Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/71/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. L., X.. XX.X.XXXX, maloletú R. L., X.. XX.XX.XXXX a maloletú R. L., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., na návrh otca A. L., X.. X.X.XXXX, V. L. F. XX, G. C. Y. A. XXX, XXX XX, zast. JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 8, Michalovce, za účasti matky E. L., X.. XX.X.XXXX, V. L. F.S. - R., V.. Č.. Ž. XX, F. - Š., zast. JUDr. Michalom Novákom, advokátom, so sídlom Ličartovce 161, v konaní o zmenu výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. -207 zo dňa 20. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloleté deti, a to na sumu 40 eur mesačne na každé dieťa odo dňa podania návrhu, t.j. od 29.11.2024. Návrh odôvodnil tým, že dňa 17.09.2024 utrpel ťažké zranenia pri dopravnej nehode, keď bol zrazený ako chodec. Od toho dňa je práceneschopný, nemá žiadne pravidelné príjmy, jeho zdravotný stav vyžaduje dlhodobú liečbu a rehabilitáciu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. M e n í rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 25.06.2024 vo IV. výroku za obdobie od 29.11.2024 do 31.01.2025 tak, že

- otec sa zaväzuje prispievať za mesiac november 2024 na výživu maloletej A. sumou 176 EUR, maloletej R. sumou 147 EUR a maloletej R. sumou 128 EUR k rukám matky maloletých,

- otec sa zaväzuje prispievať za obdobie od 01.12.2024 do 31.01.2025 na výživu maloletej A. sumou 126 EUR mesačne, maloletej R. sumou 105 EUR mesačne a maloletej R. sumou 91 EUR mesačne k rukám matky maloletých.

II. V prevyšujúcej miere návrh otca z a m i e t a.

III. Návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil poukazom na ust. , , o rodine (ďalej len „“), , (ďalej len „“).

4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k zásadnej zmene pomerov došlo na strane otca len na prechodný čas za obdobie od 17.09.2024 do 31.01.2025. Otec bol dňa 17.09.2024 účastníkom dopravnej nehody, kde došlo ku kolízii otca ako chodca a motorového vozidla. V dôsledku tejto dopravnej nehody bol otec hospitalizovaný na F. Ú. M. Y. F. od 17.09.2024 do 20.09.2024, následne bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Počas práceneschopnosti mu bola vyplácaná nemocenská dávka Sociálnou poisťovňou vo výške 11,95 eur na deň, čo podľa počtu dní v mesiaci predstavuje sumu 358,70 - 370,60 eur mesačne. Príjem otca pred nehodou bol vyplácaný spoločnosťou J., R..K..S.. vo výške priemernej čistej mzdy za obdobie január 2024 až marec 2024 v sume 513,72 eur mesačne za prácu Z.. V dôsledku vonkajšej okolnosti objektívne nezávislej od otca došlo za predmetné obdobie k poklesu príjmu otca na hodnotu 70 % príjmu dosahovaného pred dopravnou nehodou. Otec si zníženie výživného uplatnil dňa 29.11.2024, a za koniec tohto obdobia považuje súd ukončenie práceneschopnosti otca dňa 31.01.2025, čím otec nadobudol plnú pracovnú spôsobilosť, čo osvedčuje aj jeho nástup od 01.02.2025 k novému zamestnávateľovi - S. F.. Súd argumentoval, že pracovným zaradením otca podľa pracovnej zmluvy je „Č. H. S. C. J. R. Y. S. F.“, čo zjavne vyžaduje fyzické nasadenie zamestnanca. Príjem by mal byť od 01.02.2025 vo výške 660 eur netto, teda ide zjavne o nárast z odmeny za vykonanú prácu, a nie o jej pokles, ako tvrdil otec. Otec nepredložil lekársku správu, ani posudok alebo odborné vyjadrenie, ktoré by preukazovalo, že k dnešnému dňu má zníženú pracovnú schopnosť činnosť. Naopak, už správa 6 týždňov po predmetnom úraze doporučuje ukončiť otcovu práceneschopnosť ku dňu 18.11.2024.

