Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/241/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš so sídlom M.M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, deti rodičov - matka: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G. H. - F. - A., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Ing. Karin Krajči, advokátka so sídlom M. Martinčeka 4701/2, Liptovský Mikuláš a otec: H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. J. XXXX/X, G. H. - K. H., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Jiří Martaus, advokát so sídlom ul. 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -809 zo dňa 9. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a V. v časti týkajúcej sa maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e .

Vo výroku II. m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zameškané výživné na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 02.08.2023 do 30.06.2025 vo výške 3.914,90 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo výroku III. a V. v časti týkajúcej sa maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Vo výroku IV. m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zameškané výživné na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 15.11.2023 do 30.06.2025 vo výške 2.913,28 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie, ďalej aj ako „okresný súd“ rozsudkom č. k. -809 zo dňa 9. júla 2025 rozhodol tak, že: I. Otec je povinný počas striedavej osobnej starostlivosti o maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletej, počnúc od 02.08.2023. II. Zameškané výživné na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 02.08.2023 do 30.06.2025 vo výške 3.914,90 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletej v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o výživnom pre maloletú.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 350 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletej, počnúc od 15.11.2023. IV. Zameškané výživné na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 15.11.2023 do 30.06.2025 vo výške 2.913,28 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletej v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o výživnom pre maloletú. V. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20.03.2023, č. k. -79 v časti o osobnej starostlivosti a výživnom pre maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX a o výživnom pre maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.08.2023 (vec sp. zn. ) domáhala zvýšenia výživného na maloletého J. B. zo sumy minimálneho výživného na sumu 300 eur mesačne a určenia výživného na maloletú C., ktorá je zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch vo výške 250 eur mesačne. Dňa 15.11.2023 matka podala nový návrh týkajúci sa okrem maloletého J. a maloletej C. aj maloletej A., ktorým sa domáhala totožne zvýšenia výživného na maloletého J., určenia výživného na maloletú C. a zverenia maloletej A. do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného vo výške 350 eur (vec sp. zn. ). Podľa súdu návrh bol obsahovo totožný s návrhom doručeným dňa 02.08.2023 s doplnením zverenia maloletej A. do starostlivosti matky a určenia výživného bez bližšieho určenia dôvodov zmeny osobnej starostlivosti. Uznesením súdu č. k. -103 zo dňa 29.11.2023 súd konanie vedené pod sp. zn. v časti o zvýšenie výživného na maloletého J. a určenie výživného na maloletú C. zastavil a spojil na spoločné konanie návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého J. a na určenie výživného na maloletú C. (sp. zn. ) a s návrhom matky na zmenu osobnej starostlivosti o maloletú A. (sp. zn. ) s tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp. zn. . Podaním doručeným súdu dňa 19.01.2024 matka žiadala zveriť maloletú C. do jej osobnej starostlivosti. 1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustanovení , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). 1.3 Po predchádzajúcom čiastočnom zrušení rozhodnutia okresného súdu v prvom poradí (rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -169 zo dňa 03.04.2024) odvolacím súdom (rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -284 zo dňa 27.11.2024) zostalo predmetom konania určenie výživného na maloletú A., ktorá bola v starostlivosti otca a od 15.11.2023 je v starostlivosti matky (výrok VII. rozsudku okresného súdu, ktorým súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky pričom obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach zostal rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý) a určenie výživného na maloletú C. u ktorej prebieha starostlivosť rodičov striedavo. Matka žiadala určiť výživné na maloletú A. vo výške 350 eur mesačne a na maloletú C. vo výške 250 eur mesačne. 1.4 Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko čo počas konania vyšlo najavo súd zistil z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. , že rozsudkom zo dňa 20.03.2023 bolo manželstvo matky a otca detí rozvedené a na základe schválenej rodičovskej dohody bol v tom čase maloletý J. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, maloletá A. bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa a maloletá C. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch, výživné určené nebolo a styk s maloletými deťmi upravený nebol. Nakoľko v čase posledného rozhodovania súdu bola v rámci konania o rozvod manželstva rodičov ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom uzavretá rodičovská dohoda, neboli skúmané osobné a majetkové pomery rodičov do takej miery ako je to v konaniach, kde nedôjde k uzavretiu rodičovskej dohody. Výživné určené v tom čase na maloletú A. a maloletého J. na úrovni minimálneho výživného neodrážalo skutočnú majetkovú a zárobkovú situáciu rodičov, avšak vzhľadom na to, že každému z rodičov bolo jedno dieťa zverené do osobnej starostlivosti a jedno dieťa zostalo v striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, preto sa vtedy rodičia dohodli na neurčovaní výživného na maloletú C.. 1.5 V súvislosti s podaným návrhom matky keď sa situácia v rodine zmenila súd skúmal či od posledného rozhodnutia týkajúceho sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A. a C. došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia. Maloletá A. mala v čase rozvodu rodičov XX rokov, bola študentkou osemročného gymnázia v G. H. (v triede B.) a bývala

