Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3C/77/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Baloghovou, so sídlom Ružomberok, Mostová 33, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.X.XXXX, 2/ D. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom C., G. E. XXXX/X, právne zastúpení Alušic, s.r.o., so sídlom Ružomberok, Madačova 1/A, o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -838 zo dňa 19. januára 2023 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Konštatoval, že na požadovanom určení bol/je daný naliehavý právny záujem, pričom na základe dôkazného bremena bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, od čoho odvodzuje (tvrdené) vlastníctvo sporných pozemkov. Poukázal na rozpornosť znaleckých posudkov predložených stranami (posudok A. H. predložený žalobkyňou a posudok A. I. predložený žalovanými), keď následne znaleckým posudkom vypracovaným na základe uznesenia okresného súdu Žilinskou univerzitou boli potvrdené nielen závery znaleckého posudku A. I., ale aj stav katastra nehnuteľností, v zmysle ktorého sú vlastníkmi sporných pozemkov žalovaní. S poukazom na hospodárnosť a rýchlosť konania a taktiež na to, že v danej oblasti neexistuje špecializovaný znalecký ústav, okresný súd zamietol návrh žalobkyne na vypracovanie ďalšieho kontrolného znaleckého posudku. 2. Upriamil pozornosť aj na širšie súvislosti registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP). V obci D., v ktorej katastrálnom území sa sporné pozemky nachádzajú, bol ROEP zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 13.9.2004. Nebolo preukázané, že by žalobkyňa alebo jej právni predchodcovia spochybňovali ROEP v procese jeho tvorby, prípadne následne podaním žaloby v rámci správneho súdnictva. Žalovaní pritom nadobudli pozemky až v roku 2011 a pred samotnou kúpou si ich dali zamerať geometrickým plánom A. J., ktorý vychádzal zo záverov ROEP-u. 3. V súvislosti s výpoveďami svedkov, ktorí boli v príbuzenskom pomere so žalobkyňou (pán K. – brat, pán D. – bratranec), okresný súd konštatoval, že na ich základe nemožno určiť hranicu pozemkov. Nespochybňoval, že „nejaké body“ (kolíky, medze, oplotenie) sa v danej lokalite nachádzali, avšak svedkovia nepreukázali, že išlo o skutočné hranice pozemkov. Zároveň obaja uviedli, že k posunu hraníc pozemkov došlo oveľa skôr (v čase ROEP-u), než žalovaní nadobudli vlastníctvo a začali stavať dom.

4. Okresný súd uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala titul, od ktorého odvíja vlastnícke právo k sporným častiam pozemkov. Znaleckým posudkom Žilinskej univerzity bolo pritom ustálené, že pozemky CKN parc. č. 779/1, 779/9, 779/10 a 779/11 (vlastnícky vedené na žalovaných) nie sú identické s pozemkami EKN parc. č. 3291 a 3292 vedenými na žalobkyňu. Taktiež v posudku bolo jednoznačne konštatované, že pozemky EKN parc. č. 3291 a 3292 nie sú zahrnuté v novovytvorenej nehnuteľnosti CKN parc. č. 779/1 a ani v žiadnej inej vo vlastníctve žalovaných. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore plne úspešným žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a rozhodnutia odvolacieho súdu (čiže zmeny napadnutého rozsudku; pozn. krajského súdu) tak, že žalobe bude v plnej miere vyhovené. Namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Tvrdila, že až po tom, ako sporné pozemky nadobudli žalovaní, zistila, že títo do svojich pozemkov zabrali aj časť jej vlastníctva. Okresný súd neozrejmil, prečo favorizoval znalecké posudky A. I. a Žilinskej univerzity a prečo považoval znalecký posudok A. H. (potvrdzujúci nárok žalobkyne) za nesprávny; „skresľujúco“ vyhodnotil tiež výpovede svedkov. 6. Odvolateľka mala za to, že okresný súd jej nevykonaním navrhnutého dokazovania kontrolným znaleckým posudkom odmietol poskytnúť právnu ochranu. Všetci vlastníci majú pritom podľa § 124 ods. 1 Obč. zák. rovnaké práva a povinnosti. Poukazovala na „závažnosť prípadu“, lebo ide o viac ako 500 m2 a zásah do jej vlastníctva vytvára predpoklad vedenia ďalších sporov. Podľa názoru žalobkyne sa bolo potrebné venovať aj tzv. „sútlačiam“ vyhotoveným Geodetickým a kartografickým SR. 7. V otázke trov konania dávala do pozornosti , keď dôvody hodné osobitného zreteľa videla v tom, že sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom sporné pozemky dlhodobo užívala jej rodina. Dôvodnosť svojho nároku vyvodzovala nielen zo znalosti miestnych pomerov, ale aj zo znaleckého posudku A. H.; dôvodnosť jej nároku potvrdzuje i to, že sami žalovaní chceli jej pozemky odkúpiť. Žalobkyňa dodala, že výrokom o trovách konania bude „neprimerane tvrdo postihnutá“.

