Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/124/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Odnogu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovaným 1/ A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. E., t.č. vo výkone väzby v F. G. a 2/ C. H., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. E., t.č. vo výkone väzby v F. G., trestne stíhaným pre trestný čin obžalobou právne posúdený ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 29. januára 2026 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske a obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. novembra 2025, sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa , písm. e) z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o uloženom treste, spôsobe jeho výkonu a o ochrannom liečení vo vzťahu k obžalovanému A. B. s tým, že ostatné výroky napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému A. B. zostávajú týmto výrokom nedotknuté.

Podľa sa obžalovaný A. B.

o d s u d z u j e

podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia

slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á zákaz požívania

alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á povinnosť podrobiť sa na vyzvanie

súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skúške na alkohol a iné návykové látky za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) a § 74 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

II.

Podľa sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. novembra 2025, sp. zn. boli obžalovaní A. B. a C. H. uznaní vinnými zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že „dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. prišli obžalovaní za poškodeným A. I., ktorého obaja poznajú, na terasu pohostinstva Ostrov nachádzajúceho sa na adrese C., J. XX/XXXX, ktorý v tom čase sedel na terase uvedeného pohostinstva, pričom obžalovaný A. B. najprv poškodeného slovne konfrontoval, že mu dlhuje peniaze a aby mu dal finančnú hotovosť, na čo mu poškodený povedal, že mu žiadne peniaze nedá, po čom k poškodenému obžalovaný A. B. pristúpil spredu a obžalovaný C. H. zozadu, kde poškodenému A. I. obžalovaný C. H. chytil zozadu obe ruky a držal mu ich proti jeho vôli, zatiaľ čo obžalovaný A. B. prehľadával vrecká poškodeného so slovami, kde má tie peniaze, na čo poškodený opakoval, aby ho nechali tak, že peniaze im nedá, pričom obžalovaný A. B. následne spolu s obžalovaným C. H. zdvihli poškodeného zo sedu do stoja, obžalovaný A. B. potom chytil poškodeného svojou ľavou rukou a pravou rukou pri prehľadávaní vreciek poškodeného v zadnom vrecku nohavíc našiel finančnú hotovosť vo výške minimálne 70 Eur, ktorej sa bez súhlasu poškodeného zmocnil a prisvojil si ju, po čom obaja obžalovaní z miesta odišli preč, čím poškodenému A. I. spôsobili škodu vo výške minimálne 70 Eur.“

Za to bol obžalovaný A. B. odsúdený podľa Tr. zák., . zák., Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa Tr. zák. zaradený do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný C. H. bol odsúdený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený na dobu 3 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. mu bol uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu zahlásil prokurátor odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní v neprospech oboch obžalovaných čo do výroku o vine a treste.

Prokurátor dodatočne odôvodnil podané odvolanie nasledovne:

„Dňa 14.08.2025 prokurátorka Okresnej prokuratúry Partizánske podala Okresnému súdu Prievidza obžalobu na obv. A. B. a obv. C. H. stíhaných pre zločin lúpeže podľa s poukazom na v spojení s spáchaný formou spolupáchateľstva podľa na tom skutkovom základe, že dňa 05. 06. 2025 v čase okolo 09.15 h prišli obvinení za poškodeným A. I., nar. XX. XX. XXXX, osobou vyššieho veku, ktorého obaja poznajú, na terasu pohostinstva K. nachádzajúceho sa na adrese C., J. XX/XXXX, ktorý vtom čase sedel na terase uvedeného pohostinstva, pričom obvinený A. B. najprv poškodeného slovne konfrontoval, že mu dlží peniaze a aby mu dal finančnú hotovosť, na čo mu poškodený povedal, že mu žiadne peniaze nedá, po čom k poškodenému obvinený A. B. pristúpil spredu a obvinený C. H. zozadu, kde poškodenému A. I. obvinený C. H. chytil zozadu obe ruky a držal mu ich proti jeho vôli, zatiaľ čo obvinený A. B. prehľadával vrecká poškodeného so slovami, kde má tie peniaze, na čo poškodený opakoval, aby ho nechali tak, že peniaze im nedá, pričom obvinený A. B. následne spolu s obvineným C. H. zdvihli poškodeného zo sedu do stoja, obvinený A. B. potom chytil poškodeného svojou ľavou rukou a pravou rukou pri prehľadávaní vreciek poškodeného v zadnom vrecku nohavíc našiel finančnú hotovosť vo výške 75 Eur, ktorej sa bez súhlas poškodeného zmocnil a prisvojil si ju, po čom obaja obvinení z miesta odišli preč, čím poškodenému A. I. spôsobili škodu vo výške 75 Eur. Samosudca Okresného súdu Prievidza rozsudkom číslo konania zo dňa 10. 11. 2025 uznal obžalovaných A. B. a C. H. vinnými zo zločinu lúpeže podľa formou spolupáchateľstva podľa a obžalovaného 1/ A. B. odsúdil podľa

s použitím , písm. I/ , / , na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne. Podľa / Trestného zákon súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a podľa / súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obžalovaného 21 C. H. súd odsúdil podľa s použitím , písm. I/, písm. n/ na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa / a sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu na 3 (tri) roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa / obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a podľa / súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Mám za to, že Okresný súd Prievidza, na základe správne zisteného skutkového stavu na hlavnom pojednávaní, skutok nesprávne právne kvalifikoval a následne pri ukladaní trestu nedôvodné uložil obžalovanému 1/ trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne podľa s použitím , písm. I/ , / , , pre výkon ktorého súd obžalovaného zaradil do na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa / Trestného zákon a obžalovanému 21 podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky podľa s použitím , písm. I/, písm. n/ , výkon ktorého súdu obžalovanému odložil na skúšobnú dobu na 3 (tri) roky s probačným dohľadom nad jeho správaním podľa / a . Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle , posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že vina obžalovaných 1/ a 2/ zo skutku obžalobou im kladeného za vinu bola preukázaná bez dôvodných pochybností, avšak s právnou kvalifikáciou skutku, ako ho posúdil prokurátor v obžalobnom návrhu sa súd nestotožnil. Súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku, ako ho posúdil prokurátor v obžalobnom návrhu, kde ho prokurátor navrhol kvalifikovať ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa k s poukazom na / v spojení s , nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že síce obaja obžalovaní poznali poškodeného z obce, kde všetci žili, dokonca poškodený žil istý čas pred spáchaním skutku v spoločnej domácnosti s obžalovaným 1/, avšak v danom prípade z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že motívom spáchania skutku bolo domôcť sa svojho finančného nároku, ktorý mal obžalovaný 1/ voči poškodenému za nezaplatené nájomné, ktoré si predtým spoločne dohodli, čo v predmetnej veci vyjadril nielen obžalovaný 1/, avšak túto okolnosť potvrdil aj poškodený. Taktiež svedok L. uviedol, že obžalovaný 1/ od poškodeného požadoval vrátenie dlhu. Z vykonaného dokazovania teda nebolo preukázané, že by ku spáchaniu predmetného skutku kladeného obžalovaným za vinu došlo v súvislosti s vekom poškodeného. V odôvodnení rozsudku súd ďalej viedol, že pri uložení druhu a výmery trestu obžalovanému 1/ a obžalovanému 2/ vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle , ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení , pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie by páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. U obžalovaného 1/ súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle písm. 1/ (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval), kde túto okolnosť premietol k právnej kvalifikácii skutku, z ktorej bol súdom uznaný vinným, nakoľko obžalovaný 1/ sa ku skutku doznával a aj sa ospravedlnil poškodenému, avšak výhrady mal voči právnej kvalifikácii, t.j. k spáchaniu predmetného skutku na chránenej osobe. Poľahčujúcu okolnosť v zmysle / (napomáhal pri objasnení trestnej činnosti) mu súd v danej veci nepriznal, nakoľko u obžalovaného 1/ zároveň mimoriadne znížil trestnú sadzbu o 1/3 postupom v zmysle (kde vyhlásenie o vine obžalovaný 1/ neurobil z dôvodu, že sa nestotožnil s právnou