u otca a maloletá C. mala X rokov, navštevovala materskú školu v predškolskom ročníku a rodičia vykonávali starostlivosť o ňu striedavo v týždňových intervaloch. V aktuálnom čase má maloletá A. XX rokov, pokračuje v štúdiu na osemročnom gymnáziu v nasledujúcom školskom roku 2025/2026 ako L. ročník (trieda K.). Od 24.10.2023 je v starostlivosti matky, keď uvedeného dňa odišla z domácnosti otca k matke, ktorý stav doposiaľ trvá. Maloletá C. začala v čase podania návrhu v septembri 2023 navštevovať X. ročník základnej školy, v nasledujúcom školskom roku 2025/2026 bude žiačkou X. ročníka základnej školy. Rodičia majú aktuálne vyživovaciu povinnosť len k maloletej A. a C.. V čase posledného rozhodovania súdu matka pracovala u rovnakého zamestnávateľa ako v súčasnosti - v Liptovskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu, Liptovský Mikuláš, kde dosiahla za obdobie od februára 2022 do januára 2023 príjem priemerne vo výške 718,13 eur mesačne. Poberala nemocenské dávky (OČR) v období od 20.06.2022 do 24.06.2022 vo výške 34,83 eur, v období od 29.11.2022 do 30.11.2022 vo výške 13,93 eur a v období od 01.12.2022 do 02.12.2022 vo výške 13,93 eur. V čase konania o rozvod manželstva matka poberala prídavky na všetky tri maloleté deti vo výške 180 eur mesačne. Bývala spoločne so svojou matkou, t. j. starou matkou detí a všetkými maloletými deťmi. Náklady na bývanie mala spoločne so svojou matkou vo výške 241 eur (zálohový predpis 170 eur, elektrina 36 eur a káblová TV a internet 35 eur (t. j. vo výške 1 uvedenej sumy 120 eur). Aktuálne matka býva v prenajatom byte spoločne s maloletou A. a maloletou C. (plnoletý J. zostal bývať v byte so starou matkou), kde uhrádza nájom vo výške 650 eur. Od posledného rozhodovania došlo k zvýšeniu výdavku na bývanie na strane matky viac ako päťnásobne, v čom súd videl podstatnú zmenu pomerov na strane matky. Maloletá A. bola v čase posledného rozhodovania súdu v starostlivosti otca, aktuálne je v starostlivosti matky v čom nastala podstatná zmena pomerov týkajúca sa maloletej A.. Maloletá C. v čase posledného rozhodovania navštevovala materskú školu (uhrádzalo sa stravné 52 eur, krúžky nenavštevovala, okrem bežného ošatenia a stravy na ňu nevznikli iné zvýšené výdavky), pričom výdavky na ňu boli nižšie ako sú v súčasnosti, keď od septembra 2023 nastúpila na základnú školu. Je evidentné, že nástupom do školy sa zvýšili výdavky na maloletú C. podstatným spôsobom. Tiež aj v súvislosti s tým, že navštevuje výtvarný odbor v ZUŠ a hip-hopový krúžok. Súd mal týmto preukázanú zmenu pomerov na strane maloletej C. prechodom z materskej školy na základné vzdelávanie a vznikom rozvojových krúžkových aktivít. 1.6 Napriek tomu, že súd pri poslednom rozhodnutí neurčoval počas striedavej osobnej starostlivosti o maloletú C. zo strany oboch rodičov v rovnakých intervaloch výživné, po zistení pomerov na strane maloletej a otca od posledného rozhodovania, dospel k záveru, že návrh matky na určenie výživného na maloletú C., hoci rodičia starostlivosť o ňu stále vykonávajú striedavo, je dôvodný, pretože životná úroveň a majetkové pomery otca a matky sú v zjavnom nepomere. 1.7 Od posledného rozhodnutia súdu sa výrazným spôsobom zmenili majetkové pomery otca, preto je zmena pôvodného rozhodnutia opodstatnená. V čase posledného rozhodovania súdu otec deklaroval vlastníctvo rodinného domu súp. č. XXXX a priľahlých pozemkov v G. H., v ktorom spoločne ako rodina bývali a v ktorom po rozvode zostal bývať sám a vlastníctvo apartmánu v G. M., ktorý bol predmetom prenájmu v letných mesiacoch, ale v čase posledného rozhodovania už bol určený na predaj. Od tohto času je otec naďalej vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX a priľahlých pozemkov a spoluvlastníckeho podielu na byte o veľkosti 1-ica k celku, katastrálne územie H., v ktorom bývajú jeho rodičia, pričom vlastníčkou podielu o veľkosti 1-ica k celku k tomuto bytu je otcova sestra, N. K., obaja túto nehnuteľnosť v rovnakých podieloch nadobudli od rodičov titulom darovania. Od posledného rozhodnutia súdu otec nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť (dňa 15.11.2023 dvojizbový byt s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k celku na pozemku v k.ú. G. H., dňa 13.12.2023 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/136-ín k celku na pozemku parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape parc. č. 1726/118 o výmere 5905 m2). Obchodná spoločnosť ORL IK, s.r.o., so sídlom Druhá 4190/3, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 242 612, ktorej jediným spoločníkom je obchodná spoločnosť otca ORL B., s.r.o., so sídlom Druhá 4190/3, Liptovský Mikuláš, IČO: 46 479 970 nadobudla dňa 12.05.2023 dvojizbový byt v G. H. v polyfunkčnej budove s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku a tiež pozemok parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape parc. č. 1726/188 o výmere 13 m2. Nehnuteľnosti boli kupované v hotovosti bez úveru. Tvrdenia otca o poskytnutí finančných prostriedkov zo strany sestry a rodičov na nadobudnutie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva súd považoval za mystifikujúce. Poukázal aj na to, že otec v priebehu konania prednášal súdu vždy iné rôzne protichodné informácie o účele nehnuteľností v jeho vlastníctve. Počas konania dokonca pristúpil k predaju všetkých nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve okrem rodinného domu v ktorom býva a k domu priľahlých pozemkov. Podľa súdu pokiaľ by sa aj radikálne zmenila situácia v rodine otca a otec by mal skutočne potrebu vrátiť finančné

