Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/4/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členov senátu Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bydlisko: D. E. XXX/XX, XXX XX F. G., zast. JUDr. Katarína Bokrosová, advokátka so sídlom Galantská 4, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 54 215 617, proti povinnému: H. H. I., nar.: XX.XX.XXXX, bydlisko: J. K. XXXX/X, XXX XX G. L., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -25 zo dňa 5. decembra 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i p ú š ť a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Povinnému s a n e p r i z n á v a voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17. 11. 2025 sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému zákaz nakladať s pozemkami (orná pôda) evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda pre kat. územie F. G.. Návrh odôvodnila tým, že ako budúci kupujúci uzavrela s povinným ako budúcim predávajúcim dňa 28. 10. 2016 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podľa , ktorej predmetom bol záväzok zmluvných strán uzavrieť medzi sebou po splnení dohodnutých podmienok zmluvu, na základe ktorej povinným prevedie predmetné pozemky do vlastníctva navrhovateľky za dohodnutú kúpnu cenu. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že podľa čl. II bodu 2 zmluvy záväzok zmluvnej strany uzavrieť s druhou zmluvnou stranou budúcu zmluvu o prevode nehnuteľností vzniká kumulatívnym splnením nasledovných podmienok: a) nadobudnutie právoplatnosti rozsudku vydaného v konaní, ktorým súd určil, že vlastníkom predmetu budúcej kúpy je budúci predávajúci (pozn. išlo o konanie vedené Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. , v ktorom sa povinný (budúci predávajúci) ako žalobca domáhal proti žalovanému, spoločnosti METEOR - DS, s.r.o., aby súd určil, že povinným je vlastníkom predmetných pozemkov (ďalej len „súdne konanie“)), b) výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy doručená druhej znluvnej strane v lehote 30 dní po splnení podmienky podľa písm. a), s tým, že o splnení dohodnutej podmienky podľa bodu 2 písm. a) tohto článku je budúci predávajúci povinný budúceho kupujúceho písomne informovať bez zbytočného dokladu, najneskôr však do 3 pracovných dní po jej splnení. Navrhovateľka a povinný v čl. II. bode 12 zmluvy osobitne ošetrili aj situáciu, ak by proti právoplatnému rozhodnutiu v súdnom konaní spoločnosť METEOR - DS, s.r.o. podala mimoriadny opravný prostriedok,

alebo by v tom čase na pozemkoch viazlo vecné bremeno, záložné právo alebo obmedzujúca poznámka, ktoré neboli zriadené alebo zapríčinené povinným.

1.3. Navrhovateľka v návrhu dôvodila, že nie je v uvedenom súdnom konaní stranou a ani v inom procesnom postavení, na základe ktorého by mohla mať vedomosti o priebehu súdneho konania. Preto sa spoliehala na informačnú povinnosť povinného v zmysle čl. II. bodov 3 a 7 zmluvy, pod následkom zmluvnej pokuty podľa čl. II. bodu 8 zmluvy. Povinný však informačnú povinnosť neplní a navrhovateľku už dlhšiu dobu o súdnom konaní neinformuje. Navrhovateľka teda môže získavať iba čiastkové informácie z LV XXXX, na ktorom sú t. č. zapísané obmedzujúce poznámky. Pre pasivitu povinného, ako aj vzhľadom na značný čas, ktorý uplynul od začatia konania na dovolacom súde, má navrhovateľka obavy, že povinný svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy nesplní, pričom navrhovateľka pre tento prípad nedisponuje iným právnym nástrojom na ochranu práv a oprávnených záujmov vyplývajúcich zo zmluvy, ako podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhuje bezodkladnú úpravu pomerov zmluvných strán.