kvalifikáciou uvedenou v obžalobnom návrhu), ktorý postup zároveň vylučuje možnosť použitia aj tejto poľahčujúcej okolnosti. Súd zároveň u obžalovaného 1/ zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle / (bol už za trestný čin odsúdený). Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný 1/ už bol v minulosti odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. -198 zo dňa 22. 03. 2007, právoplatným dňa 22. 03. 2027, okrem iného aj za zločin vydierania podľa sm. c/ formou spolupáchateľstva podľa a toto odsúdenie mu nebolo doposiaľ zahladené, preto u obžalovaného 1/ bolo potrebné aplikovať aj ustanovenie , kde sa pri opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 (upravená trestná sadzba podľa tohto ustanovenia je 56 mesiacov až 96 mesiacov). Nakoľko sa obžalovaný 1/ k spáchaniu skutku doznal a vyhlásenie o vine neurobil z dôvodu jeho nesúhlasu s právnou kvalifikáciou skutku uvedenou v obžalobe, mal súd za to, že boli splnené podmienky na použitie ustanovenia a obžalovanému 1/ ukladal trest odňatia slobody znížený o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (upravenej po predchádzajúcom postupe podľa ). U obžalovaného 2/ súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle písm. 1/ (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval), kde túto okolnosť premietol k právnej kvalifikácii skutku, z ktorej bol súdom uznaný vinným, nakoľko obžalovaný 2/ sa ku skutku doznával a aj sa ospravedlnil poškodenému, avšak výhrady mal voči právnej kvalifikácii, a to spáchaniu predmetného skutku na chránenej osobe. Taktiež mu priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle / (napomáhal pri objasnení trestnej činnosti), keďže z jeho strany k vyhláseniu o vine nedošlo len z dôvodu nestotožnenia sa s právnou kvalifikáciou skutku uvedenou v obžalobnom návrhu. Súd u obžalovaného 2/ nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby 3 roky až 8 rokov a obžalovanému 2/ uložil v zmysle , písm. 1/, písm. n/ , , trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 3 roky, nakoľko v danom prípade mal súd za to, že aj takto uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom pri uložení dostatočne dlhej skúšobnej doby a zároveň za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení na posilnenie účelu trestu, najmä jeho výchovnej a prevenčnej zložky, keď obžalovanému 21 uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, môže u obžalovaného 2/ splniť svoj účel, ktorým je ho najmä prevychovať, aby v budúcnosti viedol riadny život a zároveň ním je naplnená i zložka individuálnej a generálnej prevencie, keďže i takýto trest môže dostatočne vplývať na ostatných v tom smere, aby ich odradil od páchania trestnej činnosti a zároveň je v ňom naplnená i zložka represívna, pričom v tejto súvislosti (z hľadiska represívnej zložky trestu). Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaní sa dopustili stíhaného skutku, a tohto sa dopustili v súvislosti s vekom poškodeného, ktorý bol v tomto prípade motivačným faktorom konania obžalovaných. Obaja obžalovaní v čase spáchania trestného činu, ako aj pred ním, mali vedomosť o veku poškodeného, t.j. obaja vedeli, že poškodený je osobou vyššieho veku, pričom túto konkrétnu okolnosť spájali s menším resp. žiadnym odporom u poškodeného v momente, keď sa rozhodli pre spôsob akým spáchali trestný čin na poškodenom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že po neúspešnej ústnej výzve na vydanie finančných prostriedkov adresovanej poškodenému obaja obžalovaní použili voči poškodenému násilie, pričom práve vedomosť o veku poškodeného a s tým spájaným menším resp. žiadnym odpor z jeho strany oboch motivoval k spôsobu akým spáchali skutok, ktorý sa im kladie obžalobou za vinu, t.j. obžalovaní v konkrétnom momente subjektívne spájali vek poškodeného s menší resp. žiadnym odporom. Tak výpoveďou obžalovaných, poškodeného, ako aj svedka je preukázané, že potom čo obžalovaní prišli za poškodeným na terasu pohostinstva Ostrov, nedošlo bezprostredne z ich strany k použitiu násilia a odcudzeniu finančných prostriedkov. Obžalovaní svojim konaním naplnili znaky zločinu lúpeže podľa s poukazom na v spojení s formou spolupáchateľstva podľa až po neúspešnej verbálnej výzve, až v tomto momente naplnili obžalovaní zákonné znaky stíhaného trestného činu, keď ich subjektívna vedomosť o veku (a tým aj o jeho fyzickej kondícii) ich podporila v rozhodnutí o spôsobe akým odcudzili finančné prostriedky poškodenému. S poukazom na uvedené mám za to, že stíhaný skutok je potrebné kvalifikovať ako zločin lúpeže podľa s poukazom na v spojení s spáchaný formou spolupáchateľstva podľa . Aby uložený trest splnil očakávaný účel, musí by spravodlivý a ako taký ho musí pociťovať nielen páchateľ, ale aj spoločnosť. Jednou z podmienok spravodlivosti trestu je jeho primeranosť k povahe,