prostriedky poskytnuté mu sestrou a rodičmi, nie je zrejmé z akého dôvodu tento scudzil nehnuteľnosti za kúpnu cenu hlboko pod cenou, za akú sa obvykle predávajú obdobné nehnuteľnosti v meste G. H. (jeden byt de facto za kúpnu cenu 30.000 eur) napriek tomu, že ide o lukratívne hnuteľnosti v širšom centre mesta. Tvrdenia otca o potrebe vrátenia pôžičiek tak považoval za zdanlivé a účelové a rovnako za účelové scudzenie nehnuteľností jednak v jeho osobnom vlastníctva a jednak vo vlastníctve jeho obchodných spoločností, keď na to neexistoval žiadny opodstatnený dôvod. Súd mal pochybnosti vôbec o reálnosti vyplatenia kúpnej ceny, keďže všetky nehnuteľnosti boli prevedené do vlastníctva novozaloženej obchodnej spoločnosti DANIES, s.r.o. vzniknutej dňa 05.03.2025, ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou je A. O., priateľka otca, navyše výrazne pod trhovú cenu, teda absolútne neúčelne. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považoval prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak vo vlastníctve otca ako aj vo vlastníctve jeho obchodných spoločností za zjavne účelový s cieľom zbaviť sa vlastníctva, ktoré poukazuje za nadštandardnú životnú úroveň otca a výraznú finančnú prosperitu jeho obchodných spoločností ORL B., s.r.o. a ORL IK, s.r.o. Naproti tomu matka, pokiaľ sa týka nehnuteľností, je vlastníčkou bytu, ktorý nadobudla titulom darovania od svojej matky v r. 2012 a v ktorom zostala stará matka bývať a to aktuálne s plnoletým J. B.. Matka tento byt neužíva. Pokiaľ otec tvrdil na strane matky vlastníctvo rozsiahlych pozemkov na Východnom Slovensku, toto tvrdenie nebolo v konaní preukázané (je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v k.ú. A. P. a pokiaľ vlastnila väčšie podiely na pozemkoch tieto nadobudla dedením pričom z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov ich za kúpnu cenu 4.760 eur v septembri 2024 predala a sumu spotrebovala pre potreby svoje a maloletých detí). Už len porovnaním vlastníctva nehnuteľností matky a otca je medzi nimi výrazná disproporcia v majetkovej sfére. Tiež bolo od posledného rozhodnutia zistené, že otec je vlastníkom podielových fondov v obchodnej spoločnosti Partners Investments, obchodníka s cennými papiermi, v ktorej spoločnosti má založených na svoje meno 5 účtov, pričom prostriedky na týchto účtoch boli ku dňu 21.03.2025 celkovo vo výške 58.253,01 eur. Všetky vyššie uvedené skutočnosti preukazujú podstatnú zmenu pomerov na strane otca, ktoré odôvodňujú zmenu pôvodného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa týka určenia výživného na maloletú C.. U obchodných spoločnostiach konštatoval výrazne zvýšenú prosperitu. Príjem matky (priemerne 930 eur) je v porovnaní s predpokladaným príjmom otca (4.000 eur a viac) na úrovni menej ako jednej štvrtiny jeho príjmu. Základné nevyhnutné výdavky matky sú vo výške približne 1.300 eur mesačne. 