5. Súd považoval za dôvodné zníženie výživného zo strany od otca za obdobie od 29.11.2024 do 31.01.2025 a určil výživné v sume 70 % z pôvodného výživného. Za obdobie december 2024 a január 2025 určil výživné u maloletej A. v sume 126 eur mesačne, u maloletej R. v sume 105 eur mesačne a u maloletej R. v sume 91 eur mesačne. V mesiaci november 2024 určil súd 70 % z pôvodného výživného za 2 dni (29.11. a 30.11.), čo predstavuje zníženie výživného u maloletej A. na sumu 176 eur, u maloletej R. na sumu 147 eur a u maloletej R. na sumu 128 eur. Za obdobie od 01.02.2025 do budúcna a taktiež zníženie výživného pod sumu vypočítanú spôsobom uvedeným vyššie, súd návrh otca zamietol pre jeho nedôvodnosť. Bolestné, ktoré bolo otcovi vyplatené vo výške 5.000 eur, súd nepovažoval za príjem na strane otca spôsobilý ako základ pre určovanie vyživovacej povinnosti, a to z dôvodu povahy tohto plnenia, bolestné predstavuje materiálnu satisfakciu za bolesť, ktorú si poškodený otec vytrpel. Podľa názoru súdu ho nemožno považovať za zdroj príjmu relevantný pre posudzovanie príjmovej situácie otca.

6. Návrh matky, ktorý podala v priebehu konania na zvýšenie výživného, súd zamietol, pretože nezistil žiadnu podstatnú zmenu pomerov od 25.06.2024, kedy naposledy o výške vyživovacej povinnosti rozhodoval, okrem už vyššie odôvodneného dočasného poklesu pracovnej schopnosti otca maloletých. Od posledného rozhodnutia vo veci prešlo 9 mesiacov, maloleté deti nastúpili o ročník vyššie v rámci rovnakého stupňa základnej školskej dochádzky. Maloletá R. síce nastúpila na základnú školu, ale súd zdôraznil, že už v čase pôvodného rozhodnutia vo veci mala X rokov a súd pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti už radil maloletú do kategórie školopovinných detí vzhľadom na deklarovaný zápis do 1. ročníka základnej školy a zohľadnil túto skutočnosť pri určení výšky výživného pre ňu. K tvrdeniu matky, že došlo k nárastu nájomného za byt, súd argumentuje, že zároveň došlo k nárastu jej príjmu z pracovnej činnosti a k nárastu opatrovateľského príspevku, tiež došlo k nárastu starobného dôchodku starej matky, ktorá taktiež predmetný byt užíva a na nájomnom a platbách za jeho užívanie sa má podieľať. Uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na zvýšenie výživného, keďže to nepredstavuje podstatnú zmenu pomerov na strane matky.