závažnosti trestného činu a osobe páchateľa a neodvratnosti trestu, preto s poukazom na vyššie uvedené nie je možné súdom uložené tresty obžalovaným považovať za primerané a spravodlivé. Účelom trestu resp. potrestania páchateľa trestného činu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu, zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoriť podmienky na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život a odradiť ostatných členov spoločnosti od páchania trestnej činnosti. Preto pri určení druhu trestu a jeho výmery je potrebné zohľadniť nielen spôsob spáchania činu a jeho následok, ale aj závažnosť činu, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa a jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri aplikácii všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia by spolu s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, hodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú závažnosť činu a to povaha činu a rozsah spôsobeného následku a vždy musia by zohľadnené momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti. S poukazom na charakter trestného činu, t.j. násilnú povahu činu, ako aj skutočnosť, že obaja obžalovaní sa stíhaného trestného činu dopustil na osobe vyššieho veku, t.j. chránenej osobe, je potrebné obžalovaným uložiť nepodmienečný trest v zákonom stanovenej trestnej sadzbe za zohľadnenia zásad ukladania trestu. Vo vzťahu k uloženému ochrannému opatreniu obžalovanému 1/ považujem rozhodnutie súdu za správne a zákonné, aj vo vzťahu k uloženiu ochranného opatrenia obžalovanému 2/ považujem rozhodnutie súdu o jeho uložení za správne avšak nemožno vzhľadom na potrebu uloženia nepodmienečného trestu obžalovanému 2/ súhlasiť s ambulantnou formou ochranného opatrenia a to v spojení s ust. . Taktiež aj výrok o treste odňatia slobody vo vzťahu k obžalovanému 1/, ako aj výrok o podmienečnom treste odňatia slobody s probačným dohľadom vo vzťahu k obžalovanému 2/ predmetného rozhodnutia, považujem za nesprávny, nakoľko uložený trest je neprimeraný, v rozpore so zásadami ukladania trestov. Nesúhlasím s tvrdením súdu obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že pri rozhodovaní o treste u obžalovaného vychádzal zo zásad pre ukladanie sankcií a trestov uvedených v , , zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj na možnosti jeho nápravy. Mám za to, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho výmery v predmetnej veci dostatočne nezohľadnil konkrétne okolnosti uvedené v ustanovení . Prvostupňový súd totiž pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na spôsob spáchania predmetného trestného činu a jeho následok, ani na zavinenie a pohnútku obžalovaných, keď nezohľadnil spáchanie skutku na chránenej osobe, ktorým sa dopustili násilného konania proti osobe vyššieho veku, ktorým odcudzili poškodenému/osobe vyššieho veku finančné prostriedky, ktoré mal odložené na pokrytie jeho nákladov v súvislosti s pobytom v útulku. Obžalovaní sa taktiež k stíhanému skutku nepriznali, čo odôvodnili právnou kvalifikáciou skutku. Z uvedených dôvodov mám za to, že mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle u obžalovaného 1/ nezodpovedá všetkým hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov, keďže so zreteľom na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, osobu obžalovaného, jeho zavinenie a pohnútku, ako aj na možnosti jeho nápravy je výmera uloženého trestu odňatia slobody mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby príliš mierna. Takýto trest nemôže pôsobiť na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny život. Uložený trest sa vzhľadom na uvedené ani voči ostatným členom spoločnosti neprejavuje ako prvok generálnej prevencie. Nie je spôsobilý pôsobiť tak, aby ostatných členov spoločnosti odradil od páchania trestných činov. Takýto trest nemôže vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou. Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s požiadavkou spravodlivého potrestania páchateľov trestných činov a povinnosťou pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, t.j. na dôsledné zachovávanie zákona, aby bola vo vedomí verejnosti upevňovaná viera v spravodlivosť postupu a rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a súdov. V súlade so zásadami individuálnej a generálnej prevencie a v súlade s účelom trestu, bolo preto potrebné na obžalovaných pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. 11. 2025, sp. zn. , čo do výrokov o vine a treste vo vzťahu k obom obžalovaným, a aby podľa sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného 1/ a obžalovaného 2/ uzná vinnými zo spáchania zločin lúpeže podľa s poukazom na v spojení s spáchaného formou spolupáchateľstva podľa a obžalovaného 1/ A. B. odsúdi podľa s použitím , 37 písm. m) na

nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby. Podľa obvineného A. B. pre výkon trestu odňatia slobody zaradí do na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a obžalovanému A. B. uloží ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou podľa . Obžalovaného 2/ C. H. odsúdi podľa s použitím na nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, pre výkon ktorého obžalovaného zaradí do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa a obžalovanému C. H. podľa uloží ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.“

Obžalovaný A. B. v zákonnej lehote podal odvolanie čo do všetkých výrokov, ktoré sa ho týkajú ako aj proti konaniu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo. V písomných dôvodov podaného odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol nasledovné:

„Ako obžalovaný týmto podávam prostredníctvom svojho obhajcu proti Rozsudku v zmysle a nasl. odvolanie a to proti všetkým jeho výrokom, ktoré sa ma týkajú a rovnako tak proti konaniu, ktoré vydaniu Rozsudku predchádzalo. Som presvedčený, že súd prvého stupňa nevyhodnotil skutkové okolnosti veci úplne a správne, čo sa prejavilo najmä v nesprávnej právnej kvalifikácii. V prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní som opakovane uvádzal, že skutok, ktorý sa stal, nepopieram, avšak nesúhlasím s jeho posúdením ako zločinu lúpeže. Túto skutočnosť som uviedol aj vo svojom písomnom podaní, v ktorom som detailne namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku a upozorňoval som na absenciu subjektívnej stránky k použitej právnej kvalifikácii. Z vykonaného dokazovania, vrátane výpovede poškodeného A. I. na hlavnom pojednávaní, je zrejmé, že medzi nami existoval dlhoročný osobný a priateľský vzťah. Poškodený bol mojím známym, s ktorým som dlhodobo komunikoval a ktorému som v minulosti viackrát pomáhal. Konflikt, ktorý viedol k predmetnému incidentu, bol vyústením dlhodobo nevyrovnaných osobných a finančných otázok, nie úmyselného zneužitia jeho osoby, veku či postavenia. Som tiež presvedčený, že súd prvého stupňa nevyhodnotil môj čin v jeho reálnych životných súvislostiach. Išlo o jednorazový skrat, vyplývajúci z dlhodobého osobného napätia medzi dvomi známymi. Nešlo o vopred plánované konanie ani o útok s cieľom obohatiť sa na úkor osoby, o ktorej by som predpokladal, že je zvlášť zraniteľná. Z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní je navyše zrejmé, že celý incident vnímal ako potýčku medzi známymi osobami, nie ako závažný, život alebo zdravie ohrozujúci útok. Táto jeho výpoveď znamená, že nebol naplnený ani významný stupeň intenzity typický pre lúpež. Uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov nepodmienečne je za týchto okolností neprimeraný. Súd neprihliadol v dostatočnej miere na okolnosti zmierňujúce trest – na môj postoj k skutku, ľútosť, dlhodobý osobný vzťah s poškodeným, ani na povahu incidentu, ktorý nevznikol so zámerom obohatiť sa, ale pod vplyvom emocˇného skratového správania v osobnom spore. V Rozsudku súd navyše uvádza aj použitie sprísňujúcich ustanovení o recidíve, pričom tak urobil bez odôvodnenia a bez preukázania skutočností, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu v takejto výmere. V porovnaní s obžalovaným 2/, ktorému bol uložený trest v rovnakej výmere, avšak podmienečne, je uloženie nepodmienečného trestu pre mňa v rozpore so zásadou primeranosti aj individuálnej prevencie. Vzhľadom na uvedené som presvedčený, že skutok mal byť posúdený ako menej závažná forma trestného činu, prípadne ako iný trestný čin, a uložený trest je preto neprimerane prísny a nezodpovedá skutočnej intenzite a povahe môjho konania. Uložený trest v podobe výkonu trestu odňatia slobody nie je v mojom prípade potrebný ani z hľadiska individuálnej prevencie. Vzhľadom na moje osobné pomery, priebeh skutku, moje priznanie, ľútosť a pripravenosť niesť zodpovednosť postačuje na nápravu aj iný, miernejší druh trestu, ktorý by zároveň rešpektoval zásadu primeranosti a individualizácie trestu. Na základe vyššie uvedených skutočností prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle vydal nasledovný R o z s u d o k I. Podľa sa prvostupňový rozsudok vo všetkých výrokoch z r u š u j e. II. Podľa , s prihliadnutím , , písm. n) , sa obžalovaný odsudzuje na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