1.8 Vzhľadom na uvedené zistenia a závery súd určil otcovi povinnosť prispievať na maloletú A. výživným vo výške 350 eur mesačne ako žiadala matka, ktoré je vzhľadom na zhodnotenie možností, schopností a majetkových pomerov otca dôvodné a zodpovedá aj súdom zisteným odôvodneným potrebám maloletej. Pri určení prihliadol na to, že otec sa s maloletou nestretáva, majú narušený vzťah. Ako pravidelné mesačné náklady na maloletú súd ustálil sumu približne 650 eur. V prípade maloletej neurčoval výživné na tvorbu úspor z dôvodu, že otec tejto uhrádza investičné sporenie, kde sú finančné prostriedky zhodnocované a bude maloletej k dispozícii po dovŕšení 20 rokov, t. j. za 2,5 roka. 1.9 Súd rozhodol aj o výživnom zo strany otca na maloletú C. napriek tomu, že je zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Napriek rovnakej dĺžke osobnej starostlivosti prihliadol na to, že pomery rodičov nie sú rovnaké, otec a matka nie sú ekonomicky rovnocenní a preto bolo potrebné určiť výživné. Ako pravidelné mesačné náklady na maloletú C. súd ustálil sumu približne 480 eur. Otec z výdavkov uhrádza poplatok za ZUŠ (výtvarná) vo výške 72 eur a sporenie 50 eur. Prídavok na maloletú C. poberajú rodičia striedavo v polročnom intervale. Rozhodujúcim pre určenie výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti bolo zistenie, že otcove príjmy sú viac než štvornásobne vyššie v porovnaní s príjmom matky a v podstatne vyššej životnej úrovne. Podľa súdu výživné vo výške 250 eur mesačne zabezpečí uspokojenie odôvodnených potrieb maloletej v čase jej pobytu u matky v takom rozsahu, aby mala zabezpečenú nepretržite konštantnú životnú úroveň a došlo k uspokojovaniu jej odôvodnených potrieb v rovnakej miere v priebehu celého mesiaca. Vychádzal tiež z toho, že samotný otec od počiatku tohto konania súhlasil s určením výživného bez ohľadu na to, či nastala zmena pomerov od posledného rozhodovania súdu alebo nie vo výške 100 eur – 120 eur, ako sa vyjadril na informatívnom stretnutí rodičov. 1.10 Otcovi zároveň vzniklo zameškané výživné u maloletej A. od 15.11.2023 (podanie návrhu v spojenej veci sp. zn. ) do 30.06.2025 ktoré predstavuje celkovú sumu 2.913,28 eur. U maloletej C. bolo zameškané výživné vypočítané za obdobie od 02.08.2023 (podanie návrhu) do 30.06.2025 a to vo výške 3.914,50 eur. Súd určil otcovi povinnosť uhradiť zameškané výživné v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na celkovú výšku zameškaného výživného. Určenie splátok za účelom úhrady zameškaného výživného otec nepožadoval a sú ich nepovažoval za potrebné vzhľadom na v konaní preukázané jeho majetkové a príjmové pomery.

