Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-79-2025.pdf
PDF · 100.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/79/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom pri starej matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti matky: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E., na návrh starej matky: F. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, G., o zverenie maloletého dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Súd z v e r u j e maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, toho času G. XXXX, G., ktorá je o p r á v n e n á a p o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonáva matka. Právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
II. Z a v ä z u j e matku platením výživného na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 60€ vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril mal. dieťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti a matku zaviazal platením výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške. Vo svojom návrhu uviedla, že maloletá A. je bez riadnej osobnej starostlivosti jej matky. Matka dlhodobo o dcéru nejaví záujem, s dcérou sa nestretáva. Tento stav trvá už 7 rokov. Matka žije v D. E. s partnerom a ich maloletým dieťaťom. Matka nepravidelne prispieva svojej dcére na výživu. Dieťa sa v súčasnosti nachádza v starostlivosti navrhovateľky- babky, ktorá je schopná zabezpečiť vnučke riadnu osobnú starostlivosť, výchovu, bývanie aj materiálne zabezpečenie. Dieťa si k nej vytvorilo pevný citový vzťah a v jej prostredí sa cíti bezpečne a stabilne.
2. Matka s návrhom nesúhlasila.
3. Kolízny opatrovník doporučil zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky- starej matky.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: rodný list maloletého dieťaťa, lustrácia v Sociálnej poisťovni, v Registri obyvateľov, písomné vyjadrenia matky, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Vranov nad Topľou, Považská Bystrica, potvrdenie o zdravotnom stave starej matky, správa obce G., správa OR PZ Vranov nad Topľou a zistil tento skutočný stav veci:
5. Podľa rodného listu sa maloletá A. B. narodila dňa XX.XX.XXXX z matky B. B., nar. XX.XX.XXXX. Otec v rodnom liste nie je uvedený.
6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že jej dcéra B. otehotnela ešte počas plnenia si školskej dochádzky. Ako XX ročná porodila dcéru A.. Už v podstate od jej narodenia sa matka o dcéru nestarala. Najprv chodila ešte do školy, potom neskôr sa o dieťa taktiež nestarala, lebo chodila za chlapmi. Stará matka mal. A. od jej narodenia zabezpečovala všetku potrebnú starostlivosť. Stará matka , matka a maloletá A. žili spolu v jednej domácnosti asi do roku 2019, kedy sa matka spolu s partnerom pánom B. odsťahovali. Najprv odišli do Českej republiky. A. ostala bývať u starej matky. Od tej doby sa matka o dcéru nijako nezaujíma. Mal. A. oslovuje starú matku oslovením mama. Mamu volá menom B.. Matka chodí k navrhovateľke do domácnosti možno raz do roka na sviatky počas Vianoc, alebo Nové roka. Stará mama bola aj s A. v domácnosti matky, strávili tam dva – tri týždne, možno mesiac, nakoľko navrhovateľka si tam išla hľadať prácu. Počas tohto pobytu u matky sa matka o mal. A. nijako nezaujímala. Ešte na ňu kričala, aby bola ticho, keď jej syn spal. Dcére sa vôbec matka nevenovala. Stará matka nijako nebráni matke v stretávaní sa s dcérou. Ale bola to naopak matka, ktorá o dcéru nijako neprejavovala záujem, nikdy sa jej nevenovala. Matka nie je schopná postarať sa ani o vlastného syna. Navrhovateľka má informácie od susedov matky, že rodičia sa synovi riadne nevenujú, že jeho starostlivosť zanedbávajú. Matka si domov vodí chlapov, požičiava si peniaze. Partner matky má sám svoje vlastné tri deti, o ktoré sa nestará. Navrhovateľka sa vždy riadne starala o vnučku. Maloletá A. navštevovala predškolské zariadenie, následne chodila do nultého ročníka a teraz je žiačkou X.H. F. I. J. G.. Stará matka sa jej venuje, chodí s ňou k lekárovi, pripravuje sa s ňou na vyučovanie, chystá jej desiatu do školy a celkovo sa stará o domácnosť. V domácnosti býva navrhovateľka s manželom a vnučkou, s dcérou F., ktorá jej so starostlivosťou o domácnosť vypomáha. Navrhovateľka je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Nemá žiaden príjem. Jej manžel súhlasí s tým, aby mal. A. bola zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti. On je zamestnaný s mesačným zárobkom cca 1300 – 1400€. Čo sa týka plnenia vyživovacej povinnosti matky, táto si za posledných 6 mesiacov vyživovaciu povinnosť nijako finančne nesplnila. Predtým občas posielala nejaké finančné prostriedky keď sa im zvýšilo, napríklad to bolo 60€. Matka naďalej poberá rodinné prídavky na mal. A.. Dcére nič nekupuje, ani teraz pri nástupe do školy sa nezaujímala čo všetko jej treba kúpiť. V prípade sviatkov matka dcéru neobdarúva. Raz na Vianoce jej v balíku poslala cukríky a obnosené šaty, ktoré matka získala od iných ľudí. Maloletá A. nemá k matke vytvorený žiaden vzťah, nepýta sa na matku. Berie ju skôr ako sestru. Navrhovateľka potvrdila, že sa chce o vnučku osobne starať, je zdravotne spôsobilá postarať sa o maloletú, súdne trestaná nebola. Je plne spôsobilá na práve úkony. Má vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečenie potrebnej starostlivosti o mal. vnučku.