II. Podľa / a sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu na 2 (dva) roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. IV. Podľa / sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. V. Podľa / súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný C. H. prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„S odvolacími dôvodmi prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske nesúhlasím, pričom napadnutý rozsudok považujem za zákonný. Prvostupňový súd pri jeho vydávaní postupoval v súlade so základnými zásadami trestného konania vyjadrenými najmä v ustanovení , všetky získané dôkazy vyhodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnej právnej kvalifikácii skutku. Takisto uložený trest považujem za zákonný, keď súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zdôvodnil, že účel trestu v zmysle je možné u mňa zabezpečiť aj podmienečným trestom odňatia slobody. Je síce možné sa stotožniť s konštatovaním obžaloby, že poškodený bol v čase, kedy malo dôjsť ku skutku, osobou vyššieho veku, pričom s prihliadnutím na vykonané dokazovanie bolo aj zrejmé, že som mal o veku poškodeného vedomosť, avšak uvedené nie je samo o sebe postačujúce na konštatovanie existencie tohto kvalifikačného znaku – spáchania trestného činu na chránenej osobe. Poukazujem na absenciu prepojenia veku poškodeného na motiváciu spáchať trestný čin, pričom existencia takejto subjektívnej súvislosti je nevyhnutná pre naplnenie tohto kvalifikačného znaku. Zásadu „in dubio pro reo“ je potrebné aplikovať nielen v prípade pochybností o naplnení jednotlivých obligatórnych znakov trestného činu, ale aj v prípade posudzovania naplnenia osobitných znakov kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov. Aplikácia Tr. zák. prichádza do úvahy len v prípade, ak trestný čin bol spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby, čo explicitne vyplýva z ustanovenia Tr. zák. Takýto záver má svoj podklad aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, z ktorej celkom jednoznačne vyplýva, že vek poškodeného musí byť v určitej vecnej súvislosti so spáchaným trestným činom, t. j. musí byť motivačným faktorom, ktorý založil alebo podporil vôľovú zložku, teda rozhodnutie páchateľa smerujúce k spáchaniu trestného činu. V celom rozsahu sa stotožňujem so závermi súdu, ktorými odôvodnil právnu kvalifikáciu skutku ako aj výrok o treste a ochrannom opatrení, a to najmä : 1. z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že obaja obžalovaní sme poznali poškodeného z obce, kde všetci žili, dokonca poškodený žil istý čas pred spáchaním skutku v spoločnej domácnosti s obžalovaným 1/, avšak v danom prípade z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že motívom spáchania skutku bolo domôcť sa svojho finančného nároku, ktorý mal obžalovaný 1/ voči poškodenému za nezaplatené nájomné, ktoré si predtým spoločne dohodli, čo v predmetnej veci vyjadril nielen obžalovaný 1/, avšak túto okolnosť potvrdil aj poškodený, ktorý priznal, že obžalovanému 1/ platil mesačne za to, že mohol u neho bývať sumu vo výške 200 €, kde zároveň priznal, že mu nie vždy zaplatil sumu v tejto výške, pričom pripustil, že mohlo ísť aj o dlh na nájomnom vo výške, ako od neho požadoval obžalovaný 1/ (teda suma vo výške cca 270 €). 2. z vykonaného dokazovania teda nebolo preukázané, že by ku spáchaniu predmetného skutku kladeného obžalovaným za vinu došlo v súvislosti s vekom poškodeného. 3. pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle , ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení , pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. 4. súd pri úvahách pri ukladaní trestu mal za to, že aj takto uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom pri uložení dostatočne dlhej skúšobnej doby a zároveň za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení na posilnenie účelu trestu, najmä jeho výchovnej a prevenčnej zložky, keď mi uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a

iných návykových látok, môže splniť svoj účel, ktorým je ma najmä prevychovať, aby som v budúcnosti viedol riadny život a zároveň ním je naplnená i zložka individuálnej a generálnej prevencie, keďže i takýto trest môže dostatočne vplývať na ostatných v tom smere, aby ich odradil od páchania trestnej činnosti a zároveň je v ňom naplnená i zložka represívna, pričom v tejto súvislosti (z hľadiska represívnej zložky trestu) súd konštatuje, že som prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď som sa k spáchaniu skutku doznal, svoje konanie som oľutoval a poškodenému som sa za svoje konanie ospravedlnil, ktorý moje ospravedlnenie prijal a toto konanie mi odpustil, ktorú okolnosť súd považoval za významnú. 5. súd tiež prihliadol na moje kladné hodnotenie z výkonu väzby, na skutočnosť, že všetky predchádzajúce odsúdenia mám zahladené a doposiaľ som nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd napokon konštatuje, že za týchto okolností, keď sa budem pravidelne podrobovať dohľadu probačného úradníka, ktorý bude dohliadať na moje správanie a na skutočnosť, či dodržujem súdom určené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené, že účel trestu je u mňa možné zabezpečiť aj podmienečným trestom odňatia slobody. Z uvedených dôvodov mám za to, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 16.12.2025 nie je dôvodné a navrhujem, aby ho odvolací súd podľa zamietol.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný A. B. prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.11.2025, sp. zn. (ďalej len „Rozsudok“) som bol ako obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa , za čo som bol odsúdený:

- podľa , s prihliadnutím , , , , na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.