8. Žalovaní navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vzhľadom na výsledky dokazovania – osobitne znaleckých posudkov A. I. a Žilinskej univerzity – považovali ďalšie znalecké dokazovanie za nadbytočné a neúčelné. Akcentovali, že ROEP v danej lokalite bol riadne schválený (a žalobkyňou, resp. jej právnymi predchodcami nenamietaný) a práve na jeho základe bol vypracovaný geometrický plán A. J. pred kúpou pozemkov žalovanými. Do pozornosti dávali i svedeckú výpoveď pána L., ktorého navrhla protistrana a ktorý potvrdil, že hranica pozemkov bola tam, kde aktuálne stojí oplotenie žalovaných. V súvislosti s výpoveďou pána K. (brata žalobkyne) o tom, že pozemky kosili do osemdesiatych rokov minulého storočia, dodali, že podľa samotnej žalobkyne (sporné) pozemky kúpil jej právny predchodca (otec) až v roku 1995. 9. Žalovaní poukazovali na to, že výmera parciel registra E nie je záväzná. Nesúhlasili s tým, že v súdenej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa . Naopak, vedením sporu spôsobila žalobkyňa žalovaným škodu aj tým, že nemohli refinancovať ich hypotekárny úver za priaznivejších úrokových podmienok. Žalobkyňa pritom podala žalobu až po tom, keď žalovaní postavili dom. Ponukou na kúpu zvyšnej časti (nie predmetu sporu) pozemku žalobkyne sa žalovaní snažili vyhnúť súdnemu sporu, ktoré rokovania však boli zo strany žalobkyne len „simulované“. Doplnili, že nepriznaním náhrady trov konania by sa podporila „súdivosť“ a ukázala cesta ako sa zbaviť zodpovednosti za neopodstatnenú žalobu.

10. Žalobkyňa v následnej reakcii zotrvala na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie. Uviedla, že v tomto konaní nenapáda ROEP, ale zásah do jej vlastníckych práv. Naďalej tvrdila, že „uvádzaná výmera“ jej chýba. Ak žalovaní považovali za sporné nadobudnutie jej vlastníctva, mali to v spore namietať a „boli by sa vyžiadali príslušné doklady z katastra nehnuteľností, resp. z pozemkovej knihy“. Dodala, že pozemky jej otec nadobúdal postupne.

11. Žalovaní právo odvolacej dupliky nevyužili.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa .

13. Nie je dôvodnou námietka žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Hoci i aktuálne posudzované rozhodnutie obsahuje pomerne rozsiahlu „popisnú časť“, na rozdiel

od predchádzajúceho/prvého rozsudku (ktorý bol krajským súdom zrušený pre nepreskúmateľnosť) okresný súd aktuálne vyslovil konkrétne závery a primerane vymedzil aj východiská a úvahy k nim vedúce. Rovnako sa vyjadril i k ďalšiemu dokazovaniu (nielen ako v prvotnom rozhodnutí k znaleckým posudkom; a aj to veľmi stručne) a vyslovil vlastné hodnotiace úsudky. 14. To, že žalobkyňa nesúhlasí so závermi, resp. s konečným verdiktom okresného súdu, neznamená, že dotknuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je prípustné stotožňovať s právom na odôvodnenie rozhodnutia podľa predstáv strany sporu; ku ktorému prístupu súvisiaca argumentácia žalobkyne v nemalej miere smeruje. Odvolateľka si „nevšíma“ zásadné konštatovanie okresného súdu, že nepreukázala titul, od ktorého odvíja (tvrdené) vlastnícke právo k sporným častiam pozemkov.

