Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-22-2026.pdf
PDF · 76.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/22/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. X. XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, v náhradnej osobnej starostlivosti: C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale pobytom E. F. XXX/XX, G., dieťa rodičov: matka H. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale pobytom I. G., t. č. E. F. XXX/XX, G., a otec I. B., nar. XX. X. XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, G., o zníženie výživného, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/97/2025 - 18 zo dňa 06.10.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) návrh matky na zníženie výživného zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.). Vychádzal z toho, že matka nepreukázala existenciu takej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jej vyživovacej povinnosti z pôvodných 100 eur mesačne. Konštatoval, že od posledného rozhodnutia nedošlo na strane matky k podstatnej zmene jej schopností, možností ani majetkových pomerov. Matka počas evidencie na úrade práce poberala dávku v nezamestnanosti vo výške presahujúcej 1 200 eur mesačne, z ktorej si mohla vytvoriť úspory, avšak neurobila tak. Zároveň nevykonávala aktívne kroky smerujúce k získaniu stabilného zamestnania, a ani po skončení evidencie na úrade práce nepreukázala objektívne prekážky, ktoré by jej bránili pracovať. Súd prvej inštancie zdôraznil, že matka sa o maloleté dieťa osobne nestará, napriek tomu, že žije v spoločnej domácnosti so starou matkou, ktorá zabezpečuje každodennú starostlivosť. Matka neprispieva na úhradu potrieb dieťaťa nad rámec určeného výživného a nepodieľa sa ani na nákladoch domácnosti. Preto vyhodnotil, že zníženie výživného by nebolo v záujme maloletého dieťaťa, ktorého odôvodnené potreby sa od posledného rozhodnutia neznížili. S prihliadnutím na zásadu prednosti výživného pred ostatnými výdavkami a na skutočnosť, že matka mala možnosť dosahovať aspoň minimálny príjem, prvostupňový súd dospel k záveru, podľa ktorého neboli splnené podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom. Návrh preto zamietol ako nedôvodný. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka dôvodiac, že ide o nezákonné rozhodnutie. Tvrdila, že rodina o nej šíri nepravdivé údaje s tým, že podľa Zákona o rodine má každý právo na maloletú.
3. Stará matka v písomnom vyjadrení s odvolaním matky nesúhlasila. Uvádzala, že výdavky na maloleté dieťa narastajú, doterajšie výživné nepokrýva náklady súvisiace so školskou dochádzkou a bežnou starostlivosťou a výška 100 eur mesačne je podľa nej minimom potrebným na zabezpečenie základných potrieb. Podčiarkla, že matka je zdravotne spôsobilá pracovať, žije v spoločnej domácnosti a mohla by prispievať aj nad rámec výživného, čo však nerobí.
4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zotrval na predchádzajúcich stanoviskách prezentovaných v konaní pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že náklady na výživu a výchovu dieťaťa sa vzhľadom na jeho vek prirodzene zvyšujú a zníženie výživného nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Zároveň sa plne stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého matka nepreukázala zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, pričom jej schopnosti a možnosti pracovať zostávajú zachované.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
7. Odvolací súd v prvom rade podčiarkuje, že odvolacie námietky matky neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu prvostupňového súdu a obmedzujú sa len na všeobecné tvrdenia o jej nepriaznivej finančnej situácii a o nezákonnosti rozhodnutia. Odvolateľka bola pritom povinná vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal súd prvej inštancie voči nej dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným a rovnako je povinná ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo má ísť o nezákonnosti (tzv. odvolacie dôvody podľa § 365 - 366 CSP v spojení s § 62
- 63 CMP). Ohľadom právnej argumentácie sa odvolateľka nemôže uspokojiť len so všeobecným tvrdením o nezákonnosti bez súvislosti s konkrétnymi skutkovými námietkami. Odvolateľka musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ňou tvrdenej nezákonnosti (obdobne rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005).
8. Hoc rozsah a obsah prieskumu je primárne vymedzený odvolacími dôvodmi uplatnenými odvolateľom v odvolaní, v mimosporových konaniach odvolaciemu súdu na základe ust. § 65 - 67 CMP bola zverená kompetencia preskúmavať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu, čo aj v prejednávanej veci učinil.
9. Odvolací súd pripomína, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu SR musí súd reagovať iba na taký argument, ktorý je konkrétny a týka sa samotnej veci.
Nestačí teda len všeobecné tvrdenie alebo nespokojnosť. Relevantný argument je len taký, ktorý - ak by bol pravdivý - by mohol zmeniť výsledok konania (napríklad v rozhodnutiach Hiro Balani v. Španielsko (§ 28), Bochan v. Ukrajina (§ 84) či Krasulya v. Rusko (§ 52). Zároveň platí, že aj keď je námietka konkrétna, neznamená to automaticky, že je aj správna. To, či je naozaj opodstatnená, musí posúdiť súd.
10. Keďže matka v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne dôvody, iba všeobecné tvrdenia bez vysvetlenia, odvolací súd tiež všeobecne konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a skutkový stav zistil správne. 11. Správne konštatoval, že na strane matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie už skôr určenej vyživovacej povinnosti. Matka nepreukázala žiadne objektívne prekážky brániace jej pracovnému uplatneniu. Zároveň sa o dieťa osobne nestará a nepodieľa sa ani na nákladoch domácnosti. Potreby maloletého dieťaťa sa neznížili a zníženie výživného by nebolo v súlade s jeho najlepším záujmom.
12. Vykonané dokazovanie bolo následne správne právne posúdené a rozhodnutie vychádzalo zo zásad stanovených Zákonom o rodine týkajúcich sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil ani iné vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP).
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).