1.4. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že na LV č. XXXX už t. č. nie je zapísaná nehnuteľnosť označená v zmluve ako „pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ s parcelným č. 411 hoci táto nehnuteľnosť na účely zmluvy tvorí predmet kúpy. Povinný pozemok scudzil, v prospech tretej osoby. Z poznámok na LV č. XXXX vyplýva, že k prevodu tohto pozemku došlo pravdepodobne v období po vynesení rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -1062 zo dňa 06. 12. 2022 a pred nariadením neodkladného opatrenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.12C/11/2016. Neplnením svojej informačnej povinnosti povinný ohrozuje práva navrhovateľky vyplývajúce zo zmluvy. Keďže povinný zároveň v krátkom čase po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -1062 predmetom kúpy v rozpore so zmluvou neoprávnene nakladal, je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia podľa , keďže práva navrhovateľky vyplývajúce zo zmluvy nie je možné dosiahnuť iným právnym nástrojom, napr. zabezpečovacím opatrením. Práva navrhovateľky vyplývajúce zo zmluvy síce nastávajú až po ukončení dovolacieho konania spôsobom predpokladaným zmluvou, avšak pre absenciu iných možností a s ohľadom na zásadu, že práva patria len bdelým má navrhovateľka dôvodné obavy, že povinný po ukončení dovolacieho konania zmarí účel zamýšľaný zmluvou, pretože povinný už nakladal s predmetom budúcej kúpy, a to bez vedomosti navrhovateľky.

1.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , („CSP“). Po preskúmaní návrhu z pohľadu splnenia podmienok uvedených v , CSP a posudzoval, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť.

1.6. Súd prvej inštancie dôvodil, že aby mohol nariadiť neodkladné opatrenie na podklade podaného návrhu, musel mať v prvom rade za osvedčený existujúci právny nárok navrhovateľky uzavrieť s povinným budúcu zmluvu o prevode pozemkov. Iba v takom prípade totiž možno uvažovať o obmedzení povinného v nakladaní s pozemkami. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi však dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila existenciu právneho nároku na uzavretie budúcej zmluvy. Podľa čl. II. (Predmet predbežnej zmluvy) bodu 2 „Strany sa dohodli, že záväzok strany uzavrieť s druhou stranou budúcu zmluvu vzniká kumulatívnym splnením nasledovných podmienok: a) nadobudnutie právoplatnosti rozsudku vydaného v konaní, ktorým súd určil, že vlastníkom predmetu budúcej kúpy je budúci predávajúci, b) výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy doručená druhej zmluvnej strane v lehote 30 po splnení podmienky podľa písm. a) tohto bodu; ak žiadna zo zmluvných strán výzvu podľa písm. b) tohto bodu druhej zmluvnej strane nedoručí, táto zmluva zaniká.

1.7. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. -1062 zo dňa 06. 12. 2022, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. -612 zo dňa 01. 02. 2021 a určil, že odporca je vlastníkom predmetných pozemkov, nadobudol právoplatnosť dňa 07. 02. 2023. Podľa čl. II. bodu 2 písm. b) zmluvy ak výzva na uzavretie budúcej zmluvy nebola druhej strane doručená do 30 dní od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. -1062, zmluva zanikla, a teda zaniklo aj právo uzavrieť budúcu zmluvu o prevode pozemkov z vlastníctva odporcu do vlastníctva navrhovateľky. Na tom nič nemenia ani dojednania strán v čl. II. bode 12 zmluvy, podľa ktorého podanie dovolania proti právoplatnému

rozhodnutiu nie je považované za porušenie povinností budúceho predávajúceho, ani za zmarenie dohodnutej podmienky pre uzavretie budúcej zmluvy, ani za prekážku zaplatenia kúpnej ceny; budúci kupujúci však bude oprávnený odmietnuť uzavretie budúcej zmluvy. Podanie dovolania samé o sebe neviedlo k zmene kumulatívnych podmienok pre vznik povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu, ani neoddialilo uzavretie budúcej zmluvy na čas po skončení dovolacieho konania. Súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila doručenie výzvy na uzavretie budúcej zmluvy povinnému do 30 dní od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. -1062 a teda neosvedčila, že v súčasnosti existuje jej právny nárok na uzavretie budúcej zmluvy.

1.8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodil, že navrhovateľka musí tvrdiť a osvedčiť existenciu okolností odôvodňujúcich neodkladnú úpravu pomerov, okrem iného najmä skutočnosti, na základe ktorých súd už pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia môže dospieť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Takéto skutočnosti navrhovateľka neosvedčila, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu.