7. O trovách konania rozhodol súd v súlade s .

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote otec maloletých detí. Zdôraznil, že v dôsledku úrazu, ktorý mu spôsobil na prechode pre chodcov nepozorný vodič motorového vozidla, bol pol roka práceneschopný a nemohol si plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Zastáva názor, že súd nesprávne vyhodnotil jeho zdravotný stav a jeho pracovnú schopnosť. Prácu Z., ktorú vykonával pred úrazom, už vykonávať nemôže. Poukázal, že pôvodne určené výživné bolo výsledkom rodičovskej dohody. Oficiálne mal deklarovaný príjem 513,72 eur, avšak jeho príjem bol v skutočnosti vyšší, pretože robil nadčasy a fušky, a teda svoje deti zabezpečoval. Nastala však objektívna okolnosť - zrazilo ho na prechode auto, a aj napriek tomu, že momentálne má oficiálny príjem ešte vyšší ako predtým, už nemôže vykonávať fušky a jeho pracovná schopnosť sa znížila, pričom súd na túto skutočnosť nechcel prihliadať a odvolával sa len na vykonané dokazovanie. Rozhodnutie súdu preto považuje za rutinné, ktoré zohľadňuje len potreby detí, avšak neprihliada na jeho zdravotné obmedzenia a získať taký príjem, aby a aj napriek nízkemu oficiálne deklarovanému príjmu mohol plniť pôvodne určenú vyživovaciu povinnosť. Bola to jeho ústretovosť, že súhlasil s pôvodne určenou sumou vyživovacej povinnosti, pretože vedel, že si vie privyrobiť fuškami v zahraničí, avšak teraz vidí, že si na seba „ušil búdu“. Súd nevyhodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Nevysporiadal sa so skutočnosťou, že pred nehodou vykonával fyzicky náročnú prácu s vyšším reálnym zárobkom, ako len z deklarovaným príjmom. Po nehode kvôli zdravotným následkom túto prácu nemohol ďalej vykonávať, čo ho donútilo zmeniť zamestnanie. Hoci aktuálne zarába o niečo viac oficiálne, reálne prišiel o možnosť pracovať vo výhodnejšom odbore a jeho schopnosť zabezpečiť si výživu sa znížila. Podľa jeho názoru ide o objektívnu a podstatnú zmenu pomerov. Po kontrole v novembri 2024 sa ukázalo, že jeho zlomená kľúčna kosť sa nesprávne zrástla, je vychýlená, mal bolesti a musel rehabilitovať. Jeho zdravotný stav sa prehodnotí až po roku od nehody, teda v septembri 2025. Ošetrujúci lekár sa vyjadril, že ak sa mu vychýlenie kosti v ruke neupraví, musí ísť na operáciu s rukou. Súd porušil zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej mal zistiť skutočný stav veci bez ohľadu na to, čo účastníci konania tvrdia alebo aké dôkazy predložia, teda nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, ako je to v sporovom konaní. Rýchlosť konania a rozhodnutia nesmie byť na úkor jeho kvality a skutočného zistenia skutkového stavu veci. Sudca mohol od jeho ošetrujúceho lekára vyžiadať vyjadrenie alebo nariadiť aj vykonanie znaleckého skúmania, aký je jeho zdravotný stav, a či môže po tejto nehode vykonávať prácu Z., kde je potrebná fyzická sila. Zdôraznil, že túto nehodu nezavinil on, bolo to v dôsledku objektívnej okolnosti. Ďalej uviedol, že pred nehodou nemal uhradené zdravotné poistenie a mal nedoplatky, poisťovňa mu nechcela hradiť rehabilitácie, ktoré boli potrebné na zrast kľúčnej kosti. V dôsledku tejto udalosti mal po nehode nedostatočný príjem, nemohol si hradiť rehabilitácie, mal bolesti, sám si hradil poplatky za lieky, a do toho musel riešiť trestné oznámenie podané jeho bývalou manželkou pre zanedbanie povinnej výživy. Kvôli nehode trpel nespavosťou, posttraumatickým stresom, silnými bolesťami a psychicky zle znášal aj trestné konanie iniciované bývalou manželkou a jeho možné negatívne dôsledky pre neho. Nie je pravdou, že sa o deti nezaujíma, pretože matka deti negatívne ovplyvňuje vo vzťahu k nemu, keď ležal po nehode v nemocnici, dcéra mu síce zavolala, ale nezaujímal ju jeho zdravotný stav, len sa spýtala, kedy im pošle peniaze na výživné. Návrh na zníženie výživného nepodal ihneď, ale až dňa 29.11.2024. Po poučení jeho právnou zástupkyňou žiadal zníženie vyživovacej povinnosti odo dňa nasledujúceho po dni nehody, t.j. od 18.09.2024, nakoľko v podaní návrhu mu bránila objektívna okolnosť. Keďže bol obžalovaný pre prečin zanedbania povinnej výživy, nemal inú možnosť, len ukončiť práceneschopnosť a nájsť si zamestnanie, ktoré by vyhovovalo jeho zdravotnému stavu. V S. F. sa rozbiehal projekt, ktorý je financovaný z prostriedkov EÚ, preto to využil. V trestnom konaní bol právoplatne podmienečne odsúdený, musí v stanovenej lehote doplatiť dlžné výživné a dodržať úhradu určeného výživného, preto musí chodiť do práce a zarábať, preto svoj zdravotný stav zanedbáva; potláčanie bolesti liekmi je len dočasné a negatívne riešenie, ktoré sa odráža na jeho fyzickom a duševnom zdraví. Opätovne zdôraznil, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnú podstatu zmeny pomerov na jeho strane, a to, že pred nehodou mal vyšší príjem ako oficiálne deklarovanú mzdu - robil fušky a bola mu vyplácaná aj odmena na ruku nad rámec zmluvou deklarovaného príjmu; že po nehode pre zdravotný stav nemôže vykonávať fyzicky náročnú prácu Z.; že musel nútene zmeniť zamestnanie a hoci má teraz formálne vyšší príjem, jeho celková schopnosť zarábať - výber zamestnania, možnosť nadčasov a fušiek, fyzické obmedzenia, rizikové práce, sa znížila. Poukázal, že životné minimum pre dospelého za rok 2024 predstavuje sumu 281,90 eur a zo sumy 660 eur mu tak ostane suma 378,10 eur. Uviedol, že podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti SR a pri jeho príjme 660 eur by mal platiť celkové výživné v sume 166 eur mesačne.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vo veci rozhodol tak, že sa mení výživné u maloletej A. zo sumy 180 eur na sumu 61 eur, u maloletej R. zo sumy 150 eur na sumu 53 eur a u maloletej R. zo sumy 130 eur na sumu 53 eur od 18.09.2024 do budúcna; alternatívne, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

