Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/20/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky: C. D. B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., zastúpenej advokátom Mgr. Pavlom Karmanom, so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia - bez návrhu vo veci samej, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -106 zo dňa 27. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -106 zo dňa 27. novembra 2025 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 120 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. II. Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. . III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že matka podala na Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) dňa 11.09.2024 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 2.100 eur mesačne k rukám matky a priznal matke náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konanie je vedené pod sp. zn. a k dnešnému dňu nebolo právoplatne rozhodnuté.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že matka podala na okresný súd dňa 04.11.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na maloletého výživným v sume 1.500 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom od roku 2020 nebývajú v spoločnej domácnosti. Otec prestal s matkou od marca 2025 úplne komunikovať a prerušil s nimi úplne kontakt. Otec o maloletého nejaví žiadny záujem a od marca 2025 žiadnym spôsobom neprispieva na výživu dieťaťa. „Príjem matky tvorí len rodičovský príspevok vo výške 542 eur mesačne. Z dôvodu, že si otec neplní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré si vyžaduje osobitnú a nákladnú starostlivosti, musia matke s úhradou nákladov na maloletého pomáhať jej rodičia a ostatná rodina. Maloletý je v kontinuálnej psychiatrickej a psychoterapeutickej starostlivosti s diagnózou detský autizmus a zároveň je priebežne

vyšetrovaný a liečený pre vertigo, je ďalej v starostlivosti neurológa, hematológa, logopéda, kardiológa, pediatra, oftalmológa a fyzioterapeuta. Vzhľadom na jeho ťažký zdravotný a psychický stav si maloletý vyžaduje osobitnú starostlivosť a s týmto jeho stavom sú spojené vysoké mesačné výdavky spočívajúce okrem iného v potrebe absolvovania nákladných terapií, úhrade nákladov špeciálnej stravy a pomôcok a úhrady nákladov spojených s pobytmi v súvislosti s absolvovanými terapiami. Príjem otca nie je matke známy, ale má vedomosť, že pracuje v zahraničí, pretože na sociálne siete opakovane pridáva fotografie z práce, takže matka predpokladá, že jeho príjmy (tak ako v minulosti) budú mesačne predstavovať sumu 4.000 eur (v minulosti sa stávalo, že mu prišla odmena za vykonanú prácu aj suma presahujúca 5.000 eur). Priemerné výdavky matky predstavujú sumu 834 eur a priemerné mesačné výdavky na dieťa predstavujú 2.302 eur. Keďže si otec dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, o maloletého sa stará výlučne matka, s otcom nebývajú ani v spoločnej domácnosti a ani nekomunikujú, vznikla potreba bezodkladnej dočasnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu.“

4. Matka k svojmu návrhu pripojila prehľad výdavkov na maloletého a matku (č.l. 3 spisu) a doklady o výdavkoch a ich úhrade (č.l. 4 - 56 spisu).

5. Otec sa k návrhu matky nevyjadril.

6. Podľa Správy zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 15.10.2025 vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prešetrenie pomerov v rodine matky vykonali 15.10.2025. Šetrením bolo zistené, že matka s dieťaťom bývajú v dvojizbovom byte, ktorý je vkusne zariadený a udržiavaný na požadovanej hygienickej úrovni. Maloletý tu má množstvo hračiek a kníh. Maloletý bol v čase prešetrenia pomerov pekne upravený, pôsobil spokojne. Rozhovor s ním nebolo možné vykonať, nakoľko dieťa nerozpráva, vie pár hlások, ktorým rozumejú iba jeho najbližší. S matkou majú krásny vzťah, dieťa pri nej pôsobilo šťastne. Matka uviedla, že ak by otec chcel prísť za dieťaťom, tak by s tým nemala problém, avšak samému by dieťa nedala. Keď si otec nevedel počať čo s dieťaťom, tak uviedol, že ho treba zbiť, aby neplakalo. Maloletý má diagnostikovanú epilepsiu, autizmus a vertigo. Nevie sa sám najesť ani napiť, jesť môže iba mixovanú stravu. Matka denne cvičí s maloletým TSMT terapiu, pred jedením mu robí orofaciálnu stimuláciu a každý večer masáž svalov na rukách a na nohách. V sobotu chodia na terapie do Smoleníc a raz mesačne na logopédiu do Bratislavy. Okrem toho navštevujú kardiológa v Martine, nakoľko maloletý má aj problémy so srdcom. Maloletý chodí do materskej školy pre autistov v Žiline. V škôlke mal až trojmesačný adaptačný proces, mal problém pustiť matku, nechcel, aby odišla. Poplatok za MŠ je 90 eur a za stravu v MŠ 20 eur. V škôlke chodí na obedy iba 2x do týždňa, v škôlke spáva iba v pondelok a utorok, nakoľko v ostatné pracovné dni matka chodí pre dieťa do škôlky už o 10:00 hod., lebo potom s ním chodí na fyzioterapiu do Kotrčinej Lúčky. Mesačne platí za túto fyzioterapiu 500 eur, za oblečenie a obuv 100 eur, stravu pre dieťa 350 eur, za Fortini drinky 90 eur (30x3 eura) a za lieky 200 eur. Ostatné výdavky matka podrobnejšie rozpíše a zašle na súd. Otec výživné na dieťa neplatí od 03/2025, nebol za ním a ani sa na dieťa telefonicky nepýta. Matka sa ho snažila viackrát telefonicky kontaktovať, ale podarilo sa jej to iba 1x. Donedávna otec býval s priateľkou, ktorá ho „donútila“, aby aspoň jedenkrát reagoval na matkine telefonáty. Táto pani neskôr matke povedala, že otca vyhodila z bytu, lebo ju vykradol a fyzicky napadol, otec berie pervitín. Matka o tomto nevedela. Byt, v ktorom bývajú, má matka v osobnom vlastníctve. Mesačne platí nájomné 186 eur a inkaso 68 eur. Je poberateľkou predĺženého rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v sume 540 eur mesačne. Všetky jej výdavky a výdavky maloletého navyše financujú matkini rodičia, ktorí už aj predali svoj byt a teraz bývajú v prenájme. Všetko, čo majú, dávajú matke a dieťaťu, obaja sú už dôchodcovia, vyčerpali už svoje možnosti. Matka požaduje výživné na dieťa 2.000 eur, otec má stredoškolské vzdelanie v stavebníctve. Mal by pracovať v zahraničí a jeho príjem by mal byť cca 3.000 - 4.000 eur. Otec pracuje na živnosť, neplatí si poistenie, má viacero exekúcií. Matka nemá email na otca a na telefónnom čísle, ktoré im poskytla, otec nedvíhal. Z uvedeného dôvodu prešetrenie pomerov u otca nie je možné vykonať. Taktiež matka nevedela uviesť ani žiadnu jeho adresu, nakoľko u nej má síce hlásené trvalé bydlisko, ale tu nebýva už dva roky. Matkin právny zástupca ju informoval, že otcovi môže trvalé bydlisko zrušiť, o čom ona nevedela, myslela si, že pokiaľ sú manželia, tak sa to nedá. Otcovi rodičia I. a D. B. bývajú v I. a ani oni nevedia, kde býva ich syn, otcov pobyt je neznámy. Z prešetrenia pomerov neboli zo strany matky zistené nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o maloleté dieťa. Matka bola poučená o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie a úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu.

7. Z odpovede na lustráciu otca v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.11.2025 okresný súd zistil, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba a jeho priemerný vymeriavací základ za obdobie 11/2024 - 10/2025 je vo výške 1.039 eur mesačne. Zo správy Daňového úradu Žilina zo dňa 14.10.2025 súd zistil, že otec podal dňa 26.06.2025 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024. Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 okresný súd zistil, že mesačný príjem otca za rok 2024 je vo výške 1.040 eur.

8. Z odpovede na lustráciu matky v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.11.2025 okresný súd zistil, že matka je od 01.05.2019 do súčasnosti zamestnaná v spoločnosti J. K. E., s.r.o. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 14.10.2025 okresný súd zistil, že matka je od 01.03.2020 do súčasnosti poberateľkou rodinného prídavku vo výške 60 eur za mesiac a od 01.11.2020 do súčasnosti je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 473,30 eur mesačne za obdobie 11/2024 - 01/2025 a 482,30 eur mesačne za obdobie 02/2025 do súčasnosti. Matka v období od 01.08.2024 ku dňu podania správy nebola a nie je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi a nie je v evidencií uchádzačov o zamestnanie.

9. Okresný súd s poukazom na osvedčené skutočnosti a právnu úpravu v (ďalej len „“), zákona CSP, , CSP, až 3 , , o rodine (ďalej len „“), , až 3 , rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.

10. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava ( až 3 ) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

11. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa.

12. Matka sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého. Okresný súd po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež po oboznámení sa so Správou zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 15.10.2025 vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Bolo osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa spolu od roku 2020 nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletého v súčasnosti zabezpečuje matka. Od mesiaca marec 2025 otec prestal s matkou úplne komunikovať a prispievať na výživu maloletého. Matka je v súčasnosti s maloletým na rodičovskej dovolenke, je

poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 482,30 eur a prídavku na maloleté dieťa v sume 60 eur mesačne. Z odpovede na lustráciu otca v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.11.2025 okresný súd zistil, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba a jeho priemerný vymeriavací základ za obdobie 11/2024 - 10/2025 je vo výške 1.039 eur mesačne.

13. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd s poukazom na uviedol, že v rámci neodkladného opatrenia možno nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Podľa okresného súdu návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada určiť povinnosť otca prispievať výživným na maloleté dieťa vo výške 1.500 eur, nezodpovedá zmyslu . Vychádzajúc z účelu neodkladného opatrenia okresný súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého v sume 120 eur mesačne. Takto určené výživné, podľa okresného súdu, zabezpečí pokrytie základných potrieb maloletého, predovšetkým stravu, ošatenie a nevyhnutné výdavky na zdravotnú starostlivosť. Pri určovaní výšky výživného vychádzal okresný súd zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( o životnom minime) s prihliadnutím na vek maloletého a zvýšené náklady na starostlivosť o maloletého. Okresný súd považoval za potrebné nariadiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

14. Okresný súd zároveň uviedol, že nejde o konečnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi a nariadením neodkladného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie a ani práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Okresný súd bude ďalej konať vo veci rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenej pod sp. zn. a po vykonaní riadneho dokazovania rozhodne v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Preto okresný súd zároveň II. výrokom obmedzil časové trvanie neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

15. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, ktorá uviedla, že jej okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú preto dané odvolacie dôvody podľa v spojení s m súde Žilina prebieha pod sp. zn. konanie o rozvod manželstva a úprave práv k mal. dieťaťu po rozvode. Dňa 04.11.2025 Okresnému súdu Žilina k sp.zn. (teda ku konaniu vo veci samej) doručila prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na vydanie neodkladného opatrenia. K tejto spisovej značke v rámci návrhu na vydanie neodkladného opatrenia priložila aj všetky dôkazy preukazujúce výdavky a výdavky maloletého dieťaťa. Existenciu konania vo veci samej napokon okresný súd v napadnutom uznesení uvádza aj v bode 1. odôvodnenia. „Napriek vyššie uvedenému je však v záhlaví Uznesenia uvedené, že súd rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia – bez návrhu vo veci samej. Navyše v elektronickom súdnom spise, sp. zn. ( teda spisová značka odlišná od konania vo veci samej, v ktorom som návrh na vydanie neodkladného opatrenia podávala) sa uvedené mnou doručené doklady (preukazujúce moje výdavky a výdavky maloletého dieťaťa) vôbec nenachádzajú, a to ani ku dňu spísania tohto odvolania.“ S manželom od roku 2020 nebývajú v spoločnej domácnosti a tento od marca 2025 prestal s ňou úplne komunikovať a prerušil s nimi úplne kontakt. Manžel o dieťa nejaví žiadny záujem a od mesiaca marec 2025 žiadnym spôsobom neprispieva na výživu dieťaťa a ani sa žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o neho, pričom z dôvodu, že si manžel neplní svoju vyživovaciu povinnosť k ich dieťaťu, ktoré si vyžaduje osobitnú a nákladnú starostlivosť, musia jej s úhradou nákladov na dieťa pomáhať jej rodičia a ostatná rodina. Dieťa je v kontinuálnej psychiatrickej a psychoterapeutickej starostlivosti s diagnózou detský autizmus a zároveň je priebežne vyšetrované

a liečené pre vertigo, je ďalej v starostlivosti neurológa, hematológa, logopéda, kardiológa, pediatra, oftalmológa a fyzioterapeuta. Vzhľadom na jeho ťažký zdravotný a psychický stav si dieťa vyžaduje osobitnú starostlivosť a s týmto stavom dieťaťa sú spojené vysoké mesačné výdavky v priemere 2.302 eur, spočívajúce okrem iného v potrebe absolvovania nákladných terapií, úhrade nákladov špeciálnej stravy a pomôcok a úhrady nákladov spojených s pobytmi v súvislosti s absolvovanými terapiami. Za takýchto okolností považuje výšku vyživovacej povinnosti v uznesení, t.j. 120 eur, za nedostatočnú na pokrytie nevyhnutných potrieb maloletého. Odhliadnuc od výdavkov spojených s terapiami, špeciálnymi pomôckami, materskou školou, liekmi, či ošatením a iných výdavkov, len strava pre maloletého tvorí mesačne sumu 350 eur. Stanovená výška vyživovacej povinnosti otca v sume 120 eur nie je dostatočná a podľa matky môže ohroziť zdravie, rozvoj, ako aj výživu dieťaťa. Určené výživné okresným súdom vo výške 120 eur nie je dostačujúce na pokrytie základných potrieb dieťaťa, nakoľko nepokrýva ani výdavky spojené so stravou dieťaťa, nieto ešte výdavky spojené s jeho ošatením, či zdravotnou starostlivosťou o neho.

16. V odvolaní matka uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje čiastku 542 eur, čo mal okresný súd preukázané lustráciami uvedenými v ods. 7 odôvodnenia uznesenia. „Príjem manžela mal súd predbežne osvedčený na sumu 1040€ mesačne, čo je zrejmé z bodu 6 odôvodnenia Uznesenia, pričom je zrejmé, že takto osvedčený príjem už zohľadňuje daňovo uznateľné výdavky, na ktoré sa však pri určovaní vyživovacej povinnosti neprihliada v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 ZoR.“ Otec maloletého preukázateľne pracuje v zahraničí a vzhľadom na svoje príjmy nepochybne disponuje finančnými prostriedkami, z ktorých je schopný prispievať na maloletého podstatne vyššou sumou ako 120 eur mesačne. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa predstavujú priemerné mesačné výdavky na ich dieťa sumu 2.302 eur, čo mala osvedčiť priloženými dokladmi. Rodičia jej finančne pomáhali na zabezpečenie potrieb dieťaťa, avšak už nie sú viac schopní finančne prispievať na zabezpečenie potrieb maloletého. Navyše nie je však ani ich povinnosťou zastupovať otca dieťaťa pri plnení si jeho vyživovacej povinnosti. Napriek podstatne vyššiemu príjmu manžela a napriek tomu, že sa tento žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o ich zdravotne znevýhodnené dieťa a napriek osvedčeným výdavkom na dieťa, tak okresný súd zaviazal uznesením platiť otca na výživu sumou 120 eur mesačne. Citovala , Čl. 1 CMP, Čl. 2 ods. 1 , Čl. 4 CMP, Čl. 5 ods. 2 , Čl. 10 ods. 1 CMP, Čl. 11 ods. 1 , Čl. 41 ods. 1 SR, Čl. 23 Dohovoru o právach dieťaťa, Dohovoru o právach dieťaťa, , ZoR a konštatovala, že okresný súd ak stanovil výživné 120 eur, ktorú má platiť otec dieťaťa, nie je v súlade so záujmom ich dieťaťa, a to najmä s prihliadnutím na jeho zdravotný stav a výdavky s týmto zdravotným stavom spojené, osobitne s prihliadnutím na osvedčený príjem otca a s tým spojené jeho možnosti podieľať sa na výžive dieťaťa, a to osobitne za situácie, kedy sa otec absolútne nepodieľa na úhrade nákladov na maloleté dieťa ani na starostlivosti o dieťa. Suma 120 eur priznaná okresným súdom je podľa nej neprimeraná. Citovala , CSP a uviedla, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je presvedčivé a ani preskúmateľné. S prihliadnutím na okresným súdom konštatované výdavky v ods. 2 a 5 napadnutého uznesenia, nie je vôbec zistiteľné, ako súd dospel k záveru, že suma 120 eur mesačne zabezpečí pokrytie základných potrieb maloletého dieťaťa a ktoré konkrétne výdavky maloletého konštatované v bodoch 2. a 5. odôvodnenia okresný súd považoval za tie základné potreby dieťaťa, ktoré budú uvedenou sumou pokryté. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď nevyhnutnú mieru výživného podľa prakticky stotožnil so sumou životného minima podľa Otázku nevyhnutnej miery, aplikujúc matkou uvádzané ustanovenia SR, zákonov a medzinárodných dohovorov, bolo potrebné posudzovať individuálne v tom-ktorom prípade, inak by nebola naplnená požiadavka rozhodovania súdu v najlepšom záujme dieťaťa. Práve takéto individuálne posúdenie veci napadnuté uznesenie, podľa matky, zjavne postráda, keď súd svoje rozhodnutie odôvodnil v zásade len aplikáciou a uznesením určená výška vyživovacej povinnosti nie je spôsobilá pokryť ani výdavky na stravu maloletého. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia podala z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie vzniknutej z dlhodobého neplnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca. Okresný súd síce uznesením vo veci neodkladného opatrenia zaviazal otca povinnosťou úhrady výživného vo výške 120 eur mesačne, avšak táto čiastka nie je vonkoncom postačujúca na zabezpečenie ani bazálnych potrieb dieťaťa. S prihliadnutím na už uvádzané, berúc do úvahy skutočnosť, že otec maloletého pracuje, má dostatočný príjem a nepodieľa sa na starostlivosti o dieťa, žiadala odvolaniu vyhovieť a napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podala oprávnená účastníčka konania ( a v spojení s ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario, za súčasnej aplikácie a CSP) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ojení s .

18. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti uznesenia okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd za aplikácie zuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu. Na dotvrdenie správnosti záverov okresného súdu považoval odvolací súd dať odpoveď na kľúčové otázky položené odvolateľkou vo vyvolanom odvolacom konaní.

19. Vo vzťahu k posudzovanému rozhodnutiu zdôrazňuje odvolací súd, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

20. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

21. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

25. Podľa § 62 ods. 1, 2 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

28. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, resp. okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v konaní bez návrhu účastníka konania. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (podobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

29. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , ktorým súd povinnému rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa , ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v dostatočnom rozsahu (či vôbec) neplní, a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa .

30. V odvolaní matka namietala, že „Napriek podstatne vyššiemu príjmu manžela a napriek tomu, že sa tento žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o naše zdravotne znevýhodnené dieťa a napriek osvedčeným výdavkom na naše dieťa súd zaviazal Uznesením platiť otca na výživu sumou 120 € mesačne.“. V týchto súvislostiach, citlivo ich zvažujúc, vzhľadom na zdravotný stav maloletého dieťaťa A., s dôrazom na rozhodujúcu právnu úpravu , v zmysle ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, vychádzajúc z osvedčeného skutkového stavu, výhradne pre účely neodkladného opatrenia, za situácie, že v konaní nebol osvedčený matkou tvrdený príjem otca v návrhu, odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu, ktorým určil výživné v sume 120 eur, za vecne správne. Pokiaľ matka namietala, že takto určené výživné má byť v rozpore s najlepším záujmom maloletého, a že okresný súd nezohľadnil individuálne osobitosti prejednávanej veci, tak odvolací súd uvádza, že v danej situácii právny rámec určenia vyživovacej povinnosti bol daný jednak právnou úpravou a osvedčeným príjmom otca, ktorý ustálil okresný súd lustráciou otca v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.11.2025 tak, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba a jeho priemerný vymeriavací základ za obdobie 11/2024 - 10/2025 je vo výške 1.039 eur mesačne. Zo správy Daňového úradu Žilina zo dňa 14.10.2025 okresný súd zistil, že otec podal dňa 26.06.2025 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024. Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 okresný súd zistil, že mesačný príjem otca za rok 2024 je vo výške 1.040 eur. Ak za tejto osvedčenej skutkovej situácie, bez osvedčenia príjmu otca tvrdeného matkou v návrhu rozhodol o výživnom s odôvodnením, že vychádzal zo sumy životného minima určeného na

neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( o životnom minime), s prihliadnutím na vek maloletého a zvýšené náklady na starostlivosť o maloletého, tak pre odvolací súd nebol vytvorený, v konaní cez úpravu , priestor na odklon od týchto záverov, pretože pokiaľ ide o určenie výživného neodkladným opatrením podľa , je možné nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu , čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh a úpravy CM, takže celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Keďže výživné určené neodkladným opatrením nemožno, preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa, citlivo zvažujúc skutočnosti zdravotného stavu maloletého, nebolo možné z matkou doložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisového materiálu konštatovať, ktoré z nákladov uvádzaných matkou v návrhu predstavujú také nevyhnutné existenčné potreby dieťaťa, bez ktorých by bolo priamo, podľa konkrétnych lekárskych správ ohrozené. Odvolací súd, na tomto mieste, si považuje za povinnosť vysvetliť, že týmto záverom v žiadnom prípade si nedovoľuje zľahčovať a ani brať na ľahkú váhu zdravotný stav maloletého dieťaťa, no ak charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí a ak neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých detí, tak i takéto posúdenie bolo potrebné. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená. Nebolo možné, na základe celého obsahu spisového materiálu, z ktorého v konečnom dôsledku vychádzal i okresný súd, aby sa odvolací súd stotožnil s matkou uvádzanými skutočnosťami v návrhu, že „Príjem otca nie je matke známy, ale má vedomosť, že pracuje v zahraničí, pretože na sociálne siete opakovane pridáva fotografie z práce, takže matka predpokladá, že jeho príjmy (tak ako v minulosti) budú mesačne predstavovať sumu 4.000 eur (v minulosti sa stávalo, že mu prišla odmena za vykonanú prácu aj suma presahujúca 5.000 eur).“, ktoré zostali len v rovine tvrdení. K uvedenému záveru, teda, že skutočnosti tvrdené matkou v návrhu zostali len v rovine tvrdení, pristupujú i skutočnosti, vyplývajúce zo Správy o šetrení kolízneho opatrovníka, z ktorých vyplýva, že matka požaduje výživné na dieťa 2.000 eur, otec má stredoškolské vzdelanie v stavebníctve a mal by pracovať v zahraničí a jeho príjem by mal byť cca 3.000 - 4.000 eur, otec pracuje na živnosť, neplatí si poistenie, má viacero exekúcií.

31. K odvolacej argumentácii matky, že „Napriek vyššie uvedenému je však v záhlaví Uznesenia uvedené, že súd rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia – bez návrhu vo veci samej.“, odvolací súd uvádza, že povinnosťou súdu, ktorý vedie konanie o rozvod manželstva, je zároveň aj rozhodnúť o pomeroch mal. detí rozvádzajúcich sa rodičov, pričom vychádza z . V súlade s v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu ho zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Z tejto právnej úpravy teda vyplýva, že súd, ktorý rozhoduje o rozvode manželstva rodičov, musí v tom istom rozhodnutí upraviť aj pomery mal. detí na čas po rozvode. Táto právna úprava je aj v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. Spojené konanie nastupuje automaticky vždy, ak majú manželia, ktorých manželstvo má byť rozvedené, spoločné mal. deti. Úprava pomerov mal. detí rozvádzajúcich sa rodičov, ktorá je predmetom konania, sa vždy týka len obdobia po rozvode manželstva. Rozvodový súd zásadne nerozhoduje o pomeroch mal. detí rodičov, ktorých manželstvo sa rozpadlo, na dobu pred rozvodom a nie je oprávnený v tejto veci nariadiť ani neodkladné opatrenie. Ak je potrebné upraviť dočasne pomery na dobu pred rozvodom manželstva rodičov, musí sa tak stať v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré vedie poručenský súd k tomu príslušný podľa a nasl. (na konanie o rozvod je príslušný súd podľa ). v umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, sa návrhom vo veci samej domáhať úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností do rozvodu súdnou cestou, ak sa nedohodnú, a v takýchto konaniach môžu navrhovať aj nariadenie neodkladného opatrenia za podmienky, že osvedčia neodkladnú potrebu úpravy vzájomných vzťahov. Pokiaľ teda matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci, súd prvej inštancie nemohol v konaní o rozvod manželstva nariadiť neodkladné opatrenie, ale