2.1. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z odvolacích dôvodov podľa ustanovenia a písm. h) . Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie podľa zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť alebo nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým bude zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve povinného vedených Okresným úradom Dunajská Streda katastrálny odbor, na LV XXXX, pre katastrálne územie F. G., obec F. G., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľky vo výške 75 000 eur s príslušenstvom. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2.2. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že neosvedčila doručenie výzvy na uzatvorenie budúcej zmluvy povinnému do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. -1092 a z ktorého dôvodu podľa názoru súdu prvej inštancie neosvedčila, že v súčasnosti existuje jej právny nárok na uzavretie budúcej zmluvy. Poukázala na listinný dôkaz predložený spolu s návrhom na neodkladné opatrenie kde v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podľa a a nasledujúcich zo dňa 28.10.2016 nie je uvedená lehota 30 dní ale len lehota "30". Z uvedeného vyvodila, že v zmluvnom dojednaní absentuje písomné vyjadrenie časového rámca na vykonanie právneho úkonu, z ktorého dôvodu nie je zrejmé ako súd prvej inštancie dospel k názoru, že v danom prípade bola medzi stranami dohodnutá 30 dňová lehota. Uviedla, že zmluvné strany si dojednali časový rámec na vykonanie právneho úkonu podľa článku II bod 2 zmluvy v rozsahu 30 mesiacov a nie 30 dní ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie, bez akéhokoľvek rozumného a osvedčeného dôvodu. 30 mesačnú lehotu si dohodli strany kvôli zdĺhavému súdnemu procesu o čom svedčí aj bod 12 článku II. Zmluvy, ktoré predpokladá konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku. Zdôraznila, že navrhovateľka nie je stranou sporu v konaní o určenie vlastníctva povinnému, preto sa o výsledku tohto sporu môže dozvedieť až z oznámenia povinného, ktorý je však nečinný. Navrhovateľka tvrdila, že zmluvne dohodnutú lehotu 30 mesiacov po splnení podmienky dodržala, čo osvedčila predložením výzvy adresovanej povinnému zo dňa 18.07.2025, keďže lehota podľa bodu 2 článku II. uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve mala uplynúť až dňa 07.08.2025. Mala za to, že súd prvej inštancie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli k predčasnému prejudikovaniu sporu a k odňatiu možnosti navrhovateľky konať pred súdom, čím súd prvej inštancie zasiahol do jej základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 .

2.3. Navrhovateľka poznamenala, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia mal za to, že vzniknutú situáciu riešia ustanovenia o budúcej zmluve o zmluvnej pokute, ktorá bola dohodnutá vo výške 75 000 eur. Na základe tohto názoru súdu prvej inštancie a na základe skutočnosti, že žalovaný má na viacerých nehnuteľnostiach ktorých je výlučným vlastníkom zapísaných na LV XXXX, LV XXXX a LV XXXX zriadených množstvo záložných práv, exekučných záložných práv na zabezpečenie pohľadávky, z čoho vyvodila jeho nepriaznivú finančnú situáciu, navrhla odvolaciemu súdu nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve povinného zapísaný a na LV XXXX k.ú. F. G..

3. Ďalšie písomné podania vo veci doručené neboli.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací vec preskúmal podľa . Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa náležitosti podľa , od. 1 a náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

5. Odvolací súd preskúmal vec podľa v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie podľa .

6. Obligatórne ( ) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v /enie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v / je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takéto pochybenia odvolací súd v konaní nezistil.

7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa , návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

18. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa , zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

20. Podľa , žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

21. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako „navrhovateľka“ a „odporca“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t.j. tú, voči ktorej smeruje návrh na uloženie zákazu priblíženia ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. „povinný“, ktorí sú totožnými subjektami s tými, ktoré súd prvej inštancie označil za „navrhovateľka“ a „odporca“.

22. Odvolaciemu súdu bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V prípade, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má podľa ustanovenia umožniť protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené ustanovenie v spojení s ustanovením si odvolací súd vykladá tak, že protistrane má doručiť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie o zamietnutí tohto návrhu a odvolanie v tom prípade, ak uvažuje o zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle, že návrhu mieni vyhovieť. Pokiaľ považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za vecne správne a potvrdzuje toto rozhodnutie, doručenie návrhu, uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolania protistrane žiaden význam nemá. Z tohto dôvodu nepostupoval odvolací súd podľa ustanovenia a prejednal vec bez vyjadrenia protistrany.