15. Takéto skresľujúce nazeranie (nie je podstatné či nevedomé alebo účelové) je vlastné aj ďalším námietkam žalobkyne. Jeden z nosných princípov úpravy vlastníckeho práva v demokratickej spoločnosti, v zmysle ktorého všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana (§ 124 ods. 1 Obč. zák.), rozhodne neznamená, že každý subjekt musí byť úspešný v eventuálnom súdnom spore, ak tvrdí, že mu niekto zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Uvedený prístup nie je v prípade existencie konkrétneho sporu ani dobre logický možný, keďže obe sporiace sa strany tvrdia, že majú vlastnícke právo k tej istej časti zemského povrchu. 16. Rovnako nemalou mierou tendenčnosti trpí odvolacia námietka, podľa ktorej žalobkyni (resp. jej vlastníckemu právu) nebola poskytnutá súdna ochrana, keďže jej žaloba bola zamietnutá. Aj v tejto súvislosti je namieste uviesť, že ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, resp. základné právo na spravodlivý proces neznamená právo na úspech v súdnom spore. S určitým zjednodušením, ale presne vystihujúcim podstatu dotknutej argumentácie žalobkyne, táto totiž tvrdí, že ak strana nebola v spore úspešná, bolo porušené jej právo na súdnu ochranu. Už na prvých pohľad – osobitne v sporoch o určenie vlastníctva, kde môže byť úspešná len jedna strana – je zrejmá nesprávnosť takéhoto prístupu.

17. Povinnosťou žalobkyne v spore, v ktorom sa domáhala určenia vlastníckeho práva, bolo tvrdiť a nadväznosti na konkrétne/jedinečné skutkové tvrdenia preukázať, že je vlastníčkou sporných pozemkov/spornej časti zemského povrchu. Dotknutá povinnosť ju zaťažovala bez ohľadu na to, či by žalovaní (výslovne) namietali existenciu jej (tvrdeného) vlastníckeho nároku. Žalobkyňa v priebehu celého (niekoľkoročného) sporu vo vzťahu k svojmu tvrdenému vlastníckemu právu poukazovala takmer výlučne na „mapové podklady“, ktoré – hoci aj v podobe znaleckého posudku, odborného vyjadrenia alebo geometrického plánu – sami o sebe nie sú titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. 18. Pre zjednodušenie krajský súd za žalobkyňu označuje len A. B., hoci pôvodne v pozícii žalobkyne figurovala jej dcéra K. E.. V danej spojitosti je vhodné dodať, že aktuálna žalobkyňa aj v štádiu konania, kedy mala formálne status svedkyne, reálne vystupovala viac v pozícii strany sporu ako svedka.

19. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom odvíja od ich nadobudnutia jej otcom. V tomto smere však neuviedla žiadne konkrétne (a tým verifikovateľné) skutočnosti týkajúce sa nadobudnutia práve a len tej časti zemského povrchu, ktorá tvorí (materiálny) predmet sporu. Jej vyjadrenia v dotknutej otázke boli veľmi všeobecné – otec žalobkyne mal pozemky (bez akéhokoľvek ich bližšieho určenia parcelným číslom) kúpiť v roku 1995 (opäť bez akéhokoľvek označenia jednotlivých nadobúdacích titulov), pričom v danom čase sa pozemky nezameriavali (podľa žalobkyne preto, že nikto nechcel zameranie vykonať). Súčasne žalobkyňa (a aj jej brat – svedok K.) vypovedala, že otec pozemky kupoval postupne počas dlhšieho obdobia a kupoval ich podľa stavu pozemkovej knihy. 20. Krajský súd určujúco konštatuje, že už samotná skutočnosť neunesenia bremena konkrétneho skutkového tvrdenia (logicky nadväzne i dôkazného bremena) o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobkyňou by bola dostatočná na vyslovenie nedôvodnosti nároku žalobkyne a tým potvrdenia napadnutého rozsudku. Podstatnou totiž nie je história evidencie pozemkov a ich zameriavania v katastrálnom území Obce D. (čo platí aj pre tzv. sútlače), ale vymedzenie a preukázanie tvrdenia ako žalobkyňa (resp. jej právni predchodcovia) nadobudli tú časť zemského povrchu, určenia vlastníckeho práva ku ktorej sa žalobkyňa domáha.

