Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_6Pc-2-2021.pdf
PDF · 142.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Pc/2/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v právnej veci navrhovateľky : A. Y., W.. XX.X.XXXX, trvale bytom L. W.. M. XXX/X, N., zastúpenej advokátskou kanceláriou: SUCHÝ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica proti bývalému manželovi: C. Y., W.. XX.X.XXXX, bytom N.. W.. M. XXX/X, N., zastúpený advokátom: Mgr. Ľudovítom Paulovičom, so sídlom M. Rázusa 19, Lučenec o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi takto
rozhodol:
C. Y., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky A. Y., W.. XX.XX.XXXX výživným od 05.02.2021 do 31.03.2021 vo výške 600,--Eur mesačne od 01.04.2021 do 09.07.2021 vo výške 500,--Eur mesačne.
Zročné výživné za obdobie od 05.02.2021 do 09.07.2021 vo výške 2.559,45 Eur je C. Y. p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 05.02.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky, v ktorom žiadala o určenie vyživovacej povinnosti jej manžela. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli v roku XXXX a predmetné manželstvo stále trvá. Manžel sa začiatkom roku 2021 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom náklady na spoločnú domácnosť nezdieľa od augusta 2020. Navrhovateľka je od 28.10.2020 evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Dňa 02.02.2021 uzavrela pracovanú zmluvu so zamestnávateľom L. Q. Z. I..A.., v zmysle ktorej nastupuje do práce 03.02.2020. Predmetná zmluva je uzatvorená na dobu určitú do 09.03.2021. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka od augusta ostala bez pravidelného príjmu a je ťažké si nájsť zamestnanie na plný úväzok a dobu neurčitú z dôvodu pomoci s úhradou mesačných výdavkov žiada o finančnú podporu od manžela na chod domácnosti, ktoré od neho nedostáva. Bývalý manžel pracuje ako zástupca riaditeľa I. C. T. A. U. N.Č.. Približne od augusta 2020 manžel prestal prispievať na domácnosť dovtedy pravidelnou čiastkou vo výške 450,--Eur. Odvtedy je celá domácnosť a starostlivosť o ňu ako aj o dcéry na pleciach navrhovateľky. Sumou 450,--Eur manžel prispieval na domácnosť aj počas manželstva, t.j. aj v čase, keď ešte navrhovateľka bola zamestnaná a mali maloleté deti. V súčasnosti navrhovateľka nevie určiť výšku mesačného príjmu manžela. Podľa jej vedomostí však jeho príjem predstavuje približne 2 400,--Eur. Navrhovateľka býva v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spoločne s dvoma dcérami. O chod domácnosti ako aj o zabezpečenie nevyhnutných výdavkov ako nákup stravy, hygienických potrieb, potrieb do domácnosti, ošatenia, mesačných poplatkov je výlučne na pleciach navrhovateľky. Jej mesačné výdavky na domácnosť a starostlivosť o rodinu predstavujú približne 1.000,-- Eur. Manžel po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti platí mesačne úver vo výške 180,--Eur, avšak
na ostatných výdavkoch sa nepodieľa, hoci mu to jeho životná úroveň dovoľuje. Na základe uvedeného žiada o priznanie výživného vo výške 600,--Eur mesačne. Vo veci bolo dňa 15.03.2021 nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci konania. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že v marci minulého roka dostala výpoveď zo zamestnania. Bolo jej vyplatené aj odstupné. Tá istá firma jej následne v auguste ponúkla tú istú pracovnú pozíciu, avšak ona nesúhlasila s podmienkami, ktoré jej ponúkali. Vzhľadom na uvedené nedošlo k uzavretiu zmluvy. Podporu v nezamestnanosti poberala len 6 mesiacov. Keďže manžel pracuje na vysokej pracovnej pozícii, nedostala by ani žiadne dávky od štátu. Aj napriek svojim zdravotným problémom, odišla pracovať do zahraničia. Ďalej uviedla, že bývalý manžel platí úver. Okrem platieb za inkaso a úver však neprispieval do domácnosti žiadnou čiastkou. Potvrdila, že jej bola bývalým zamestnávateľom poskytnutá taká istá pracovná pozícia akú zastávala predtým za ktorú dostávala mzdu približne vo výške 600,--Eur v čistom. U predchádzajúceho zamestnávateľa pracovala asi 16 rokov s ročnou prestávkou. Vtedy jej taktiež dal výpoveď a našla si robotu vo Zvolene, kde asi rok dochádzala. Potom ju zamestnávateľ opäť oslovil, či sa nechce vrátiť. Už vtedy mala zdravotné problémy. Potom u neho robila ešte 5 alebo 6 rokov. Manžel jej v septembri a októbri prispel sumou 50,--Eur, ona vtedy pracovala na dobu určitú v zahraničí, potom jej prispel 150,--Eur, posledná platba bola v januári vo výške 150,--Eur. Z daného dôvodu sa rozhodla podať návrh keďže s manželom komunikovať o tejto záležitosti nevedela a končila jej podpora v nezamestnanosti.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s dvoma plnoletými dcérami, ktoré však navštevujú školské zariadenie. Manžel prispieval minimálnou sumou. V súčasnosti je navrhovateľka nezamestnaná, jej pracovný pomer trval na dobu určitú, tento však skončil a má aj vyčerpanú dávku v nezamestnanosti. Poukázala na to, že navrhovateľke bola suma 450,--Eur vyplatená len v novembri a decembri 2020, v ostatných mesiacoch jej boli platené len sumy vo výške 50,--Eur, resp. 150,--Eur.