23.1. K výroku I. uznesenia odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

23.2. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že aj keď na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaniach na súde prvej inštancie, tieto sa použijú len v prípade, ak ich použitie nie je vylúčené osobitou právnou úpravou zakotvenou vo štvrtej časti, v prvej hlave , teda ak konkrétna otázka je upravená pre odvolacie konanie odlišne, alebo ak je použitie niektorých ustanovení predchádzajúcich častí výslovne vylúčené. Ako vyplýva z ust. a , v odvolacom konaní je vylúčené použitie niektorých inštitútov, a to konkrétne zmena žaloby a ( ) a pristúpenie subjektov do konania ( ).

23.3. Zmenou žaloby je v zmysle rozšírenie uplatneného práva, uplatnenie iného práva a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností, tvrdených v žalobe. Nová úprava

sporového procesu zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa, keďže vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, ide teda o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete tak, ako bol vymedzený v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Umožnenie zmeny žaloby v tomto štádiu by malo za následok zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie, keď takýto postup by odporoval základnému účelu civilného sporového konania, ktorým je poskytnutie rýchlej, efektívnej a spravodlivej ochrany ohrozeným a porušeným právam za súčasnej vysokej miery zodpovednosti strán sporu za výsledok konania. Keďže neobsahuje osobitné ustanovenia o zmene návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné s poukazom na č.l. 4 ods. 1 primerane aplikovať vyššie citované ustanovenia o zmene žaloby.

23.4. Navrhovateľka sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému zákaz nakladať s pozemkami (orná pôda) evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda pre kat. územie F. G.. Návrh odôvodnila tým, že s povinným má k predmetným nehnuteľnostiam uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve podľa ktorej je povinný ako predávajúci s navrhovateľkou ako kupujúcou uzatvoriť kúpnu zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorú povinnosť si zatiaľ nesplnil, hoci ho na uzatvorenie zmluvy vyzvala. V odvolaní navrhla zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadala, aby popri navrhovanom nariadení neodkladného opatrenia odvolací súd na totožných nehnuteľnostiach zriadil zabezpečovacie záložné právo v prospech navrhovateľky na zabezpečenie jej peňažnej pohľadávky vo výške 75.000.- eur vyplývajúcej z uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve.

23.5. Vzhľadom k neaplikovateľnosti inštitútu ust. v odvolacom konaní (zmena žaloby) odvolací súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľky na rozšírenie návrhu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle nepripustil.

24.1. K výroku II. Uznesenia odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

24.2. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i na jednotlivé argumenty navrhovateľky predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

24.3. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v , predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

24.4. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že v zmysle ust. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Osobitný význam má citované ustanovenie pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle . Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia, na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

24.5. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu. Neodkladné opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, čo však neznamená, že by bolo možné neodkladné opatrenie vydať len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

24.6. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak, ako je tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom žalobca má k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je navyše limitované povahou konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej je potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová lehota v zmysle . Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej.

24.7. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

24.8. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, a či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. M., J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092).

24.9. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

24.10. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala uloženia povinnosti zdržať sa nakladania nehnuteľnosťami evidovanými na LV XXXX k. ú. F. G.. Návrh odôvodnila medzi stranami uzatvorenou Zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 28.10.2016 predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť medzi sebou po splnení dohodnutých podmienok zmluvu, na základe ktorej povinný prevedie predmetné pozemky do vlastníctva navrhovateľky za dohodnutú kúpnu cenu po splnení kumulatívnych podmienok podľa bodu 2 článku II. Zmluvy. Navrhovateľka dôvodila, že povinného na uzatvorenie úplnej zmluvy vyzvala, avšak tento nereaguje, neinformuje ju o výsledku súvisiaceho sporu o vlastníctvo predmetných nehnuteľností s tretím subjektom a naviac - jedna z parciel - č. 411 už na predmetnom LV XXXX nefiguruje, bola povinným scudzená a v súčasnej dobe je zapísaná na LV XXXX k.ú. F. G. v prospech tretej osoby. Vzhľadom na tieto skutočnosti mala za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko osvedčila existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pretože nakladaním s nehnuteľnosťami povinným hrozí, že účel zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi stranami bude zmarený.

24.11. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nemal za osvedčenú existenciu právneho nároku navrhovateľky na uzatvorenie kúpnej zmluvy z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila doručenie v výzvy na uzatvorenie budúcej zmluvy povinnému do 30 dní od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. - 1062, ktorá nastala dňa 07.02.2023 a ktorá podmienka bola kumulatívne dohodnutá v článku II. bod 8 Zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi stranami dňa 28.10.2016.