21. Ak za danej situácie – bez reálneho zamerania pozemkov kupovaných otcom žalobkyne, ktoré podľa svedka K. už „ako rodina“ užívali v osemdesiatych rokoch (t. j. pred nadobudnutím vlastníckeho práva k nim; sčasti aj na základe tzv. záhumienkov, čo bolo v období socializmu spojené s užívaním občanmi pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve iných fyzických osôb) – boli zásadným východiskom pre znalecký posudok A. H. informácie od žalobkyne, podľa ktorých zameriavala nárokované pozemky

(uvedené menovaná znalkyňa potvrdila nielen bezprostredne v znaleckom posudku, ale aj pri výpovedi na pojednávaní pred okresným súdom), potom je viac ako opodstatnená pochybnosť o záveroch dotknutého posudku. Dokonca z výpovede A. H. na pojednávaní pred okresným súdom je zrejmé, že pred výsledkami schváleného a do katastra nehnuteľností zapísaného ROEP-u uprednostňuje vyjadrenia vlastníkov, lebo „vlastníci pozemkov najlepšie vedia, kadiaľ tieto pozemky vedú“; resp. „starí ľudia si pamätali svoje hranice“. 22. V podstate už len na okraj krajský súd dopĺňa, že žalobkyňa (obdobne i svedok K.) tvrdila, že pri ROEP-e došlo k posunu pozemkov v danej lokalite. Neskôr však uvádzala/li, že k posunu pozemkov došlo vtedy, keď išiel stavať rodinný dom pán L.. Taktiež predmetná rozpornosť – navyše z pohľadu argumentácie žalujúcej strany v zásadnom tvrdení – ešte viac spochybňuje aj tak už z hľadiska opodstatnenosti nároku nedostatočné skutkové tvrdenia.

23. Bez ohľadu na vyššie konštatovaný určujúci záver krajský súd uvádza, že okresný súd primerane poukázal aj na vykonanie a schválenie ROEP-u v katastrálnom území D., keďže geometrický plán, ktorým boli zamerané pozemky nadobudnuté žalovanými kúpnou zmluvou, vychádzal práve z výsledkov ROEP-u. Schválený ROEP je verejnou listinou, o ktorej platí, že potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak ( v spojení s ). 24. Rozhodne za dokázanie opaku nie je možné považovať len nesúhlas žalobkyne so závermi ROEP- u; hoci aj odvodzovaný od vyjadrenia geodetov. Navyše, v katastrálnom území D. bol ROEP po jeho schválení zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 13.9.2004 a žalovaní nadobudli pozemky kúpnou zmluvou až v roku 2011. V tejto spojitosti žalobkyňa – opäť bez uvedenia akýchkoľvek verifikovateľných údajov, nie to ešte predložením konkrétnej písomnosti – len veľmi všeobecne tvrdí, že jej otec výsledky ROEP-u namietal.

25. Keďže žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia o jej (údajnom) vlastníckom práve, v podstate akékoľvek (ďalšie) dokazovanie je nadbytočné. Vecnú nedostatočnosť skutkových tvrdení/opísania rozhodujúcich skutočností totiž nie je možné nahradiť odkazom na dôkazy/ /návrhom na vykonanie dokazovania. Zamietnutie vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania okresným súdom tak v plnej miere zodpovedalo (meritórnemu i procesnému) stavu veci.

26. Určujúci záver o neunesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobkyňou vylučuje opodstatnenosť ňou tvrdených dôvodov hodných osobitného zreteľa v otázke náhrady trov konania. Komplikovanosť sporu (osobitne v otázkach evidencie a zamerania sporných pozemkov), aj keby bola reálne daná, stráca totiž svoj význam, ak podstatou neúspechu žalujúcej strany je nesplnenie elementárnej procesnej povinnosti – neunesenie bremena (skutkových) tvrdení. 27. Neadekvátnym je i poukaz na záujem žalovaných odkúpiť nehnuteľnosti žalobkyne. Pozemky, o kúpe ktorých sa medzi stranami jednalo, v žiadnom štádiu mimosúdnych rokovaní nepredstavovali sporné pozemky (spornú časť zemského povrchu); išlo o iné pozemky žalobkyne, resp. ich časti. 28. Keďže ani tvrdenie žalobkyne o neprimerane tvrdom postihnutí povinnosťou náhrady trov konania protistrane nie je podporené žiadnym bližším (verifikovateľným) skutkovým vymedzením (o preukázaní ani nehovoriac), plne opodstatneným je rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania založené v zmysle na (plnom) úspechu žalovanej sporovej strany.

29. O náhrade trov aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Odvolateľka – žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto majú žalovaní 1/ a 2/ voči nej nárok na náhradu ich trov v (plnom) rozsahu – 100%.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .