Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/7/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matka C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/X, XXX XX B. H., a otec I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, XXX XX K., právne zastúpený: Mgr. Martin Orviský, advokát so sídlom Vígľašská Huta-Kalinka 67, Vígľašská Huta-Kalinka, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. - 15 zo dňa 28. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti jemu a maloletej dcére A. podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine.

2. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení , a v spojení s , a , ako aj z príslušných ustanovení Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, keďže nebola osvedčená naliehavosť a potreba bezodkladnej úpravy pomerov.

4. Poukázal najmä na blížiaci sa vek plnoletosti maloletej, jej konzistentný a dlhodobý odmietavý postoj voči otcovi. Zdôraznil, že vo veci samej (sp. zn. ) už prebieha konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, v rámci ktorého sa vykonáva komplexné znalecké dokazovanie. Dal do pozornosti závery znaleckého posudku E. D. E. č. 30/2025, z ktorého vyplynulo, že vzťah maloletej k otcovi je chladný, prejavuje voči nemu strach a u otca boli vnímané prejavy citového vydierania a manipulatívneho správania, ktoré mali u maloletej prispieť k rozvoju mentálnej anorexie a bulímie. Taktiež zohľadnil stanovisko kolízneho opatrovníka (ÚPSVaR Zvolen), ktorý návrh otca nepovažoval za dôvodný a zlučiteľný so záujmami maloletej. Uzavrel, že situácia nedosahuje takú mieru naliehavosti, ktorá by odôvodňovala zásah do práv maloletej vo forme neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že otázka uloženia výchovného opatrenia má byť riadne preskúmaná po komplexnom dokazovaní v prebiehajúcom konaní vo veci samej.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec (ďalej aj „odvolateľ“). Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní argumentoval najmä tým, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil naliehavosť situácie, ktorá podľa neho spočíva v hrozbe nenávratnej straty vzťahu s dcérou pred dosiahnutím jej plnoletosti, čo predstavuje nezvratný stav. Ďalej tvrdil, že prvostupňový súd nekriticky a bez vlastného zhodnotenia prevzal závery znalca E. E., pričom spochybnil jeho odbornosť a namietal, že znalec nebol zapísaný v zozname znalcov pre odvetvie psychológia detí. Napokon namietal, že súd prvej inštancie stotožnil názor dieťaťa s jeho najlepším záujmom a úplne ignoroval iné znalecké posudky (napr. od F. L., E. C.), ktoré mali naznačovať syndróm zavrhnutého rodiča a ovplyvňovanie dieťaťa matkou. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Avšak vo svojom stanovisku k návrhu otca zdôraznil, že navrhované neodkladné opatrenie nepovažuje za vhodné ani potrebné. Vychádzal z dlhodobého postoja maloletej, z jej stabilných názorov na kontakt s otcom a zo zistení znaleckého posudku, ktoré poukazovali na možné riziko ďalšieho psychického zaťaženia dieťaťa. Podľa kolízneho opatrovníka má byť otázka prípadného odborného poradenstva riešená až po komplexnom dokazovaní v konaní vo veci samej, keďže ide o zásadný zásah do autonómie takmer dospelej osoby.

7. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s / ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. a CMP a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. potvrdil, považujúc ho za vecne správne.

8. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že návrh otca smeroval k uloženiu povinnosti jemu aj maloletej podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu formou spoločnej terapie. Svoje tvrdenia opieral o presvedčenie, podľa ktorého spoločná odborná intervencia predstavuje jediný spôsob, ako obnoviť ich vzťah pred blížiacou sa plnoletosťou dcéry. 9. Odvolací súd má za to, že z predložených podkladov nevyplývala existencia náhlej alebo mimoriadnej zmeny pomerov, ktorá by si vyžadovala bezodkladný zásah, preto súd prvej inštancie postupoval v prejednávanej veci správne, keď návrh zamietol.

10. Odvolací súd pripomína, že konanie o neodkladnom opatrení má výnimočný charakter a je určené na riešenie situácií, pri ktorých hrozí okamžitá a vážna ujma. V predmetnej veci však súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že otec neosvedčil žiadnu bezprostrednú hrozbu pre maloletú. Skutočnosť, že otec pociťuje obavu z ďalšieho ochladenia vzťahu s dcérou, nepredstavuje právny dôvod na zásah vo forme neodkladného opatrenia. Uvedená obava nie je svojou povahou naliehavou ani nezvratnou v miere, ktorá by vyžadovala nútené poradenstvo bez súhlasu takmer dospelej dcéry.

11. Odvolací súd považuje námietku otca, podľa ktorej súd prvej inštancie nekriticky prevzal závery znaleckého posudku, za neopodstatnenú. Úlohou súdu v konaní o neodkladnom opatrení nie je vyhodnotiť znalecký posudok v úplnosti ani rozhodovať medzi viacerými odlišnými odbornými závermi. Súd prvej inštancie správne použil posudok E. E. ako jeden z relevantných podkladov, prostredníctvom ktorých posúdil, či existuje dôvodná obava z negatívneho vplyvu navrhovaného opatrenia na dieťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že posudok obsahuje podrobný opis dynamiky vzťahov v rodine aj ich psychologických súvislostí, pričom z neho vyplývajú závažné zistenia o prežívaní dcéry, ktoré majú priamy význam pri hodnotení naliehavosti navrhovaného opatrenia. Najmä zistenia o strachu maloletej, o jej dlhodobom pocite nátlaku, o prejavoch citového vydierania zo strany otca a o ich možnej súvislosti s jej psychickými ťažkosťami tvoria dôležitý podklad pre záver súdu prvej inštancie. Z týchto skutočností vyplýva, že nútená spoločná terapia by nepredstavovala neutrálny ani podporný krok, ale necitlivý zásah s potenciálom zvýšenia psychického napätia, čo nie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Zároveň ide o okolnosti, ktoré nemožno považovať za nové, náhle ani natoľko naliehavé, aby bol potrebný okamžitý zásah zo strany súdu.

12. Odvolací súd konštatuje, že ani námietka otca, podľa ktorej súd prvej inštancie stotožnil vôľu dcéry s jej najlepším záujmom, neobstojí. Vek maloletej je v danej veci rozhodujúcim faktorom. Ide o osobu blízku plnoletosti, ktorá si vytvára stabilné postoje, nesie dôsledky svojich rozhodnutí a má právo na ochranu

psychickej integrity. Jej dlhodobý odmietavý postoj nie je výkyvom prejavov vôle (nálad), ale výsledkom opakovaných skúseností s otcom. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie primerane zohľadnil aj psychologické odporúčania, ktoré upozorňovali na riziko retraumatizácie pri násilnom vynucovaní kontaktu alebo terapie.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu sa návrh otca nejaví ako spontánny pokus o obnovu vzťahu prostredníctvom odbornej pomoci. Vyhodnotenie celkového správania otca, jeho procesného postoja a jeho komunikácie smeruje skôr k záveru, podľa ktorého odvolateľ nepreukazuje sebareflexiu ani schopnosť pracovať na zmene vlastného správania, ktorú odborné závery považujú za nevyhnutnú. Návrh na uloženie poradenstva tak pôsobí ako pokus o presadenie vlastnej vôle prostredníctvom súdneho rozhodnutia, nie ako úprimná snaha o riešenie vzťahových problémov.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že otázka prípadného odborného poradenstva rodiča alebo maloletého dieťaťa má byť predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej, v rámci ktorého bude možné vyhodnotiť všetky zistenia zo znaleckých posudkov, stanovísk odborníkov aj dlhodobého správania rodičov. Neodkladné opatrenie nie je vhodným ani primeraným prostriedkom na riešenie dlhodobých vzťahových problémov medzi rodičom a dieťaťom.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

16. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , nakoľko neboli zistené výnimočné dôvody, pre ktoré by ich náhradu patrila niektorému z účastníkov konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).