- Podľa písmeno b) súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

- Podľa písmeno c) súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske (ďalej len „prokurátor“) podal voči predmetnému Rozsudku odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil tým, že súd správne zistený skutok nesprávne právne kvalifikoval a následne pri ukladaní trestu nedôvodne mi uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Prokurátor vo svojom odôvodnení uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu pri ukladaní trestu a určení jeho výmery v predmetnej veci dostatočne nezohľadnil konkrétne okolnosti uvedené v ustanovení . Podľa názoru prokurátora súd totiž pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na spôsob spáchania predmetného trestného činu a jeho následok, ani na zavinenie a pohnútku obžalovaných, keď nezohľadnil spáchanie skutku na chránenej osobe, ktorým sa dopustil násilného konania proti osobe vyššieho veku, ktorým odcudzili poškodenému/osobe vyššieho veku finančné prostriedky, ktoré mal odložené na pokrytie jeho nákladov v súvislosti s pobytom v útulku. Obžalovaní sa taktiež k stíhanému skutku nepriznali, čo odôvodnili právnou kvalifikáciou skutku. Nestotožňujem sa s odvolacími dôvodmi prokurátora. 5 Zavinenie vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby a podmienky použitia kvalifikačného pojmu „chránená osoba“ - Ustanovenie a ustanovenie upravujú spôsob riešenia dvoch odlišných právnych otázok a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Taká súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne. V zmysle Tr. zák. možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku (, / Tr. zák.) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03.12.2013). Na základe uvedeného mám za to, že nie je možné uplatniť vyššiu trestnú sadzbu, keďže nešlo o okolnosť, ktorú zákon výslovne považuje za zvyšujúcu trestnú sadzbu. Páchateľ nemal vedomosť o veku poškodeného ani motiváciu činu založenú na veku, preto nemožno vek osoby považovať za relevantný faktor pre sprísnenie trestu.

Na základe vyššie uvedených skutočností prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 16.12.2025 zamietol ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podaných odvolaniach, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol rozhodnúť v zmysle písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Obžalovaný A. B. a jeho obhajca zotrvali na písomných dôvodoch odvolania a odvolanie prokurátora navrhli zamietnuť. Obžalovaný dodal, že uložený trest považuje za neprimerane prísny, spáchanie skutku ľutuje, zvolil nesprávnu cestu k vymoženiu svojho nároku, čoho si je vedomý. Obžalovaný C. H. a jeho obhajca navrhli odvolanie prokurátora podľa zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný dodal, že mu to je strašne ľúto.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní prokurátora a obžalovaného podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade podaných odvolaní prokurátora a obžalovaného A. B. podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. je čiastočne dôvodné a naopak, odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaniami prokurátora a obžalovaného A. B. napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku o vine vo vzťahu k právnej kvalifikácii stíhaného skutku sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora a ani obžalovaného, uvedenej v písomných dôvodoch podaných odvolaní.

Pokiaľ ide o posúdenie správnosti a zákonnosti samotného napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o vine obžalovaným, z odvolania tak prokurátora, ako aj obžalovaného A. B. a z vyššie citovaného obsahu ich písomných dôvodov vyplýva, že obaja namietajú nesprávnosť právnej kvalifikácie stíhaného skutku. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor ako aj obžalovaný sa podanými odvolaniami domáhali zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o vine podľa

Odvolací súd úvodom považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o správnosť skutkových zistení okresného súdu uvedených vo výroku o vine napadnutého rozsudku, tieto prokurátor ani obžalovaný v písomných dôvodoch podaných odvolaní žiadnym spôsobom nespochybňovali ani nenamietali. Na základe preskúmania ani odvolací súd nezistil žiadne pochybenie okresného súdu vo vzťahu k jeho skutkovým záverom, preto odvolací súd ďalej skúmal správnosť právnej kvalifikácie, ktorú okresný súd aplikoval na zistený skutkový stav a to na podklade podaných odvolaní prokurátora a obžalovaného A. B..

Odvolací súd na základe preskúmania veci zistil, že okresný súd oproti podanej obžalobe kvalifikoval stíhaný skutok obžalovaných ako zločin lúpeže „iba“ podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., teda v základnej skutkovej podstate, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Okresný súd dospel k záveru, že skutok nie je možné kvalifikovať v zmysle podanej obžaloby aj podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. ako sa toho domáhal prokurátor aj v podanom odvolaní.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného A. B., z jeho písomných dôvodov ohľadom právnej kvalifikácie vyplýva, že konanie obžalovaných navrhoval kvalifikovať ako iný, miernejší trestný čin, ktorý bližšie nekonkretizoval. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že aj napriek uvedenej odvolacej námietke, v záverečnom petite písomných dôvodov podaného odvolania, na ktoré odkazoval aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, navrhol uloženie trestu podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., teda odsúdenie pre ten istý trestný čin - zločin lúpeže rovnako ako postupoval pri ukladaní trestu aj okresný súd.

V súvislosti s obžalovaným vznesenou námietkou, že stíhaný skutok má byť právne kvalifikovaný ako iný, miernejší trestný čin odvolací súd uvádza, že sa s uvedenou námietkou obžalovaného nestotožnil. Odvolací súd považoval za správne závery okresného súdu, ktorý konanie obžalovaných po právnej stránke posúdil ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd správne v odôvodnení

napadnutého rozsudku vysvetlil, že obžalovaní spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a preto ich konanie naplnilo po formálnej stránke všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora v súvislosti s výrokom o vine obžalovaných, prokurátor sa domáhal, aby konanie obžalovaných bolo právne posúdené ako zločin lúpeže nie iba v základne skutkovej podstate podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., ale aj v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. Z vyššie citovaných písomných dôvodov podaného odvolania prokurátora vyplýva, že tento poukazoval na to, že obžalovaní sa stíhaného skutku dopustili v súvislosti s vekom poškodeného, o ktorom mali nielen vedomosť, ale bol aj motivačným faktorom konania obžalovaných. Vyšší vek spájali podľa názoru prokurátora obžalovaní s menším, resp. žiadnym odporom poškodeného v momente, keď sa rozhodli pre spôsob, akým spáchali trestný čin na poškodenom.

