podaná oneskorene, u žalobcu zároveň absentuje aktívna žalobná legitimácia, a to ako na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa a nasl. , tak aj na podanie žaloby vo veci neústavnosti a nezákonnosti napadnutých volieb podľa a nasl. , rovnako tak na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva podľa a nasl. . Žalovaný mal zároveň za to, že žaloba žalobcu proti uzneseniu MsZ je neprípustná, nakoľko uznesenie nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, ale predstavuje špecifický normatívny správny akt, na ktorý sa vzťahuje osobitný režim súdneho prieskumu.

20. Žalovaný bol toho názoru, že sú dané aj dôvody na zamietnutie žaloby. Žaloba je podľa jeho názoru nedôvodná, nakoľko namietaná činnosť žalovaného, spočívajúca vo vydaní uznesenia MsZ, nepredstavuje iný zásah orgánu verejnej správy, ochrany pred ktorým by bolo možné domáhať sa žalobou podľa a nasl. . Mal za to, že žalobca v žalobe zároveň nepreukázal, že údajný zásah žalovaného, spočívajúci vo vydaní uznesenia MsZ, bol nezákonný, ani skutočnosť, že bol zameraný alebo vykonaný priamo proti nemu a vydaním uznesenia MsZ bol žalobca ukrátený na svojich právach, resp. chránených záujmoch.

21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

22. Ani jeden z účastníkov konania nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Keďže pri žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa vo veci samej rozhoduje uznesením, toto nemusí byť verejne vyhlásené.

23. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

26. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

28. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

29. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

30. Podľa , žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

31. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

32. Podľa o obecnom zriadení (ďalej len „“), obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva.

33. Podľa o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), pre voľby poslancov obecných zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce, najviac však 12 poslancov obecného zastupiteľstva v jednom volebnom obvode; v mestách, ktoré sa členia na mestské časti, možno utvoriť aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti pripadá iba jeden poslanec obecného zastupiteľstva.

34. Podľa , volebné obvody a počet poslancov obecného zastupiteľstva v nich určí a zverejní obecné zastupiteľstvo v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené.

35. Iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Musí však ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. v ust. upravuje dva typy žalôb proti inému zásahu, a to negatórnu zásahovú žalobu, ktorou sa žalobca domáha ochrany pred trvajúcim alebo hroziacim, resp. opakujúcim sa iným zásahom a určovaciu zásahovú žalobu, ktorá smeruje proti už skončenému inému zásahu, počas trvania ktorého nebolo objektívne možné podať negatórnu zásahovú žalobu. Pre obidva typy žalôb je stanovená rovnaká lehota na podanie žaloby, a to lehota dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

36. Súd sa prioritne zaoberal včasnosťou podania žaloby, keďže to aj žalovaný namietal. Žalobca v žalobe neuviedol, kedy sa o tvrdenom inom zásahu dozvedel (nie je to podstatná náležitosť žaloby - ), nevyplýva to ani z jej príloh, ani z administratívneho spisu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe síce prezentoval určité domnienky, kedy sa dá predpokladať, že sa žalobca o tvrdenom inom zásahu dozvedel, avšak ničím nepreukázal, kedy sa žalobca skutočne dozvedel o tvrdenom inom zásahu, a teda ani to, že by sa o ňom žalobca dozvedel skôr ako dva mesiace pred podaním žaloby. Preto súd vychádzal z toho, že žaloba bola podaná včas.

37. Pri žalobe proti inému zásahu podľa a nasl. úmyslom zákonodarcu je poskytnúť súdnu ochranu ( a nasl. SR) pred negatívnymi účinkami faktických úkonov, t. j. pred zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom a ktorých vykonanie súčasne nie je súladné so zákonom. V zmysle judikatúry správnych súdov zásah je faktická činnosť, t. j. neformálny úkon orgánu verejnej správy, resp. všeobecný úkon, ktorý nie je urobený formou rozhodnutia, opatrenia, ale je záväzný pre osoby, voči ktorým smeruje. Zásah je aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného zásahu, pokynu alebo donútenia zameraného priamo proti poškodenému, alebo proti nemu vykonanému. Za zásah judikatúra nepovažuje vydanie rozhodnutia, opatrenia, ani nečinnosť orgánu verejnej správy (napr. rozsudok NS SR č. z 15.02.2011). Nezákonný zásah teda nesmie mať formu rozhodnutia, ani základ v rozhodnutí orgánu verejnej správy. Z uvedeného teda vyplýva, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia, iný zásah orgánu verejnej správy má čisto faktickú povahu, t. j. neprebehlo pri ňom žiadne administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