24.12. Za podstatné odvolacie námietky navrhovateľky odvolací súd považoval jej argumentáciu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil kumulatívne splnenie podmienok článku II bod 8 uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve, a bez akéhokoľvek rozumného a osvedčeného dôvodu vyhodnotil lehotu v tomto ustanovení ako 30 dňovú. Dôvodila, že v zmluve bolo uvedené len "30" čo predstavuje nie 30 dní, ale 30 mesiacov a túto lehotu dodržala, nakoľko spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložila výzvu na uzatvorenie zmluvy adresovanú povinnému zo dňa 18.07.2025, pričom lehota 30 mesiacov od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. by uplynula až dňa 07.08.2025.

24.13. Uvedenú odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú z nasledujúcich dôvodov.

24.14. Zo znenia uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 28.10.2016 z čl. II. štvrtý článok bod 2 odvolací súd konštatuje, že v znení uvedenom v zmluve absentuje označenie lehoty, ku ktorej číslovka 30 prináleží. Avšak samotná navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v bode 5 označila túto lehotu za 30 dňovú. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu spisu. Preto nemožno považovať za dôvodnú argumentáciu navrhovateľky, že súd prvej inštancie postupoval pri určení lehoty bez akéhokoľvek rozumného a odôvodneného dôvodu. Odvolací súd preto argumentáciu navrhovateľky v odvolacom konaní v tomto smere považoval za účelovú, v snahe dosiahnuť zmenu rozhodnutia.

24.15. Po preskúmaní obsahu spisu, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho príloh, rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj podaného odvolania, odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvej inštancie o tom, že navrhovateľka neosvedčila doručenie výzvy na uzavretie budúcej zmluvy povinnému. Navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia síce predložila listiny zo dňa 18.07.2025, 12.08.2025, 19.09.2025 a 16.10.2025 z obsahu ktorých možno dovodiť výzvu povinnému na uzatvorenie kúpnej zmluvy, avšak neosvedčila ani ich odoslanie, ani doručenie povinnému spôsobom, ktorý by súd mohol vyhodnotiť ako osvedčený. Rukou písané poznámky na uvedených listinách o dátume odoslania nemožno považovať za osvedčenie skutočnosti, že navrhovateľka vyzvala povinného na uzatvorenie zmluvy odoslaním týchto listín. Navrhovateľka v konaní nepredložila v konaní žiadnu listinu ( podací hárok, či doručenku) ktorými by osvedčila či už odoslanie alebo doručenie výziev povinnému. Z uvedeného dôvodu nie je relevantná lehota či už 30 dní alebo 30 mesiacov. Za doručenie výzvy nemožno považovať v tejto veci prípadné doručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami povinnému, nakoľko súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia vzhľadom k tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, správne tento návrh, prílohy ani rozhodnutie súdu prvej inštancie povinnému nedoručoval. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je v zmysle ustanovenia rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto ani prípadné doručenie návrhu na neodkladné opatrenie a jeho príloh odvolacím súdom by na rozhodnutie odvolacieho súdu nemohlo mať vplyv. 24.16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvej inštancie o tom, že navrhovateľka neosvedčila existenciu jej právneho nároku na uzatvorenie kúpnej zmluvy a rovnako k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia prípadnej žalobe vo veci samej je v danom štádiu konania nižšia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

24.17. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj argumentáciu navrhovateľky v tom smere, že rozhodnutím v tomto konaní súdy prejudikujú prípadné rozhodnutie vo veci samej v neprospech navrhovateľky. Ako už v predchádzajúcich odsekoch odvolací súd uviedol, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie vo veci samej nevykonáva, pre rozhodnutie je postačujúca dostatočná miera osvedčenia, ktorá sa vykonáva výlučne pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Naviac zmysle ustanovenia za splnenia jeho podmienok netvorí zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci.

24.18. Keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala navrhovateľka splnené neboli a súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správne zamietol, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia potvrdil.

24.19. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania. Vo vzťahu k uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne odvolacie dôvody.

25.1. K výroku III. uznesenia odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

25.2. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a contrario tak, že plne úspešnému povinnému nepriznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia ojení s ustanovením najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že povinnému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podľa má dovolateľ právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie. Podľa ods. l z. č. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená na internetovej stránke Centra právnej pomoci N.. Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).