Bývalý manžel na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Ďalej uviedol, že má príjem asi 2.200,--Eur v čistom, dostáva aj raz ročne odmeny a to v decembri, kedy mu bola vyplatená suma 1.000,--Eur. Čo sa týka tvrdenia, že mu v júni 2020 prišla mzda vo výške 4.098,--Eur, v tomto smere uviedol, že to nebola mzda, ale boli to našetrené peniaze na auto. Právny zástupca manžela na pojednávaní uviedol, že tvrdenia navrhovateľky sú založené na nepravdách. Manžel potom, čo odišiel zo spoločnej domácnosti poslal navrhovateľke určité obnosy peňazí. Zároveň uhrádzal platby na inkaso. Taktiež poukázal na to, že aj napriek tomu, že bol s navrhovateľkou ukončený pracovný pomer, bola jej v auguste 2020 predostrená nová ponuka, ktorú však odmietla . Zároveň uviedol, že mladšia dcéra nebýva už s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Rovnako majú za to, že navrhovateľka je schopná sa zamestnať a zabezpečovať si náklady s vedením domácnosti zo svojho príjmu. V januári sa mala navrhovateľka vyjadriť, že má sľúbené 3 zamestnania, takisto potvrdili, že manžel je v priateľskom zväzku s bývalým zamestnávateľom manželky s Petrom Obrtalom, ktorý poskytoval zamestnanie navrhovateľke. Zotrvali na tom, že navrhovateľka uvádza nepravdy súvisiace s hradením nákladov v domácnosti aj to, že býva v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi. Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 10.05.2021 ktorého sa zúčastnili všetci účastníci konania. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na morálne hľadisko a príjem navrhovateľa žiadajú, aby bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné, nakoľko je to v jeho možnostiach. Navrhovateľka si dlhú dobu nevedela nájsť zamestnanie, v súčasnosti si ho však našla a jej čistý príjem je 560,--Eur. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že jej manžel ešte stále nie je odsťahovaný z domácnosti. Na domácnosť však prestal prispievať niekedy v septembri roku 2020. Dovtedy prispieval sumou 450,-- Eur, bolo to vrátane výživného na deti. Jej štandard spočíval vo výplate a finančných prostriedkoch zo strany manžela vo výške 450,--Eur. Ona sama uhrádzala všetky náklady vrátane inkasa, dokonca kupovala aj oblečenie pre manžela. Na inkaso platili asi 140,--Eur alebo 150,--Eur, podľa toho ako došlo k zvyšovaniu inkasa na energie. Ďalej uviedla, že hypotéku platil manžel, ona platila iba ostatné výdavky súvisiace s domácnosťou. Na dovolenky chodili sporadicky, na poslednej boli dávnejšie. Väčšinou tieto dovolenky organizovala navrhovateľka, platili ich buď spoločne alebo si ich platila sama. Má aj motorové vozidlo, na ktoré v priemere minie asi 50,--Eur mesačne v závislosti od toho, koľko cestuje. Vlastní iba majetok, ktorý majú spoločný s manželom, avšak nevie v akej hodnote. Uvádza zdravotné problémy s chrbticou, t.j. vysunutá platnička. V súčasnosti má aj vypísaný návrh na kúpeľnú liečbu, avšak vzhľadom na to, že momentálne nastúpila do zamestnania nevie, či bude schopná na túto liečbu nastúpiť. Ďalej
užíva lieky na štítnu žľazu, a imunitu ako aj lieky od bolesti, ktoré ju v priemere výjdu od 50,--Eur do 100,--Eur. Taktiež uviedla, že naposledy jej manžel prispel asi čiastkou 200,--Eur. Vo februári a v marci jej žiadnou čiastkou neprispel, v januári prispel asi čiastkou 150,-Eur. Od septembra do decembra jej prispieval, avšak nevie akými sumami. Jej zdravotný stav je dobrý, okrem chronických chorôb, ktoré trpí a to bolesťou chrbtice a štítnou žľazou. Taktiež uviedla, že manžel nosí mäso z poľovačky, z ktorého robí rôzne výrobky, ktoré užíva celá domácnosť aj po odchode manžela z domácnosti. Deti s ňou bývajú v spoločnej domácnosti, zdržiavajú sa tam rôzne, niekedy tam prespia, avšak túto domácnosť pokladajú za spoločnú do rozvodu manželstva. Ona vykonávala domáce práce, príležitostne pomáhala aj manželovi v súvislosti so starostlivosťou o záhradu o opravy v domácnosti alebo opravy áut, ak to vedela. Bývalý manžel na pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, že dobrovoľne neprispieval manželke na výživu. Poukázal na to, že manželka mala svoj príjem, potom pracovala v zahraničí. To, že jej posielal peniaze preukazujú výpisy z účtov. Spoločnú domácnosť opustil asi v októbri 2020. Prispieval manželke sumou 450,--Eur a platil všetky výdavky súvisiace s vedením domácnosti a takisto všetky dovolenky. Má zdravotné problémy so štítnou žľazou a s platničkou, rieši to však len ak je to akútne. Berie aj lieky na štítnu žľazu, kde platí asi 5,--Eur na 3 mesiace. Uviedol, že domácnosť mala na starosti manželka, on sa staral o auto, resp. o práce ostatné, čo bolo potrebné. Všetky peniaze dával do domácnosti v závislosti od toho čo potrebovali kúpiť. Kupoval drevo na kúrenie, dával opravovať autá a podobne. Zároveň robil domáce konzervy, zabezpečoval mäso pre rodinu. Vlastní iba nehnuteľnosti a dve motorové vozidlá, ktoré majú spoločné s manželkou. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, kde dával zvyšnú časť príjmu vo výške 1.500,--Eur, uviedol, že vždy niečo kupoval do domácnosti, či už to bola gaučovka, bojler, maľovanie a veci podobné. Uviedol, že má úspory len vo výške 500,--Eur, pričom na otázku, že kde sú finančné prostriedky, ktoré mali s navrhovateľkou ušetrené vo výške asi 10.000,--Eur, uviedol, že tieto minul. V súčasnosti býva v podnájme v jednoizbovom byte, kde uhrádza náklady vo výške 210,-- Eur. Nemá žiadne ďalšie výdavky. Výživné deťom neplatí, nakoľko deti sú zamestnané a chodia na vysokú školu len diaľkovo. V byte býva spolu s priateľkou, ktorá je nezamestnaná, preto všetky výdavky hradí on. V súčasnosti čakajú aj prírastok. Tvrdil, že mäso nosí prevažne zadarmo, inokedy za neho musí zaplatiť, napr. za polku daniela zaplatil asi 35,--Eur. Svedkyňa V. Y. na pojednávaní uviedla, že stále býva v rodičovskom dome, kde má trvalý pobyt. Zvykne sa zdržiavať však prevažne v domácnosti svojho priateľa. Študuje na vysokej škole a to dennou formou. Je zamestnaná ako učiteľka v umeleckej škole na plný pracovný úväzok t.j. 23 hodín týždenne za čo poberá mzdu asi 600,--Eur v čistom. Podieľa sa aj so starostlivosťou o domácnosť a to stará sa o dvor, domácnosť, keď bola navrhovateľka v karanténe tak varila, odniesla aj auto do opravy. Finančne na domácnosť prispievala podľa toho ako to bolo potrebné. Pokiaľ odniesla auto do opravy tak zaplatila asi 350,--Eur, pokiaľ išla na nákup tak platila asi 50,--Eur. Pravidelne sa však podieľa na financovaní domácnosti, závisí to od situácie koľko bolo potrebné zaplatiť a za akú službu. Navštevuje H. M. K., študuje len X. rok, odbor: učiteľstvo praktickej prípravy. Ďalej uviedla, že všetko začalo vtedy, keď navrhovateľka zistila, že má otec milenku. On sa odsťahoval z domácnosti niekedy v januári minulého roka, veci má však stále doma. Príležitostne prispieval na náklady súvisiace s vedením domácnosti. Taktiež uviedla, že aj ona trpí zdravotnými problémami a to gynekologickými a má problém s imunitou. Uviedla, že je pravdou, že otec domov nosí mäso a robí z neho výrobky. Tieto mäsové výrobky požívajú, avšak nie každý deň. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení zo dňa 04.06.2021 uviedla, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti podala vo februári 2021. Od 28.10.2020 bola evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Dňa 02.02.2021 uzatvorila pracovnú zmluvu so zamestnávateľom L. Q. Z. I..A.. Do práce nastúpila dňa 03.02.2021, táto pracovná zmluva bola uzatvorená iba na dobu určitú do 09.03.2021. Po skončení pracovného pomeru bola opätovne zaevidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Dňa 31.03.2021 uzatvorila pracovnú zmluvu so zamestnávateľom K. M., kde pracuje na pracovnej pozícii administratívny pracovník v logistike. Dĺžka týždenného pracovného času je 40 hodín týždenne, pričom jej mzda je vo výške asi 560,--Eur v čistom. Pokiaľ bývalý manžel namietal, že navrhovateľka dostala ponuku na nastúpenie do práce u bývalého zamestnávateľa, v tomto smere uviedli, že u tohto zamestnávateľa už nemala záujem opätovne pracovať, nakoľko vzhľadom na to, že bola nútená sa s ním súdiť vo veci odstupného. To, že dostala od bývalého zamestnávateľa odstupné, to jej patrilo v zmysle Zákonníka práce, pričom tento príspevok nemožno považovať za náhradu výživného. Navrhovateľka si od času kedy sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti pokúšala nájsť si zamestnanie, aby mohla finančne utiahnuť svoje základné životné potreby, keďže manžel prestal prispievať na domácnosť, prispieval len nevyhnutnými výdavkami spočívajúcimi v úhrade hypotéky vo výške približne 180,-- Eur, paušálu na telefón vo výške 30,--Eur mesačne a inkaso vo výške 159,--Eur mesačne (pričom inkaso hradila navrhovateľka do decembra 2020 sama). Manžel opustil spoločnú domácnosť po 25.
rokoch trvania manželstva, dôvodom opustenia spoločnej domácnosti bola prepuknutá nevera, čo aj sám na pojednávaní doznal. Zároveň sám uviedol, že s novou partnerkou čakajú prírastok do rodiny. Manžel pracuje ako zástupca riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci, pričom bolo preukázané, že jeho čistý mesačný príjem je približne 2.324,30 Eur. Manžel sa na pojednávaní dňa 10.05.2021 vyjadril, že v súčasnosti žije so svojou priateľkou v podnájme, kde jeho náklady na bývanie predstavujú sumu asi 210,--Eur. Neuvádza iné výdavky v súvislosti s týmto bytom ani na krytie svojich osobných potrieb. Vzhľadom na jeho mesačný príjem vo výške 2.324,30 Eur s poukazom na jeho mesačné výdavky vo výške 579,--Eur (t.j. inkaso 159,--Eur, mobilný paušál 30,--Eur, hypotéka 180,--Eur a nájomné 210,--Eur) je zarážajúce, že si dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči manželke v súlade s princípom solidarity a rovnakého postavenia, keďže na živobytie, utrácanie a iné mu mesačne ostáva sumu 1.745,30 Eur. Taktiež poukázali na to, že