7. Z výpovede matky pred dožiadaným súdom vyplýva, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Stará matka maloletej A. jej od narodenia dcéry bránila v tom, aby sa ako matka o dcéru starala. Keď sa matka s priateľom odsťahovali do Čiech maloletá A. ostala v starostlivosti starej matky. Matka však dcére vždy volala, písala. Samotná stará matka nechcela, aby sa matka od dcéru starala, aby jej niečo kupovala. V súčasnosti posiela matka na dcéru výživné vo výške 60,- eur, inak na jej výchovu a výživu neprispieva. Stará matka od nej nič nechce. Keď matka chcela kúpiť dcére na Vianoce pyžamo, stará matka tvrdila, že ona od nej nič nechce. Matka potvrdila, že s dcérou nie je v kontakte, lebo stará matka ju zablokovala. Návrh na súd podala navrhovateľka preto, že matka jej neposlala rodinné prídavky. Od podania návrhu na súd s ňou stará matka nekomunikuje. Matka je v kontakte so sestrou, ktorá ju informuje o maloletej A.. V osobnom kontakte bola matka s maloletou dcérou naposledy v mesiaci máj alebo jún 2025. Vtedy bola u nej v domácnosti maloletá aj so starou matkou, ktorá si tam hľadala prácu. Matka prejavuje záujem o dcéru, o plnenie jej školských povinností alebo o jej zdravotný stav. Prostredníctvom aplikácie zdravotnej poisťovne vidí aké lieky sú dcére predpisované. Triednu učiteľku dcéry matka nepozná, nekontaktuje ju. Má vedomosť, že maloletá navštevuje cirkevnú školu. Matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom a ich spoločným X ročným synom K. L.. Syn je autista, preto je matka aj naďalej poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 470,37 eur. Priateľ matky je toho času nezamestnaný, poberá dávku v nezamestnanosti v sume cca 1.000,- eur. Medzi výdavky ich rodiny patrí nájomné za byt vo výške 650,- eur, paušál za mobilný telefón cca 100,- eur, mesačne poplatok za materskú školu syna 110,- eur. Na stravu, oblečenie, drogériu vynakladajú mesačne cca 200,- eur. Matka uhrádza výživné na dcéru A. vo výške 60,- eur. Nemá zdravotné obmedzenia, ktoré by ju limitovali pri výkone práce. Jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie je stredoškolské bez maturity. Nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Nemá žiadne peňažné záväzky, naopak rodičia jej dlhujú peniaze, ktoré si požičali na opravu auta a elektrinu.
8. Po výsluchu matky pred dožiadaným súdom a pred nariadeným pojednávaním na tunajšom súde matka neúčasť telefonicky ospravedlnila a uviedla, že s návrhom starej matky súhlasí a je ochotná plniť si vyživovaciu povinnosť na dcéru vo výške 60,- eur mesačne.
9. Kolízny opatrovník aj po opakovanom zisťovaní názoru maloletej A. súdu potvrdil, že maloletá nemá záujem bývať v spoločnej domácnosti s matkou. Šetrením pomerov v domácnosti matky prostredníctvom Úradu práce, sociálnch vecí a rodiny Považská Bystrica bolo zistené, že matka žije na adrese C. XXX/ XX, D. E. spolu s jej parnterom K. B. a ich spoločným synom K. L. B., nar. XX.XX.XXXX. Jedná sa o 3 izbový byt , ktorý majú v prenájme. Maloletá A. nemá v domácnosti matky svoju izbu, ani lôžko, má k dispozícii miesto na spanie na rozkladacej sedačke v obývačke. V domácnosti nemá žiadne osobné veci. Pán B. od 01.09.2025 nepracuje, predtým pracoval vo K. M. v Púchove v 4 zmennej prevádzke, s priemerným mesačným platom 1.600,- eur. Matka je so synom na predĺženej rodičovskej dovolenke zo zdravotných dôvodov dieťaťa. Jej príjem je cca 470,- eur vrátane prídavku na dieťa. Matka uviedla, že od narodenia maloletej A. žila v spoločnej domácnosti so starou matkou pani B. F.. Neskôr s nimi žil aj matkin súčasný partner. Starostlivosť od narodenia maloletej A. zabezpečovala prevažne stará matka. Pred cca 3 rokmi sa matka s partnerom odsťahovali a maloletá A. zostala žiť so starou matkou. Matka bola v telefonickom kontakte s maloletou a chodila ju aj navštevovať počas víkendov, cca 3-4 x ročne. Naposledy za ňou boli pred cca 3 mesiacmi. Stará matka bola spolu s mal. A. u matky v Považskej Bystrici na prelome mesiacov jún- júl 2025, strávili u nej mesiac. A. dovtedy u matky na pobyte nebola. Matka si ju žiadala, ale stará matka jej to neumožnila. Matka je toho názoru, že stará matka jej od narodenia maloletej A. nechce umožniť, aby sa riadne starala o svoje dieťa, sama prebrala zodpovednosť za starostlivosť o maloletú. Matka si ju viackrát chcela zobrať k sebe, stará matka jej to nedovolila. Matka sa vyjadrila, že s návrhom starej matky nesúhlasí, dcéru si chce zobrať do svojej starostlivosti. Pán B. uviedol, že súhlasí, aby maloletá A. žila s matkou v ich spoločnej domácnosti.