9. K odvolaniu otca zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník. Navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

10. K odvolaniu otca zaslala vyjadrenie matka, ktorá súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukázala, že otec neprejavuje záujem o platenie výživného, aj keď mu boli ponížené sumy výživného za mesiac november až január 2025, tieto do dnešného dňa neuhradil ani sčasti a je voči nemu vedená exekúcia na platenie výživného. Má za to, že sa jedná o účelové konanie otca, nakoľko úraz mu nespôsobuje vážne následky v práci. Sám otec uviedol, že má reálne príjem vyšší ako pred nehodou, nepreukázal žiadne zdravotné obmedzenia, čiže aj dnes si vie privyrobiť na tzv. fuške, ako to bolo doteraz vždy, a vždy bol jeho reálny príjem vyšší, ako je oficiálne priznané. To, že pred nehodou nemal uhradené zdravotné poistenie a mal nedoplatky na platení poistného, je dôkazom toho, že sa vyhýba svojim zákonným povinnostiam platiť a keďže výživné má zákonnú prednosť pred všetkým, nesúhlasí s odvolaním otca.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (, ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa .

12. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a ustanovenie . v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ustanovenie , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

15. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Samotná úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, nepostačuje. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie / zníženie výživného je nielen to, či sa

výrazne trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aby súd mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinností, šlo by o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o znížení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Námietky otca spočívajú v argumentácii, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť naposledy súdom stanovené výživné s poukazom na to, že pre úraz, ktorý nezavinil, má také zdravotné problémy, pre ktoré nemôže pracovať ako Z.Á. a nemôže vykonávať nadčasy a fušky.

17. Odvolací súd zistený skutočný stav súdom prvej inštancie považuje za dostatočný a nevznikla potreba doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle , keď posudzoval schopnosti a možnosti povinného rodiča a oprávnené potreby maloletých detí. Vykonal dokazovanie, ktoré podrobne zhodnotil, z ktorého vyvodil skutkové závery, a ktoré odvolací súd považuje za správne. Uplatnené odvolacie dôvody otca nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny.

18. Podľa olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z , konkrétne z ust. , umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia , v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi, a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

21. Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie argumentuje, že k podstatnej zmene pomerov na strane otca došlo len na prechodný čas, za obdobie od 17.09.2024 do 31.01.2025. Otec bol od 29.11.2024 preukázateľne práceneschopný a jeho príjem vo forme nemocenského dosahoval 70 % výšky jeho pôvodného príjmu do 31.01.2025. Od 01.02.2025 otec nadobudol plnú pracovnú spôsobilosť, kedy nastúpil k novému zamestnávateľovi - S. F..