počas výsluchu uviedol, že manželke uhrádzal sumu 450,--Eur a platil všetky výdavky súvisiace s vedením domácnosti ako aj dovolenky, zvyšné peniaze mal používať na kúrenie alebo na opravu potrebných vecí. Zo samotnej výpovede manžela je zrejmé, že náklady na spoločnú domácnosť si mesačne vyžadovali minutie celej jeho výplaty ako aj výplaty manželky (nakoľko manžel má nasporených len 500,--Eur), čo vzhľadom na súčasný príjem manželky, ktorá sa stará o domácnosť a deti ktoré s ňou žijú je nákladný výdavok, ktorý od manžela nemôže sama utiahnuť. Manžel na pojednávaní sa vyjadril, že všetky nasporené peniaze minul bez vedomia manželky, pričom ona mala na ne rovnaký nárok ako samotný manžel. Na základe svedeckej výpovede manžela bolo preukázané, že tento sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti k svojej priateľke, s ktorou čakajú prírastok. Neplatenie výživného na manželku je v tomto smere potrebné považovať za rozpor s dobrými mravmi. Majú za to, že vyhlásením manžela je preukázané, prečo si manžel viac neplní svoju vyživovaciu povinnosť a teda sú splnené podmienky na to, aby súd zaviazal manžela k úhrade výživného tak, ako to uviedla navrhovateľka vo svojom návrhu. Príčinou rozvratu manželstva je konanie manžela a teda nadviazanie novej známosti a očakávanie prírastku, pričom toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Odkedy sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti tak starostlivosť o domácnosť ako aj o dcéry je výlučne na pleciach navrhovateľky. Manžel sa odsťahoval do podnájmu, kde býva so svojou priateľkou, ktorá je toho času nezamestnaná. Podľa výpisu z registra poverení na vykonanie exekúcie sú voči nej vedené 2 exekučné konania. Je zrejmé, že keďže priateľka je nezamestnaná a tehotná o jej výdavky sa stará manžel, ktorý pri príjme 2.324,30 Eur a mesačných výdavkoch vo výške 579,--Eur zabezpečuje a zvýhodňuje v prvom rade priateľku namiesto manželky. Z vyjadrenia bývalého manžela zo dňa 19.07.2021 je zrejmé, že navrhovateľke uhradil dňa 12.10.2020 sumu 50,--Eur, dňa 10.11.2020 sumu 450,--Eur, dňa 10.12.2020 sumu 450,--Eur, dňa 18.01.2021 sumu 150,--Eur, dňa 01.04.2021 sumu 200,--Eur. Zároveň predložil doklady o platbách za obdobie od 10.08.2020 do 10.09.2020 kedy poslal navrhovateľke sumu 450,--Eur a sumu 50,--Eur. Nad rámec uvedených platieb zaplatil navrhovateľke v hotovosti dňa 02.12.2020 sumu 150,--Eur. Teda od októbra 2020 v prospech navrhovateľky uhradil sumu 1.450,--Eur. Nad rámec vyššie uvedených platieb uhrádzal inkaso a to 04.01.2021 vo výške 152,54 Eur, dňa 25.01.2021 v sume 151,64 Eur, dňa 15.02.2021 v sume 151,64 Eur, dňa 11.03.2021 sumu 95,64 Eur, dňa 06.04.2021 sumu 118,94 Eur, dňa 11.06.2021 sumu 151,84 Eur, dňa 12.07.2021 sumu 151,84 Eur a v máji 2021 sumu 151,84 Eur spolu 1.125,92 Eur. Zároveň platil poplatky za Magio televíziu v sume 9,90 Eur mesačne a dňa 13.05.2021 zaplatil 17,--Eur titulom dane za psa, sumu 81,67 Eur titulom dane z nehnuteľnosti, dňa 17.05.2021 sumu 116,36 Eur titulom poplatku za komunálny odpad. Takisto uhradil dňa 23.07.2020 sumu 1.200,--Eur titulom školného pre dcéru Veroniku a sumu 600,--Eur titulom doplatku školného pre dcéru Veroniku, dňa 18.01.2021 sumu 305,--Eur školné pre dcéru Veroniku. Posledné pojednávanie sa konalo dňa 19.07.2021, ktorého sa rovnako zúčastnili všetci účastníci konania. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že všetky podstatné veci boli zhrnuté v poslednom vyjadrení a nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Poukázala na to, že nerozporujú, že došlo k rozvodu manželstva, rozporujú však to, že navrhovateľka nemá žiadnu novú známosť. Navrhovateľka ukončila pracovný pomer už v marci minulého roka, pričom nová pracovná ponuka jej bola daná až v auguste v roku 2020, kde neboli zmenené žiadne podmienky zo strany zamestnávateľa. Pokiaľ ide o vytýkané chyby v návrhu, tieto boli napravené vo vyjadreniach, resp. na pojednávaniach. Poukázala na to, že bývalý manžel nepreukázal, kde míňa všetky ostatné peniaze. Žiadajú zaplatenie zameškaného výživného v celkovej výške 2.800,--Eur, kde zohľadnili aj 200,--Eur, ktoré zaplatil manžel dňa 06.04.2021. V záverečnej reči uviedla, že navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal manžela k povinnosti prispievať na ňu výživným vo výške 600,--Eur mesačne odo dňa podania návrhu t.j. od 05.02.2021. Manželstvo účastníkov konania zaniklo na základe rozsudku sp.zn. 6Pc/4/2021 dňa 09.07.2021 a teda žiadajú do uvedeného dňa aj zaplatenie výživného. V zmysle Zákona o rodine majú manželia mať v manželskom