1.11 O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa , ďalej len „CMP“ tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený takýto nárok, pričom nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek, upravených v ustanoveniach a nasl. .

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie zo dňa 15.08.2025 a to proti výrokom I., II. ohľadom bežného výživného a zaostalého výživného na maloletú C. a výroku IV. ohľadom zaostalého výživného na maloletú A.. 2.1 Pokiaľ ide o určené výživné na maloletú C. zverenú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov bol toho názoru, že už po štyroch mesiacoch od poslednej súdnej úpravy v marci 2023 nedošlo k takej zmene pomerov na strane rodičov a dieťaťa, ktorá by ani nie po polroku odôvodňovala zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie v tejto otázke. Hoci mal súd v prejednávanej veci posudzovať len otázku, či a kedy došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje novú úpravu rodičovských práv a povinností, tak tento nad rámec jeho kompetencie v podstate posudzoval a prehodnocoval aj správnosť právoplatného súdneho rozhodnutia zo dňa 20.03.2023 v otázke výživného. Svojím rozhodnutím potom mimo konania o opravnom prostriedku vlastne zmenil právoplatné rozhodnutie a opravoval pochybenia, ktorých sa mal podľa jeho názoru dopustiť kompetentný súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody. Taktiež pri maloletej C. nie je dôvod na zmenu súdneho rozhodnutia v dôsledku zvýšenia nákladov na maloletú, pretože tieto vzrástli obidvom rodičom, ktorým zároveň ubudla jedna vyživovacia povinnosť na plnoletého syna J.. Maloletá C. sa tiež rovnako ako pri poslednej súdnej úprave primeraným spôsobom podieľa aj na životnej úrovni svojich rodičov. Z hľadiska určenia výživného nemožno vidieť rozdiel v životnej úrovni rodičov v tom, že pri pobyte u otca býva v rodinnom dome a pri pobyte u matky v byte lebo je podstatné, že u oboch rodičov má zabezpečené dôstojné ubytovanie. Okrem toho určené výživné by zodpovedalo výške výživného určeného pri zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, pretože pri staršej dcére A. zverenej do jej osobnej starostlivosti považoval súd za primerané výživné vo výške 350 eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti otec žiadal, aby pri maloletej C. súd výživné neurčoval a návrh matky na určenie výživného zamietol. Otec odvolaním napadol aj výrok rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť zameškané výživné na maloletú A. vo výške 2.913,28 eur jednorazovou platbou. Nakoľko ide o vysokú čiastku žiadal, aby mu bolo umožnené zaostalé výživné splácať v mesačných splátkach po 100 eur. 2.2 Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. tak, že návrh matky na určenie výživného na maloletú C. zamietne, vo výroku IV. tak, že zameškané výživné na maloletú A. za obdobie od 15.11.2023 do 30.06.2025 vo výške 2913,28 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným počínajúc právoplatnosťou výroku rozsudku o výživnom pre maloletú a vo výroku V. tak, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20.03.2023, č. k. -79 len v časti o výživnom pre maloletú A..

3. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 16.09.2025 sa v plnom rozsahu stotožnila s rozsudkom okresného súdu. Mala za to, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že otec má značné finančné prostriedky a majetok, ktoré mu umožňujú udržiavať vysokú životnú úroveň. Odmietanie zvýšenia výživného by viedlo k neprijateľnému rozdielu životnej úrovni medzi otcom a maloletými deťmi, čo je v rozpore so základnou zásadou rodinného práva, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa matky je nevyhnutné, aby súd pri určení výšky výživného zohľadnil nielen deklarované, ale predovšetkým reálne a potenciálne príjmy a majetkové pomery otca, aby sa zabezpečila spravodlivá a zákonná podpora pre maloleté deti, ktorá im umožní adekvátne sa podieľať na jeho na životnej úrovni. Považovala odvolanie otca za absurdné a preukazujúce, že otec sa nechce postarať o svoje deti a zabezpečiť im dôstojný život aj napriek tomu, že on zničil rodinu, ktorú spolu tvorili. Zároveň matka poukázala na skutočnosť, že otec nepopiera súdom zistené majetkové pomery v odvolaní, a preto mala za to, že tieto boli zo strany súdu dostatočne preukázané. Pri zistených príjmoch je navrhované výživné nielenže primerané, ale naopak veľmi konzervatívne. V súlade s ustálenou súdnou praxou majú deti nárok aj na tvorbu úspor, pokiaľ to majetkové pomery rodičov dovoľujú. Otec síce deklaruje tvorbu úspor pre deti, ale z dokazovania vyplynulo, že všetky sporiace produkty a fondy sú na jeho meno a nie na mená maloletých detí. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, predložených dôkazov a platnej právnej úprave je nepopierateľné, že postoj otca k plneniu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je nielen v rozpore so zákonom, ale aj s morálnymi princípmi rodičovstva. Je hlboko znepokojujúce, že napriek evidentným nadštandardným finančným možnostiam a rozsiahlym majetkovým pomerom, ktoré vyplývajú z podnikateľských aktivít a úspor otca tento odmieta dopriať svojim deťom primeranú životnú

úroveň, na ktorú majú zákonný nárok. Matka považovala za absolútne správny aj výrok súdu, ktorým otcovi bola uložená povinnosť zaplatiť zmeškané výživné na obe maloleté deti jednorazovou platbou do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia nakoľko to majetkové pomery otca dovoľujú. Navrhla preto, aby krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 08.09.2025 uviedol, že s rozsudkom okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o výživnom sa stotožňuje. K výroku I. uviedol, že má za to, že príjmy a majetkové pomery umožňujú otcovi uhrádzať výživné aj počas striedavej osobnej starostlivosti na maloletú C. vo výške ako bolo určené súdom. Maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Úhradu zameškaného výživného na maloletú C. a maloletú A. dal na zváženie formou niekoľkých splátok.

5. Otec na vyjadrenie matky a kolízneho opatrovníka písomne nereagoval. Ani matka nereagovala na vyjadrenie kolízneho opatrovníka.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , , ďalej len „CSP“, / ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( , ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), postupom podľa v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k maloletej C. vo výrokoch I. a V. ako vecne správny potvrdil ( ) a vo výroku II. zmenil ( ) a vo vzťahu k maloletej A. výroky III. a V. zostali nedotknuté, nakoľko neboli napadnuté odvolaním a vo výroku IV. zmenil ( ).

7. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že rozsudkom v prvom poradí č. k. -169 zo dňa 03.04.2024 rozhodol tak, že návrh na zvýšenie výživného na medzičasom plnoletého J. B., nar. XX.XX.XXXX a návrh na zverenie maloletej C. do osobnej starostlivosti matky zamietol, určil styk rodičov s maloletou C. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, počas sviatkov a prázdnin, určil výživné na maloletú C. vo výške 100 eur mesačne, zaviazal otca uhradiť zameškané výživné a maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky, určil výživné vo výške 250 eur mesačne a zaviazal otca uhradiť zameškané výživné.