10. Obec Hencovce v správe uviedla, že F. B. žije v spoločnej domácnosti spolu s manželom N. B., dcérou F. a jej priateľom a vnučkou A.. F. B. je nezamestnaná, manžel a priateľ dcéry F. pracujú v D.. Rodinný dom v ktorom žijú je vo vlastníctve pani B. F. a manžela N.. Rodinný dom je riadne zariadený, má 4 izby, kúpeľňu a toaletu. Dom spĺňa základný hygienický štandard. O vnučku A. sa pani F. B. stará viac ako 7 rokov. Správanie sa F. B., nar. XX.XX.XXXX nebolo v obci G. prerokúvané komisiou verejného poriadku.
11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.04.2024 až doposiaľ.
12. Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou, Obvodného oddelenia PZ vo Vranove nad Topľou, navrhovateľka nebola v období posledných 5 rokov trestne ani priestupkovo stíhaná.
13. O. B. P., všeobecná lekárka pre dospelých potvrdila, že navrhovateľka je zdravotne spôsobilá starostlivosti o maloletú osobu.
14. Podľa § 45 ods. 1-9 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
15. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča
maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
16. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
17. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
18. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
19. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
20. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
21. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
22. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. V zmysle § 62 ods. 3 a 4 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné
26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zverenie maloletej A. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky je v jej najlepšom záujme. Matka sa dlhodobo o dcéru nestará, nezabezpečuje jej potreby, nemá s ňou vytvorený vzťah rodič- dieťa. Otec v rodnom liste maloletej nie je uvedený. Matka s návrhom starej matky spočiatku nesúhlasila, ale pred posledným pojednávaním vo veci uviedla, že so zverením maloletej dcéry do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky súhlasí.
27. Náhradná osobná starostlivosť o maloleté dieťa je založená na zásade dobrovoľnosti a na tom, že fyzická osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené, s tým súhlasí, a to nielen v čase, keď súd toto výchovné opatrenie vyslovuje, ale aj počas celého výkonu tejto náhradnej starostlivosti. Stará matka spĺňa zákonné predpoklady pre zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Je plne spôsobilá na právne úkony, súdne trestaná nebola, má zabezpečené vhodné bytové podmienky, ku vnučke má vytvorený kladný citový vzťah. Stará matka zabezpečuje aj za pomoci jej manžela všetky potreby maloletého dieťaťa. S prihliadnutím na zistený skutočný stav súd, v záujme zdravého vývoja maloletej A., túto zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorej zároveň vymedzil rozsah jej práv a povinností k maloletej vnučke.
28. Podľa hore uvedených zákonných ustanovení súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí určiť rodičom rozsah ich vyživovacej povinnosti. Matka má zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa podľa jej schopností, možností a majetkových pomerov Výšku výživného v danom prípade súd stanovil s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby, ako aj na zárobkové a majetkové pomery matky, jej možnosti a schopnosti pracovať, dosahovať príjem . Matka je toho času na predĺženej rodičovskej dovolenke, poskytuje osobnú starostlivosť jej 4 ročnému synovi, takže má obmedzenú možnosť pracovať. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku, iný príjem nedosahuje. Nie je vlastníčkou žiadneho nehnuteľného majetku, ani hnuteľného majetku väčšieho rozsahu. V zmysle odporúčacích tabuliek určovania výživného vydaných Ministerstvom spravodlivosti SR by vyživovacia povinnosť matky na dcéru, ktorá je žiačkou 1. stupňa základnej školy, pri dvoch vyživovacích povinnostiach, mala predstavovať cca 14 % jej čistého príjmu. Keďže matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 470,37 eur, súd jej stanovil vyživovaciu povinnosť v sume 60,- eur mesačne, čo zodpovedá približne 14% jej príjmu. Matka samotná súhlasila s určením jej vyživovacej povinnosti v takejto výške. Výživné je matka povinná poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.