zväzku rovnakú životnú úroveň, čo sa však v konaní nepreukázalo. Je zjavné, že manželova životná úroveň je ďaleko vyššia, keď jeho čistý mesačný príjem predstavuje približne 2.324,30 Eur , pričom manželka bola v čase podania návrhu nezamestnaná. Zamestnala sa od 01.04.2021, pričom jej čistý mesačný príjem predstavoval sumu 560,--Eur, zároveň sa osobne starala aj o rodinu a domácnosť. Od času kedy sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti prispieval manželke na inkaso vo výške 159,-- Eur, na mobilný paušál vo výške 30,--Eur a hypotéku vo výške 180,--Eur spolu 369,--Eur. Poukázala na to, že v zmysle rozsudku o rozvode účastníkov konania vyplynulo, že manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti k svojej priateľke, s ktorou v súčasnosti čaká prírastok. Neplatenie výživného na manželku je preto potrebné považovať za rozpor s dobrými mravmi. Právny zástupca bývalého manžela na pojednávaní uviedol, že medzičasom došlo k rozvodu účastníkov konania a navrhovateľka už má novú známosť. Poukázali na to, že výpovede ako tvrdené skutočnosti zo strany navrhovateľky sú účelové a manipulatívne, nerozporovali, že k rozpadu manželstva došlo z dôvodu naviazania mimomanželskej známosti bývalého manžela. Poukázali na to, že z návrhu vyplýva, že bývalý manžel okrem hypotéky neplatil žiadne iné výdavky, avšak počas konania navrhovateľka uznala, že prispieval na hypotéku a inkaso. Zároveň sa podieľal aj starostlivosťou o domácnosť, vykonávaním prác okolo domu ako aj zabezpečovaním mäsa a vyrábaním mäsových výrobkov. Taktiež upriamil pozornosť na to, že navrhovateľke bolo vyplatené odstupné, pričom tieto peniaze takisto patria do BSM a nepatria len samotnej manželke. Platobný rozkaz o povinnosti zaplatiť odstupné bol vydaný niekedy v decembri 2020. podotkol, že navrhovateľke bola opätovne ponúknutá práca ešte v auguste v roku 2020, túto prácu však odmietla. Na túto skutočnosť by mal súd pri svojom rozhodovaní prihliadať. Zároveň majú za to, že obe deti sú sebestačné, sú zamestnané a nie je potrebné sa o nich starať. Bývalý manžel nechal manželku bývať v rodinnom dome, sám odišiel zo spoločnej domácnosti, zároveň platil hypotéku, platil inkaso, teda majú za to, že celý návrh je nedôvodný a opätovne poukázal, že účastníci konania už nie sú manželmi. V záverečnej reči uviedol, že zotrvávajú na všetkých písomných vyjadreniach ako aj ústnych prednesoch. Majú za to, že navrhovateľka dobrovoľne odmietla ponúkanú prácu a tým v podstate sa vystavila do rizika určitej finančnej núdze. Ak bola navrhovateľka v čase podania návrhu nezamestnaná, bola nezamestnaná zo svojej vlastnej dobrovoľnej vôle, pretože odmietla ponúknutú prácu, o čom predložili dôkaz, pričom navrhovateľka nepreukázala, že danú prácu nemohla vykonávať či už zo zdravotných, resp. iných dôvodov. Pokiaľ sa niekto rozhodne, že nejde vykonávať prácu, tak to nie je dostatočný dôvod na to, aby požadoval od svojho manžela výživné, aby financoval jej životný štandard pri takomto prístupe k plneniu pracovných povinností. Tvrdenia navrhovateľky sa upravovali počas celého konania pod váhou dôkazov a preto majú za to, že návrh nie je dôvodný a už vôbec nie v takom rozsahu ako je uplatňovaný. Životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká, manžel si plnil svoje povinnosti voči manželke uhrádzaním nákladov, ktoré by inak musela znášať ona. Čo sa týka životnej úrovne majú za to, že to automaticky neznamená, že manželka má nárok na polovicu všetkých príjmov manžela, keď ona sama zostala pasívna pri hľadaní si práce. Táto skutočnosť sa nedá argumentovať ani ohľadom starostlivosti o deti, pretože nejde o maloleté deti, ktoré si vyžadujú starostlivosť. Ide o dospelé deti, ktoré v zásade majú vlastné životy. Z daného dôvodu sú toho názoru, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, predovšetkým s ohľadom na postoj navrhovateľky k aktívnemu hľadaniu si práce v rozhodnom období. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom účastníkov konania, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav veci: Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 6Pc/4/2021-43 zo dňa 31.05.2021 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.07.2021.
Z oznámenia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie je zrejmé, že navrhovateľka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 28.10.2020. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom L. Q. Z. I..A.. a navrhovateľkou zo dňa 02.02.2021 bolo zistené, že bola zamestnaná ako pomocná sila v domácnosti od 03.02.2021, pričom miesto výkonu práce bol Zvolen. Pracovný pomer sa uzatvoril na dobu určitú do 09.03.2021. V zmysle článku 2 jej prislúchala náhrada hrubej mzdy vo výške 3,60 Eur za 1 hodinu vykonanej práce, pričom dĺžka pracovného času bola stanovená na 10 hodín týždenne. Z potvrdenia o vyplatenom odstupnom zo dňa 15.03.2021 je zrejmé, že firma T. I. L..C..I.., vyplatila navrhovateľke odstupné dňa 08.12.2020 vo výške 1.703,68 Eur + doplatok podľa Platobného rozkazu sp.zn. 32Up/1927/2020 zo dňa 30.12.2020 v sume 132,59 Eur. Navrhovateľke bol v auguste 2020 ponúknutý pracovný pomer vo funkcii - fakturantka, pracovníčka administratívy, čo v uvedenom čase odmietla. Mzdové hodnotenie nebolo preberané z dôvodu nezáujmu o pracovnú pozíciu.
