Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-2Vyd/1/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci navrhovateľov 1/ A. A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F., 2/ G. F. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení Kováč/Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom A. J. X, XXX XX F., za účasti 1/ K. L., 2/ D. L., C. M., 3/ I. L., 4/ N. L., 5/ D. L., C. M., 6/ G. E. (A. O. C. H.), 7/ P. Q., P., 8/ O. Q., P., 9/ Irma Krnáčová (r. Tóthová/m. A.), 10/ A. H. (C. A.. R.), žalovaní 1/ až 10/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, 11/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 173 353 45, o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. -228 z 15. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie aplikujúc dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam vydržaním. V podanom návrhu neopísali skutočnosti, podľa ktorých mali splniť predpoklady pre nadobudnutie vlastnícke práva, odkázali len na kúpne zmluvy (nepreložené do jazyky slovenského) ich právnych predchodcov, na prehlásenia svedkov a na to, že ich rodina užívala nehnuteľnosti viac ako 100 rokov. Na výzvu súdu, aby uviedli dátum, od ktorého majú za to, že nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, odkázali znovu na uzavretie kúpnych zmlúv svojich právnych predchodcov a prehlásenia svedkov. Súd prvej inštancie potom poukázal na to, že účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym a pokiaľ ozaj došlo k vydržaniu vlastníckeho práva oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, za splnenia ostatných zákonných predpokladov vydržania, k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva mohlo dôjsť iba vo vzťahu k právnym predchodcom navrhovateľov, keďže oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo už uplynutím samotnej zákonom stanovenej vydržacej doby a teda navrhovatelia nemohli predmetné nehnuteľnosť vydržať s poukazom na kúpne zmluvy a prehlásenia svedkov. Preto nebolo možné potvrdiť im vlastnícke právo a bolo potrebné, aby sa uvedeného domáhali v rámci sporového konania prostredníctvom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch. O trovách konania rozhodol súd podľa .

3. V zákonnej lehote podali proti uzneseniu odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/ argumentujúc tým, že predloženými kúpnymi zmluvami preukázali, že pozemky zákonným spôsobom nadobudli, resp. tieto nadobudli ich predkovia a mali ich v oprávnenej a dobromyseľnej držbe a užívaní. Ich právni predchodcovia ale nikde neboli uvádzaní ako vlastníci. Namietali, že súd prvej inštancie vydal vyzývacie uznesenie, no napriek tomu návrh nesprávne zamietol, pričom žiadne námietky spĺňajúce podmienky predložené neboli.

4. SPF vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie potvrdiť. V odvolaní navrhovatelia neuviedli nové skutkové ani právne okolnosti.

5. V následnom písomnom stanovisku navrhovatelia neuviedli nič podstatné pre rozhodnutie o podanom odvolaní.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa rdil ako vecne správne.

7. Po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ nie je dôvodné, pretože rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Navrhovatelia v odvolaní neuviedli žiadnu právne významnú okolnosť, pre ktorú by odvolací súd mal pristúpiť k prehodnoteniu napadnutého uznesenia. Odvolací súd (v súlade s ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením uznesenia, ktoré je dostatočne jasné a zrozumiteľné a preto odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu návrhu.

8. Odvolací súd uvádza, že konanie o potvrdení vydržania podľa a nasl. je zložené z dvoch štádií, a to konanie pred vydaním vyzývacieho uznesenia, v ktorom súd posudzuje splnenie hmotnoprávnych podmienok vydržania na základe skutočností uvedených v návrhu na začatie konania a dôkazov preukazujúcich navrhovateľom tvrdené skutočnosti. Toto má za cieľ vylúčiť z konania neodôvodnené a neopodstatnené návrhy na začatie konania o potvrdení vydržania, pri ktorých je jednoznačne zrejmé, že k vydržaniu nedošlo. Navrhovateľ je už v tomto štádiu konania povinný osvedčiť (a preukázať relevantnými dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania a teda že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V zmysle ust. potom v prípade, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva, súd vydá vyzývacie uznesenie, v opačnom prípade návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietne ( ). Odvolací súd sa plne stotožňuje so zamietnutím návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, nakoľko má za to, že navrhovatelia v konaní ani len neosvedčili, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním ( ). Vzhľadom na to bol nadbytočným postup súdu prvej inštancie, ktorým vydal vyzývacie uznesenie podľa a až následne po vyhodnotení uplatnených námietok návrh zamietol v zmysle ustanovenia . Uvedený procesný postup súdu prvej inštancie ale nemal žiaden vplyv na vecnú správnosť výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľov 1/ a 2/.

9. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie opakuje, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle a nasl. je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti ( ). Vydržanie je originárnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva, ktorý môže nastať len v prípade kumulatívneho splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Týmito sú oprávnenosť držby, uplynutie zákonom ustanovenej doby oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby a spôsobilosť subjektu držby. Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s touto nakladá ako s vecou vlastnou. Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik

vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.

10. V prejednávanej veci navrhovatelia ani len netvrdili existenciu aspoň domnelého titulu, na základe ktorého mali nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, dokonca ani po výzve súdu neuviedli deň, keď mali nadobudnúť vlastníctvo vydržaním ( ). To len potvrdzuje skutočnosť, že o žiadnom vydržaní vlastníckeho práva na strane navrhovateľov nemôže byť ani reči v situácii, kedy celý svoj návrh založili v podstate na kúpnych zmluvách, ktorými mali nehnuteľnosti nadobudnúť ich právni predchodcovia. Súd prvej inštancie správne preto navrhovateľom vytkol, že sa mali svojho práva domáhať určovacou žalobou a nie v rámci tohto konania.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.