22. Otec ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nepredložil lekársku správu, ani posudok alebo odborné vyjadrenie, ktoré by preukazovalo, že od úrazu, resp. od ukončenia práceneschopnosti má obmedzenú pracovnú schopnosť, že nemôže vykonávať činnosti súvisiace s jeho pôvodným zamestnaním. Taktiež odvolaciemu súdu nepreukázal, že na Sociálnu poisťovňu podal žiadosť o invalidný dôchodok pre zlý zdravotný stav. Naopak, z lustrácie v Sociálnej poisťovni odvolací súd zistil, že u zamestnávateľa S. F. bol otec zamestnaný od 01.02.2025 do 05.06.2025; od 16.06.2025 do 31.12.2025 bol otec zamestnaný v S. R. G. J., R..K..S.. Ž. a od 08.01.2026 je zamestnaný v spoločnosti G. D., R..K..S.. Ž..

23. Otec v priebehu odvolacieho konania doručil odvolaciemu súdu potvrdenie všeobecného lekára, že v dôsledku dopravnej nehody nemôže vykonávať prácu, ktorú doposiaľ vykonával - Z.. Zároveň uviedol, že prehodnotenie jeho zdravotného stavu po roku ešte nebolo uskutočnené.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti argumentuje, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializovaného štúdia v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo.

25. Podľa o sociálnom poistení (zákon), lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

26. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

27. Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

28. Podľa § 71 ods. 2 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

29. Podľa § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja ďalej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

30. Vzhľadom na to, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, preto si súd nemôže urobiť o tejto odbornej lekárskej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 28.03.2018) a tvorí zároveň neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

31. Podľa § 196 ods. 6 zákona, fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou v rámci dokazovania, a v rámci dokazovania je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 196 ods. 6 zákona).

32. Odvolací súd poukazuje, že v starostlivosti o maloleté deti je súd v súlade s ustanoveniami a povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Dôležité je ale zdôrazniť, že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania súd supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci.

33. „V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti nie je úlohou súdu dokázať pri pasivite účastníka, najmä majúcej znaky úmyslu zastierať skutočnosť, že tvrdenia účastníka sú pravdivé, respektíve nepravdivé, špeciálne vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, ako v danom prípade, až do úrovne finančného, či majetkového auditu povinného rodiča nariadením znaleckého dokazovania. Dokazovanie predstavuje širokú škálu súdom využívaných prostriedkov na preukázanie potrebných skutočností. Príslušná metodológia dokazovania má za úlohu posunúť finálne zistenia k hranici objektivity, transparentnosti a preskúmateľnosti, pričom dokazovanie môže súd vykonávať ex officio alebo na návrh. Iba súd pritom rozhoduje o pripustení poskytnutých dôkazov. Platí však, i keď nie absolútne, že každý účastník konania primárne by mal preukázať svoje tvrdenia. Cielené prenášanie bremena dôkazu na súd odporuje zásade hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.08.2025).

34. Odvolací súd poukazuje, že ak by na základe posúdenia zdravotného stavu otca v zmysle vyššie uvedených ustanovení Zákona o sociálnom poistení došlo k takému poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, že by mu bol priznaný invalidný dôchodok, otec môže podať nový návrh na zníženie výživného na maloleté deti. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania následne rozhodne, či došlo na strane otca k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala toto zníženie výživného.

35. Odvolací súd však dáva do pozornosti ustanovenie , z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutne životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

36. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že otec sa s maloletými deťmi nestretáva, neposkytuje im žiadnu osobnú starostlivosť. Má exekúcie ohľadom nedoplatkov v zdravotnej a v Sociálnej poisťovni vo výške 9.000 eur, dlh na výživnom v sume 3.300 eur a dlh v V. L. v sume 11.000 eur. Matka bola nútená požiadať úrad práce o náhradné výživné.

37. Odôvodnené potreby maloletých detí, príjem matky, jej výdavky na domácnosť a na maloleté deti, súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd tieto sumy nepovažuje za nadhodnotené. Prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy maloletých detí nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Matka zabezpečuje v plnej miere osobnú starostlivosť o maloleté deti sama. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon

starostlivosti, ktorý nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.11.2011, sp. zn. ).

38. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil odvolaním napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa .

40. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde by nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).