V súvislosti so vznesenou odvolacou námietkou prokurátora týkajúcou sa právnej kvalifikácie stíhaného skutku odvolací súd považuje za dôležité poukázať na nasledovnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorej sa okresný súd zaoberal právnym posúdením stíhaného skutku:

„Súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku, ako ho posúdil prokurátor v obžalobnom návrhu, kde ho prokurátor navrhol kvalifikovať ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa k s poukazom na / v spojení s , nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že síce obaja obžalovaní poznali poškodeného z obce, kde všetci žili, dokonca poškodený žil istý čas pred spáchaním skutku v spoločnej domácnosti s obžalovaným 1/, avšak v danom prípade z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že motívom spáchania skutku bolo domôcť sa svojho finančného nároku, ktorý mal obžalovaný 1/ voči poškodenému za nezaplatené nájomné, ktoré si predtým spoločne dohodli, čo v predmetnej veci vyjadril nielen obžalovaný 1/, avšak túto okolnosť potvrdil aj poškodený, ktorý priznal, že obžalovanému 1/ platil mesačne za to, že mohol u neho bývať sumu vo výške 200 €, kde zároveň priznal, že mu nie vždy zaplatil sumu v tejto výške, pričom pripustil, že mohlo ísť aj o dlh na nájomnom vo výške, ako od neho požadoval obžalovaný 1/ (teda suma vo výške cca 270 €). Aj svedok L. uviedol, že obžalovaný 1/ od poškodeného požadoval vrátenie dlhu.

V zmysle chránenou osobou sa rozumie a/ dieťa, b/ tehotná žena, c/ blízka osoba, d/ odkázaná osoba, e/ osoba vyššieho veku, f/ chorá osoba, g/ osoba požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva, h/ verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona, i/ svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, alebo j/ zdravotnícky pracovník pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k záchrane života alebo ochrane zdravia. V zmysle ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Z vykonaného dokazovania teda nebolo preukázané, že by ku spáchaniu predmetného skutku kladeného obžalovaným za vinu došlo v súvislosti s vekom poškodeného, avšak ako už súd vyššie uviedol, motívom konania obžalovaných bolo domôcť sa pohľadávky, ktorú mal obžalovaný 1/ voči poškodenému, pričom z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že obžalovaný 1/ najskôr od poškodeného žiadal, aby mu dlžnú sumu zaplatil dobrovoľne a až po tom, čo poškodený jeho žiadosti nevyhovel, došlo k spáchaniu daného skutku tak, že obžalovaný 2/ chytil odzadu poškodeného za ruky a obžalovaný 1/ ho šacoval, pričom ho následne obaja spoločne zodvihli a obžalovaný 1/ prehľadal poškodenému zadný vačok na nohaviciach a zobral mu finančnú hotovosť vo výške minimálne 70 €, pričom z vykonaného dokazovania zároveň nebolo preukázané, že by obaja obžalovaní už boli dopredu dohodnutí na takomto postupe, akým nakoniec došlo k uspokojeniu pohľadávky obžalovaného 1/, kde z výpovede oboch obžalovaných zhodne vyplynulo, že išli do C. do pohostinstva K., nakoľko obžalovaný 1/ mal vedomosť o tom, že sa tam pravidelne zdržuje poškodený s tým, že si ide od neho vypýtať peniaze, ktoré mu poškodený dlžil a o tomto informoval aj obžalovaného 2/, ktorý s ním išiel. Preto podľa názoru súdu je potrebné konanie obžalovaných 1/ a 2/ kvalifikovať ako zločin lúpeže podľa v spolupáchateľstve podľa , nakoľko spoločným konaním použili násilie v úmysle sa zmocniť cudzej veci, kde peňažné prostriedky poškodeného, ktoré mu boli vyplatené na začiatku mesiaca z banky, boli vo vzťahu k obžalovaným 1/ a 2/ cudzou vecou, teda i keď bol preukázaný dlh poškodeného voči obžalovanému 1/, čo nepoprel vo svojej výpovedi ani poškodený, peniaze, ktorých sa obžalovaný 1/ zmocnil, patrili poškodenému.“

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v citovanej časti odôvodnenia dal dostatočné odpovede na námietky prokurátora prednesené nielen počas konania pred okresným súdom, ale aj v písomných dôvodoch jeho odvolania pokiaľ ide o otázky právnej kvalifikácie. Okresný súd aj podľa názoru odvolacieho súdu správne vysvetlil, prečo konanie obžalovaných posúdil len podľa základnej skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a nie aj podľa kvalifikovanej podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ako spáchaného na osobe vyššie veku.

Podľa názoru odvolacieho súdu možnosť právneho posúdenia konania páchateľa podľa osobitného kvalifikačného pojmu v zmysle § 139 ods. 1 Tr. zák. vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby, čo explicitne vyplýva z odseku 2 tohto ustanovenia. Iba existencia súvislosti medzi spáchaním trestného činu a postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby môže zakladať prísnejšiu právnu kvalifikáciu. Okresný súd na základe týchto úvah dospel k správnym záverom, že motívom konania obžalovaných, teda motívom spáchania trestného činu nebol vek poškodeného ale existencia záväzkového vzťahu medzi konkrétnymi osobami.

Okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že motívom konania obžalovaných bolo domôcť sa finančného nároku, ktorý mal obžalovaný A. B. voči poškodenému titulom nezaplateného nájomného. Existenciu záväzku potvrdil aj sám poškodený, ktorý napokon nežiadal na hlavnom pojednávaní ani náhradu škody. Obžalovaní sa tak dopustili spáchania skutku za účelom vymoženia konkrétneho a v konaní preukázaného záväzku, ktorý záväzok mal poškodený voči obžalovanému A. B., z ktorých dôvodov ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné prisvedčiť odvolacej námietke prokurátora, že by obžalovaní spáchali stíhaný skutok v súvislosti s vekom poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že poškodený je osobou vyššieho veku a vedomosť obžalovaných o tomto veku poškodeného automaticky nezakladá aplikáciu osobitného kvalifikačného pojmu spočívajúceho v spáchaní trestného činu na chránenej osobe, pokiaľ trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vekom tejto osoby, ale z iných dôvodov, prípadne pohnútok.

Odvolací súd pritom poukazuje aj na ustálenú súdnu prax (viď napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2014) podľa ktorej „v zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku (§ 127 ods. 3, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin“.

Keďže okresný súd dospel k záveru, že motívom konania obžalovaných bolo vymoženie konkrétne dlhu existujúceho medzi dvomi osobami, správne uviedol, že konanie obžalovaných nebolo subjektívne spájané s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, či umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, prípadne inou okolnosťou. Pokiaľ prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že obaja obžalovaní mali vedomosť o veku poškodeného a túto okolnosť spájali s menším odporom poškodeného v momente, keď sa rozhodli spáchať trestný čin, podľa názoru odvolacieho súdu ide iba o domnienku prokurátora, ktorá je v rozpore so zisteniami okresného súdu vyplývajúcimi z výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolaciu námietku prokurátora týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia stíhaného skutku uvedenú v písomných dôvodoch jeho odvolania za dôvodnú.