38. Obecné (mestské) zastupiteľstvo je popri starostovi obce (primátorovi) jedným z dvoch orgánov obce (mesta). Je pritom orgánom kolektívnym, to znamená, že je zložené z viacerých poslancov a rozhoduje formou konsenzu, teda zákonom požadovanou formou väčšiny hlasov. Výsledkom je určitý druh rozhodnutia tohto kolektívneho orgánu v podobe uznesenia.

39. Žalobca považoval napadnuté uznesenia Mestského zastupiteľstva v Senci č. 51/2022 za nezákonné a zásahovou žalobou sa domáhal jeho zrušenia. Uznesenie obecného zastupiteľstva je svojou povahou opatrením orgánu verejnej správy sui generis. Podskupinu verejnej správy tvorí samospráva, pričom obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR ( ). Obecné zastupiteľstvo je v zmysle jedným z orgánov obce, ktoré rozhoduje o základných otázkach života obce ( cit. zákona) a do právomoci tohto orgánu patrí o. i. prijímanie uznesení obecného zastupiteľstva ( cit. zákona). Ustanovenia o obecnom zastupiteľstve sa vzťahujú aj na mestské zastupiteľstvo. Uznesenie obecného zastupiteľstva predstavuje zachytenie väčšinovej vôle kolektívneho orgánu samosprávy a je výsledkom hlasovania poslancov o otázkach patriacich do pôsobnosti obecného zastupiteľstva. Nemá charakter všeobecného záväzného nariadenia. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že uznesenie Mestského zastupiteľstva v Senci č. 51/2022 o určení počtu poslancov a určení volebných obvodov na volebné obdobie 2022-2026 je iným zásahom orgánu verejnej správy, toto tvrdenie nemá oporu v zákone. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, vydanie uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré má povahu opatrenia, nie je iným zásahom.

V takomto prípade sa teda žalobca nemôže domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy argumentujúc, že iným zásahom je predmetné uznesenie mestského zastupiteľstva.

40. V konaní podľa a nasl. nie je správny súd oprávnený vysloviť nezákonnosť uznesenia mestského zastupiteľstva, ani ho zrušiť. Správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že zrušenia uznesenia (mestského) zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis, je možné sa domáhať len podaním žaloby v konaní podľa (konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva), pričom aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby má len prokurátor za podmienok stanovených v . Vzhľadom na tieto skutočnosti sa súd už v ďalšom nezaoberal otázkou, či obsahom alebo postupom pri prijatí napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis, keďže sa nejedná o žalobu podľa .

41. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba nespĺňa zákonné podmienky na vyhodnotenie v žalobe popísanej činnosti orgánu verenej správy (žalovaného) ako iného zásahu a z uvedeného dôvodu správny súd žalobu v zmysle uznesením zamietol.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalobca v žalobe (ani v inom podaní) neuviedol, že by jeho sociálne a majetkové pomery boli také, že od neho nemožno spravodlivo požadovať náhradu trov konania. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd žalobcu vyzval na späťvzatie žaloby, aj na odstránenie vád žaloby, a to ešte pred tým, ako zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanému (a teda pred tým, ako žalovanému vznikli akékoľvek trovy konania), pričom žalobca na tieto výzvy žiadnym spôsobom nereagoval. Takisto sa nevyjadril k vyjadreniu žalovaného. Žalovaný pritom nie je orgánom štátnej správy, takže nie je vylúčené mu priznať trovy právneho zastúpenia ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správnom súde v Bratislave v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( , a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa Centrum právnej pomoci (