správne o takomto návrhu rozhodoval v samostatnom konaní. Ak za tejto situácie odvolateľka namietala v odvolaní uvedenie okresného súdu v záhlaví napadnutého uznesenia „bez návrhu vo veci samej“, tak toto uvedenie bolo potom vecne správne, keďže nebolo preukázané, že bol podaný návrh vo veci samej na obdobie do rozvodu rodičov maloletého dieťaťa.

32. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní dôvodila tým, že „Navyše v elektronickom súdnom spise, sp. zn. ( teda spisová značka odlišná od konania vo veci samej, v ktorom som návrh na vydanie neodkladného opatrenia podávala) sa uvedené mnou doručené doklady (preukazujúce moje výdavky a výdavky maloletého dieťaťa) vôbec nenachádzajú, a to ani ku dňu spísania tohto odvolania.“, tak odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, z ktorého je zrejmé, že okresný súd v ods. 3. uviedol, že „Matka k svojmu návrhu pripojila prehľad výdavkov na maloletého a matku (č. l. 3) a doklady o výdavkoch a ich úhrade (č. l. 4-56).“, ktoré konštatovanie zodpovedá, podľa zistení odvolacieho súdu, samotnému obsahu spisového materiálu okresného súdu v jeho listinnej podobe. Pokiaľ okresný súd z obsahu spisového materiálu, tak ako vyplýva z ods. 3 odôvodnenia uznesenia, neprijal závery podľa očakávaní odvolateľky, tak toto, bez ďalšieho, nevytvára priestor pre odvolací súd na odklon od záverov okresného súdu, ktorého závery boli podľa odvolacieho súdu postavené na pevných základoch osvedčeného skutkového stavu, ktorý neumožňoval vyhovieť návrhu odvolateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu výživného 1.500 eur mesačne. Len pre úplnosť odvolací súd, v tejto časti, len primerane poukazuje i na ods. 4. odôvodnenia napadnutého uznesenia.

33. Odvolací súd vo vzťahu ku záverom okresného súdu poukazuje na tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre konštatovanie o osvedčení skutočností rozhodných pre rozhodnutie. I keď zákon nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003 sp. zn. , všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania. I keď má súd povinnosť zistiť skutočný stav veci, toto nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, a preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosť tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). Pokiaľ účastník v takomto type konania namieta, že skutočný stav bol iný, je povinný aspoň relevantne skutkový stav predloženými dôkazmi spochybniť, pričom toto nemôže ponechať na povinnosť súdu podľa . Okresný súd podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia na túto svoju povinnosť, podľa zistení odvolacieho súdu nerezignoval a výhradne pre účely neodkladného opatrenia vychádzal zo skutočností podľa ods. 3., 5., 6., 7., 22., 23. odôvodnenia, pričom odvolateľka v návrhu a ani v odvolaní neoznačila žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by tento postup okresného súdu učinili nesprávnym, resp. nedostatočným.

34. Na základe uvedených zhodnotení a za konštatovania osvedčenia zákonných predpokladov pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia sa tak krajský súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potrebe uložiť otcovi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Určenej okresným súdomvo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Krajský súd preto pristúpil v zmysle úpravy tvrdeniu odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu.

35. Dodáva odvolací súd, že v danom prípade ide o dočasnú úpravu, ktorá môže byť predmetom ďalšieho skúmania a dokazovania vo veci samej. Rozsah tohto skúmania a dokazovania by presiahol možnosti súdu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, okrem iného aj z dôvodu viazanosti zákonnými lehotami. Pri zmene podstatných skutkových okolností z hľadiska záujmu maloletého A., nie je vylúčené prehodnotenie záverov prijatých okresným súdom, s ktorými sa odvolací súd v tomto rozhodnutí stotožnil, a to i v prípadnom štádiu pred prípadným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie.

36. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s .

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.