8. V dôsledku odvolania matky Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 27.11.2024 č. k. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v časti o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného na medzičasom plnoletého J. B., nar. XX.XX.XXXX, o zamietnutí návrhu na zverenie maloletej C. do osobnej starostlivosti matky a v časti o určení styku s maloletou počas striedavej osobnej starostlivosti. Vo výrokoch týkajúcich sa určenia výživného na maloletú C. a maloletú A. ako aj vo výrokoch, ktorými súd určil povinnosť otca uhradiť zameškané výživné na obe maloleté deti, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia okresného súdu, ktorý po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu rozhodol tak, že otec je povinný počas striedavej osobnej starostlivosti o maloletú C. prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletej, počnúc od 02.08.2023 (výrok I.) a uhradiť zameškané výživné za obdobie od 02.08.2023 do 30.06.2025 vo výške 3.914,90 eur k rukám matky maloletej v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o výživnom pre maloletú (výrok II.). Otec je tiež povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 350 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletej, počnúc od 15.11.2023 (výrok III.) uhradiť zameškané výživné za obdobie od 15.11.2023 do 30.06.2025 vo výške 2.913,28 eur k rukám matky maloletej v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o výživnom pre maloletú (výrok IV.). Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20.03.2023, č. k. -79 v časti o osobnej starostlivosti a výživnom pre maloletú A. a o výživnom pre maloletú C. (výrok V.). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).

10. Otec napadol rozsudok okresného súdu odvolaním ohľadom výrokov I. a II. bežného a zameškaného výživného na maloletú C. a výroku IV. ohľadom splatnosti zameškaného výživného na maloletú A..

11. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Určenie výživného v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti určuje ust. , podľa ktorého súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Neurčenie výživného podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy by malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na strane oboch rodičov, t. j. približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci osobnej striedavej starostlivosti.

14. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k dieťaťu.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a oboznámením sa s odvolaním otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu doplnil odporúčané dokazovanie, správne zistil skutočný stav veci, porovnal pomery ohľadom maloletej C. v čase posledného rozhodovania o výživnom a čase jeho rozhodovania. Zdieľa i právny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k maloletej C., ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. S poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní neprehodnocoval správnosť predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -79 zo dňa 20.03.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2023). Uvádzal len skutočnosti týkajúce sa rodičov a dieťaťa, ktoré boli zrejmé zo spisu nakoľko v konaní bola uzavretá rodičovská dohoda. Aj keď od posledného rozhodnutia, ktorým nebolo určené výživné na maloletú C. počas striedavej osobnej starostlivosti uplynula do podania návrhu (02.08.2023) len doba 5 mesiacov došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že maloletá nastúpila od 01.09.2023 do základnej školy v dôsledku čoho vzrástli potreby spojené jej vekom, školskými a mimoškolskými aktivitami. V pomeroch matky sa nepreukázali výrazné zmeny. Obom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k synovi J.. Čo sa týka otca tento v odvolaní nespochybňuje svoje zárobkové a majetkové pomery zistené okresným súdom. Naďalej je tak spoločníkom a konateľom dvoch prosperujúcich obchodných spoločností. Podstatne sa však rozšírili jeho majetkové pomery nadobudnutím nehnuteľností (2 bytov), ktoré v priebehu konania predal čím získal finančné prostriedky. Ani odvolací súd neuveril výške kúpnej ceny za ktoré nehnuteľnosti predal vzhľadom na situáciu na realitnom trhu. Prevody na blízke osoby (priateľka otca) sa javia ako predstierané. Nasvedčujú tiež tomu, že otec má snahu umelo si znižovať životnú úroveň. V prejednávanej veci sa striedavá osobná starostlivosť realizuje v týždenných intervaloch, čo je rovnaká doba pre oboch rodičov avšak medzi príjmami rodičov, ich majetku ako i životnou úrovňou bol od posledného rozhodnutia zistený výrazný rozdiel, ktorý opodstatňuje určenie výživného rodičovi s vyšším príjmom aj počas striedavej osobnej