Z prehľadu platieb je zrejmé, že dňa 10.08.2020 bývalý manžel zaslal navrhovateľke sumu 450,--Eur, dňa 10.09.2020 sumu 50,--Eur, dňa 12.10.2020 sumu 50,--Eur, dňa 10.11.2020 sumu 450,--Eur, dňa 10.12.2020 sumu 450,--Eur, dňa 18.01.2021 sumu 150,--Eur, dňa 04.01.2021 zaplatil inkaso vo výške 152,54 Eur, dňa 25.01.2021 zaplatil sumu 151,64 Eur a dňa 15.02.2021 zaplatil sumu 151,64 Eur. Dňa 02.12.2020 vybral bývalý manžel sumu 250,--Eur, pričom z konverzácie medzi navrhovateľkou a bývalým manželom je zrejmé, že jej bola vyplatená suma 150,--Eur. Z oznámenia sociálnej poisťovne je zrejmé, že navrhovateľka bola v pracovnom pomere od 14.08.2020 do 27.10.2020 a od 03.02.2021 do 09.03.2021 v spoločnosti L. Q. Z. I..A... Nemocenské dávky poberala od 27.02.2021 do 28.02.2021 a od 01.03.2021 do 12.03.2021. Dávky v nezamestnanosti poberala od 24.04.2020 do 06.01.2021 v priemere vo výške 450,--Eur. Z potvrdenia o mzde manžela je zrejmé, že od januára 2020 do februára 2021 zarobil v priemere v čistom 2.324,31 Eur. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom K. M. E..L.., a navrhovateľkou zo dňa 31.03.2021 je zrejmé, že navrhovateľka nastúpila dňa 01.04.2021 na pozíciu administratívny pracovník v logistike. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.04.2021 do 31.03.2022 so skúšobnou dobou 3 mesiacov. Mzda bola dohodnutá vo výške 700,--Eur na mesiac, dĺžka týždenného pracovného času 40 hodín týždenne. Z pokladničných dokladov predložených navrhovateľkou vyplýva, že dňa 13.04.2021 zaplatila v Lekárni Dr.Max sumu 5,09 Eur, dňa 30.03.2021 zaplatila v Dr. Max sumu 7,49 Eur, dňa 24.03.2021 zaplatila v Dr. Max sumu 24,65 Eur, dňa 03.02.2021 zaplatila v Benu lekárni sumu 25,74 Eur, dňa 27.04.2021 zaplatila v Dr. Max sumu 14,78 Eur, dňa 19.04.2021 zaplatila Imunity s.r.o. sumu 6,78 Eur, dňa 01.02.2021 zaplatila v Imunosport s.r.o., sumu 148,50 Eur, dňa 20.02.2021 zaplatila v zahraničí sumu 23,98 Eur, dňa 04.03.2021 zaplatila v Dr. Max sumu 3,02 Eur, dňa 28.05.2021 zaplatila v Benu lekárni sumu 16,19 Eur, dňa 19.05.2021 zaplatila v Benu lekárni sumu 13,68 Eur. Dňa 13.05.2021 si zakúpila dioptrické sklá vo výške 105,--Eur. Z vyjadrenia neurológa je zrejmé, že zdravotné problémy navrhovateľky, ktorými trpí nie sú tak závažného charakteru, ktoré by jej zabraňovali vykonávať prácu. Z oznámenia imunológa je zrejmé, že jej stav je stabilizovaný a nevyžaduje si žiadne obmedzenia. Súd v konaní nepripustil výsluch bývalého zamestnávateľa navrhovateľky, pretože jeho výsluchom by súd nezistil nové skutočnosti potrebné pre rozhodnutie veci, zároveň poskytnutie výživného nespadalo do obdobia, kedy došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa ustanovenia § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádza zo zásady, v zmysle ktorej všetci členovia rodiny si majú povinnosť vzájomne pomáhať a podľa svojich možností a schopností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o rodine, majú manželia povinnosť uspokojovať potreby rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V prípade, ak nie je dodržaná táto vzájomná povinnosť je možné pristúpiť k uplatneniu si vzájomnej vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká okamihom uzavretia manželstva a zaniká jeho zánikom. Zákon o rodine predpokladá, že si manželia svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť budú plniť dobrovoľne. Až v prípade, že niektorý z manželov si vyživovaciu povinnosť voči druhému z nich neplní, môže sa tento domáhať určenia vyživovacej povinnosti na základe súdneho
rozhodnutia. Oprávneným z takejto vyživovacej povinnosti je manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu, aby táto bola v zásade rovnaká. Povinným je druhý manžel. Životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká, nejde o mechanickú rovnosť v zmysle rovnakého množstva peňazí, treba vziať do úvahy aj osobitnosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík, týkajúcich sa manželov. Zákon stanovuje všeobecné kritériá, ktoré je potrebné posudzovať pri určovaní vyživovacej povinnosti, pričom prihliada na zdravotný stav, osobné schopnosti, vzdelanie, možnosti a majetkové pomery. Prihliada sa taktiež na to, či povinný sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania ako aj na neprimerané majetkové riziká. Súd musí zohľadniť odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti a možnosti povinného a zároveň súdu je uložená povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť. Výživné medzi manželmi nemožno priznať, ak by bolo v rozpore so zásadami morálky. Z uvedeného hľadiska je súd povinný prihliadať na dĺžku trvania manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí a tiež aj príčiny, pre ktoré si manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Je potrebné zhodnotiť aj namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje. V prípade niektorých povolaní sú nevyhnutné náklady na reprezentáciu, vytvorenie a udržanie klientely, u iných takéto výdavky neprichádzajú do úvahy. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená i potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napr. na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Zákon totiž ukladá obligatórne povinnosť prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už sa nehovorí o spoločnej domácnosti, keďže možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa. Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu Zákona o rodine, vytvárať priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon v tejto časti právne priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela ; až po jeho posúdení možno porovnať životnú úroveň manželov. Výživné medzi manželmi nemožno priznať, ak by bolo v rozpore so zásadami morálky. Pre záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky, môže byť významnou okolnosťou, či manžel uplatňujúci nárok na výživné neodmieta bez závažných dôvodov zo svojej strany plniť povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 18 a § 19 Zákona o rodine, či žije s druhom a pod. Vždy je potrebné súhrnne hľadieť na postoj manželov k manželstvu, jeho účasť na zabezpečovaní potrieb spoločnej rodiny, domácnosti a význam vzájomnej vyživovacej povinnosti pre obnovenie manželského spolužitia. Súd na základe vykonaného dokazovania mal v konaní preukázané, že manželstvo účastníkov konania je v súčasnosti rozvedené. Predmetom konania je tak určenie vyživovacej povinnosti za obdobie od podania návrhu t.j. od 05.02.2021 do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zániku manželstva rozvodom t.j. 09.07.2021. Podľa zhodných tvrdení účastníkov konania vyplýva, že bývalý manžel opustil spoločnú domácnosť v priebehu roka 2020, keď si našiel novú známosť a začal s ňou bývať, dokonca čakajú aj prírastok. Rovnako je medzi účastníkmi konania nesporné, že bývalý manžel prispieva na inkaso, za platby za Mágio televíziu, za mobil navrhovateľky a hradí poplatky súvisiace s daňou z nehnuteľnosti, poplatky za komunálny odpad a dane za psa. Počas konania bolo ustálené, že bývalý manžel si od podania návrhu neplnil vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, keď zaplatil navrhovateľke iba sumu 200,-- Eur a to 01.04.2021. Aj napriek tomu, že bývalý manžel tvrdil, že si plní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, v rozhodnom období platil výlučne len časť nákladov na domácnosť vo výške 369,- Eur. Z listinných dôkazov vyplýva, že bývalý manžel zarába v priemere sumu 2.324,31 Eur mesačne, pričom z uvedenej sumy uhrádzal navrhovateľke inkaso, daň, poplatky za Mágio televíziu a telefón v súhrnnej výške 369,--Eur, zároveň platil nájom za jednoizbový byt vo výške 210,--Eur, v ktorom býva spolu so svojou družkou. Jeho celkové mesačné náklady boli vo výške 579,--Eur. Bývalý manžel v priebehu pojednávania neuvádzal žiadne ďalšie výdavky, ktoré by v súvislosti s bývaním alebo so zabezpečovaním svojich vlastných potrieb uhrádzal. Neuvádzal žiadne zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali zvýšenú starostlivosť resp. náklady. Pokiaľ bývalý manžel poukazoval na to, že pracuje vo vysokej pozícii, kde nesie aj vysokú zodpovednosť, za ktoré mu prináleží aj vysoká mzda, v konaní nepreukázal, že jeho pracovná pozícia si vyžaduje zvýšené pracovné zaťaženie, pri ktorom sa vyžaduje potreba zvýšenej regenerácie a teda zvýšené výdavky súvisiace s rehabilitáciou alebo načerpaním síl pre plnenie pracovných úloh. Toto ani v konaní netvrdil. Súd mal teda za to, že nemá zvýšené náklady v súvislosti s výkonom svojej práce. Bývalému manželovi tak na živobytie zostávala suma 1.745,31 Eur, ktoré po opustení spoločnej domácnosti využíval výlučne pre svoju vlastnú potrebu a potreby svojej partnerky. V priebehu konania bývalý manžel poukazoval na to, že zvyšok finančných prostriedkov v
čase spolužitia s manželkou používal na úhradu nákladov súvisiacich s vedením domácnosti. Takémuto tvrdeniu je ťažko uveriť avšak, pokiaľ by súd pripustil, že bývalý manžel prispieval takouto vysokou sumou na úhradu potrieb rodiny, znamenalo by to len to, že jeho odchodom zo spoločnej domácnosti by v rodine došlo k zníženiu životnej úrovne, keď prišli o zabezpečenie svojich potrieb vo výške deklarovanej bývalým manželom. Bol to práve bývalý manžel, ktorý zapríčinil rozvrat manželstva, na základe ktorého návrhu došlo aj k jeho rozvodu. Odchodom bývalého manžela zo spoločnej domácnosti tak došlo k zníženiu životnej úrovne manželky, pričom je potrebné prihliadnuť aj na to, že bývalý manžel sa prestal spolupodieľať na zabezpečovaní potrieb rodiny jednak znížením peňažných plnení ako aj poskytovaním svojej starostlivosti o domácnosť. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby z daných dôvodov boli všetky náklady súvisiace s vedením domácnosti ponechané výlučne na navrhovateľku. Odchodom manžela zo spoločnej domácnosti, nedošlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, toto naďalej trvá a teda stále je bývalý manžel povinný uhrádzať jednak úver a jednak náklady týkajúce sa spoločnej domácnosti. Súd upriamuje pozornosť na fakt, že manžel v súčasnosti býva spolu so svojou družkou, ktorá aj napriek tomu, že je nezamestnaná, je povinná prispievať na úhradu nákladov spojených s nehnuteľnosťou, v ktorej spolu bývajú. Pokiaľ je bývalý manžel schopný a ochotný platiť náklady za družku v plnej sume, nemal by pre neho byť problém uhradiť náklady bývalej manželke, ktorej nijakým spôsobom nepomáha pri starostlivosti o domácnosť. Keďže manžel opustil spoločnú domácnosť a nepodieľa sa viac na jej zveľaďovaní, je povinný prispievať aspoň zvýšenou čiastkou, ktorá je spôsobila nahradiť jeho nekonanie a nezáujem. Preto pokiaľ manžel uhrádza náklady spojené s hypotékou, inkasom, telefónom resp. daňou, tieto náklady možno považovať za ekvivalent jeho osobnej pomoci s vedením domácnosti. Bol to manžel, ktorý ponechal manželku bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a zabezpečuje potreby výlučne svojej družke. Práve takéto konanie možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď družku kladie na popredné miesto, aj napriek tomu, že mu jeho manželka porodila dve deti a 26 rokov sa starala o ich spoločnú domácnosť. V konaní bolo ďalej preukázané, že deti bývalých manželov nežijú s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, zväčša sa zdržiavajú mimo nej a teda do spoločnej domácnosti ani spravidla neprispievajú. Aj napriek tomu, že obe deti sú zárobkovo činné, nemajú povinnosť zabezpečovať životné potreby svojej matke, aj keď výpoveďou svedkyne bolo preukázané, že tak dobrovoľne robila napr. vykonaním nákupu alebo zaplatením nákladov za servis vozidla. V zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine je zrejmé, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí k rodičom a teda aj keď matke sporadicky prispela nejakou službou alebo nákupom, nebola to jej povinnosť. Práve manžel mál navrhovateľke prispievať na výživu, aby mohla uspokojiť všetky svoje základné potreby a aby sa jej životná úroveň vyrovnala tej jeho. To je hlavnou podstatou vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Manžel si však dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke neplnil, vzniklo jej teda právo na výživné odo dňa podania návrhu. Pokiaľ bývalý manžel poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka bez dôležitého dôvodu neprijala pracovnú ponuku v auguste 2020, tu je potrebné poukázať na to, že uvedené obdobie nespadá do obdobia, v ktorom navrhovateľka požaduje určenie výživného. Súd však zdôrazňuje, že navrhovateľka bola v marci 2020 prepustená od uvedeného zamestnávateľa (teda neodišla dobrovoľne), pričom pokiaľ jej tento zamestnávateľ ponúkol pracovnú pozíciu po uplynutí určitého časového obdobia bez zmeny v pracovných podmienkach neznamenalo to, že navrhovateľka bola povinná ihneď prijať túto pracovnú pozíciu. V tomto smere bývalý manžel akceptoval, že navrhovateľka nepracuje určitý čas a nemal problém jej poskytovať výživu až do decembra 2020, aj keď v rôznych výškach. Je potrebné vyzdvihnúť, že navrhovateľka aj napriek tomu, že prácu neprijala, nebola nečinná, ale pokúšala sa zabezpečiť si inú pracovnú pozíciu, pričom sa dňa 14.08.2020 zamestnala v spoločnosti L. Q. Z. I..A.., kde pracovala až do 27.10.2020, následne bol pracovný pomer ukončený a opätovne sa zamestnala 03.02.2021, kde pracovala do 09.03.2021. Nemožno teda pripisovať navrhovateľke, že konala v rozpore s dobrými mravmi, keď si sama preukázateľne hľadala prácu a pracovala, hoc len krátky čas. Pokiaľ ide o obdobie, v ktorom požadovala platenie výživného, v uvedenom období navrhovateľka nepracovala len približne jeden mesiac, teda vyvíjala aktivitu k tomu, aby bola sama zabezpečená a aby dokázala zabezpečiť svoje základné životné potreby. Je evidentné, že navrhovateľka nečakala na to, že bude vyživovaná výlučne svojim manželom. Počínanie navrhovateľky rozporuje skutočnosti, žeby konala v rozpore s dobrými mravmi a nevyužila by svoje schopnosti pracovať. Z listinných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľka vo februári dosiahla čistú mzdu približne vo výške 276,30 Eur, pričom od apríla 2021 dosahuje v priemere mzdu 562,61 Eur. Naopak bývalému manželovi po odpočítaní nákladov na úhradu svojich potrieb a na úhradu úveru, inkasa a platieb za televíziu stále zostával príjem vo výške 1.745,31 Eur, čo prestavuje neporovnateľný rozdiel medzi príjmami navrhovateľky a jej bývalého manžela. Pretože navrhovateľka má v zmysle zákonných ustanovení právo
podieľať sa na životnej úrovni svojho manžela, pričom manžel si túto povinnosť dobrovoľne neplnil, vzniklo jej právo na požadovanie výživy. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že na dosiahnutie rovnakej životnej úrovne je potrebné priznať navrhovateľke za obdobie od 05.02.2021 do 31.03.2021 výživné vo výške 600,--Eur a to z dôvodu, že navrhovateľka v uvedenom období vo februári dosahovala príjem 276,30 Eur, pričom v mesiaci marec nedosahovala žiaden príjem. Pri zaplatení výživného 600,-- Eur za uvedené obdobie bude jej životný štandard zabezpečený sumou 876,30 Eur (276,30 Eur + 600,- Eur), na druhej strane bývalému manželovi ešte stále zostala podstatne vyššia životná úroveň t.j. suma 1 145, 31 Eur. Pokiaľ ide o obdobie od 01.04.2021 do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode t.j. 09.07.2021, súd určil výživné vo výške 500,--Eur a to s poukazom na to, že navrhovateľka v uvedenom období už dosahovala vyšší príjem v priemere vo výške 562,61 Eur a teda jej životná úroveň vzrástla. Na zabezpečenie všetkých jej potrieb a vyrovnanie štandardu z bývalým manželom by tak pripadala suma 562,61 Eur + 500,--Eur t.j. 1.062,61 Eur. Aj v danom prípade bývalému manželovi stále zostáva vyššia životná úroveň, keď jeho príjem na uhrádzanie vlastných potrieb predstavuje sumu 1.245,31 Eur. V tomto smere bolo preukázané, že bývalý manžel od podania návrhu uprednostňoval svoju súčasnú partnerku, keď jej uhrádzal všetky náklady spojené s vedením domácnosti ako aj jej osobné potreby, pričom manželke neposkytoval žiaden peňažný príspevok okrem príspevku poskytnutom 01.04.2021, ktorý súd vzal do úvahy. V konaní pritom bolo preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach bývalého manžela, aby takéto výživné manželke poskytol. (výrok I) Pri určení zameškaného výživného súd dospel k sume 2.559,45 Eur, ktorých súd zaviazal bývalého manžela zaplatením tejto povinnosti navrhovateľke. Súd pri určení výšky zameškaného výživného vychádzal z toho, že návrh bol podaný dňa 05.02.2021 pričom za február navrhovateľke prináleží výživné v rozsahu 24 dní t.j. 514,29 Eur (600 Eur ÷28 dní =21,42 Eur x 24 dní) + 600,--Eur za marec, 500,-- Eur za apríl, 500,--Eur za máj, 500,--Eur za jún a 9 dní za mesiac júl t.j.145,16 Eur (500 Eur ÷ 31 dní * 9 dní = 145,16 Eur). Celková suma zameškaného výživného je vo výške 2.759,45 Eur. Súd pri tom zohľadnil výšku výživného 200,--Eur, ktorá bola zo strany bývalého manžela zaplatená dňa 01.04.2021, pričom zameškané výživné je vo výške 2.559,45 Eur. Súd na margo udáva aj to, že v priebehu konania bolo preukázané, že manželia našetrili počas manželstva sumu 10.000,--Eur, pričom podľa vyjadrenia bývalého manžela, tento zužitkoval celú sumu. Je teda evidentné, že životná úroveň manželov bola diametrálne odlišná. (výrok II) Vzhľadom na to, že navrhovateľka požadovala výživné vo výške 600,- Eur mesačne, pričom súd priznal od 01.04.2021 výživné len vo výške 500,- Eur, bolo potrebné vo zvyšnej časti návrh zamietnuť. (výrok III) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.