Odvolací súd tak vo vzťahu k výroku o vine nezistil na podklade podaných odvolaní prokurátora a obžalovaného A. B. dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora napadnuté výroky o trestoch uložených obom obžalovaným, prokurátor v nadväznosti na odvolanie týkajúce sa výroku o vine a zmeny právnej kvalifikácie považoval aj obom obžalovaným uložené tresty odňatia slobody za uložené mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby a tiež neprimerane mierne. Prokurátor konkrétne namietal, že okresný súd nedostatočne zohľadnil násilnú povahu a spôsob spáchania trestného činu, jeho spáchanie na osobe vyššieho veku,

nepriznanie sa obžalovaných z dôvodu nesúhlasu s právnou kvalifikáciou a tiež použitie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Napokon uložený trest podľa prokurátora nezohľadňuje individuálnu a generálnu prevenciu. Obžalovaný A. B. naopak, považoval uložený nepodmienečný trest za neprimerane prísny s ohľadom na intenzitu jeho spáchania, povahu, okolnosti a svoje emočné skratové konanie v osobnom spore.

Pokiaľ ide o identifikáciu dôvodov odvolania prokurátora a obžalovaného z hľadiska zákonných podmienok pre zrušenie napadnutého rozsudku vo výrokoch o uložených trestoch, uvedených v ustanovení , prokurátor sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku okresného súdu podľa dôvodu porušenia ustanovenia a neprimeranosti uloženého trestu. Obžalovaný A. B. namietal neprimeranú prísnosť uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, teda domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku z dôvodu podľa

Odvolací súd na základe preskúmania napadnutého výroku o uloženom treste vo vzťahu k obžalovanému A. B. napriek absencii odvolacích námietok prokurátora uvádza, že okresným súdom uložený trest vo výmere 3 roky za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. o opätovnom spáchaní zločinu a následne Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby je trestom uloženým v rozpore so zákonom. Odvolací súd tak zistil dôvod pre zrušenie napadnutých výrokov o uloženom treste podľa Okresný súd síce postupoval správne, keď u obžalovaného postupom podľa Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z dôvodu opätovného spáchania zločinu obžalovaným, na druhej strane však už nepostupoval správne, keď za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa Tr. zák. uložil trest opätovne na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere tri roky. Odvolací súd poukazuje na to, že pri úprave trestnej sadzby pri opätovnom spáchaní zločinu podľa Tr. zák. sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, ktorá tretina sa vypočíta v zmysle odseku 6 citovaného ustanovenia z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pri postupe podľa Tr. zák., ktorý nasleduje až po úprave trestnej sadzby podľa Tr. zák. (prípadne odseku 4) sa môže uložiť trest pod upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby najviac o jednu tretinu. Pokiaľ teda okresný súd najskôr zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby na 4 roky a 8 mesiacov z dôvodu opätovného spáchania zločinu (sadzba podľa Tr. zák. vo výmere 3 až 8 rokov, teda tretina počítaná z rozdielu je 20 mesiacov, potom 3 roky plus 20 mesiacov=4 roky a 8 mesiacov) a potom postupom podľa Tr. zák. znižoval upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby (4 roky a 8 mesiacov) o jednu tretinu, nemohol dosiahnuť trest vo výmere 3 roky, nakoľko ide o zníženie viac ako o jednu tretinu.

Pokiaľ prokurátor v písomných dôvodoch odvolania namietal uloženie trestu obžalovaným mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby z dôvodov nesprávnej právnej kvalifikácie, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené závery týkajúce sa správnej aplikácie základnej skutkovej podstaty na stíhaný skutok podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné.

Pokiaľ prokurátor v písomných dôvodoch odvolania poukazuje aj na závažnosť konania obžalovaných, odvolací súd uvádza, že závažnosť konania obžalovaných je už vyjadrená konkrétnou trestnou sadzbou v ustanovení § 188 ods. 1 Tr. zák. pre spáchanie zločinu lúpeže. Pokiaľ prokurátor poukazuje na spáchanie trestného činu na osobe vyššieho veku, odvolací súd už vyššie vysvetlil, že motívom konania obžalovaných bola existencia záväzku poškodeného voči obžalovanému A. B. a nie jeho vek.

Naopak, odvolací súd vyhodnotil celkové okolnosti spáchaného skutku za významné z hľadiska použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, pričom nepodmienečný trest odňatia slobody uložený okresným súdom obžalovanému A. B. považoval odvolací súd za neprimerane prísny. V súvislosti s § 39 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd poukazuje na základné východiská aplikácie tohto ustanovenia.

Podľa , ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

Taktiež je pri tomto ustanovení potrebné prihliadať na pomery páchateľa. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Odvolací súd na základe preskúmania výrokov napadnutého rozsudku dospel k záveru, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby za použitia ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. o opätovnom spáchaní zločinu vo výmere 4 roky a 8 mesiacov je pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Odvolací súd vzhľadom na celkové okolnosti prípadu zistené okresným súdom dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Odvolací súd pri posudzovaní okolností prípadu sa stotožnil so závermi okresného súdu, že v prejednávanej veci spáchanie trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. nie je „štandardným“ spôsobom spáchania tohto trestného činu, ale vybočuje z bežne sa vyskytujúci prípadov páchania tohto trestného činu. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že motívom spáchania trestného činu bolo vymoženie existujúceho dlhu, ktorý mal poškodený voči obžalovanému A. B. titulom nezaplateného nájomného, keď obžalovaný zobral k sebe bývať poškodeného v čase, keď poškodený nemal kde bývať. Existenciu tohto záväzkového vzťahu potvrdil aj poškodený, ktorý z toho dôvodu nežiadal od obžalovaných ani náhradu škody. Obžalovaný najskôr vyzval poškodeného na vrátenie dlhu, pričom až po odmietnutí došlo k spáchaniu trestného činu. V tomto smere nie je tiež bez významu skutočnosť, že poškodený si bol vedomý svojho dlhu voči obžalovanému a tento nevracal napriek tomu, že mal finančné prostriedky, ktoré pravidelne míňal v pohostinstve, o čom mal obžalovaný vedomosť, pričom aj skutok sa odohral v tomto pohostinstve, v ktorom poškodený podľa svojej výpovede bol už od 8mej hodiny rannej a popíjal víno. V tomto smere preto odvolací súd nemohol prisvedčiť ani odvolacej námietke prokurátora, že obžalovaní mali poškodenému zobrať peniaze, ktoré mal mať odložené na pokrytie nákladov v súvislosti s pobytom v útulku. Naopak, v konaní bolo okresným súdom zistené, že poškodený pravidelne navštevoval dané pohostinstvo, preto aj obžalovaný vedel, kde má poškodeného hľadať. Uvedené okolnosti prípadu s prihliadnutím aj na nízku intenzitu použitého násilia podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd na základe preskúmania odôvodnenia týkajúceho sa výroku o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému A. B. považoval síce za správny záver okresného súdu o uložení trestu vo výmere 3 roky, avšak sa nestotožnil so záverom okresného súdu o potrebe ukladania trestu odňatia slobody obžalovanému nespojeného s jeho podmienečným odkladom výkonu. Odvolací súd pritom úvodom poukazuje na základné východiská ukladania trestov, ktoré sa týkajú oboch obžalovaných.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu a na osobu páchateľa a jeho pomery. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom

trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Okresný súd v rámci odôvodnenia ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému A. B. poukázal najmä na to, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený aj za zločin, čo podľa názoru okresného súdu odôvodnilo ukladanie len trestu odňatia slobody nespojeného s podmienečným odkladom jeho výkonu. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd síce správne poukázal na skutočnosť, že sa obžalovaný opätovne dopustil spáchania zločinu, čo napokon aj zohľadnil v aplikácii ustanovenia Tr. zák. vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, avšak sa už nedostatočne zaoberal časovým hľadiskom tohto predchádzajúceho odsúdenia. Okresný súd správne zistil, že obžalovaný A. B. bol rozsudkom okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 22.3.2007, právoplatným dňa 22.3.2007 uznaný za vinného zo spáchania zločinu vydierania, ktorý skutok spáchal ešte v roku 2006. Z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený dňa 23.9.2010. Následne bola vo veci obžalovaného povolená obnova konania v jeho prospech čo do výroku o treste, ktorý bol zmiernený. Podľa názoru odvolacieho súdu, vyššie uvedený časový odstup od spáchania predchádzajúceho zločinu obžalovaným preukazuje, že obžalovaný je schopný na slobode viesť riadny život po dlhšiu dobu, keďže vo výkone trestu odňatia slobody bol naposledy pred viac ako desiatimi rokmi. Odvolací súd sa preto po preskúmaní uvedeného odôvodnenia výroku o uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody nestotožnil so záverom okresného súdu o potrebe ukladania trestu odňatia slobody obžalovanému A. B. nespojeného s jeho podmienečným odkladom výkonu. Odvolací súd dospel k záveru, že u oboch obžalovaných sú splnené zákonné podmienky v zmysle , resp. Tr. zák. pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom.

Odvolací súd ďalej uvádza, že obaja obžalovaní sa k stíhanej trestnej činnosti priznali a hoci neurobili vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, zo zápisnice z hlavného pojednávania odvolací súd zistil, že tak konali iba z dôvodu nesúhlasu s právnou kvalifikáciou skutku v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., ktorú napokon ani odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že obaja obžalovaní sa na hlavnom pojednávaní ospravedlnili poškodenému, ktorý ich ospravedlnenie prijal a náhradu škody vzhľadom na vedomosť o svojom dlhu vo vzťahu k obžalovanému A. B. ani nežiadal. Vo svetle uvedeného a s poukazom na predchádzajúce odsúdenia oboch obžalovaných, ktoré sú staršieho dátumu, naviac v prípade obžalovaného C. H. všetky zahladené

a spáchané pred viac ako dvadsiatimi rokmi, je podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím aj na konkrétne okolnosti spáchaného trestného činu popísané vyššie trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom a s uloženým obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických nápojov spôsobilý splniť účel trestu predpokladaný v § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 33a Tr. zák. tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Z uvedených dôvodov, keďže odvolací súd mohol rozhodnúť na podklade skutkového stavu zisteného okresným súdom, vyhovel odvolaniu obžalovaného A. B. čo do výrokov o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu a sám uložil obžalovanému trest s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom k tomuto rozhodnutiu a vyššie popísanému odôvodneniu potom odvolací súd odvolanie prokurátora nepovažoval za dôvodné ani vo vzťahu k napadnutým výrokom o trestoch uložených obom obžalovaných.

Napokon odvolací súd rozhodol na podklade odvolania obžalovaného A. B. podaného do všetkých výrokov napadnutého rozsudku aj o uložení ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd v napadnutom rozsudku uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou s poukazom na ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody a návrhu znalca, ktorý túto formu považoval za vhodnú. Odvolací súd na základe preskúmanie napadnutého výroku o ochrannom liečení však dospel k záveru, že na uloženie ochranného liečenia ústavnou formou (za predpokladu ukladania trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu) neboli splnené zákonné podmienky.

Z ustanovenia § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. vyplýva, že súd môže uložiť páchateľovi ochranné liečenie ak spáchal trestný čin v dôsledku závislosti od návykovej látky. U obžalovaného A. B. bola aj podľa názoru odvolacieho súdu splnená táto podmienka ako na to správne poukázal už okresný súd. Pokiaľ ide o formu ochranného liečenia, podmienkami jej určenia sa zaoberá ustanovenie § 74 ods. 1 Tr. zák. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma liečenia. Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyplývajúcich zo záverov znalca psychiatra M. H. zistil, že obžalovaný A. B. v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou, ale znalec u neho zistil abúzus alkoholu a závislosť od alkoholu. Súčasne znalec vyslovil záver, že pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť. Na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu u obžalovaného v prípade ukladania trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, neboli splnené zákonné podmienky podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. pre uloženie ochranného liečenia ústavnou formou, keďže znalec výslovne uviedol, že obžalovaný nie je na slobode nebezpečný pre spoločnosť ani u neho nezistil prítomnosť duševnej poruchy. Zároveň odvolací súd nezistil, že by obžalovaný A. B. bol osobou, u ktorej by účel ochranného liečenia nemohol byť dosiahnutý aj pri ambulantnej forme. Obžalovaný má okrem ochranného protialkoholického liečenia uložený aj zákaz požívania alkoholických nápojov, teda bude pod kontrolou nielen lekára psychiatra, ale aj probačného a mediačného úradníka. Odvolací súd k tomu záverom dodáva, že obaja obžalovaní si pritom musia byť vedomí, že prípadné porušenie uloženého zákazu požívania alkoholických nápojov, či nevedenie riadneho života počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, môže byť dôvodom pre rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Na podklade odvolania prokurátora a obžalovaného odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutého rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu iných vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. je čiastočne dôvodné a naopak odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.