starostlivosti. Otec preto môže uhrádzať potreby maloletej a poskytnúť jej nadštandardné životné podmienky kým matka len základné. Vzhľadom na uvedený záver a posúdiac celkové pomery otca možno mať za to, že tieto mu umožňujú uhrádzať potreby maloletej C. aj za stavu, že je zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, pričom je žiaduce, aby zostala zabezpečená riadna výživa maloletej aj počas pobytu u matky. Práve tieto dôvody viedli aj odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd o potrebe úpravy výživného aj počas trvania striedavej starostlivosti. Nemožno súhlasiť s odvolaním otca v tom, že určené výživné na maloletú C. by odpovedalo v stave zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky ako je to pri maloletej A.. Vo vzťahu k maloletej A. sa žiada doplniť, že pri výške sa prihliadalo aj k tomu, že vzhľadom na jej vek sa má aj matka na jej výžive čiastočne podieľať na rozdiel od maloletej C.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je preto v schopnostiach a možnostiach otca poskytovanie výživného maloletej C. v sume 250 eur mesačne ktoré je tento schopný prispievať bez ujmy na svojej vlastnej výžive.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu a to vrátane určenia začiatku poskytovania výživného vychádzajúceho z ust. (od podania návrhu na začatie konania) rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a V. v časti týkajúcej sa maloletej C. ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. .

18. Pri rozhodovaní o výživnom súdy aplikujú procesné ustanovenia a na konania podľa sa použijú aj ustanovenia , ak neustanovuje inak ( ). Podľa je lehota na plnenie tri dni, plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Určenie dlhšej lehoty je vždy na individuálnom posúdení súdu, ktorý musí vyvážiť záujem dieťaťa na získaní prostriedkov so schopnosťami rodiča dlh reálne splatiť. Podľa možno uložiť pri opakujúcich sa dávkach alebo splátkach povinnosť i na plnenia dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. Z tohto ustanovenia logicky vyplýva, že sem patria aj splátky (zročného výživného), ktoré sú splatné už v čase rozhodnutia súdu.

19. Výška zameškaného výživného uvedená vo výroku II. vo vzťahu k maloletej C. bola okresným súdom určená správne. Pokiaľ odvolací súd uvedený výrok II. zmenil, tak to bolo ohľadom splatnosti zameškaného výživného, ktorú okresný súd určil v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o výživnom pre maloletú. Dôvodom bolo, že lehotu považoval za neprimerane dlhú a naviac ktorá sa podaním odvolania zo strany otca do výroku o výživnom by predĺžila o ďalších 6 mesiacov. Priklonil sa k predĺženej lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k dcére A.. Odvolací súd preto rozhodol, že otec je povinný zameškané výživné na maloletú C. za obdobie od 02.08.2023 do 30.06.2025 vo výške 3.914,90 eur uhradiť k rukám matky maloletej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

20. Otec vo vzťahu k maloletej A. napadol rozsudok okresného súdu vo výroku IV. ohľadom splatnosti zameškaného výživného a to lehotou 6 mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o výživnom pre maloletú. V odvolaní sa dožadoval plnenia v mesačných splátkach po 100 eur.

21. Podľa odvolacieho súdu otec netvrdil a ani nepreukázal také objektívne dôvody (napr. nízky príjem a nepriaznivá finančná situácia, zdravotné komplikácie) pre ktoré by malo byť povolené splácanie zameškaného výživného v mesačných splátkach. Ním navrhované splácanie po 100 eur mesačne by splácal 29 mesiacov (teda takmer 2,5 roka). S ohľadom na zárobkové majetkové pomery otca ako i blížiacu sa plnoletosť maloletej A. (27.02.2026) odvolací súd nepovažoval sa spravodlivé splácanie zameškaného v mesačných splátkach po plnoletosti dieťaťa. Z toho dôvodu vo výroku IV. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zameškané výživné na maloletú A. za obdobie od 15.11.2023 do 30.06.2025 vo výške 2.913,28 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančných aj odvolacích) nanovo a to podľa a , podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa , rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný a neboli zistené ani dôvody pre použitie výnimky v zmysle ust. .

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, 2 ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).